Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-1-2019.pdf
PDF · 107.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2Csp/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2Csp/1/2019-49
8619200012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu L.astúpený advokátom JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 22.1.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 450,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá dňa 30.11.2015 Zmluva o úvere, ktorú je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver a aplikovať naň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný mu poskytol peňažnú sumu 400,- Eur, ktorú sa na základe zmluvy zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach vo výške 66,- Eur mesačne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitostí ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy a preto je nutné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/. V -2- 2Csp/1/2019 prospech žalovaného zaplatil sumu vo výške 850,- Eur. Z uvedených dôvodov sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 450,- Eur. 3. Žalovaný vo svojom v písomnom podaní zo dňa 28.1.2019 uviedol, že uvedenú zmluvu o úvere žalovaný ako veriteľ uzavrel s dlžníkom pod obchodným menom Peter Vaško ako fyzickou osobou
- podnikateľom označeného IČO: 43 561 667. Preto je nutné posudzovať predmetný právny vzťah ako vzťah obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že
poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Poukázal na skutočnosť, že žalobcove prehlásenie že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené a žalobca spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania či povolania. Je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov. 4. Žalovaný ďalej poukázal na to, že o platnosti jednotlivých časti Zmluvy a tiež aj o odplatnosti Zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00948/16 zo dňa 22.11.2016 (ďalej len ,,Rozhodcovský rozsudok"), ktorý predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00948/16 zo dňa 22.11.2016 je jasné, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. S poukazom na uvedené, je toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určujúcej žalobe ako aj žalobe na plnenie medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 11.3.2019 uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v danom prípade pri uzatváraní -3- 2Csp/1/2019 predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. On uzatváral zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Jeho status, ako spotrebiteľa podčiarkuje aj tá okolnosť, že v uvedenej zmluve je označený menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom, ktoré údaje ho jednoznačne identifikujú ako občana, t.j. fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt konajúci v rámci podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Zo strany žalovaného sa jedná o nekalú obchodnú praktiku, ktorý v prípade zistenia, že žiadateľ o úver disponuje živnostenským oprávneným udáva do zmluvy aj IČO, aby sa neuplatňovali ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré chránia spotrebiteľa. Uvedené už bolo nespočetne veľa krát judikované súdmi, napriek tomu žalovaný opakovane poukazuje na túto svoju nekalú obchodnú praktiku ako na prostriedok procesnej obrany. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/113/2017 zo dňa 07. 02. 2018. Vo vzťahu k námietke žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) uviedol, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie a rozhodnutie predmetnej veci je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čoho následkom je jej neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu spôsobuje stav, ako keby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Rovnaký názor vyslovil vo svojom rozsudku Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 15Co/9/2015 zo dňa 13. 05. 2015. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán. Bol vopred určený bez toho, že by mal možnosť nejako ho ovplyvniť. Zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 7. Dňa 30.11.2015 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 808000852, ktorou veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. (žalovaný) poskytol žalobcovi úver vo výške 400,- Eur ako fyzickej osobe. Žalobca sa zaviazal úver splatiť vo výške 792,- Eur v 12 mesačných splátkach po 66,- Eur počnúc dňom 28.12.2015. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 392,- Eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Zároveň žalobca svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Žalobca na predmetnom úvere zaplatil celkom sumu 850,- Eur (č.l. 5 spisu) a to dňa 8.7.2016 sumu 100,- Eur, 16.9.2016 sumu 50,- Eur, 14.12.2016 sumu 100,- Eur, 7.2.2017 sumu 100,- Eur, 27.3.2017 sumu 100,- Eur, 2.5.2017 sumu 100,- Eur, 29.5.2017 sumu 100,-
Eur a dňa 29.6.2017 sumu 100,- Eur. Splatená sumu zo strany žalobcu nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom rozporovaná. 13. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania - činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. -4- 2Csp/1/2019 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.). 14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ´") v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (30.11.2015), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 2 písm a/ a b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti
16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom z rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak : a.) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. b.) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. c.) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d.) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. e.) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo -5- 2Csp/1/2019 dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
-6- 2Csp/1/2019
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
26. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Podľa 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
32. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv, „formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 33. Podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných -7- 2Csp/1/2019 splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. 34. Súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere č. 808000852 zo dňa 30.11.2015 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákonných ustanovení OZ, pretože žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy medzi žalovaným a žalobcom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi žalovaným a záväzok žalobcu tieto peňažné prostriedky vrátiť žalovanému aj s dohodnutým úrokom. Žalobcovi boli peňažné prostriedky poskytnuté ako fyzickej osobe, ktorý bol v zmluve o úvere identifikovaný prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla a aj keď žalobca v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky použije na výkon podnikania, táto skutočnosť nebola vo veci preukázaná. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že za takúto sumu by bolo množné ťažko niečo zabezpečiť za účelom podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol živnostníkom neznamená, že predmetný úver, ktorý mu bo poskytnutý, využil na výkon podnikania. 35. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je síce žalobca označený aj ičom a zároveň je v zmluve uvedené, že prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť, to znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu na podnikanie by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na výkon podnikania a to bez ďalšieho z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011, č.k. 17C 43/2011 - 35 v spojení s uznesením KS v Prešove z 26.5.2011, č.k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti Pohotovosť s.r.o. aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Skutočnosť, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu, a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľa vziať si úver na účel nesúvisiaci s jeho podnikaním (porovnaj nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11). Žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že peňažné prostriedky chcel použiť na osobnú spotrebu. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na -8- 2Csp/1/2019 výkon podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na účel výkonu podnikania. Tak ako už bolo uvedené, tieto pochybnosti umocňuje aj výška úveru 400 ,- Eur, ktorá je nízka, aby bola určená na výkon podnikania žalobcu. Preto súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené, zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 30.11.2015 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 808000852, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400,- Eur za poplatok vo výške 392,- Eur a celkom mal teda žalobca žalovanému zaplatiť sumu 792,- Eur v 12. mesačných splátkach po 66,- Eur počnúc dňom 28.12.2015. 37. Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej zmluve nie je uvedený úrok, ale poplatok vo výške
392,- Eur. V danom prípade teda úrok predstavoval 1/3 poplatku, t.j. 130,67 Eur za 12 mesiacov a administratívny poplatok 261,33 Eur (65 ,33 % z úveru). Úrok vo výške 130,67 Eur za 12 mesiacov predstavuje ročne úrok vo výške 32,66 %. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v novembri 2015 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola len 7,47 % ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku a preto zmluva s poukazom na § 39 OZ nemôže byť v tejto časti platná. Poskytnutý úver je preto z uvedeného dôvodu bezúročný. 38. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v cit. zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. 39. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere č. 808000852 je však možné konštatovať, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto z uvedeného dôvodu preto súd uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. 40. Žalobca ako dlžník mal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sumu 400,- Eur, a preto rozdiel medzi istinou a reálne zaplatenou sumou v prospech žalovaného vo výške 450,- Eur bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu (850
- 400 = 450). Výška poskytnutej sumy žalobcovi ako aj suma zaplatená žalobcom nebola rozporovaná a voči tejto výške žalovaný nemal žiadne námietky. Za bezdôvodné obohatenie žalovaného je možné považovať plnenie, ktoré žalovaný prijal nad -9- 2Csp/1/2019 rámec istiny úveru a preto z uvedených dôvodov súd návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel v celom rozsahu. 41. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis 42. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 43. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úroky z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 21.1.2019, preto v zmysle citovaných ustanovení bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania počnúc dňom 22.1.2019. 44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. ( 100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. .......................................... V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-10- 2Csp/1/2019
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 29. apríla 2019
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca