Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-98-2019.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/98/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 , IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie sumy 80,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 07. marca 2019 č. k. 8C/24/2016-61 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Komárno zo dňa 18. 07. 2016 č. k. 8C/24/2016-46. Rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 4 ods. 1, § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a uviedol, že v danom spore rozhodol platobným rozkazom č. k. 8C/24/2016-46. Žalobca písomným podaním, doručeným dňa 10. 01. 2019 žiadal opraviť platobný rozkaz v časti identifikačných údajov žalovaného, a to mena žalovaného z dôvodu, že žalobca v žalobe nesprávne uviedol označenie žalovaného. Dospel k záveru, že návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu je nedôvodný, nakoľko v predmetnom platobnom rozkaze nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Zdôraznil, že účelom inštitútu opravných unesení je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie strana sporu v podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na komentár Civilného sporového poriadku, C. H. Beck, 2016, s. 824, autori: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., judikát R 37/1969, nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 07. 2014 sp. zn. II. ÚS 576/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 21/2008. Žalobcov poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 01. 2011 sp. zn. 1 Cdo 232/2009 označil za nedôvodný, keďže v danej veci išlo o odlišnú procesnú situáciu. Uzavrel, že platobný rozkaz v danej veci bol v celom rozsahu vydaný v súlade so žalobou a predloženými dôkazmi, a to i v časti označenia žalovaného jeho menom. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu ako nedôvodný zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne právne vec posúdil, keď zamietol jeho návrh na opravu platobného rozkazu. Počas exekučného konania na základe výzvy súdneho exekútora totiž zistil, že správne označenie žalovaného v časti mena má znieť „H.“, pričom táto skutočnosť vyplýva z vykonanej lustrácie Centrálnej evidencie pobytu obyvateľov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nepreskúmateľné. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2011 sp. zn. 1Cdo/232/2009. Uviedol, že zmienená chyba v písaní sa nachádza aj v samotnej Zmluve o poskytovaní služby, vystavených faktúrach za poskytnuté služby, ako i v ďalších listinách spomínaných v napadnutom rozhodnutí, avšak táto zjavná chyba v písaní nemá za následok jej neplatnosť. Z predložených faktúr, ako i zo správania žalovaného spočívajúceho vo využívaní služieb v zmysle predmetnej zmluvy mal za to, že ide výlučne o chybu v písaní v časti mena, ktorá vznikla už pri uzatváraní zmluvy. Žalovaný bol jasne identifikovaný menom, adresou bydliska a najmä dátumom jeho narodenia, čím nemohlo prísť k jeho zámene s inou osobou, čo potvrdila aj lustrácia žalovaného súdnym exekútorom. Mal za to, že kľúčovou otázkou je označenie fyzickej osoby tak, aby bola možná jej identifikácia a nezameniteľnosť s inou osobou, čo v danom prípade bolo naplnené. V predloženej zmluve sú tak uvedené aj ďalšie identifikačné údaje žalovaného, a to konkrétne rodné číslo, a teda túto osobu je možno dostatočne identifikovať prostredníctvom súdu prvej inštancie dostupných prostriedkov.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20. 01. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,13 eura spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,75% zo sumy 15,34 eura od 19. 01. 2013 do zaplatenia, zo sumy 20,33 eura od 19. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 20,33 eura od 18. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eura od 18. 04. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 219 eur od 19. 05. 2013 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 18,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 79,90 titulom nesplnenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo zmluvy č. 9903269095, uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným dňa 10. 08. 2010, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalobca v návrhu označil žalovaného nasledovne: H. F., N. XXX, XXXXX N., dát.nar./ičo: 05. 08. 1993, štátna príslušnosť: SR. K žalobnému návrhu pripojil i Zmluvu o poskytovaní služby zo dňa 10. 08. 2010, zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 17. 05. 2010, zmluvu o poskytovaní služby zo dňa 21. 06. 2010, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, faktúry za služby pevnej siete č. 6746785164, č. 7748737119, č. 1749715686, č. 9747782974, č. 8750683944, pokus o zmier, v ktorých bol tiež žalovaný označený ako H. F.. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 07. 2016 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej istiny vo výške 234,34 eura a žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,33 eura od 19. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 20,33 eura od 18. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eura od 18. 04. 2013 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 18,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 79,90 eura. Aj v tomto podaní žalobcu bol žalovaný označený menom ako H. F.. Súd prvej inštancie dňa 18. 07. 2016 vydal platobný rozkaz č. k. 8C/24/2016-46, ktorým žalovanému označenému ako H. F., nar. XX. XX. XXXX, N. č. XXX, občan SR uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 80,79 eura spolu s 8,75 %úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,33 eura od 19. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 20,33 eura od 18. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eura od 18. 04. 2013 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej a sumu 16,50 eura titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 60,43 eura k rukám právneho zástupcu alebo aby v tej istej lehote podal sťažnosť proti náhrade trov konania. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 01. 2019 žalobca požiadal o vydanie opravného uznesenia k platobnému rozkazu zo dňa 18. 07. 2016 z dôvodu, že v záhlaví súd nesprávne uviedol meno žalovaného, pričom správne meno žalovaného malo byť H. F.. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
7. Z dikcie cit. zákonného ustanovenia § 224 CSP (§ 164 OSP) vyplýva, že opraviť rozsudok možno len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozsudku a jeho odôvodnenia, v rozpore vyhláseného znenia výroku rozsudku zachyteného v zápisnici a výroku v jeho písomnom vyhotovení alebo viditeľných chýb spôsobených mechanickou činnosťou, napríklad preklepom.
8. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu "chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti". Kým pojmy "chyby v písaní", resp. "chyby v počítaní" sú pomerne jednoznačné, pojem "iná zrejmá nesprávnosť" je relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). „Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 M Cdo 21/2008). Z ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia. V zhode s tým judikatúra všeobecných súdov (10 M Obdo V 11/2010), ako aj ústavného súdu (I. ÚS 206/2013) uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia“ (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. júla 2014 sp. zn. II. ÚS 576/2013).
9. V danej veci je nesporné, že žalobca v podanom žalobnom návrhu doručenom súdu prvej inštancie dňa 20. 01. 2016 označil žalovaného menom H. F., ktoré meno sa zhodovalo aj s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, a to so zmluvou o poskytovaní služby zo dňa 10. 08. 2010, zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 17. 05. 2010, zmluvou o poskytovaní služby zo dňa 21. 06. 2010, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ako i jednotlivými faktúrami vystavenými za príslušné obdobia za služby pevnej siete. Súd prvej inštancie vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, v ktorom označil žalovaného menom tak, ako ho označil žalobca vo svojom žalobnom návrhu a ako vyplývalo aj z pripojených listinných dôkazov, t. j. v znení: Tamás F.. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Komárno dňa 18. 07. 2016 č. k. 8C/24/2016-46 v rozsahu označenia mena žalovaného. Návrh na vydanie platobného rozkazu, ako i žalobcom predložené listinné dôkazy sa totiž zhodovali s označením mena žalovaného uvedeného v predmetnom platobnom rozkaze, čo znamená, že nedošlo k pochybeniu súdu pri označení žalovaného v platobnom rozkaze v dôsledku chyby v písaní a taktiež nejde ani o zrejmú nesprávnosť. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie nesprávne označil žalovaného menom v platobnom rozkaze a že je daný dôvod na jeho opravu z dôvodu chyby v písaní alebo z dôvodu zrejmej nesprávnosti. Rovnako poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 0. 2011 sp. zn. 1 Cdo 232/2009 odvolací súd považoval za nedôvodný, keďže rozhodnutie v danej právnej veci vychádzalo z iného skutkového stavu veci v tom, že žalobkyňa odstránila zjavnú chybu v písaní vo vzťahu k dátumu narodenia žalovaného, keď uviedla správny dátum narodenia v návrhu na opravu pisárskej chyby, pričom správne označenie dátumu narodenia žalovaného vyplývalo z listinných dôkazov ako napríklad zmluva o pôžičke, údaj zaznamenaný pri osobnej prítomnosti žalovaného na súde a pod. Z podaní žalobkyne vrátane žaloby v spojení s predloženou zmluvou o pôžičke vyplývalo vymedzenie identity žalovaného so správnym uvedením dátumom narodenia. V predmetnej veci súd prvej inštancie pri označení mena žalovaného vychádzal zo znenia žalobného návrhu a z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré sa v označení mena žalovaného zhodovali. Záverom odvolací súd argumentuje dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 21/2008, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, že nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 164 OSP (v súčasnosti § 224 CSP) použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu, je vecne správne, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zákonný postup podľa § 224 CSP. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého uznesenia, a to skutočnosť, že v záhlaví uznesenia súdu prvej inštancie absentuje správne označenie predmetu konania, keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom učinené písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 07. 2016, zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 80,79 eura s príslušenstvom.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).