Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-121-2020.pdf
PDF · 107.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/121/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky D. právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné nám. 20, a otca C., toho času na neznámom mieste, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom Skalica, Potočná 169/85, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 11. 06. 2015 č. k. 5P/320/2014 - 74 tak, že zvyšuje výživné na mal. L. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré je otec C. povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca matke, za obdobie od 17. 09. 2020 do budúcna.
II. V prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie výživného zastavuje.
III. Dlžné výživné na mal. L. za obdobie od 17. 09. 2020 do 20. 01. 2022 vo výške 750 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, so začiatkom platenia v mesiaci marec 2022, spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci matke, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala 17. 09. 2020 na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného pre maloletú dcéru L., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu z 11. 06. 2015, č. k. 5P/320/2014 - 74 bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. Rozhodnutím styk otca s maloletou dcérou upravený nebol. Ďalej uviedla, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynula doba 5 rokov, pričom na strane maloletej sa výrazne zmenili pomery. V súčasnej dobe už navštevuje základnú školu, s čím sú spojené vyššie náklady či už na školské výdavky alebo krúžky. Zvýšili sa výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Súčasná výška výživného na úhradu všetkých výdavkov maloletej nepostačuje. Mala vedomosť, že otec maloletej toho času pracuje v Nórsku, no výšku jeho príjmu uviesť nevedela. Vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy uplynulo viac ako 5 rokov, maloletá nastúpila na základnú školu, mala za to, že návrh je dôvodný a žiadala, aby súd zvýšil výživné.
3. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.
4. Otcovi sa návrh na adrese uvedenej v registri obyvateľov nepodarilo doručiť, na adrese uvedenej v registri obyvateľov nezdržiaval, jeho pobyt sa súdu napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť, rovnako sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu v Nórsku, kde sa otec pracovne zdržiava, preto mu súd návrh spolu s prílohami, ako aj predvolanie na pojednávanie doručoval v súlade s § 116 CSP a § 106 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom právneho zástupcu matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, SP, rodným listom mal. L., zápisnicou o neformálnom stretnutí z 20. 05. 2020, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/320/2014, správou ÚPSVaR Kežmarok o prešetrení pomerov, vyjadrením otca k návrhu matky z 27. 01. 2022.
6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní upresnila svoj návrh a žiadala, aby súd zvýšil výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, namiesto požadovaných 300 eur mesačne. V prevyšujúcej časti zobrala návrh späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Taktiež trvala na zaplatení dlžného výživného za obdobie od podania návrhu do novembra 2021, nakoľko otec v mesiaci december 2021, január 2022 a tiež február 2022 zaplatil výživné v sume 150 eur, teda vo výške v akej aktuálne žiada výživné pre maloletú dcéru. Rovnako súhlasila so zaplatením dlžného výživného formou mesačných splátok po 50 eur mesačne.
Pokiaľ ide o dôvody zvýšenia výživného, tak jedným z dôvodov je samotné plynutie času, nakoľko od poslednej úpravy uplynulo už 6 rokov. Ďalším dôvodom je nástup maloletej na základnú školu, keďže v čase poslednej úpravy navštevovala materskú školu. Taktiež ďalším dôvodom je zmena príjmu otca, ktorý toho času pracuje v Nórsku, kde sú vyššie príjmy ako na Slovensku. Výdavky maloletej pozostávajú z výdavkov spojených so školou, kde uhrádza 30 eur mesačne na stravu, školský klub 10 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne, výdavky na školské pomôcky na začiatku roka 70 eur, potom bežne mesačné výdavky na školské pomôcky. Dcéra navštevuje základnú umeleckú školu, hru na husle, kde platí 18 eur na 3 mesiace, hudobný nástroj stál 55 eur. Ďalej má bežné výdavky na ošatenie, obuv, hygienické potreby v sume 100 eur mesačne, hračky 50 eur mesačne. Otec platil výživné po 100 eur mesačne, no nie včas a od decembra 2021 už platí 150 eur mesačne. Taktiež dcére posiela darčeky, v lete bola dcéra u neho, kde jej hradil všetky výdavky. Otec je s dcérou v pravidelnom kontakte prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí. Oni ako rodičia v žiadnom kontakte nie sú. Matka má príjem titulom rodičovského príspevku 370 eur mesačne, rodinné prídavky na 2 maloleté deti a z príležitostnej práce v sume 50 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Príjem manžela je cca. 600 eur mesačne. Náklady spojené s bývaním sú v sume 250 eur mesačne (nájom, elektrina, voda). Na stravu pre celú rodinu má výdavky 400 eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky s ošatením, hygienickými potrebami, obuvou.
7. Právny zástupca matky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že trvá na zvýšení výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu, rovnako trval na zaplatení dlžného výživného. Súhlasil so späťvzatím návrhu v prevyšujúcej časti výživného a zastavením konania. Mal za to, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, taktiež od poslednej úpravy uplynulo 6 rokov a tiež na strane povinného sa zmenili pomery, keďže pracuje v zahraničí, preto je zvýšenie výživného dôvodné.
8. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že návrh na zvýšenie výživného na sumu 150 eur je dôvodný a je v záujme dieťaťa. Maloletá navštevuje základnú školu, čím sa zvýšili jej náklady. Poukázal na to, že otec prispieva na výživu maloletej v súdom určenej výške a od decembra 2021 v sume 150 eur, taktiež dcére prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného, a to darčekmi, preto je potrebné na to prihliadnuť.
9. Otec sa k návrhu vyjadril len písomne až pred posledným pojednávaním, v ktorom uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 150 eur, ktorú uhrádza už aktuálne. Mal za to, že táto výška výživného korešponduje s mesačnými finančnými nárokmi a potrebami maloletej, čo nespochybnil a preto z vlastnej iniciatívy platí výživné v tejto sume. Navrhol, aby súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa podieľa na výžive maloletej aj nad rámec súdom stanoveného výživného, a to darčekmi, jednorazovými zvýšenými finančnými potrebami maloletej. Taktiež otec s maloletou trávi čas, kedy si ju berie k sebe na viac týždňov,
a vtedy znáša všetky náklady výlučne on. Taktiež mal za to, že výživné v sume 150 eur mesačne je primerané aj s ohľadom na vek a zdravotný stav maloletej, ktorý si nevyžaduje zvýšené výdavky. Súhlasil tiež s dlžným výživným za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu, avšak požiadal o splatenie dlžnej sumy formou mesačných splátok.
10. Podľa vyjadrenia matky jej príjem pozostáva z rodičovského ´príspevku v sume 370 eur, rodinných prídavkov a príležitostného príjmu 50 eur mesačne
11. Príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť, no žije v Nórsku, a keďže je zdravý, mal by dosahovať aspoň minimálnu mzdu, resp. priemernú mzdu.
12. Z vyjadrení účastníkov mal súd za preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške 100 eur a od decembra 2021 platí výživné v sume 150 eur mesačne.
13. Podľa správy o prešetrení pomerov ÚPSVaR KK z 24. 01. 2022 maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich spoločnou dcérou C.. Maloletá toho času navštevuje 2. ročník základnej školy. Okrem toho navštevuje základnú umeleckú školu, odbor husle. Otec má záujem sa podieľať sa na výdavkoch maloletej. Taktiež má s dcérou dobrý vzťah, sú v pravidelnom kontakte cez sociálne siete. Na výživu maloletej prispieva a od decembra 2021 v sume 150 eur mesačne.
14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Predmetom tohto konania bol nárok na zvýšenie výživného pre maloletú dcéru L. zo sumy 100 eur mesačne na sumu po upresnení 150 eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Matka maloletého podaný návrh odôvodňovala skutočnosťou, že maloletá toho času už navštevuje základnú školu, nemá žiaden príjem, pričom jej náklady spojené so štúdiom, krúžkami ako i náklady živobytie vzrástli. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.
17. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.
18. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
19. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
20. Naposledy bolo výživné otca upravené rozsudkom tunajšieho súdu z 11. 06. 2015, č. k. 5P/320/2014
- 74, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo určené výživné na sumu 100 eur mesačne, ktoré bol otec povinný platiť vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 01. 06. 2015 do budúcna.
21. Otec si súdom uloženú povinnosť v stanovenej výške plní, dokonca od decembra 2021 prispieva na výživu maloletej čiastkou 150 eur titulom výživného. Výživné v takejto sume uhradil aj v mesiaci január 2022 i február 2022.
22. Maloletá L. od septembra 2020 nastúpila na základnú školu a toho času navštevuje druhý ročník ZŠ. Pri nástupe do školy matke vznikli výdavky so zakúpením školských potrieb v sume 70 eur. Potom školský klub 10 eur mesačne, strava v škole 30 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne. Navštevuje základnú umeleckú školu, hudobný nástroj husle, za ktorý platí 18 eur na 3 mesiace. Husle stáli 55 eur. Potom bežné výdavky na ošatenie, hygienické výdavky, obuv okolo 100 eur mesačne a hračky do 50 eur mesačne.
23. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
24. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá bola zverené do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne vo výške 370 eur titulom rodičovského príspevku, rodinné prídavky v sume 50 eur a príležitostný príjem 50 eur mesačne. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 250 eur, strava pre celú rodinu 400 eur, pričom na týchto výdavkoch sa má v jednej polovici podieľať súčasný manžel matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Potom má bežné výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením obuvou. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
25. Pokiaľ ide o príjem otca, tak aktuálny príjem sa súdu nepodarilo zistiť. No otec v súčasnej dobe žije v Nórsku, čo vyplynulo z vyjadrenia matky.
26. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak ani tie nemal preukázané, keďže otec ich vo svojom vyjadrení neuviedol, tak ako neuviedol výšku svojho príjmu.
27. Otec sa s dcérou stretáva, a to v čase, kedy sa zdržiava na území Slovenska, najmä počas letných prázdnin. Taktiež dcére od decembra 2021 platí výživné v sume 150 eur mesačne a tiež dcére prispieva nad rámec súdom určeného výživného, a to rôznymi darčekmi. S dcérou je v pravidelnom kontakte prostredníctvom sociálnych sietí. Zároveň otec s upresneným navrhovaným výživným v sume 150 eur mesačne súhlasil. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného, a zvýšil výživné pre mal. Nelu zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 17. 09. 2020.
28. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.
29. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa.
Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
30. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom na vyjadrenie zamestnávateľa, sa sám pripravil o stabilné zamestnanie a pravidelný príjem, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletým deťom.
31. V časti výživného prevyšujúcej sumu 150 eur súd konanie zastavil.
32. Súd priznal výživné od 17. 09. 2020, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u mal. Nelu za obdobie od 17. 09. 2020 do 20. 01. 2022 v celkovej sume 750 eur pre mal. L.. Pričom otcovi započítal uhradené výživné, a to za mesiace december 2021 a január 2022 v sume po 150 eur mesačne. Keďže súd zvýšil výživné o 50 eur mesačne, od podania návrhu do 17. 09. 2020, mal otec dlh v celkovej sume 750 eur (17 mesiacov x 50 eur mesačne - 2 uhradené mesiace v sume 100 eur, teda dlh mal otec za 15 mesiacov, 5 x 50 eur činí 750 eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 750 eur na maloletého, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. Nelu formou mesačných splátok vo výške 50 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom marec 2022, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.