Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: Ján Pavlovič s miestom podnikania 955 01 Topoľčany, Pod Kalváriou 296/153, IČO: 47 650 583, o zaplatenie 11.980,96 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.860 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 2.397,53 eura, všetko v splátkach po 150 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany doplatok na súdnom poplatku za podanú žalobu v sume 498,80 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.980,96 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne z jednotlivých splátok špecifikovaných v žalobe s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eura je žalovaný povinný uhradiť úrok z omeškania zo sumy 11.980,96 eura vo výške 8% ročne až do zaplatenia a zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 355,18 eura. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.02.2016 uzatvoril so žalovaným ako podnikateľom zmluvu o úvere č. 231579, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4.000 eur a žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 252,52 eura. Keďže žalovaný neuhradil dohodnuté splátky, tak ku dňu 19.03.2017 sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými a zo strany žalovaného bolo doposiaľ uhradených spolu len 140 eur. Podaním doručeným súdu dňa 17.10.2018 (č.l. 32) žalobca uviedol, že žalovaná suma 11.980,96 eura pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 3.916,51 eura a z nesplatených úrokov z úveru vo výške 8.064,45 eura a okrem toho predložil vyčíslenie zmluvnej pokuty za obdobie od 29.03.2016 do 15.10.2018 spolu v sume 7.490,37 eura a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 11.980,96 eura s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 7.490,37 eura a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním vo výške 355,18 eura, pričom súd uznesením zo dňa 05.04.2019 podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle uvedeného podania žalobcu.

2./ Žalovaný uviedol, že by bol schopný dlh zaplatiť len v mesačných splátkach po 50 eur, nakoľko musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne ako aj na zdravotné poistenie spolu okolo 270 eur mesačne. S bývalou družkou má dve deti, na ktoré mu bolo súdom určené výživné spolu vo výške 100 eur mesačne a jeho príjem je 800-1.000 eur mesačne. Keď si bral úver, tak tomu ani nerozumel a keby vedel, že má platiť splátky po 250 eur mesačne, tak by to ani nepodpísal. Úver mu síce bol poskytnutý na podnikanie, ale použil ho na prerábanie bytu.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že sporové strany na základe žiadosti o úver podpísanej žalovaným dňa 24.02.2016 uzavreli dňa 26.02.2016 zmluvu o úvere č. 231579 - 23263, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 4.000 eur do 8 pracovných dní od doručenia rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi a dlžník sa zaviazal úver splatiť veriteľovi a zaplatiť úroky za úver v 48 mesačných splátkach vo výške 252,52 eura splatných podľa splátkového kalendára. Zároveň v čl.3 bod 3.1 zmluvy bola dohodnutá zmluvná odmena s tým, že dlžník sa zaväzuje za poskytnutie úveru zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a zmluvná odmena predstavuje 169,19 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. V čl.10 bod 10.1. zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Zo splátkového kalendára k úverovej zmluve vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť 48 splátok po 252,52 eura a to vždy k 29-dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená 29.03.2016 a posledná 29.02.2020. Na základe zmluvy o úvere žalobca úver vo výške 4.000 eur dňa 29.02.2016 poskytol na účet žalovaného, ktorý z dohodnutých splátok zaplatil iba časť spolu vo výške 140 eur a to v splátkach po 20 eur v dňoch 21.04.2016, 19.05.2016, 18.08.2016, 21.11.2016, 12.04.2017, 17.05.2017 a 21.08.2017. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi dohodnuté splátky, tak žalobca mu listom zo dňa 07.03.2017 oznámil, že dňom 17.03.2017 sa stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna celková výška je 12.570,06 eura.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 11.980,96 eura s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2018 do zaplatenia, zaplatenie zmluvnej pokuty 7.490,37 eura a zaplatenie náhrady nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním vo výške 355,18 eura je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 26.02.2016 zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 4.000 eur a žalovaný sa úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 29.02.2016 zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 252,52 eura, pričom mal zaplatiť 48 splátok a zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť aj úroky. Podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy podľa § 497 ObZ je určenie zmluvných strán, určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami uvedené základné náležitosti obsahuje a preto bola platne uzavretá, pričom záväzok dlžníka zaplatiť úroky neznamená, že v zmluve je potrebné výslovne dohodnúť výšku úrokov, ale postačuje iba zmluvné dojednanie, že dlžník veriteľovi úroky zaplatí. Okrem týchto podstatných náležitostí úverovej zmluvy si môžu zmluvné strany dojednať aj ďalšie podmienky ako napríklad zabezpečenie úveru, výšku úrokov, zmluvnú pokutu a podobne, čo bolo aj v tomto prípade, keď zmluvné strany špecifikovali v zmluve aj výšku úrokov a taktiež si dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti dlžníka platiť dohodnuté splátky včas. Podľa § 499 ObZ je možné za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru ja predmetom podnikania veriteľa. V tomto prípade poskytovanie úverov je predmetom podnikania žalobcu, pričom odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá v zmluve a to aj jej výška. Táto odplata predstavuje určitú odmenu resp. náhradu za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká, kým o ne dlžník požiada. Pritom nie je podstatné, či dlžník úver skutočne čerpal alebo nie. Odplatu treba odlišovať od úroku dojednaného k úverovej zmluve, ktorý predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej zmluvy. Odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal možnosť od žalovaného požadovať zaplatenie odplaty za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky, pričom v čl.3 bod 3.1. zmluvy o úvere nazvanom ako zmluvná odmena je uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Podľa tohto dojednania zmluvná odmena predstavuje 169,19 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Vychádzajúc z obsahu dojednania medzi zmluvnými stranami mal súd za to, že v bode 3.1. zmluvy o úvere nejde o odplatu podľa § 499 ObZ, ktorá má na rozdiel od úrokov jednorazový charakter, ale ide o úroky, pričom v bode 2.1. sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úroky a následne v bode 3.1. je vlastne stanovená výška úrokov, ktorá predstavuje 169,19 eura zo splátky 252,52 eura a teda výška úrokov je viac ako dvojnásobok istiny splátky, nakoľko zo splátky 252,52 eura mesačne je úrok 169,19 eura a tým pádom výška splátky istiny predstavuje 83,33 eura (pri 48 mesačných splátkach na istinu po 83,33 eura je to 3.999,84 eura, čo je prakticky výška istiny poskytnutého úveru). V dôsledku toho teda úrok činí 203,04 %, i keď v čase uzatvárania zmluvy o úvere sa výška úrokových sadzieb pri úveroch poskytovaných nebankovými spoločnosťami na obdobie od jedného do piatich rokov pohybovala v rozmedzí od 7,73% do 8,56%. Podľa názoru súdu žalobca zámerne neuviedol do zmluvy výšku úrokov v percentách, pretože nikto by nesúhlasil s poskytnutím úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vyše 200% a žalobca preto úmyselne skryl skutočnú percentuálnu výšku úrokov za číselný údaj o tom, že úroky predstavujú určitú pevnú sumu zo splátky a ani fyzická osoba s rozumovými schopnosťami na úrovni priemerne spôsobilej osoby (čl. 11 CSP), nie je schopná pri podpise úverovej zmluvy tento zámer veriteľa postrehnúť a z údajov uvedených v zmluve vydedukovať skutočnú výšku úrokovej sadzby naviac za situácie, keď v zmluve o úvere nie je uvedená ani celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť a táto nevyplýva ani zo splátkového kalendára. V žiadosti o úver podpísanej žalovaným dňa 24.02.2016 sa síce nachádza údaj o celkovej sume, ktorú musí dlžník zaplatiť (12.120,96 eura), avšak ani z tejto žiadosti nie je možné zistiť skutočnú výšku úrokovej sadzby.

5./ Podľa § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu, pričom zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobre mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Ustanovenie § 265 ObZ poskytuje pomerne široké aplikačné možnosti , ako aj širokú možnosť pre sudcovskú úvahu. Nesporné však je, že všeobecne nemožno vyvodzovať porušenie zásad poctivého obchodného styku napríklad len z pomeru výšky dohodnutej pokuty a hodnoty zabezpečovanej povinnosti, prípadne z pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty zabezpečovaného záväzku. Vyžaduje sa komplexnejšie posúdenie v každom jednotlivom prípade osobitne. Toto ustanovenie nemôžu strany dohodou vylúčiť ani obmedziť; má kogentnú povahu.

6./ S poukazom na citované ustanovenie § 265 ObZ je potrebné konanie žalobcu ako veriteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovaným ako dlžníkom hodnotiť ako konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ktoré ako také nepožíva právnu ochranu, keďže žalobca zámerne do zmluvy neuviedol výšku úrokovej sadzby, ktorá prakticky predstavuje viac ako 200% ročne, ale túto skryl za zmluvnú odmenu, ktorá však v skutočnosti predstavuje úroky a percentuálnemu vyčísleniu úrokov sa vyhol tým, že tieto stanovil pevnou sumou vo výške 169,19 eura z každej splátky vo výške 252,52 eura. Keďže takto stanovená výška úrokov reálne predstavuje hodnotu 203,04% ročne, tak súd zároveň dospel k záveru, že úroky v tejto výške sú v rozpore s dobrými mravmi a preto zmluva o úvere v časti dohodnutej zmluvnej odmeny, ktorá je v skutočnosti úrokmi je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto s poukazom na ustanovenie § 41 OZ pri uplatňovaní pohľadávky žalobcu nie je možné na túto časť úverovej zmluvy prihliadať, keďže v tejto časti je úverová zmluva neplatná. Na základe uvedeného si potom žalobca mohol uplatniť len nárok z titulu nedoplatku na istine úveru, ktorý predstavuje 3.860 eur, keďže z poskytnutého úveru vo výške 4.000 eur žalovaný zaplatil doposiaľ splátkami spolu sumu 140 eur. Úroky si žalobca vyčíslil na sumu 8.064,45 eura vychádzajúc z výšky úrokov uvedených v bode 3.1. zmluvy o úvere, ale keďže v tejto časti súd uvedenú zmluvu považoval za neplatnú, tak žalobcovi nebolo možné priznať úroky, ktoré si podľa vyčíslil podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve a preto súd z uplatnenej pohľadávky v sume 11.980,96 eura priznal žalobcovi iba nedoplatok na istine vo výške 3.860 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2018 do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 2 ObZ a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou istiny úveru po tom, ako došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 17.03.2017, avšak žalobca si uplatnil zaplatenie úrokov z omeškania až od 16.10.2018. Ustanovenie § 502 ObZ na prvom mieste preferuje výšku úrokov, ktorú si strany dojednali v zmluve a iba v prípade, ak by nedošlo k dohode o výške úrokovej sadzby, tak vtedy sa vychádza z najvyššej prípustnej výšky úrokov ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V prípade neobvykle vysokých úrokov prichádza do úvahy uplatnenie § 265 ObZ, pričom rozpor so zásadami poctivého obchodného styku by sa musel nepochybne preukázať posúdením konkrétnych okolností. Keďže však súd spôsob dojednania výšky úrokov v uzavretej úverovej zmluve považoval za rozporný zo zásadami poctivého obchodného styku a samotnú výšku úrokov (203,04%) v rozpore s dobrými mravmi a teda v tejto časti zmluvu za neplatnú, tak nemohol pri rozhodovaní o nároku žalobcu v časti úrokov vychádzať z ustanovenia § 502 ObZ. Ak by si strany v zmluve dohodli, že dlžník zaplatí úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, tak by sa vychádzalo pri stanovení ich výšky zo zákona, avšak keď strany na základe dojednania vylúčili zákonnú úpravu výšky úrokov, tak je potrebné vychádzať z ich dohody, avšak súd zároveň musel prihliadnuť na skutočnosť, či takto dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v časti uplatneného nároku žalobcu nad sumu 3.860 eur s úrokmi z omeškania, keďže v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú.

7./ Žalobca si ako samostatný nárok uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.490,37 eura, pričom túto vyčíslil za obdobie od 29.03.2016 do 15.10.2018 a to vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy tak, ako bolo uvedené v bode 10.1. zmluvy o úvere. Žalobca si teda vyčíslil zmluvnú pokutu z neuhradených splátok, ktoré mal žalovaný platiť vo výške 252,52 eura mesačne, avšak z týchto splátok predstavovala splátka na istinu sumu 83,33 eura a zvyšok v sume 169,19 eura bola splátka na úroky, ktorých výšku však súd posúdil v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti pokiaľ ide o dojednanie výšky úrokov zmluvu za neplatnú a preto sa žalovaný dostal do omeškania iba v prípade sumy 83,33 eura z každej splátky, ktorá predstavuje istinu úveru. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle § 544 OZ, ktorý obsahuje všeobecnú právnu úpravu tohto inštitútu a v § 300 a nasl. Obchodného zákonníka je obsiahnutá osobitná právna úprava, ktorá má prednosť pred všeobecnou.

Podľa § 301 ObZ, je možné súdom znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Keďže žalobca si vyčíslil zmluvnú pokutu na sumu 7.490,37 eura za obdobie od 29.03.2016 do 15.10.2018 a do tohto výpočtu zahrnul aj zmluvnú pokutu z nezaplatených úrokov, tak podľa názoru súdu uvedený výpočet žalobcu nie je možné akceptovať a žalobcovi je možné priznať len zmluvnú pokutu za omeškanie dlžníka s úhradou splátok istiny úveru vo výške 83,33 eura a nemožno mu priznať aj zmluvnú pokutu zo splátok úrokov úveru, keďže výška úrokov úveru je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti je zmluva neplatná. Pri výpočte zmluvnej pokuty za obdobie od 29.03.2016 do 15.10.2018 súd zobral do úvahy jednotlivé splátky po 20 eur zaplatené žalovaným v dňoch 21.04.2016, 19.05.2016, 18.08.2016, 21.11.2016, 12.04.2017, 17.05.2017 a 21.08.2017 a preto zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne zo sumy 83,33 eura od 30.03.2016 do 20.04.2016 t.j. 22 dní predstavuje 1,83eura, zo sumy 63,33 eura od 21.04.2016 do 29.04.2016 t.j. 9 dní predstavuje 0,57 eura, zo sumy 146,66 eura od 30.04.2016 do 18.05.2016 t.j. 19 dní predstavuje 2,79 eura, zo sumy 126,66 eura od 19.05.2016 do 29.05.2016 t.j. 11 dní predstavuje 1,39 eura, zo sumy 209,99 eura od 30.05.2016 do 29.06.2016 t.j. 31 dní predstavuje 6,51 eura, zo sumy 293,32 eura od 30.06.2016 do 29.07.2016 t.j. 30 dní predstavuje 8,80 eura, zo sumy 376,65 eura od 30.07.2016 do 17.08.2016 t.j. 19 dní predstavuje 7,16 eura, zo sumy 356,65 eura od 18.08.2016 do 29.08.2016 t.j. 12 dní predstavuje 4,28 eura, zo sumy 439,98 eura od 30.08.2016 do 29.09.2016 t.j. 31 dní predstavuje 13,64 eura, zo sumy 523,31 eura od 30.09.2016 do 29.10.2016 t.j. 30 dní predstavuje 15,70 eura, zo sumy 606,64 eura od 30.10.2016 do 20.11.2016 t.j. 22 dní predstavuje 13,35 eura, zo sumy 586,64 eura od 21.11.2016 do 29.11.2016 t.j. 9 dní predstavuje 5,28 eura, zo sumy 669,97 eura od 30.11.2016 do 29.12.2016 t.j. 30 dní predstavuje 20,10 eura, zo sumy 753,30 eura od 30.12.2016 do 29.01.2017 t.j. 31 dní predstavuje 23,35 eura, zo sumy 836,63 eura od 30.01.2017 do 28.02.2017 t.j. 30 dní predstavuje 25,10 eura, zo sumy 919,96 eura od 01.03.2017 do 17.03.2017 (mimoriadna splatnosť úveru) t.j. 17 dní predstavuje 15,64 eura, zo sumy 3.920 eura od 18.03.2017 do 11.04.2017 t.j. 25 dní predstavuje 98 eur, zo sumy 3.900 eur od 12.04.2017 do 16.05.2017 t.j. 35 dní predstavuje 136,50 eura, zo sumy 3.880 eur od 17.05.2017 do 20.08.2017 t.j. 96 dní predstavuje 372,48 eura a zo sumy 3.860 eur od 21.08.2017 do 15.10.2018 t.j. 421 dní predstavuje 1.625,06 eura. Spolu zmluvná pokuta za sporné obdobie činí 2.397,53 eura a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v uvedenej výške a vo zvyšku nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

8./ Žalobca si okrem nedoplatku na istine úveru a nedoplatku na úrokoch úveru ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil proti žalovanému aj náhradu nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 355,18 eura (tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 344,57 eura a paušálna náhrada vo výške 10,61 eura) a to za pokus o zmier zo dňa 13.04.2017 (č.l. 17) s tým, že tento bol zasielaný žalovanému externou spoločnosťou obyčajnou poštou a keďže zásielka sa nevrátila nedoručená, tak má za to, že bola doručená, avšak žalobca tento svoj nárok dostatočne nepreukázal, keďže okrem predloženého pokusu o zmier nepredložil žiaden iný doklad o jeho podaní na poštovú prepravu a teda súd nemal za dostatočne preukázané, že tento úkon bol právnym zástupcom žalobcu realizovaný pred podaním žaloby na súd a z toho dôvodu uvedený nárok nemohol byť žalobcovi priznaný a aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Je nesporné, že náklady za právne služby poskytnuté žalobcovi pred podaním žaloby na súd nie je možné uplatňovať v rámci trov konania podľa § 251 CSP a preto je možné tieto uplatniť len ako samostatný nárok, ktorý však musí byť jednoznačne preukázaný a to nielen obsahom pokusu o zmier, ale aj jeho doručením protistrane prípadne aspoň dokladom, že tento pokus o zmier bol daný na poštovú prepravu. Pokiaľ žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, tak súd uvedený nárok nemohol považovať za dôvodne uplatnený a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

9./ Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu prípadne povoliť plnenie v splátkach. Žalovaný požiadal súd o povolenie zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50 eur a preto súd skúmal jeho rodinné a majetkové pomery a zistil, že žalovaný je živnostníkom, ktorý podľa jeho vyjadrenia má príjem 800-1.000 eur mesačne a podľa daňového priznania za rok 2017 bol príjem žalovaného zo živnosti 15.575,15 eura a základ dane tvorila suma 3.023,02 eura, pričom mal nulovú daňovú povinnosť a podľa daňového priznania za rok 2018 predstavoval príjem žalovaného 20.377,45 eura a základ dane 5.114,66 eura, pričom daň bola vypočítaná na 244,08 eura. Žalovaný má dve vyživovacie povinnosti spolu vo výške 100 eur mesačne a podľa správy Union zdravotnej poisťovne v r. 2018 platil na zdravotné poistenie 84,44 eura mesačne a v r. 2019 po 66,78 eura mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný mal v prvej polovici roku 2018 predpis poistného vo výške 199,95 eura mesačne a v druhej polovici roku 2018 vo výške 151,16 eura mesačne. V r. 2019 predpis poistného predstavuje 158,11 eura mesačne a za celkové poistné obdobie od začiatku roku 2018 do konca februára 2019 žalovaný na poistnom zaplatil 2.338,96 eura. Vychádzajúc z týchto zárobkových a majetkových pomerov žalovaného ako aj z výšky dlhu na zaplatenie ktorého bol súdom zaviazaný, mal súd za to, že žalovanému je možné povoliť splátky vo výške 150 eur mesačne, ktoré zodpovedajú jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj výške dlhu tak, aby tento bol uhradený v lehote 4 rokov, ktorá zodpovedá dĺžke doby, po ktorú mal žalovaný splácať poskytnutý úver, pričom svoju povinnosť si riadne neplnil. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v splátkach po 150 eur mesačne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

10./ Žalobca z nárokov uplatnených žalobou zaplatil súdny poplatok vo výške 982,50 eura, pričom vyššia súdna úradníčka uznesením sp.zn. 4Cb/13/2018 - 49 zo dňa 30.01.2019 rozhodla o vrátení preplatku na súdnom poplatku za žalobu vo výške 291,80 eura žalobcovi a to po zmene žaloby uplatnenej žalobcom podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.10.2018, keďže podľa jej názoru je základom súdneho poplatku suma 11.406,88 eura pozostávajúca z istiny vo výške 3.916,51 eura a zmluvnej pokuty vo výške 7.490,37 eura, z čoho súdny poplatok predstavuje 684 eur a teda preplatok v sume 298,50 eura krátený o sumu 6,70 eura vrátila žalobcovi. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. do základu poplatku nezahrnula úroky z úveru vo výške 8.064,45 eura s tým, že nie sú samostatným predmetom poplatkového úkonu. Podľa názoru súdu je však potrebné súdny poplatok vyrubiť z celého nároku uplatneného žalobcom a tento po pripustení zmeny petitu žaloby spolu činil 19.826,51 eura (pohľadávka vo výške 11.980,76 eura, zmluvná pokuta vo výške 7.490,37 eura a náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 355,18 eura) a z tejto sumy teda súdny poplatok vo výške 6% (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov) činí 1.189,50 eura. V dôsledku vrátenia časti súdneho poplatku žalobcovi vo výške 291,80 eura tak z pôvodne zaplateného súdneho poplatku v sume 982,50 eura zostala suma 690,70 eura a preto by mal žalobca na súdnom poplatku do sumy 1.189,50 eura ešte doplatiť sumu 498,80 eura a z toho dôvodu súd podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal žalobcu doplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v uvedenej výške.

11./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal, i keď mal vo veci väčší úspech ako žalobca, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).