Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/58/2007

Potvrdené rozhodnutím 25Co/193/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálikovej a JUDr. Sone Vačkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX O. S., 2/ U. S.ová, nar. XX. XX. XXXX, bytom B. L., XXX XX O. S., 3/ G. S.ová, nar. XX. XX. XXXX, bytom B. L., XXX XX O. S., 4/ U. S.ová, nar. XX. XX. XXXX, bytom B. L., XXX XX O. S., všetci zastúpení JUDr. Jánom Ikrényim, advokátom, IČO: 11 732 067, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, adresa pracoviska Nám. Sv. Imricha 17, 943 01 Štúrovo, proti žalovanému: GLOBALE INVEST s.r.o., IČO: 35 965 487, so sídlom Na strelnici 30, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom, IČO: 51 904 195, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie 173 805,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 29. apríla 2019 č.k. 19C /58/2007-1065 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovia v prvom až štvrtom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ Igor S., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX O. S., 2/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX O. S., 3/ G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX O. S., 4/ U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX O. S., všetci žalobcovia právne zastúpení X.. Jánom Ikrényim, advokátom, IČO: 11 732 067, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, adresa pracoviska Nám. Sv Imricha 17, 943 01 Štúrovo, proti žalovanému: GLOBALE INVEST s.r.o., IČO: 35 965 487, so sídlom Na strelnici 30, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, právne zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom, IČO: 51 904 195, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie 173 805,09 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 80 384,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.12.2006 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 36 933,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.12.2006 do zaplatenia, žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 28 243,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.12.2006 do zaplatenia a žalobkyni v 4. rade sumu vo výške 28 243,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.12.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2007 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť im sumu 5 236 052 Sk titulom úhrady nedoplatku kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.12.2006 do zaplatenia. Súčasne sa domáhali priznania náhrady trov konania.

2. Uviedli, že so žalovaným uzavreli dňa 27.11.2006 kúpne zmluvy, na základe ktorých previedli na žalovaného vlastnícke právo nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Nitra, zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. 1503/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. 1503/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parc. č. 1503/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc. č. 1503/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, stavby (dom) s.č. 12 na parcele č. 1503/1 a stavby (dom) s.č. 1603 na parcele č. 1503/3. V zmysle uvedených zmlúv mal žalobca v 1. rade obdržať sumu 9 250 000 Sk, žalovaný mu vyplatil len sumu 6 828 325 Sk, nedoplatok predstavuje sumu vo výške 2 421 675 Sk. Žalobkyňa v 2. rade mala od žalovaného obdržať sumu 4 250 000 Sk, žalovaný jej vyplatil sumu vo výške 3 137 339 Sk, nedoplatok voči žalovanej v 2. rade je vo výške 1 112 661 Sk. Žalobkyňa v 3. rade mala obdržať sumu vo výške 3 250 000 Sk, tejto žalovaný vyplatil sumu vo výške 2 399 142 Sk, nedoplatok predstavuje sumu 850 858 Sk a žalobkyňa v 4. rade mala od žalovaného dostať sumu 3 250 000 Sk, žalovaný jej vyplatil sumu vo výške 2 399 142 eur, teda nedoplatok voči nej je vo výške 850 858 Sk. Žalovaný im mal podľa kúpnych zmlúv vinkulovať kúpnu cenu v ich prospech a to tak, že kúpna cena mal byť vyplatená žalobcom po tom, čo bude povolený vklad vlastníckeho práva a kupujúci obdrží list vlastníctva, kde bude prevod zaznamenaný. Po vklade vlastníckeho práva a predložení listu vlastníctva im banka odmietla vydať kúpnu cenu s odôvodnením, že kupujúci podmienil vyplatenie kúpnej ceny jeho predchádzajúcim súhlasom, čo bola pre žalobcov nová skutočnosť, o ktorej pri podpísaní kúpnej zmluvy nevedeli. List vlastníctva č. 3701 obdržali žalobcovia dňa 4.12.2006, kedy bol aj vyhotovený a od tohto dátumu si voči žalovanému uplatňujú aj príslušenstvo. Žalovaný im kúpnu cenu nevyplatil a dňa 29.11.2006 sa domáhal zľavy z kúpnej ceny vo výške 2 700 000 Sk, čo žalobcovia odmietli. Koncom januára, resp. začiatkom februára 2007 obdržal každý zo žalobcov uplatnenie práva na zľavu z kúpnej ceny, kde si žalovaný uplatnil neoprávnene sumu spolu vo výške 6 981 405,90 Sk a zároveň uviedol, že keď chce, môže od zmluvy odstúpiť. Žalovaný v rozpore so zmluvami zmenil podmienky vyplatenia kúpnej ceny a od žalobcov žiadal, aby mu zaslali overený podpis každého z nich u notára a číslo účtu v peňažnom ústave, čo žalobcovia aj učinili a žiadali žalovaného o vyplatenie kúpnej ceny. Žalovaný im kúpnu cenu vyplatil tak ako je uvedené vyššie, pričom im nevyplatil celkovo sumu 5 236 052 Sk. O úhradu nedoplatku žiadali žalovaného aj prostredníctvom právneho zástupcu, a to listom zo dňa 16.2.2007, žalovaný na výzvu nereagoval.

3. V predmetnej právnej veci vydal súd dňa 2.4.2007 pod č. k. 8RO/19/2007-42 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, navrhuje, aby súd platobný rozkaz zrušil a nariadil v predmetnej veci pojednávanie. V podanom odpore žalovaný potvrdil, že so žalobcami uzavrel kúpne zmluvy k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam, pričom kúpna cena bola v zmysle uvedených zmlúv dohodnutá v prospech žalobcu v 1. rade v sume 9 250 000Sk, žalobkyne v 2. rade v sume 4 250 000 Sk, žalobkyne v 3. rade v sume 3 250 000 Sk a v prospech žalobkyne v 4. rade v sume 3 250 000 Sk. Kúpna cena bola vinkulovaná na účte ČSOB, a.s. pobočka Nitra a potvrdenie o vinkulácii bolo žalobcom odovzdané pri podpise kúpnych zmlúv, tak ako to vyplýva z čl. IV. predmetných kúpnych zmlúv. Svoju povinnosť predložiť potvrdenie o vinkulácii si žalovaný splnil. Zároveň bolo dojednané, že k vyplateniu kúpnej ceny dôjde po splnení podmienok dohodnutých vo vinkulácii, pričom podmienky tak ako boli uvedené vo vinkulácii žalobcami splnené neboli, preto banka nemohla pristúpiť k vyplateniu kúpnej ceny. Po podpise kúpnych zmlúv bola vykonaná obhliadka stavby s.č. 12 a s.č. 1603 statikom a po vyžiadaní pôvodnej dokumentácie stavby od Lesostavu Nitra, a.s. žalovaný zistil, že stavba má narušenú statiku a sadá, čo okamžite žalovaný oznámil žalobcom. Žalovaný si dal vypracovať technickú správu ohľadne statiky autorizovaným stavebným inžinierom Ing. P., z ktorej zistil, že stavba je z hľadiska statiky v havarijnom stave. Podľa vypracovaného inžiniersko-geologického prieskumu a rozpočtu k uvedenej technickej správe nevyhnutné náklady potrebné na uvedenie nehnuteľností do stavu obvyklého užívania predstavujú sumu 6 924 905,85 Sk bez DPH a náklady potrebné na uplatnenie zľavy predstavujú 56 500 Sk. Celková suma potrebná na uvedenie nehnuteľnosti do stavu obvyklého užívania tak predstavovala sumu 6 981 405,90 Sk a túto zľavu žalovaný listom zo dňa 29.1.2017 uplatnil u žalobcov v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka. Kúpna cena po uplatnení zákonného práva na primeranú zľavu bola žalobcom ihneď po uvoľnení viazanosti vkladu vyplatená.

5. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť ponúkali na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, telefonicky sa s ním spojil žalovaný a hovoril, že sa s ním chce stretnúť ohľadne uvedenej nehnuteľnosti. On s manželkou, so žalobkyňou v 2. rade mali pôvodne na uvedenej nehnuteľnosti podiel každý 1/4, z týchto svojich podielov každý po 1/4 darovali deťom, žalobcom v 3 a 4. rade. Vlastníkmi druhej polovice boli S., pričom on od pani S. odkúpil jej 1/4, teda spolu so žalobcami v 2., 3. a 4. rade boli dohromady vlastníkmi 3/4 nehnuteľnosti. Zvyšnú 1/4 vlastnil naďalej pán S.. V predmetnej nehnuteľnosti mala prenajaté priestory Poisťovňa Dôvera. So žalovaným bol nehnuteľnosti ohliadnuť, žalovaný nenamietal k technickému stavu nehnuteľnosti. Mesiac mal kľúče k tejto nehnuteľnosti, nevytkol žiadne vady nehnuteľnosti, dohodli sa na odkúpení, pričom kúpna cena pre žalobcov mala byť spolu 20 000 000 Sk a vyplatená mala byť podľa podielov. Dňa 20.11.2006 bola podpísaná kúpna zmluva, predtým mali podpísanú ešte zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Medzitým sa žalovaný dohodol aj s pánom S. na odkúpení jeho 1/4-ny. Peniaze mali byť vinkulované v Československej obchodnej banke. Dožadovali sa, aby boli informovaní, aké sú podmienky vinkulácie, žalovaný im však zmluvu o vinkulácii nepredložil. Dňa 20.11.2006 bola podpísaná kúpna zmluva, následne bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Dňa 23.11.2006 im bolo doručené rozhodnutie o prerušení konania na katastri, lebo v kúpnej zmluve boli nejaké chyby, preto dňa 27.11.2006 podpisovali dodatok ku kúpnej zmluve. Keď sa od žalovaného pred podpísaním tohto dodatku dožadoval zmluvy o vinkulácii, povedal mu, že ju má v aute, preto tento dodatok podpísal a keď odchádzali domov, žalovaný mu pri aute odovzdal zmluvu o vinkulácii. Dňa 29.11.2006 bola zmluva zavkladovaná. Dňa 30.11.2006 im boli doručené doklady z katastra, teda originály kúpnej zmluvy a listy vlastníctva vystavené na žalovaného. Potom, čo aj žalovaný prevzal tieto doklady, ktoré už svedčili o jeho vlastníctve, telefonoval mu a žiadal z kúpnej ceny zľavu 2 700 000 Sk, odôvodňoval to tým, že budova je v zlom stave a že z každej prevedenej 1/4-iny chce zľavu 900 000 Sk, že už aj s pánom Kubovčíkom sa na takejto zľave dohodol. S týmto nesúhlasili, navrhli, že chcú budovu naspäť, žalovaný ju však vrátiť nechcel. Následne banke predložili originál kúpnej zmluvy, ako aj list vlastníctva vystavený na žalovaného. Pracovník banky im oznámil, že nesplnili podmienky zmluvy, nevedel však bližšie špecifikovať aké a kúpnu cenu im nevyplatil. Až tam sa dozvedeli, že kúpnu cenu vyplatenú mať nebudú, pretože v podmienkach vinkulácie bolo, že pre vyplatenie kúpnej ceny je potrebný súhlas žalovaného. Následne až vo februári 2007 im žalovaný vyplatil len časť kúpnej ceny, teda toľko koľko chcel on, pričom to odôvodnil vyčíslenými nákladmi potrebnými na opravu nehnuteľnosti a ďalšími nákladmi, ktoré s údajnou opravou nehnuteľnosti bude mať a nevyplatil im kúpnu cenu v takej výške ako žalujú. Žalovaného neupozorňovali na vady nehnuteľnosti, pretože o žiadnych vadách nehnuteľnosti nevedeli. Investorom tejto novostavby boli žalobcovia a S., dielo zhotovoval Lesostav Nitra, a.s., Piaristická 1, Nitra. Nemá vedomosť o tom, že by medzi nimi ako investorom a zhotoviteľom diela Lesostavom prebiehali nejaké rokovania ohľadom vád diela. Dielo vykazovalo len drobné vady, napr. nedosadali dvere, bola niekde otočená omietka. Boli to drobné vady, ktoré nebránili v užívaní tejto nehnuteľnosti. Budova bola postavená v roku 1993 alebo 1994, poisťovňa Dôvera v nej sídlila 10 rokov a nikdy vady na nehnuteľnosti nevytýkala. Okrem poisťovne tam boli aj iní nájomníci. Nikdy s dodávateľom stavby, teda s Lesostavom nepreberali také vady, ako sú praskliny alebo sadanie stavby.

6. Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní uviedla, že žalovaný im po podpísaní kúpnej zmluvy a po tom, čo bolo vlastnícke právo zapísané v prospech žalovaného, telefonoval a oznámil im, že žiada zľavu z kúpnej zmluvy, pretože nehnuteľnosť má vady, ktoré si predtým nevšimol, keďže na zemi boli koberce. Nemyslí si, že budova je v takom havarijnom stave, ako to opisuje žalovaný. Potvrdenie o vinkulácii vkladu im odovzdal otec - žalobca v 1. rade. Keď sa dostavili do banky, aby si prevzali kúpnu cenu, bolo im oznámené, že kúpna cena im vyplatená nebude, zdôvodnené to však nebolo a neskôr im žalovaný vyplatil časť kúpnej ceny a zadržal si toľko, koľko sám uhnal za vhodné. V čase keď ona nadobúdala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nebola upozornená na žiadne vady tejto nehnuteľnosti, pretože žiadne vady neboli a rovnako keď prevádzala svoj podiel na žalovaného, tohto neupozornila na žiadne vady nehnuteľnosti, pretože žiadne vady neboli.

7. Konateľ žalovaného H.. S. G. na pojednávaní uviedol, že obvolával jednotlivých vlastníkov nehnuteľností na pešej zóne, či nechcú nehnuteľnosť predať a takto sa nakontaktoval na žalobcu v 1. rade. Mal v úmysle kúpiť minimálne väčšinový podiel na hnuteľnosti a nebolo jasné, či žalobkyňa v 2. rade svoj podiel odpredá, pretože žalobca v 1. rade nemal v rodine dobré vzťahy. Rokoval tiež s pánom S., ktorý bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4. Žalovaný v 1. rade ho koncom roka 2006 kontaktoval a oznámil mu, že po dohode v rodine mu odpredajú 3/4 tejto nehnuteľnosti. Pôvodne bola dohodnutá kúpna cena 18 000 000 Sk, keď ho však žalobca v 1. rade kontaktoval, zvýšil kúpnu cenu na 20 000 000 Sk. Žalobkyňa v 2. rade v tom čase bývala sama, táto si nebola istá, či v prípade, ak svoj podiel predá, jej žalobca vyplatí alikvótnu časť kúpnej ceny pripadajúcu na jej podiel. Žalovaný zložil peniaze v Československej obchodnej banke, o čom bolo vystavené potvrdenie o vinkulácii vkladu. Je pravdou, že bol na ohliadke predmetnej nehnuteľnosti, ale nemal kľúče mesiac, tak ako to uviedol žalobca v 1. rade. Dňa 20.11.2006 bola podpísaná prvá kúpna zmluva, v ten deň bolo žalobcovi v 1. rade predložené potvrdenie o vinkulácii vkladu, z tohto mal len jeden rovnopis, preto ho nemohol odovzdať každému žalobcovi. Dňa 23.11.2006 kataster kúpnu zmluvu vrátil a konanie prerušil, pretože zmluva mala vady, nová zmluva bola podpísaná 27.11.2006. Od žalobcu v 1. rade žiadal nejaké doklady týkajúce sa technického stavu nehnuteľnosti, projektovú dokumentáciu, výkres skutočného vyhotovenia a podobne, žalobca v 1. rade však takéto doklady nemal. Dňa 28.11.2006 podal návrh na vklad do katastra, v ten istý deň mu pán S. odovzdal časť projektovej dokumentácie, resp. odovzdal mu ju v období medzi 20.11.2006 a 28.11.2006. V ten istý deň 28.11.2006 išiel na Lesostav Nitra, a.s., ktorí boli zhotoviteľom diela po zvyšok projektovej dokumentácie, tu mu odovzdali doklady, okrem iného aj statický posudok z roku 1994, podľa ktorého väčšina stien a základov tejto stavby nevyhovuje, pričom tento znalecký posudok sa týka len 1/3 - iny budovy, ktorá sa nachádza v časti od pešej zóny a posudzoval túto stavbu od základov až po podkrovie. Stavebné povolenie bolo vydané na žalobcu v 1. rade a pána S. v roku 1993, pričom súčasťou projektovej dokumentácie vôbec nebola statika, napriek tomu stavebné povolenie bolo vydané. Stavba bola vyhotovená a dňa 21.12.1994 bola skolaudovaná. Keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel, ešte nemal list vlastníctva, volal žalobcom aj pánovi S., chcel sa s nimi dohodnúť na zľave z kúpnej ceny. Vtedy hovoril so žalobcami v 1. 2. a 4. rade, povedali, že sa určite dohodnú. S pánom S. sa aj dohodol. Následne dňa 28.11.2006 oslovil statika, ktorému dal preštudovať statický posudok z roku 1994, jedná sa o statický výpočet, tento statik mu navrhol, aby dal spraviť geologický prieskum. Geologický prieskum robil Dr. Horváth, bolo zistené, že nehnuteľnosť nie je postavená na pevnom položí, je postavená na 4 - 5 metroch navážky, základy sú výšky 1,2 až 1,4 metra o šírke 60 cm. Sú prekladané kameňom. Bola tiež posúdená statika základov a stien a vypracovaný projekt sanácie. Uvedená nehnuteľnosť vykazuje množstvo vád. Dal si vypracovať projektovú dokumentáciu, kde mu projektant vyčíslil náklady na rekonštrukciu vo výške 8.240.000 Sk s DPH, bolo vydané stavebné povolenie. Začiatkom júla 2007 začali s rekonštrukčnými prácami. Bolo potrebné vybudovať piloty až do hĺbky viac ako 9 metrov, bolo potrebné vybudovať stužujúce steny, spevniť budovu pozdĺžnymi konštrukciami a priečnymi konštrukciami, vybúrať nosné steny, nahradiť ich oceľovými konštrukciami. S týmito hrubými prácami súvisia ďalšie práce v rámci technickej infraštruktúry, elektroinštalácie, kanalizácie, kúrenia a pod.. Už predtým, ako sa pustil do týchto rekonštrukčných prác, hovoril so žalobcom v 1. rade aj o tom, že je ochotný mu nehnuteľnosť vrátiť, pokiaľ od neho odkúpi aj podiel pána S., ktorý svoj podiel nechcel naspäť, pretože žalovanému by bola nanič 1/4 nehnuteľnosti a keď mu uhradí všetky náklady, ktoré s týmto mal. Žalobca nesúhlasil, povedal, že on nemá nič s pánom S.. Prečo nebola žalobcom vyplatená v banke vinkulovaná čiastka kúpnej ceny, k tomuto sa nevie vyjadriť, jeho banka neinformovala, prečo im peniaze nevyplatila. Predpokladá, že žalobcovia nesplnili podmienky, teda, že nepredložili dva originály kúpnej zmluvy a dva originály listov vlastníctva preukazujúce vlastníctvo žalovaného. On mal peniaze viazané v banke do 31.1.2007. Žalobcom vyplatil len časť kúpnej ceny, pretože projektantom spracovaná cenová kalkulácia je vo výške 8 240 000 Sk s DPH, čo je 6 924 905 Sk bez DPH a z tejto sumy žalobcom zadržal 3/4 - iny, čo predstavuje žalovanú sumu. Tieto náklady musí vynaložiť len na sanáciu budovy, týmito nákladmi dosiahne len stav, že budova bude užívaniaschopná a nebude nikoho ohrozovať. Nejde o nijaké obnovovanie budovy. Konateľ žalovaného súdu predložil zápisnice z roku 1995, ktoré sa vyhotovili na základe rokovaní investora a dodávateľa predmetnej stavby a z ktorých je zrejmé, že už v tom období sa na nehnuteľnosti objavovali trhliny, praskliny a vady súvisiace so statikou. Pán S. ho na vady nehnuteľnosti neupozornil, keď mu odpredával jeho podiel, bol však ochotný pristúpiť na zľavu z kúpnej ceny vo výške 900 000 Sk. O tom, že by previedol nehnuteľnosť naspäť na žalobcov, pokiaľ by od neho kúpili aj podiel od pána S.a hovoril so žalobcom v 1. a 2. rade. Na písomnú výzvu zo dňa 16.2.2007, kde mu právny zástupca žalobcov navrhol a oznámil, že žalobcovia súhlasia s tým, že prevezmú späť svoje spoluvlastnícke podiely nereagoval z toho dôvodu, lebo žalobcovia podiel pána S.a v tomto návrhu nespomínali, pričom jeho stanovisko poznali. V ČSOB mal bežný účet a k tomuto bežnému účtu musel uzatvoriť dodatok, na základe ktorého mu banka vystavila potvrdenie o vinkulácii vkladu, teda uzatváral dodatok iba k bežnému účtu. V uvedenom dodatku bolo zakotvené, že banka ho vyzve na odkontrolovanie žalobcami predložených dokladov. Banka ho však na odkontrolovanie dokladov nevyzvala, z čoho mu vyplynulo, že žalobcovia doklady nepredložili.

8. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že žalovaný ich oslovil, že má záujem o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti, preto mu vysvetlili, že nie sú jedinými vlastníkmi. Žalovaný mal záujem kúpiť predmetnú nehnuteľnosť, tvrdil, že nehnuteľnosť plánuje 2 roky rekonštruovať, za ten čas, keďže nebude možné nehnuteľnosť užívať sa určite s pánom S. dohodne a aj on mu podiel odpredá. Dňa 20.11.2006 bola podpísaná kúpna zmluva. Zo strany žalovaného boli ubezpečení, že im ich podiely vyplatí. Dňa 27.11.2006 bol spísaný dodatok ku kúpnej zmluve a dňa 30.11.2006 obdržali rozhodnutie z katastra a list vlastníctva, v ktorom už ako vlastník figuroval žalovaný. Hneď v nasledujúci deň 1.12.2006 žalovaný volal a povedal, že budova je popraskaná a žiada zľavu z kúpnej ceny, najskôr spomínal sumu 1 000 000 Sk, neskôr chcel zľavu vo výške 2 700 000 Sk, tvrdil, že nehnuteľnosť im nechce vrátiť, že o ňu má záujem, že pokiaľ sa nedohodnú na zľave z kúpnej ceny, na internete si vyhľadá odborníkov, ktorí mu vypracujú záväzné stanovisko a následne ich to bude stáť viac peňazí. Žalovaný mal kľúče od predmetnej nehnuteľnosti už 3 týždne pred uzatvorením zmluvy, mal dostatok času všimnúť si nedostatky na budove, dopustil sa podvodu, pretože si z kúpnej ceny strhol toľko koľko chcel, zaplatil im len toľko, koľko sám uznal za vhodné. Využil ich dôverčivosť, v podstate mal peniaze aj nehnuteľnosť. Keď sa dostavili do banky, kde im mali vyplatiť kúpnu cenu, dostavila sa tam s nimi aj právnička Dr. Horňáková, ktorú predtým požiadali o kontrolu dokladov. Riaditeľka banky sa však na doklady ani nepozrela, jednoducho im oznámila, že kúpnu cenu im nevyplatí. Keď sa rozprávala s pánom S., či mu bola vyplatená kúpna cena, povedal, že on za svoju 1/4 dostal viac ako oni a súhlasil s tým, že žalovanému dal zľavu z kúpnej ceny, pretože chcel mať pokoj. Ona nehnuteľnosť videla asi rok predtým, ako prišlo k predaju, žiadne vady si nevšimla. Nehnuteľnosť stavala firma Lesostav, pri protokolárnom odovzdávaní nehnuteľnosti nebola, nemá vedomosť o tom, že firma Lesostav prejednávala nejaké nedostatky alebo vady diela. Budova bola riadne skolaudovaná, žalovaný dopredu počítal s tým, že peniaze nedostanú, pretože potom, čo im ich banka nevyplatila, tieto mu boli vrátené na účet a keďže mal nehnuteľnosť aj peniaze, mohol si diktovať podmienky. Doklad o vinkulácii dostal len žalobca v 1. rade, hoci podľa kúpnej zmluvy ho mali dostať všetci predávajúci a povedal aj to, že peniaze aj tak nedostanú. Písomné uplatnenie práva na zľavu z kúpnej ceny zo dňa 29.1.2007 obdržala a mala možnosť nahliadnuť do dokladov, ktoré dosvedčovali vady nehnuteľnosti a ktoré boli u advokáta Dr. Cimráka, toto právo však nevyužila. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy žalovaného na vady neupozornila, pretože nehnuteľnosť žiadne vady nemala. Žalovanému už 1.12., keď prvýkrát telefonoval v súvislosti s uplatnením si práva na zľavu z kúpnej ceny povedala, že im môže nehnuteľnosť vrátiť, toto však odmietol. Žalovaný jej takú možnosť, že im vráti nehnuteľnosť, pokiaľ mu zaplatia a podiel, ktorý musel vyplatiť pánovi S. za jeho 1/4 - inu nenavrhoval.

9. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní tiež uviedla, že bola podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaného videla len dvakrát pri podpisovaní zmlúv. Doklad o vinkulácii jej predložený nebol. V súvislosti s vyplatením kúpnej ceny sa spolu s matkou dostavila do banky, kúpna cena im vyplatená nebola. Prístup žalovaného je nekorektný, o žiadnych vadách nehnuteľnosti nevedela. V januári 2007 jej bolo doručené písomné uplatnenie práva na zľavu z kúpnej ceny. Okrem toho, že jej žalovaný doručil písomné uplatenie si zľavy z kúpnej ceny, osobne ani telefonicky ju nekontaktoval.

10. Svedok B. S. na pojednávaní uviedol, že bol podielovým spoluvlastníckom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/4. Pôvodne nehnuteľnosť nechcel predať, bol to jediný zdroj jeho príjmu. Keď sa však rozviedol, manželka sa rozhodla odpredať svoj podiel žalobcovi v 1. rade. Mal vedomosť o tom, že ani žalobkyňa v 2. rade svoj podiel odpredať nechcela. Asi v mesiaci septembri, októbri 2006 sa na neho nakontaktoval žalovaný. Najskôr predať nechcel, potom mu oznámil, že aj žalobkyňa v 2. rade súhlasí s odpredajom a všetci podpísali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, preto súhlasil s odpredajom aj on. Žalovaný ho k predaju nenútil, bolo to v medziach normy, odpredal mu svoj podiel za sumu 8 250 000 Sk. Peniaze mu mali byť vyplatené potom, čo bude zavkladované vlastnícke právo v prospech žalovaného. Keď obdržal list vlastníctva, kde bol ako vlastník uvedený žalovaný, podľa podmienok uvedených v kúpnej zmluve sa s týmto listom vlastníctva dostavil do banky, kde žiadal vyplatenie kúpnej ceny, bankového úradníka však ním predložený doklad nezaujímal, povedal, že potrebuje súhlas žalovaného, aby mohol vyplatil sumu. Na to žalovanému volal, pokúšal sa ho zabezpečiť, bol vzdialený, dohodli si stretnutie na druhý deň a vtedy už žalovaný uplatňoval právo na zľavu z kúpnej ceny a tvrdil, že nehnuteľnosť vykazuje vady. Bol jedným z investorov nehnuteľnosti, stavala ju firma Lesostav, ktorá mala svoj stavebný dozor pána Kostolníka, oni mali svoj stavebný dozor H.. B., ktorému platili 10 000 Sk mesačne za to, aby bol prítomný na stavbe každý deň, aby kontroloval prácu a technologické postupy pracovníkov zhotoviteľa diela. V priebehu stavby ich Ing. Šabík neupozornil na žiadne nedostatky zo strany zhotoviteľa diela. On stavbárčine nerozumie, všimol si nedostatky, ktorých sa dopúšťali robotníci z Lesostavu, nakladali nešetrne s materiálom, kradli materiál. Raz si zhotoviteľ prizval na stavbu statika, pretože robotníci postavili pilier mimo priečku. Či sa stala chyba na strane robotníkov alebo bolo chyba v projekte, k tomuto sa vyjadriť nevie. V priebehu stavby túto vadu Lesostav odstránil. Stalo sa, že sa bol na Lesostave sťažovať na robotníkov, asi v roku 2005 sa im nájomníci v predmetnej budove sťažovali na popraskané steny, bolo to zvnútra, prasklina bola na chodbe a v troch kanceláriách boli skrížené dvere alebo neodsadali dvere. Toto urobili, odstránili. Lesostav odviedol lajdácku robotu. Súhlasil s tým, že dá žalovanému zľavu z kúpnej ceny, pretože v tom čase potreboval peniaze. Zľavu mu poskytol vo výške 900 000 Sk, teda dostal za svoj podiel vyplatených 7 350 000 Sk. Keď sa 15.11.2006 z predmetných priestorov sťahovala poisťovňa Dôvera, dostavil sa tam konateľ žalovaného a bol písomne poverený žalobcami v 1. a 2. rade od Poisťovne Dôvera stavbu prevziať. Projektovú dokumentáciu pri stavbe tejto budovy im vypracovával ateliér Ing. Učnaya. Či bola súčasťou projektovej dokumentácie aj spracovaná statika, k tomuto sa nevie vyjadriť. Keď sa kládol makadam na pešej zóne, budova bola ešte vo výstavbe, ale v časti budovy boli už nájomníci, vtedy sa podložie pod makadamom dusilo strojmi na to určenými a nájomníci ich upozorňovali, že vtedy sa budova triasla. Či aj toto malo vplyv na praskliny na budove, k tomu sa nevie vyjadriť. Či bol vypracovávaný geologický prieskum, k tomu sa tiež vyjadriť nevie. Keď sa do banky dostavil s kúpnou zmluvou a listom vlastníctva, domnieval sa, že kúpna cena mu bude vyplatená, pretože toto boli podmienky, ktoré mal splniť na jej vyplatenie. Zamestnanec banky mu povedal, že toto ho nezaujíma a žalovaný si žiada, aby bol prítomný pri vyplácaní peňazí.

11. Svedkyňa X.. H. Z. vypovedala, že žalobkyňa v 2. rade ju požiadala v decembri 2006, aby s ňou išla do banky, keďže predali nehnuteľnosť a jej manželovi deň predtým banka odmietla vyplatiť kúpnu cenu. Dostavili sa do banky, požiadali o stretnutie s pani riaditeľkou, ktorá ich síce prijala, ale povedala im, že peniaze nemôžu vyplatiť, lebo doklady nie sú v poriadku, že všetky doklady, ktoré deň predtým predložil žalobca v 1. rade postúpila do Bratislavy a pokiaľ nemá záväzné stanovisko z Bratislavy, nemôže vo veci konať. Tvrdila, že nie je v poriadku list vlastníctva, pretože predtým boli dva listy vlastníctva týkajúce sa predmetných nehnuteľností a teraz jej predložili iba jeden. Išli na kataster, kde požiadali o vydanie nového listu vlastníctva. Na katastri im povedali, že keď je iba jeden vlastník nehnuteľnosti spájajú a vystavujú iba jeden list vlastníctva. S týmto znovu vydaným listom vlastníctva opäť išli za riaditeľkou banky, ktorá sa pred nimi zatajovala, neprijala ich, preto telefonovali právnemu zástupcovi do Bratislavy, ktorý ich začal poúčať o tom, že kúpna zmluva je zlá a záväzné stanovisko Bratislavy bude "že peniaze nemožno vyplatiť" vzhľadom k tomu, že existuje iba jeden list vlastníctva a nie dva a vzhľadom na obsah dodatku k zmluve o osobnom účte kupujúceho, bez ktorého nie je možné kúpnu cenu vyplatiť. Dôvodili tým, že vystavený má byť iba jeden list vlastníctva, a že v podmienkach na uvoľnenie vinkulovaného vkladu nie je stanovená podmienka odkazujúca na dodatok v zmluve na osobnom účte kupujúceho, stanovisko banky však bolo rovnaké. Keďže vedeli, že v banke nič nevyriešia, išli na políciu, kde podali trestné oznámenie.

12. Svedok H.. E. B. uviedol, že poznal žalobcov a pozná aj žalovaného. Žalobca v 1. rade ho požiadal, aby robil stavebný dozor, v rámci procesu výstavby došlo k určitým zmenám v projektovej dokumentácii, preto museli stavbu prispôsobovať. Budova bola zložená z troch častí, ktoré sa zhotovovali postupne, pričom začínalo sa vždy od Štefánikovej ulice a končilo sa v objekte, ktorý bol blízko tlačiarní. Investor viedol aj stavebný denník. Na stavbu chodil denne, kontroloval prácu robotníkov, dodávateľom bol Lesostav, ktorý sa niekedy snažil si prácu uľahčiť, nie však v takom zmysle, aby poškodil samotnú stavbu. Pôvodná projektová dokumentáciu uvažovala s tým, že v prednej časti objektu ostanú pôvodné základy a múry prvého podlažia, ktoré boli z nepálenej tehly. Pôvodne mal byť objekt využívaný ako reštaurácia, v priebehu realizácie diela však došlo k zmene účelu využitia a investor chcel mať viacúčelový objekt. V prednej časti múry z nepálenej časti sa zbúrali, vybrali sa aj pôvodné základy a základy sa postavili nové, pričom zmenu projektovej dokumentácie robil on. V rámci tejto zmeny sa robili aj iné zmeny, napr. schodisko sa neosadilo na miesto, kde malo byť pôvodne, v zadnej časti objektu sa urobil naviac suterén. Geologický prieskum nevidel, teda nevie, či bol vykonaný, nezaujímalo ho to, pretože toto predchádzalo vydaniu stavebného povolenia. Investor mal občas pripomienky k práci Lesostavu, napr. že nezabezpečili stavbu na zimu, vážnejšie problémy s realizáciou stavby neboli. Posledné faktúry, ktoré Lesostav investorom preložil, mu už na skontrolovanie nepredložili. Počul, že investor potom neuhradil Lesostavu faktúru, že medzi nimi prebiehali rokovania, on u investora skončil so skolaudovaním budovy a o ďalšie dianie, prípadne o nejaké vady budovy sa nezaujímal. Naposledy bol na stavbe, keď ho oslovil žalovaný po tom, čo nehnuteľnosť kúpil a pýtal si od neho nejaké materiály v súvislosti so statikou, vtedy som si všimol, že na podlahe je vypadaná dlažba, v časti miestnosti bola sadnutá podlaha, pričom výškový rozdiel v miestnosti bol na podlahe asi 2 cm. Iné nedostatky si vtedy nevšimol. Priznanie dilatačnej škáry medzi jednotlivými časťami stavby nemalo vplyv na statiku objektu, iba v prípade ak by jednotlivé časti sadali rozdielnym spôsobom, bola by sa objavila prasklina medzi nimi, ktorá by bola skôr estetický nedostatok budovy. Stavba sa realizovala v troch častiach, išlo o objekt, ktorý bol najbližšie ku Štefánikovej ulici, potom stredná časť, ktorá mala obytné podkrovie a tretia časť, v ktorej sa budovali suterénne priestory. Stavba sa budovala tak, že sa urobili základy v tretej časti a pivnica. Všetky tri objekty boli prepojené vencami, dilatačná škára medzi nimi sa neurobila, preto keď tieto tri objekty sadali, mohli praskať v miestach, v ktorých boli spojené, resp. mohli sadať rozdielnym spôsobom. Materiály, ktoré by svedčili o vykonanom geologickom prieskume nevidel. Po tom, čo sa investor rozhodol meniť účel využitia stavby, zmenu projektovej dokumentácie robil Lesostav a on mu pomáhal. Lesostav žiadal, aby mu predložili realizačnú dokumentáciu statiky, oni si sami vyhotovili výkresy, aby mohli v stavbe pokračovať. Ako stavebný dozor kontroloval už vykonanú prácu, nemal k dispozícii projektovú dokumentáciu. Zmeny sa písali do stavebného denníka, tento bol na stavbe a archivovaný by mal byť u investora. Na stavbe bývali aj kontrolné dni, z nich sa robili samostatné zápisy a tieto by mali byť evidované u investora a dodávateľa. On si z tejto stavby nearchivoval nič. Za ten čas, čo bol na stavbe, dodávateľa donútil, aby si niektoré veci dal posúdiť statikovi, lebo bolo potrebné, aby doložil statiku takú, akú stavba potrebuje, potom im dodávateľ predložil statiku aj posudok a v zmysle toho sa niektoré veci robili dodatočne podľa požiadaviek statika. Napr. nosný stredný múr sa spevňoval z oboch strán. Nemyslí si, že na stavbe robili bez platnej projektovej dokumentácie, pretože projektová dokumentácia sa predkladala k stavebnému povoleniu, na stavbe pôsobil ako technická pomoc pre investora aj dodávateľa, nevykonával typickú funkciu stavebného dozoru. Keď sa robili zmeny v súvislosti s účelom využitia stavby, toto nebolo predmetom nového stavebného konania a následne stavebného povolenia, pretože v tomto prípade zmena stavebného povolenia nebola potrebná. Zmeny sa robili za chodu. Keď sa v prednej časti museli urobiť nové základy (keď pôvodná projektová dokumentácia uvažovala so zachovaním pôvodných základov) urobili sa takým spôsobom ako v ostatných častiach, nikto ich neposudzoval. Keď pôvodný projekt uvažoval so starými základmi, tak tým, že sa tam dali nové základy, urobili iba dobre. Nová projektová dokumentácia neprešla stavebným konaním. Pokiaľ by si investor nebol rozmyslel zmenu využitia stavby, on by na pôvodných základoch a pôvodných obvodových múroch v prednej časti objektu nedovolil postaviť ďalšie podlažie. Zmeny projektovej dokumentácie boli súčasťou kolaudačného konania, keď bola stavba vedená ako jednoduchá.

13. Svedkyňa H.. G. W. uviedla, že v rozhodnom období pôsobila ako riaditeľka pobočky Československej obchodnej banky, žalovaný bol klientom banky. Dňa 20.11.2006 bol so žalovaným uzatvorený Dodatok k zmluve o bežnom účte č. 02291501/2006 a bola uzatvorená zmluva o vinkulácii prostriedkov, na základe ktorej by po splnení v nej uvedených podmienok mali byť žalobcom vyplatené finančné prostriedky. V týchto podmienkach bolo uvedené, že žalobcovia boli povinní predložiť dva listy vlastníctva a dva originály kúpnej zmluvy a svojim podpisom mal overiť konateľ žalovaného, že nastali skutočnosti uvedené v týchto dokladoch. Zo strany žalobcov im bol predložený iba jeden list vlastníctva, nepredložili ich dva, ako im to ukladala zmluva o vinkulácii, preto ani nevyzývali žalovaného na potvrdenie pravosti týchto skutočností. Pokiaľ by aj vyzvali žalovaného na overenie týchto skutočností, asi by to na veci nič nezmenilo, pretože sa stále držali tejto zmluvy, podľa ktorej bolo potrebné predložiť dva listy vlastníctva. Nepamätá si, či po predložení dokladov zo strany žalobcov kontaktovali žalovaného, aby svojim podpisom potvrdil skutočnosti, ktoré boli uvedené v predložených dokladoch. Či riešila aj otázku po technickej stránke, že na žalobcami predloženom liste vlastníctva sú uvedené všetky nehnuteľnosti, ktoré sú uvádzané v zmluve o vinkulácii na dvoch listoch vlastníctva, týmto sa nezaoberala, pretože pre ňu bolo podstatné, že v zmysle zmluvy o vinkulácii mali predložiť dva listy vlastníctva. Predávajúci dostali potvrdenie o vinkulácii vkladu, na ktorom mali prekopírované 4 podmienky, ktoré boli pre nich dôležité, teda povinnosť predložiť dva listy vlastníctva a dve zavkladované kúpno-predajné zmluvy. Prečo tam nebola aj tá podmienka, že svojim odpisom musí tieto skutočnosti potvrdiť žalovaný, k tomu sa nevie vyjadriť, oni nevstupovali do žiadneho jednania so žalobcami.

14. Svedok H.. H. S. uviedol, že pracoval ako vedúci stavebného strediska, keď sa predmetná stavba budovala. Za stavbu čiastočne zodpovedal aj on, na tejto stavbe boli stavbyvedúci Peter G. a pán Z., títo už v Lesostave nepracujú. Zodpovedal najmä za to, aby jednotlivé práce na stredisku prebiehali plynulo, aby bola stavba zabezpečená personálne i materiálne. Občas sa zúčastnil na kontrolných dňoch, o každom kontrolnom dni sa vypracoval zápis, ktorý by mal byť na Lesostave archivovaný. Pamätám si, že v súvislosti s touto stavbou boli problémy s harmonogramom prác, časový harmonogram sa nestíhal, jednotlivé práce meškali, nestíhalo sa robiť tak, ako bolo naplánované. Nepamätá si, že by sa riešili nejaké konkrétne problémy s nekvalitou prác, zmluvné veci mal na starosti Ing. V.. Čo sa týka podkladov potrebných k začatiu prác, tieto zase zabezpečoval riaditeľ Q. Q.. O odovzdaní stavby sa robil záznam, ktorý musel byť podpísaný investorom, dodávateľom, stavebným dozorom. Z tohto záznamu by bolo možné zistiť, v akom stave bolo dielo odovzdané. Matne si spomína, že sa mal vymeniť iba nejaký obklad kachličiek. Na iné nedostatky si nepamätá. Stavba sa mala robiť tak, ako bola naprojektovaná v projektovej dokumentácii pod dohľadom stavebného dozoru, všetky tieto práce odobroval stavebný dozor. Za Lesostav za takého veci zodpovedal pán G. a pán Z., ktorí mali zodpovedať za to, aby práce prebiehali v súlade s projektovou dokumentáciou, robili záznamy do stavebného denníka. Nespomína si na nič v súvislosti so statikou na tejto stavbe, v zápise o odovzdaní stavby by malo byť všetko zaznamenané. Pred podpisom zmluvy o dielo sa mal robiť aj protokol o prevzatí staveniska. Zhotoviteľ diela mal mať k dispozícii aj projektovú dokumentáciu, ktorá by vo všeobecnosti mala obsahovať aj časť zaoberajúcu sa statikou. Zmeny projektovej dokumentácie by sa mali zaznačovať do stavebného denníka a mali by byť odsúhlasené investorom. Všetky zmeny by sa mali odzrkadliť v projekte skutočného vyhotovenia. Lesostav nemal nejakú projektovú kanceláriu, ani ľudí, ktorí by sa tým zaoberali, teda projektantov, statikov, takýchto nezamestnával, preto podľa neho nemohol robiť zmeny projektovej dokumentácie, na toto bol určený Ing. B., ktorý bol projektantom. Oprávnený robiť zmeny v projektovej dokumentácii bol Ing. B. a nie J..

15. Svedok Q. Q. uviedol, že v čase keď sa budovalo dielo, ktoré je predmetom tohto konania pôsobil ako riaditeľ Lesostavu. Stavba sa budovala tak ako vždy podľa projektovej dokumentácie, pričom žalobcovia ako investori mali vlastný stavebný dozor Ing. B., ktorý denne kontroloval prácu zamestnancov a keď sa vyskytli nejaké problémy, tieto sa riešili na kontrolných dňoch. Nepamätá si, že v súvislosti s touto stavbou vyvstali také problémy, ktoré by bránili odovzdaniu stavby. Stavba bola riadne odovzdaná a skolaudovaná. Konkrétne nedostatky, ktoré by im boli zo strany žalobcov vytknuté si nepamätá, jedine to, že dielo nedokončili v dohodnutom termíne. Bol oboznámený s projektovou dokumentáciou tak ako pri každej stavbe len do určitej miery a ďalej poveril výrobného námestníka, ktorým bol v tom čase Ing. V. a po ňom Ing. V.. Za zhotoviteľa podpisoval zmluvu o dielo a ďalšími prácami, už poveril konkrétne osoby. Na tejto stavbe bol stavbyvedúcim pán Z., ktorý dozoroval hrubú stavbu, po ňom prevzal túto funkciou pán G., tento zodpovedal za dokončovacie práce a za ostatné. Keď by vyvstala potreba meniť pôvodnú projektovú dokumentáciu, zvolali by kontrolný deň, na ktorom by sa tieto zmeny riešili, boli by prizvaní odborníci, ktorí by tieto zmeny prehodnotili. Nepamätá sa, či v tomto konkrétnom prípade boli nejaké zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii alebo dielo bolo vybudované podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Všetky zmeny je potrebné zakresliť do výkresov alebo plánu skutočného vyhotovenia. Či sa to na tejto stavbe robilo nevie. Nevie o tom, že by videl geologický prieskum pred začatím tohto diela. Ing. S. bol vedúcim strediska stavebnej výroby. V čase, keď sa toto dielo budovalo Lesostav nemal projekčnú kanceláriu. Ak Ing. B. tvrdil, že zmenu projektovej dokumentácie robil, nie je to pravda, Lesostav v tom období nezamestnával ľudí, ktorí by takéto zmeny robiť mohli, nemali svojich statikov a v tomto prípade si ani nepamätá, že prizvali nejakých odborníkov, napríklad statika. Nepamätá sa, či sa dňa 24.11.1995 písomne sa vyjadroval v liste adresovanom Štefanovi S., že bude sledovať sadanie stavby a dohodnú osobitný termín odstránenia závady podľa výsledku sledovania. Uplynula odvtedy už značná doba, nemôže si všetko pamätať.

16. Svedok H.. J. V. na pojednávaní povedal, že bol v období, keď sa toto dielo budovalo bol personálny a potom hlavný inžinier. Pôvodne mala táto nehnuteľnosť slúžiť ako reštaurácia, v priebehu výstavby investor menil účel jej využitia tak ako potreboval. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby práce na stavbe prebiehali plynulo, aby bolo na stavbe dostatok robotníkov, aby bol pripravený stavebný materiál, pričom pri zabezpečovaní tohto vychádzal z projektovej dokumentácie, z výkazu výmeru a z rozpočtu. Pokiaľ vyvstali nejaké zmeny v projektovej dokumentácii, tieto mal vykonať projektant, či sa to na tejto stavbe takto robilo si nepamätá. Pamätá si, že dielo bolo odovzdané asi o mesiac neskôr ako bolo dohodnuté v zmluve. Pri odovzdaní tohto diela vyvstali nedostatky alebo nedorobky na fasáde, nič iné si nepamätá, že by bolo vytknuté. Lesostav nemal svojho projektanta, zmeny v projektovej dokumentácii mal robiť projektant alebo si ich mal zabezpečovať investor. Stavbyvedúci na tejto stavbe bol pán Z., neskôr pán G.. Či projektová dokumentácia obsahovala aj časť statiku si nepamätá, súčasťou každej projektovej dokumentácie by statika mala byť. Nepamätá si, že v súvislosti s touto nehnuteľnosťou boli problémy so statikou, nevie o tom, že by táto stavba sadala. Ak by boli problémy so statikou, bol by to riešil investor so stavebným dozorom. Investor to mal riešiť so svojím stavebným dozorom Ing. B., ktorý podpisoval aj zápisy v stavebnom denníku. Na tejto stavbe sa vykonávali aj búracie práce. J. bol oprávnený tieto búracie práce vykonávať, pôvodná projektová dokumentácia uvažovala aj s búracími prácami, pôvodná nehnuteľnosť sa búrala len zo zadnej časti zo Štefánikovej ulice sa asi búracie práce nerealizovali. Na túto stavbu chodil v rámci kontrolných dní asi raz za dva mesiace a informovaný som bol stavbyvedúcim pánom Z.om.

XX. Svedok X. Horniak na pojednávaní uviedol, že na predmetnej stavbe pôsobil ako stavbyvedúci. Mal naštudovanú projektovú dokumentáciu, dielo sa podľa nej realizovalo, všetko sa zaznamenávalo do stavebného denníka. Súčasťou projektovej dokumentácie bola aj časť statika, táto musela byť súčasťou, či sa vykonal aj geologický prieskum, k tomuto sa nevie vyjadriť, tento sa nerobí vždy. Pred samotnou stavbou začali aj búrať, na búracie práce malo byť vydané búracie povolenie. Búrať sa začalo zo strany od Tlačiarní. Kým bol na tejto stavbe on, žiadna zmena oproti projektovej dokumentácii sa neudiala, pričom na stavbe bol, kým sa nevybudovala hrubá stavba prvého a druhého podlažia, stavbu dali pod strechu, vrátane krovu a krytiny, schody sa však nevybudovali, potom odišiel zo stavby na inú stavbu. Za ten čas, čo bol on a stavbe sa zo strany od Tlačiarní žiadne podzemné podlažie nevybudovalo, vybudovalo sa len prvé a druhé podlažie. Ak tam je aj podzemné podlažie, toto museli robiť dodatočne. Zo strany od Štefánikovej ulice vybudoval len prvé a druhé podlažie. D. takto vybudovanú stavbu dali pod strechu, teda položili krov a strešnú krytinu. W. sa robila tak, že investor si zmyslel zmenu, ktorú H.. Šabík zapísal do stavebného denníka a od neho očakával, že túto zmenu zrealizuje, čo on odmietal robiť a kvôli tomu mal u vedenia problémy. Vedenie na neho tlačilo, prečo sa s druhou stranou nedohodne. S investorom a Ing. B. sa nedalo pracovať, pretože investor každé ráno prišiel a predniesol mu nové zmeny, ktoré si žiadal vykonať a tak isto nevedel komunikovať s Ing. B. a nakoniec to skončilo tak, že ho predložili na inú stavbu. Po ňom tam nastúpil pán Záhorec a čo sa na tej stavbe potom dialo ďalej, k tomu sa už nevie vyjadriť, on sa už radšej na to nešiel pozrieť. Podľa pôvodnej projektovej dokumentácie mala byť stavba potiahnutá rovno dozadu a tá časť, ktorá sa vybudovala v zadnej časti v tvare "L" bola vybudovaná bez stavebného povolenia a projektovej dokumentácie. Budova je momentálne v tvare písmena "C", pričom za jeho pôsobenia zo strany B. ulice časť zostala stáť, táto sa len prikryla strechou a pozostávala z dvoch podlaží. Pri budovaní strednej časti sa budovali aj nové základy bez podzemného podlažia, teda predpokladá, že staré základy sa v tejto časti vybrali. Rovnako sa tam vybudovali len dve nadzemné podlažia a časť od Tlačiarní, ktorá je tam vybudovaná aj teraz a ktorá je aj podpivničená vybudovaná nebola.

18. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, konateľa žalovaného H.. S. G., svedkov X.. H. Z., H.. E. B., H.. G. Slovákovej, H.. H. S., Q. Q., H.. J. V., H. Z., prednesom právnych zástupcov strán sporu a oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu, a to žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu), oznámenia, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, uplatnenia práva na zľavu z kúpnej ceny, kúpnych zmlúv vrátane dodatkov, výpisu z OR žalovaného, odporu proti platobnému rozkazu, žiadosti o odročenie pojednávania, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (sp. zn. 12C/266/2006), oznámenia o odstránení skrytých závad, zápisnice z obhliadky, zápisnice zo záručnej reklamačnej obhliadky, kolaudačného rozhodnutia, stavebného povolenia zo dňa 11.5.1993, potvrdenia o vinkulácii vkladu, odpovede ČSOB, a.s., projektovej dokumentácie, stavebného povolenia zo dňa 21.5.2007, projektu stavby, znaleckého posudku č.20-10/2007, znaleckého posudku č. 47/2007, návrhu na začatie konania vo veci OS NR 25C/79/2008, odvolania, vyjadrenia k odvolaniu, dovolania, oznámenia o zvolaní miestneho šetrenia, oznámenia o zrušení miestneho šetrenia a oznámenia nového termínu, informáciami o stave rozpracovania znaleckého posudku, znaleckého posudku č. 80/2015, jednotlivých vyjadrení strán sporu, pripojeného spisu OS NR 25C/79/2008 - z neho najmä dodatku k zmluve o bežnom účte č.02/291501/2006, rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25C/79/2008-93 a rozsudku odvolacieho súdu č.k. 8Co/68/2009-125 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

19. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2006, zmenej dodatkom zo dňa 27.11.2006 uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim žalobcovia v 1. a 2. rade previedli na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. Nitra, zapísaným na LV č. XXXX, a to parc. č. 1503/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2 a stavba - dom súpisné č. 12 na parc. č. 1503/1, ktoré vlastnili tak, že 2/4 uvedených nehnuteľností vlastnil žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/4 bol žalobca v 1. rade. V zmysle čl. IV. predmetnej zmluvy bola kúpna cena za predaj nehnuteľností dojednaná vo výške spolu 3 000 000 Sk, pričom bolo dojednané, že táto kúpna cena bude vyplatená tak, že žalobcovi v 1. rade bude vyplatená suma 2 000 000 Sk a žalobkyni v 2. rade suma vo výške 1 000 000 Sk. 20. Dňa 20.11.2006 bola medzi žalobcami v 1. - 4. rade ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim podpísaná tiež kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. II. zmluvy ako pozemky nachádzajúce sa v k.ú. Nitra, zapísané na LV č. XXXX, a to parc. č. 1503/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parc. č. 1503/3, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc. č. 1503/4, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 a stavba - dom súpisné č. 1603 postavená na pozemku s parc. č. 1503/3, ktorých vlastníkmi boli žalobcovia tak, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spoluvlastnícky podiel 2/8, žalobca v 1. rade zároveň vlastnil podiel 1/4, žalobkyňa v 3. rade vlastnila podiel 1/4 a žalobkyňa v 4. rade tiež podiel 1/4. Podľa čl. IV bodu 4.1. zmluvy celková kúpna cena nehnuteľností predstavovala sumu vo výške 17 000 000 Sk a mala byť uhradená tak, že žalobcovi v 1. rade mala byť uhradená suma vo výške 7 250 000 Sk, žalobkyni v 2. rade suma vo výške 3 250 000 Sk, žalobkyni v 3. rade suma vo výške 3 250 000 Sk a žalobkyni v 4. rade tiež suma vo výške 3 250 000 Sk. 21. Podľa čl. IV. bodu 4.2. kúpnych zmlúv označeným ako spôsob úhrady kúpnej ceny kúpna cena v bode 4.1. bude uhradená kupujúcim v hotovosti formou vkladu na účet v banke, pričom tento vklad - kúpna cena bude vinkulovaný v prospech predávajúcich a bude vyplatený predávajúcim tak, ako je to uvedené v bode 4.1. kúpnej zmluvy za týchto podmienok - predávajúci predloží banke originál kúpnej zmluvy, na ktorej bude vyznačený vklad vlastníckeho práva k nehntueľnosti v prospech kupujúceho spolu s listom vlastníctva použiteľným na právne účely a znejúcim na meno kupujúceho a to bez akýchkoľvek tiarch, vecných bremien, záložných práv a obmedzení vlastníckeho alebo užívacieho práva. Podľa čl. III. bodu 3.1. kúpnych zmlúv predávajúci vyhlasujú, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani obmedzenia vlastníckeho alebo užívacieho práva okrem nájomnej zmluvy uzatvorenej s ISTROBANKOU, a.s. na dobu neurčitú s možnosťou výpovede, pričom výpovedná doba je tri mesiace. Podľa čl. III. bodu 3.2. kúpnych zmlúv predávajúci zoznámili kupujúceho s faktickým a právnym stavom nehnuteľnosti a vyhlasujú, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená alebo záložné práva, žiadne reštitučné, rehabilitačné ani žiadne iné odporujúce práva tretích osôb a za to ručia. Predávajúci takto nehnuteľnosti predávajú a kupujúci ich takto kupuje. Ďalej predávajúci vyhlasujú, že nemajú vedomosť o tom, že nehnuteľnosť je kontaminovaná a že by jej stav odporoval hygienickým alebo bezpečnostným predpisom. Ak sa ukáže, že predávajúci vedome uviedli vo vyhlásení nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce údaje a majú vedomosť o tom, že predmetná nehntueľnosť nie je v takom stave, ako je vyššie garantované predávajúcimi, sú predávajúci povinní kupujúcemu tým vzniknuté a spojené náklady uhradiť. Tým nie je dotknutý nárok kupujúceho na náhradu škody. 22. Predmetné kúpne zmluvy boli doručené príslušnému správnemu orgánu - Správa katastra Nitra a na podklade uvedených zmlúv boli vedené konania o zápis vlastníckych práv k nehntueľnostiam pod V 7162/06 a V 7163/06, výsledkom ktorých bolo povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného ku dňu 29.11.2006. V čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv boli žalobcovia spolu vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností v rozsahu 3/4, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 vlastnil Ing. B. S., ktorý tiež v rovnakom období uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného previedol vlastnícke právo k svojmu spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/4 za kúpnu cenu 8 250 000 Sk, pričom reálne mu žalovaný mal vyplatiť sumu 7 350 000 Sk. 23. Listom zo dňa 29.1.2007 si žalovaný uplatnil voči žalobcom právo na zľavu z kúpnej ceny argumentujúc zistením, že stavba má narušenú statiku. V liste žalovaný uviedol, že zo záveru technickej správy ohľadne statiky predmetnej nehnuteľnosti autorizovaného stavebného inžiniera Ing. G. P., zákazkové č. P-06-031 zo dňa 01.2007, ktorú dal vypracovať, vyplýva, že podľa vykonaného statického prieskumu a výsledkov celkového statického posúdenia je posudzovaný objekt v zlom technickom stave a z hľadiska statiky ho statik považuje za havarijný, najmä vzhľadom na poddimenzované múry a piliere. Nevyhnutné náklady podľa rozpočtu potrebné na uvedenie nehnuteľnosti do stavu obvyklého užívania predstavujú sumu vo výške 6 924 905,85 Sk bez DPH a náklady potrebné na uplatnenie zľavy 56 500 Sk (za vypracovanie inžiniersko-geologického prieskumu 4 500 Sk bez DPH, dokumentácia vypracovaná statikom 35 000 Sk a dokumentácia vypracovaná Ing. Pecháčom 17 000 Sk bez DPH). Celková suma potrebná na uvedenie nehnuteľnosti do stavu obvyklého užívania tak predstavuje sumu vo výške 6 981 405,90 Sk. Žalovaný ďalej v liste uvádza, že z pôvodnej dokumentácie je zrejmé, že predávajúci o vadách nehnuteľnosti museli vedieť a jeho na tieto vady pri predaji neupozornili. Žalovaný si ďalej voči jednotlivým žalobcom vyčíslil výšku zľavy, ktorú si voči nim uplatnil a oznámil im, že kúpna cena po zľave im bude vyplatená, pričom ich súčasne požiadal, aby ho za uvedeným účelom kontaktovali a do 14.2.2007 mu oznámili číslu účtu, na ktorý im môže zaslať kúpnu cenu. Dokmentácia vzťahujúca sa na uplatňovanú vadu „statická sanácia stavebných porúch“ mala byť k dispozícii k nahliadnutiu v advokátskej kancelárii JUDr. D.. 24. V technicej správe s označením STATIKA H.. G. P. č. P-06-031 zo dňa 01.2007 bolo v časti 8. záver konštatované, že na základe vykonaného statického prieskumu a výsledkov celkového statického posúdenia je posudzovaný objekt v zlom technickom stave a z hľadiska statiky ho vypracovateľ posúdenia považuje za havarijný, a to najmä vzhľadom na poddimenzované murované steny, piliere a základové konštrukcie. Objekt nevyhovuje základným požiadavkám na stavby podľa zákona č. 50/1976

- § 43d a je v takom stave, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie osôb. 25. V znaleckom posudku č. 20 -10/2007 zo dňa 3.3.2007 vypracovanom Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. na žiadosť žalovaného, ktorého predmetom bolo posúdenie technického stavu konštrukcií polyfunkčného domu, dokumentovanie stavu pred sanáciou objektu a posúdenie dokumentácie sanácie stavebných porúch a stavebných úprav boli potvrdené poruchy konštrukcií objektu tak, ako sa uvádzajú v dokumetácii označenej v prílohách znaleckého posudku pod č. 4.1.2 a 4.1.5. Zároveň bolo potvrdené, že posudzovaný objekt nevyhovuje z hľadiska mechanickej pevnosti a stability základným požiadavkám na stavby, a preto je nutné vykonať sanáciu. 26. K posúdeniu technického stavu nehnuteľnosti bol žalovaným predložený tiež znalecký posudok č. 47/2007 zo dňa 15.6.2007 vypracovaný Ústavom súdneho znalectva - STU Slovenská technická univerzita v Bratislave, stavebná fakulta zo dňa 11.9.2007 zo záveru ktorého vyplýva konštatácia, že stavba bola zrealizovaná v príkrom rozpore s požiadavkymi stavebného zákona podľa § 43d ods. 1a, 1d a ods. 2. 27. Ku dňu 26.8.2015 bol vypracovaný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 80/2015, z ktorého vyplynul záver, že technický stav stavby nezodpovedal v plnom rozsahu základným požiadavkam na stavby a všeobecným technickým požiadavkam na uskutočňovanie stavieb predovšetkým s poukazom na § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 2 písm. b) a c) , § 48 ods. 2, 4 a 5 stavebného zákona. S poukazom na technický stav predmetných nehnuteľností k dátumu 27.11.2006 bola ich všeobecná hodnota 556 000 eur s DPH, čo je 16 750 056 Sk. V posudku popísané poškodenia poruchy a poškodenia vyplývajúce z nedodržania požiadaviek stavebného zákona na mechanickú odolnosť a stabilitu prejavujúcu sa v poškodení ostatných častí stavby bránia plnohodnotnému využívaniu stavby a bolo nutné ich odstránenie. Na odstránenie porúch stavby a na odstránenie príčin porúch stavby bol vypracovaný projekt na sanáciu objektu, ktorý vypraovala spoločnosť IPROS, spol. s r.o. Nitra v januári 2007, pričom výška vynaložených prostriedkov podľa vyjadrenia žalovaného bola 6 984 405,90 Sk bez DPH, čo je 231 839,80 eur bez DPH. Všeobecná hodnota stavby k dátumu ohodnotenia je vo výške 455 230,62 eur s DPH, pričom táto hodnota zohľadňuje jej poškodenosť k rozhodujúcemu dátumu. 28. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo vyjadrení zo dňa 2.2.2018 upresnil, že ústav k rozhodnému dátumu 27.11.2006 nemal možnosť overiť skutkový technický stav stavby k rozhodnému dátumu, a preto musel vychádzať z listinných podkladov (dôkazov) tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Opotrebenie poškodených konštrukcií (najmä základov, zvislých nosných konštrukcií, dlažieb a omietok) je na základe dostupných informácií stanovené odborným odhadom, pretože to exaktným spôsobom v tomto prípade nebolo možné. Podstatný vplyv na mieru opotrebenia a následne aj na ohrozenie stavby má poškodenie prvkov dlhodobej životnosti, ktoré sú tvorené hlavnými nosnými konštrukciami (základy, zvislé nosné konštrukcie a nosná konštrukcia zastrešenia). Tieto prvky v posudzovanom prípade tvoria cenový podiel 39,20 % z celej stavby. Ich opotrebenie bolo stanovené nasledovne: základy - určené opotrebenie 66 %, zvislé nosné konštrukcie, vodovodné nosné konštrukcie (stropy) - určené opotrebenie 49 %, vodorovné nosné konštrukcie (schody), nosná konštrukcia zastrešenia - určené opotrebenie 15 %. Pre poškodené konštrukcie bola miera opotebenia určená váženým aritmetickým priemerom. Opotrebenie podláh v rozsahu 100 % poukazuje na ich nefunkčnosť zo stavebného hľadiska. Ak by pripustili, že opotrebenie podláh bolo v rozsahu 50 %, pretože trhliny v nich jednoznačne existovali, potom by zmena miery opotrebenia bola vyjadrená znížením o 1,55 % oproti opotrebeniu stanovenému v znaleckom posudku pri uvažovaní 100 % opotrebenia. Táto zmena by predstavovala tieto zmeny: zmenu technického stavu zo 69,33 % na 70,88 %, zmenu technickej hodnoty z 405 731,39 eur na 414 802,26 eur, zmenu odhadovanej všeobecnej hodnoty stavby zo 455 230,62 na 465 408,14 eur, zmenu celkovej odhadovanej všeobecnej hodnoty zo 556 305,60 eur na 566 383,12 eur. 29. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 3701 je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Nitra zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 3701, a to parcely reg. „C“: parcelné č. 1503/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 79 m2, parcelné č. 1503/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, parcelné č. 1503/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378 m2, parcelné č. 1503/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2 a stavieb: s.č. 12 na parcele č. 1503/1 (polyfunkčný objekt) a s.č. 1603 na parcele č. 1503/3 (plyfunkčný objekt) žalovaný. 30. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 31. Podľa § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 32. Podľa § 588 ods. 2 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>. 33. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. 34. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. 35. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

36. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. 37. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1. 38. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 40. Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. 41. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 42. Podľa 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 43. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 44. Ustanovenie § 596 Občianskeho zákonníka ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (na vady faktické i na vady právne) predmetu kúpy a to skryté i zjavné. Faktickou vadou sa rozumie neexistencia takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne o vadu veci, alebo len o prejav bežného opotrebenia. Upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej vady, všeobecným upozornením, že vec je vadná, povinnosť splnená nie je. Ak splní predávajúci túto povinnosť za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Za ostatné vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Upozornenie na vady je predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Pre upozornenie nie je predpísaná forma, preto ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy, nemusí byť upozornenie na vady veci obsiahnuté priamo v zmluve. Z hľadiska § 596, § 597 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či a aké informácie o vadách predávanej veci poskytol predávajúci kupujúcemu pri dojednávaní kúpnej zmluvy. Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel, alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy i keď vyšli najavo až dodatočne. 45. V ustanovení § 597 Občianskeho <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130.html> zákonníka sú následne upravené práva kupujúceho v prípade, ak v čase po uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený. Ide teda o vady, ktoré existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na ne kupujúceho v rozpore s § 596 Občianskeho <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130.html> zákonníka neupozornil. Zodpovednosť za vady predanej veci vyplývajúca z hore citovaných zákonných ustanovení je objektívna (zodpovednosť za výsledok), ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Zodpovednosť za vady uplatňuje kupujúci u predávajúceho jednostranným právnym úkonom, účinky tohto právneho úkonu nastávajú okamihom, kedy predávajúcemu prišiel prejav vôle kupujúceho. 46. Podstatou prejednávaného sporu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky na uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny a či z tohto dôvodu možno konštatovať, že žalovanému zanikla povinnosť doplatiť žalobcom kúpnu cenu do výšky tak, ako sa strany dojednali v kúpnych zmluvách, ktorými bolo na žalovaného prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam alebo či táto povinnosť žalovaného voči žalobcom naďalej trvá. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 47. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi boli dňa 20.11.2006 uzavreté kúpne zmluvy, ktorých vklad bol povolený a na základe ktorých nadobudol žalovaný spoluvlastnícke podiely žalobcov vo veľkosti spolu 3/4 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Nitra, a to parc. č. 1503/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. 1503/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parc. č. 1503/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc. č. 1503/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, stavieb s.č. 12 na parcele č. 1503/1 a s.č. 1603 na parcele č. 1503/3. V predmetných kúpnych zmluvách sa strany dojednali na kúpnej cene prevádzaných nehnuteľností spolu vo výške 20 000 000 Sk, ktorá kúpna cena mala byť vyplatená tak, že žalovaný ako kupujúci mal vložiť peňažné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene na účet v banke, s tým, že kúpna cena bude vinkulovaná v prospech žalobcov a po splnení podmienok vinkulácie im bude vyplatená. Kúpna cena mala byť vinkulovaná v peňažnom ústave Československá obchodná banka a.s. (ďalej len „banka“). Z Dodatku k Zmluve o bežnom účte 02/291501/2006 zo dňa 20.11.2006 súd zistil, že banka a žalovaný sa v Dodatku k Zmluve o bežnom účte 02/291501/2006 zo dňa 20.11.2006 dojednali na viazaní (vinkulácii) vkladu žalovaného vo výške 20 000 000 Sk, ktoré peňažné prostriedky mali byť odo dňa popisu uvedenej dohody do dňa ich uvoľnenia vinkulované v prospech žalobcov. V podmienkach vinkulácie sa žalovaný a banka dohodli na uvoľnení vinkulovanej sumy v prospech oprávnených osôb za splnenia nasledovných vinkulačných podmienok: predloženie originálov listov vlastníctva č. 3663 a č. 3701 vedených Správou katastra Nitra pre k.ú. Nitra, kde v časti B bude uvedený ako výlučný vlastník žalovaný a v časti C nebudú vyznačené žiadne ťarchy, predloženie originálov kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 20.11.2006 medzi stranami opatrených pečiatkou Správy katastra Nitra, ktorou je riadne vyznačené, že vklad vlastníckeho práva podľa týchto zmlúv bol právoplatne vykonaný a nastali právne účinky rozhodnutia o povolení vkladu. Poslednou podmienkou bolo, že banka žalovanému oznámi predloženie dokumentov a žalovaný preskúma, či skutočnosti potvrdené v dokumentoch nastali, čo písomne potvrdí svojim podpisom na predložených dokumentoch. V prípade, ak oprávnená osoba v lehote do 31.1.2007 nepredloží banke dokumenty, uvoľní banka vinkulovaný vklad v prospech bežného účtu žalovaného. Dňa 20.11.2006 banka vydala Potvrdenie o vinkulácii vkladu v prospech žalobcov, v ktorom bolo vynechané ustanovenie, že žalovaný odsúhlasí skutočnosti z predložených dokladov. Toto potvrdenie mal žalovaný odovzdať len žalobcovi v 1. rade. Na základe stranami uzavretých kúpnych zmlúv Správa katastra Nitra v konaniach V 7162/06 a V 7163/06 dňa 29.11.2006 povolila vklad vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí samotných žalobcov, ktoré žalovaný nerozporoval, mal súd preukázané, že žalovaný bezprostredne po povolení vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech žalobcom v 1. a 2. rade telefonoval a oznámil im, že im kúpnu cenu nevyplatí v celom rozsahu, pretože nehnuteľnosť má vady. K vyplateniu vinkulovanej sumy bankou v prospech žalobcov nikdy nedošlo. Súd mal preukázané, že žalobcovia sa po povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného domáhali v banke vyplatenia kúpnej ceny z vinkulovaných peňažných prostriedkov žalovaného, kde im banka oznámila, že peniaze im nie je možné pre nesplnenie podmienok vinkulácie vyplatiť. Presnú príčinu nevyplatenia kúpnej ceny popisovali strany a svedkovia rôzne. Kým žalobca v 1. rade uvádzal, že v banke im oznámili, že kúpnu cenu vyplatenú mať nebudú, pretože v podmienkach vinkulácie bolo, že pre vyplatenie kúpnej ceny je potrebný súhlas žalovaného, svedkovia Ing. Zuzana Slováková, v tom čase riaditeľka pobočky banky i JUDr. Iveta Horniaková ako dôvod nevyplatenia kúpnej ceny uvádzali nesplnenie podmienok vinkulácie v tom zmysle, že žalobcovia banke predložili len jeden list vlastníctva a nie dva, čo nekorešpondovalo so znením podmienok vinkulácie. Y. konateľ žalovaného uviedol, že žalobcovia nesplnili podmienky, teda, že nepredložili dva originály kúpnej zmluvy a dva originály listov vlastníctva preukazujúce vlastníctvo žalovaného, ani okrajovo sa nezmienil, že vyplatenie peňažných prostriedkov podmieňoval svojim súhlasom. Z vyhodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí vo vzájomnom kontexte súd dospel k záveru, že žalovaný nemal od samotného počiatku, a teda už pri uzavretí zmluvy záujem vyplatiť žalobcom celú kúpnu cenu vo výške uvedenej v kúpnej zmluve. Aj za situácie, kedy v podmienkach bolo uvedené, že je nutné predložiť banke dva originály výpisov z listu vlastníctva, pričom v danom prípade bol banke predložený len jeden výpis, v ktorom však boli zahrnuté všetky nehnuteľnosti uvádzané v kúpnych zmluvách a z tohto jedného výpisu z listu vlastníctva bolo zrejmé, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, je absolútne iracionálne a nelogické, aby sa banka dožadovala predloženia ďalšieho výpisu z listu vlastníctva, čo reálne ani nebolo možné splniť. Situácia vyznieva o to bizardnejšie, keď svedkyňa X.. H. Z. výslovne uviedla, že banke predložili aj doklad vtedajšej Správy katastra vysvetľujúci uvedenú situáciu, pričom banka im naďalej odmietla peniaze vyplatiť a keď sa do banky ešte v ten deň vrátili, riaditeľka pobočky sa pred nimi zatajovala. Prihliadnuc na poslednú podmienku vinkulácie, ktorou bol súhlas žalovaného, ktorá ako v poradí piata podmienka bola uvedená v podmienkach uvoľnenia vinkulovaného vkladu v Dodatku k zmluve o bežnom účte, avšak v samotnom Potvrdení o vinkulácii vkladu, ktoré mal žalovaný odovzdať žalobcovi v 1. rade už táto podmienka absentuje, je úplne zrejmé, že žalovaný učinil všetko preto, aby zabránil vyplateniu kúpnej ceny tak, ako bolo v zmysle stranami uzavretej kúpnej zmluvy dojednané.

Takéto konanie vyhodnotil súd v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Konateľ žalovaného Ing. S. G. sa pojednávaní nevedel vyjadriť, prečo nebola žalobcom vyplatená kúpna cena a len predpokladal, že tomu tak bolo pre nepredloženie dvoch výpisov z listu vlastníctva. Uvedené tvrdenie konateľa žalovaného, ktorý sa jednoznačne nevedel vyjadriť o okolnostiach nevyplatenia vinkulovanej sumy žalobcom sa súdu javí ako veľmi málo pravdepodobné, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal v banke vinkulovanú sumu 20 0000 000 Sk, čo je nie zanedbateľná čiastka. Žalovaný sa už deň nasledujúci po povolení vkladu vlastníckeho práva dožadoval zľavy z kúpnej ceny a následne žalobcom zaslal na účet kúpnu cenu vo výške ako sám uznal za vhodné. Je zrejmé, že žalobcovia nemali záujem predať žalovanému nehnuteľnosť za nižšiu sumu ako bola uvedená v kúpnych zmluvách a pokiaľ žalovaný nemal záujem byť naďalej za podmienok dojednaných v kúpnej zmluve ich vlastníkom, mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť, čo však neučinil. 48. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný mal záujem nehnuteľnosť od žalobcov nadobudnúť, avšak za cenu nižšiu ako bolo v kúpnej zmluve dojednané. Z vyjadrení žalobcov, ktoré žalovaný nerozporoval, mal súd preukázané, že žalovaný si voči žalobcom prvýkrát uplatnil právo na zľavu z kúpnej ceny bezprostredne po zavkladovaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech jeho osoby. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.11.2006, pričom žalovaný si voči žalobcom telefonicky uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny prvýkrát práve dňa 30.11.2006. Písomne si žalovaný uplatnil voči žalobcom nárok na zľavu z kúpnej ceny listom zo dňa 29.1.2007, v ktorom svoj nárok na vyhotovenie zľavy z kúpnej ceny odôvodňoval statickým posudkom Ing. G. P., zákazkové číslo P-06-31 z 01.2007. Po preskúmaní jednotlivých dôkazov a ich vyhodnotení v príčinnej i časovej súvislosti a nadväznosti súd dospel k záveru, že žalovaný už v čase podpisu kúpnej zmluvy mal pochybnosti o statike prevádzaných budov. Žalovaný mal k dispozícii kľúče od prevádzanej nehnuteľnosti počas niekoľkých týždňov pred podpisom kúpnej zmluvy, teda mal možnosť si nehnuteľnosť prehliadnuť, dať si ju odborne posúdiť a toto aj žalovaný učinil. Z technickej správy - statika Ing. G. P. je zrejmé, že mala byť vyhotovená k dátumu na ňom uvedenom ako 01.2007, avšak z jeho ďalších strán vyplýva, že statik vykonával jednotlivé výpočty už podstatne skôr, čo vyplýva z dátumov príloh uvedeného posúdenia, kde sú ako dátumy uvedené údaje 11.2006 a 12.2006. K samotnému uzavretiu zmlúv došlo dňa 20.11.2006. Pokiaľ už v mesiaci november 2006 mal statik Ing. Droběna vykonávať prepočty statiky, je zrejmé, že v čase podpisu kúpnych zmlúv žalovaný musel mať minimálne pochybnosti o vadách budovy, uvedenú skutočnosť ako vadu predmetu kúpy však žalobcom nijako nenamietal. 49. Pokiaľ si žalovaný nebol istý hodnotou a technickým stavom nehnuteľností, mal sa so žalobcami dojednať na vyhotovení statického posudku pred uzavretím kúpnej zmluvy a dojednať sa s nimi na znížení kúpnej ceny. Takýto prístup by súd považoval za otvorený a férový, strany mohli vziať vady do úvahy pri dojednávaní kúpnej ceny a pokiaľ by sa na kúpnej cene nedohodli, k uzavretiu kúpnych zmlúv nemuselo vôbec dôjsť. Žalovanému zrejme nič nebránilo si pred uzavretím zmluvy riadne overiť vlastnosti predmetu kúpy, čo žalovaný aj učinil, súd mal preukázané, že žalovaný mal prístup k prevádzaným nehnuteľnostiam a za účelom overenia stavu nehnuteľnosti oslovil odborne spôsobilé osoby. Podľa názoru súdu nie je možné pričítať na ťarchu žalobcov to, že žalovaný sa rozhodol kúpiť predmetné nehnuteľnosti, pričom už v čase ich kúpy mal mať o ich stave pochybnosti, avšak toto v čase kontraktácie zmluvy vôbec nenamietal a s kúpnou cenou tak, ako bola v kúpne zmluve uvedená súhlasil a až následne si voči žalobcom uplatnil právo na zľavu z kúpnej ceny. Takisto je potrebné uviesť, že je všeobecné prijímané, že kupujúci si musí sám zvážiť, či uzatvorí konkrétnu kúpnu zmluvu a čo kúpi od predávajúceho a za akú cenu. Je zarážajúce, že žalovaný mal vady zistiť práve v okamihu, keď mu malo byť zo strany Správy katastra Nitra doručené oznámenie o povolení vkladu vlastníckeho práva a už dňa 30.11.2006 si mal voči žalobcom telefonicky uplatňovať právo na zľavu z kúpnej ceny. Samozrejme, že právny poriadok pamätá na skutočnosť, že predaná vec má vady, ktoré vyjdú najavo po uzatvorení kúpnej zmluvy, za ktoré zodpovedá predávajúci, avšak podmienky pre zodpovednosť predávajúcich za tieto vady podľa Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav nedopadajú. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že žalovaný už v čase podpisu kúpnej zmluvy mal vedomosť o jej vadách. Súd pripúšťa, že žalovaný nemusel mať podrobné a vyčerpávajúce informácie o narušenej statike budovy, je však presvedčený, že žalobca mal minimálne dostatočnú vedomosť o tom, že nehnuteľnosť nejaké vady vykazuje a z dôvodu týchto si žalobca mieni nárokovať zľavu z kúpnej ceny v zmluve so žalobcami dohodnutej. Takýto prístup považuje súd za nekorektný. 50. V tomto smere súd poukazuje na všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva. Pokiaľ žalovaný v kúpnej zmluve vyhlásil, že predmet zmluvy pozná a z jeho konania mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy mal vedomosť, resp. minimálne pochybnosti o ich stave, s vadami nehnuteľností kalkuloval a napriek vedomosti o ich existencii sa so žalobcami dojednal na kúpnej cene tak, ako bola v kúpnej zmluve uvedená, túto je povinný žalobcom zaplatiť, a to v celom rozsahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor NS SR vyslovený v rozsudku NS SR č. k. 5 Cdo 133/2000 zo dňa 30.1.2001, podľa ktorého použitie ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčené v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách vecí vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. Žalovaný najneskôr v mesiaci november 2006 požiadal H.. G. P. o vyhotovenie technickej správy za účelom posúdenia statiky nehnuteľností a dňa 20.11.2006 podpísal kúpne zmluvy, ku ktorým ešte dňa 27.11.2006 vyhotovil dodatok na základe čoho bolo dňa 29.11.2006 povolený vklad vlastníckeho práva. Pokiaľ si žalovaný už dňa 30.11.2006 uplatnil voči žalobcom právo na zľavu z kúpnej ceny, už v tomto čase musel vedieť o vadách, ktoré nehnuteľnosť vykazuje. 51. Vyhodnotením obrany žalovaného ako nedôvodnej súd žalobe na zaplatenie zostatku kúpnej ceny v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal, aby tento žalobcom zaplatil zostatok kúpnej ceny tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania odo dňa 4.12.2006. Splatnosť nároku žalobcov na zaplatenie zostatku kúpnej ceny s poukazom na uzavreté kúpne zmluvy nastala po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, pričom kúpna cena mala byť žalobcom vyplatená z vinkulovaných finančných prostriedkov žalovaného. Žalovaný je v omeškaní s plnením svojej peňažnej povinnosti voči žalobcom, preto žalobcovia majú voči nemu v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd žalobcom nárok na úroky z omeškania priznal v súlade s petitom žalobného návrhu, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný sa ku dňu 4.12.2006 už nachádzal v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny v prospech žalobcov. Úrok z omeškania súd žalobcom priznal v sadzbe vo výške 9,5 % ročne vyčíslenej žalobcami podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. 52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu majú žalobcovia, ako účastníci plne úspešní v konaní, a preto rozhodol súd tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.