Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: C.. U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U., Č.. R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 10, proti žalovanej: L. M., O.. X.X.XXXX, V. X. U., H. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, v konaní o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.11.2020 č.k. -583 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že určuje, že závet podpísaný Evou Varadyovou, nar. 31.8.1935 a zomrelou 16.04.2016, urobený formou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Michalovciach dňa 23.02.2016 notárkou JUDr. Alexandrou Palovčíkovou pod sp. zn. N 127/2016, Nz 5989/2016, NCRZa 1044/2016 je n e p l a t n ý.

Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, a to závetu podpísaného W. X., O.. XX.X.XXXX a zomrelou XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v U. dňa 23.02.2016 notárkou JUDr. R. P. pod sp. zn. N 127/2016.

2. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca na požadovanom určení má v zmysle naliehavý právny záujem, keďže poručiteľka zanechala závet, ktorého neplatnosť žalobca v tomto konaní napadol a ktorý dedičské právo k časti majetku priznal žalovanej. Žalobca dedičské právo žalovanej neuznáva a rozhodnutím súdu sa vyrieši otázka, kto a v akom rozsahu bude dediť.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po zohľadnení dôvodov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa zaoberal posúdením závetu z hľadiska ust. a teda, či poručiteľka pri tomto právnom úkone netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju pre tento právny úkon robila neschopnou. Strany sporu po zrušení rozsudku odvolacím súdom ďalšie dokazovanie nenavrhli a súd prvej inštancie po opätovnom posúdení vykonaných dôkazov nedospel k inému záveru ako k tomu, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o spôsobilosti nebohej poručiteľky vykonať platný právny úkon vychádzal len zo znaleckého posudku

znalca MUDr. H., čo nekorešponduje s pôvodným odôvodnením rozsudku. Súd prvej inštancie okrem znaleckých posudkov hodnotil aj výpovede strán sporu, lekárov a svedkov, obsah zdravotnej dokumentácie a v rozsudku zdôvodnil, prečo závery znalca MUDr. H. považoval za rozhodujúce oproti záverom ostatných znaleckých posudkov. Aj keď odborné závery posudkov sú pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony zásadné, keďže poručiteľka nebola rozhodnutím súdu tejto spôsobilosti zbavená, z hľadiska aplikácie ustanovenia bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné posúdiť okamih samotného vykonania právneho úkonu, t.j. či v tomto konkrétnom okamihu bola na právny úkon poručiteľka spôsobilá. Z tohto pohľadu má podľa názoru súdu prvej inštancie najvýpovednejšiu hodnotu výpoveď notárky, ktorá závet spísala, a to aj po zohľadnení záverov znaleckého posudku znalca MUDr. H.. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu poručiteľky po vylúčení iných dôvodov neplatnosti, mohla byť iba duševná porucha, ktorá by ju robila pre tento konkrétny právny úkon neschopnou. Konštantná judikatúra vyžaduje, aby tak bolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, čo súd prvej inštancie preukázané nemal. Následne v ďalšej časti odôvodnenia v bode 86 súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere mal za relevantný dôkaz iba posudok MUDr. H., ktorý sa na rozdiel od posudku spoločnosti doc. Y., aj posudku znalkyne MUDr. U. M. vysporiadal zo všetkými skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie duševného stavu poručiteľky v čase spísania závetu.

5. V súvislosti so znaleckým posudkom doc. Y. súd prvej inštancie uviedol, že tento považuje z hľadiska posúdenia platnosti právneho úkonu podľa za nepoužiteľný. Žalobca k predloženiu znaleckého posudku pristúpil až potom, keď súd vyslovil predbežný právny názor na podanú žalobu. V čase podania žaloby nárok mali preukazovať len zdravotné záznamy žalobcu a žalobkyne, zápisnica o predbežnom šetrení u notárky zo dňa 27.06.2016, súpis aktív a pasív dedičstva, zápisnica o prejednaní dedičstva zo dňa 27.09.2016 a čestné vyhlásenie dvoch svedkov. Otázka znalcovi bola položená v kombinácii ust. a a to, či poručiteľka pri právnom úkone t.j. pri podpise závetu, ktorý vyhotovila notárka, konala slobodne a vážne, teda či bola z psychiatrického hľadiska spôsobilá na tento právny úkon. Z uvedeného vyplýva, že záver znalca o nespôsobilosti vykonať právny úkon z psychiatrického hľadiska vychádzal z právnej otázky o tom, či poručiteľka nekonala slobodne a vážne. Závery tohto posudku navyše vychádzajú len zo zdravotnej dokumentácie, posudok nezohľadňuje výpovede svedkov, ani iné skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie spôsobilosti poručiteľky dotknutý právny úkon vykonať. Znalec až na priamu otázku súdu pri výsluchu odpovedal, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, ktorú klasifikoval ako nešpecifikovanú organickú duševnú poruchu pri poškodení a dysfunkcii mozgu a somatickom ochorení, ktorá ju robila pre právny úkon spísania závetu neschopnou.

6. K znaleckému posudku znalkyne MUDr. U. M. súd prvej inštancie uviedol, že táto znalkyňa sa stotožnila s posudkom organizácie Forenza v tom, že poručiteľka nebola z psychiatrického hľadiska spôsobilá vykonať právny úkon spísania závetu dňa 23.02.2016, ale sama žiadnu psychickú poruchu nediagnostikuje len sa stotožnila so závermi doc. Y.. Pred súdom znalkyňa MUDr. U. M. vypovedala, že pri písaní posudku vychádzala čisto zo zdravotnej dokumentácie, z úmrtnej správy a zo znaleckého posudku Doc. Y. a všetko hodnotila z odborného medicínskeho hľadiska. Vyhlásenie W. Š. zohľadňovala len z toho hľadiska, že zavolala obvodnú lekárku MUDr. B., lebo stav nebohej bol taký, že to vyžadoval. Tiež uviedla, že konkrétny kognitívny deficit u poručiteľky sa nedá špecifikovať, pretože pani už bola mŕtva keď robili posudok. Potvrdila zvýšenú sugescibilitu pri určenej diagnóze, čo je prvý a základný znak u každého s takou diagnózou. Pri fyzických diagnózach u nebohej sa dá so 100% istotou konštatovať, že vôľová schopnosť bola trvalo narušená.

7. Naproti tomuto vyjadreniu znalkyne stojí vyjadrenie MUDr. H., ktorý v časti odôvodnenia posudku, ktorý mohol svedčiť v neprospech vykonania právneho úkonu uviedol, že iba v rovine úvah možno uvažovať nad zvýšenou sugestabilitou nebohej. Zvýšenú ovplyvniteľnosť vzhľadom na určenú diagnózu na rozdiel od znalkyne MUDr. M. nepovažoval za fakt, ale položil ju do roviny možných úvah. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani posudok znalca doc. Y., ani posudok znalkyne MUDr. M. neprihliadal aj na ostatné rozhodujúce skutočnosti, ktoré mohli svedčiť v prospech poručiteľky závet zriadiť. Obaja znalci na doplňujúce otázky odpovedali, že nepoužili pri svojich záveroch termín o jednoznačnej neschopnosti vykonať právny úkon.

8. Znalec z Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie s.r.o. MUDr. H. sa so závermi týchto posudkov nestotožnil a uviedol, že ani zistené a deklarované choroby u poručiteľky nemali za následok,

že by nebola schopná posúdiť následky svojho konania. MUDr. H. prakticky zistil choroby tak, ako ich deklaroval znalec doc. Y., ale na rozdiel od predchádzajúcich posudkov komplexne zhodnotil aj ostatné zistené skutočnosti potrebné pre prijatie záveru, ku ktorému prišiel. Za rozhodujúce súd prvej inštancie považoval, že znalec sa snažil vypracovať okolnosti svedčiace pre schopnosť, ale aj pre neschopnosť vykonať právny úkon. Za najpodstatnejšie okolnosti svedčiace pre schopnosť vykonať právny úkon uviedol dostatočné rozumové schopnosti, keďže pracovala ako ekonómka, u nebohej nebol v rozhodnom čase nijako preukázateľne diagnostikovaný žiaden kognitívny deficit, demencia, klinicky preukázateľne závažný organický psychosyndróm, stav zmätenosti, delíria alebo psychotický stav. Nebohá ešte v deň pred úmrtím 15.4.2016 sa podľa zdravotnej dokumentácie vyjadruje vecne k svojmu zdravotnému stavu. Pacientka uvádza, že je slabá, všetko ju bolí, mala opakované krvácanie z nosa a vykašliava krv. Dňa 12.04.2016 realizované CT mozgu je s negatívnym nálezom bez popisu atrofických zmien. Notárka dňa 22.1.2018 vypovedala, že pokiaľ je pacient časovo a miestne orientovaný, čo pani X. bola, vie si uvedomiť dôsledky svojho konania; asi 30 minút sa rozprávali, najmenšiu pochybnosť nemala, že by závet nemohla podpísať. Znalec uviedol, že v prospech vykonania právneho úkonu je možno túto výpoveď posudzovať za predpokladu, že súd vyhodnotí výpoveď za pravdivú. Podľa znalca je testament pomerne jednoduchý právny úkon a nejde o zmluvu zložitého charakteru. Znalec za najpodstatnejšie okolnosti svedčiace pre zníženú schopnosť vykonať právny úkon považuje nešpecifikovanú psychickú poruchu zapríčinenú poškodením a dysfunkciou mozgu v dôsledku somatickej choroby, psychické faktory a to náhle osamotenie, strach z možného úmrtia manžela, presťahovanie sa k pani M.. Potreba pomoci pri triedení pošty a účtov môže svedčiť pre neistotu vo veciach finančného hospodárenia v prípade vyhodnotenia výpovede pani M. a JUDr. P. ako pravdivého, na druhej strane uvedené konanie môže svedčiť o opatrnosti nebohej. Znalec ďalej uviedol, že nebohá nemala deti ani blízkych príbuzných, preto znalec nemá možnosť objektívne posúdiť jej väzby na iné osoby zo vzdialenejšej rodiny. V rovine úvah možno uvažovať nad zvýšenou sugestabilitou nebohej a častú tendenciu starších ľudí prikloniť sa v závete k testovaniu majetku tým osobám, ktoré sa o nich starajú ako posledné, resp. prejavujú zvýšený záujem v sociálne nepriaznivej situácii bez dostatočného zohľadnenia predošlých rokov až desaťročí. Ďalej prihliadol na výpoveď všeobecnej lekárky MUDr. B. popisujúcu depresívny syndróm „sedela ako kopa nešťastia v kúte“, odmietala stravu, prijímala lieky a chcela zomrieť. Počula ju hovoriť, že chce zomrieť a že sa otrávi, v prípade, že súd vyhodnotí výpoveď ako pravdivú. Prihliadal aj na výpoveď MUDr. T., ktorý uviedol, že verbálny kontakt bol značne obmedzený, nekomunikovala bola apatická a cez personál mal informácie, že odmieta jesť, málo pila, jednoducho bola apatická a nekomunikatívna, v prípade, že súd vyhodnotí výpoveď ako pravdivú.

9. Závery znaleckého posudku MUDr. H. sú podľa názoru súdu prvej inštancie také, že nebohá W. X. dňa 23.02.2016 preukázateľne netrpela tak závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu. U nebohej sa v čase vykonania právneho úkonu prejavovala nešpecifikovaná organická duševná porucha pri poškodení a dysfunkcií mozgu a somatickom ochorení. Žiaden údaj z dostupnej zdravotnej dokumentácie ani spisového materiálu sám o sebe, ani ich súhrnom nepreukazuje takú závažnosť tejto organickej duševne poruchy, že by menovaná preukázateľne nemohla pochopiť zmysel vykonania predmetného právneho úkonu v čase jeho vykonania. Ani v zdravotnej dokumentácii poručiteľky sa nenachádza žiadny záznam o psychickej chorobe alebo poruche. Sú konštatované iba tzv. psychické rozlady prípadne psychicky dyskomfort. Nejde však o psychické choroby ani poruchy. V tej súvislosti poukázal na záznam zdravotnej dokumentácie MUDr. B. o nebohej.

10. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nepochybuje o tom, že nebohá mala množstvo vážnych diagnóz, nemal však preukázané, že by pre ne nebola spôsobilá na právne úkony. Napriek vyjadreniu ošetrujúcich lekárov nie je možné bez jednoznačného dôkazu podľa názoru súdu prvej inštancie konštatovať, že by takéto ich vnímanie nebohej bolo spôsobilé spochybniť jej schopnosť vykonať právny úkon spísania závetu. Oproti výpovediam obidvoch lekárov aj znalcov stojí konštatovanie znalca MUDr. H. v znaleckom posudku, ktorý uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie nebohej vyplynulo, že ešte deň pred svojou smrťou 15.04.2016 sa vecne vyjadrovala k svojmu zdravotnému stavu. Aj vyšetrenie mozgu zo dňa 12.04.2016, teda pár dní pred smrťou na CT nevykazovalo žiadne atrofické zmeny. MUDr. M. síce vypovedala, že niektoré degeneratívne zmeny nemusí byť na CT vidieť, neobjasnila však, či tak mohlo byť aj pri diagnózach, ktorými trpela nebohá poručiteľka. Depresívna nálada žalovanej má podľa názoru súdu prvej inštancie svoj racionálny podklad, pretože jej manžel sa nachádzal vo veľmi zlom zdravotnom stave. Depresia sama osebe nespôsobuje, že osoba trpiaca depresiou nie je schopná vykonať platný právny úkon. Ani z výpovedí svedkov k takémuto záveru nemožno dôjsť. Väčšina svedkov popisovala

poručiteľku ako normálnu rozumnú ženu. Dokonca sám žalobca sa pred súdom vyjadril, že keď bol hospitalizovaný, požiadal W. Š., aby sa postarala o jeho manželku počas hospitalizácie. Jeho manželka bola schopná a zdravá. V akom stave bola manželka po mozgovej porážke sa vyjadriť nevedel. Súdu prvej inštancie tak vyplynulo, že do mozgovej porážky žalobcu bola nebohá normálna, riadne fungujúca osoba. Depresívne nálady nebohej v rozhodnom období súviseli s nepriaznivým zdravotným stavom žalobcu, čo je logický prejav každého normálne cítiaceho človeka. S poukazom na výpoveď svedkýň Š., F. Š., F. Č.Á., M. R. Y. vyvodil, že títo popisovali nebohú poručiteľku ako „normálnu“ ženu, ktorá riadne komunikovala a nebadali na nej žiadne známky abnormálneho správania, ktoré by odôvodňovali záver, že nevníma svoje okolie a nechápe, kde sa nachádza. K osobe nebohej W. X. vypovedali zamestnankyne Domova sociálnych služieb, pričom ani z týchto výpovedí nemožno takýto záver vyvodiť. Pokiaľ ide o správanie nebohej poručiteľky v deň zriadenia závetu, najväčšiu výpovednú hodnotu má podľa názoru súdu prvej inštancie svedectvo notárky, ktorá spísala závet, pretože ide o posúdenie schopnosti poručiteľky vykonať právny úkon v konkrétny deň spísania závetu. Váhu tejto výpovedi prikladal aj znalec MUDr. H. za predpokladu, že výpoveď tejto svedkyne bude vyhodnotená ako hodnoverná. Notárka pri výpovedi uviedla, že pokiaľ by mala čo i len najmenšie pochybnosti o tom, že nebohá nie je schopná porozumieť právnemu úkonu, nikdy by závet nespísala. O spôsobilosti nebohej vykonať právny úkon notárka nemala žiadne pochybnosti. Podľa notárky nebohá bola orientovaná v čase a priestore, právny úkon a jeho dôsledky jej náležite vysvetlila. Podľa názoru súdu nič nebránilo poručiteľke názor ohľadom zanechania svojho majetku po svojej smrti zmeniť a rovnako ani zmeniť závet spísaný 23.02.2016. Nič na tom nemení ani výpoveď žalobcu, že s manželkou žili v harmonickom manželstve 64 rokov, že mali vzájomné dohody, že nič bez vedomia druhého neurobili a manželka mu o žiadnom závete nepovedala. Z konania nebohej poručiteľky je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že ak aj počas života deklarovala ako naloží so svojim majetkom pre prípad smrti tak, ako uvádzal žalobca, tento názor evidentne zmenila. Jej konanie má logickú nadväznosť, pretože ako vypovedala notárka, z právneho hľadiska jej vysvetlila dôsledky dedenia bez závetu a so závetom. Dôsledkom vysvetlenia bolo vyjadrenie nebohej, že by nerada nechala svoj majetok štátu (ak by neboli žiadni dedičia) alebo príbuzní manžela (ak by zomrela bez závetu). Aj sám žalobca deklaroval v tomto smere dohody medzi nimi. Je nepravdepodobné, že by poručiteľka počas svojho života nebola poučená o dedičskom práve tak, ako ju poučila notárka ako odborne spôsobilá osoba. Podľa názoru súdu kroky nebohej svedčia o konaní osoby, ktorá z vysvetlenia notárky pochopila, aké sú účinky dedenia podľa zákona a aké podľa závetu, preto sa rozhodla zanechať svoj majetok žalovanej ako svojej najbližšej príbuznej. Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto konanie poručiteľky svedčí o tom, že racionálne rozmýšľala a bola si vedomá dôsledkov právneho úkonu, ktorý vykonala.

11. Po zhrnutí dôvodov, ktoré uviedol žalobca v žalobe, ale aj v priebehu konania, o ktoré opieral žalobu, súd prvej inštancie uviedol, že žiaden zo žalobcom uvedených dôvodov sa v konaní nepotvrdil. Nespochybnil právo žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, ale konkrétnym a zákonným spôsobom už z úcty k nebohej, ktorá sa k predmetu konania nemôže vyjadriť. Závet vyjadruje subjektívne právo fyzickej osoby slobodne sa rozhodnúť, ako naloží s majetkom po smrti. Súd nezistil, že by toto právo nebohej bolo obmedzené, či už jej zdravotným stavom, alebo vplyvom okolia.

12. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. v súvislosti s koncentráciou konania, ak súd akceptoval znalecký posudok predložený žalovanou vypracovaný MUDr. H.Í. a k tomu uviedol, že právo súdu vyplýva zo znenia právnej normy, ktorá hovorí, že na takýto dôkaz súd nemusí, ale môže prihliadať. Posudok MUDr. H. nie je jediným a najzákladnejším dôkazom, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, pretože vyhodnotil predložené listiny, znalecké posudky, výpovede znalcov, ale aj strán sporu a svedkov. Keďže dospel k záveru, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by nebohá poručiteľka W. X. nebola spôsobilá z akéhokoľvek dôvodu vykonať právny úkon spísania závetu, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. O trovách konania rozhodol podľa tak, že náhradu trov priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku vytkol súdu prvej inštancie, že po tom, ako odvolací súd zrušil jeho skorší rozsudok, žiadne dokazovanie nevykonal a za rovnakej dôkaznej situácie v poradí druhým rozsudkom rozhodol rovnako

ako rozsudkom prvým zo dňa 10.07.2019. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení zo dňa 17.06.2020 sp. zn. . Súd opakovane svoje rozhodnutie oprel o kľúčový dôkaz, ktorým sú závery znaleckého posudku č. 33/2019, ktorý vyhotovil znalec JUDr. U.. L. H., P.., závery ktorého spochybnil odvolací súd v spomínanom uznesení. Pochybnosti o dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku ostali nezmenené, súd prvej inštancie nedoplnil žiadne dokazovanie a napriek tomu rozhodol znova tak, že žalobu zamietol. Závery súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti s vyhodnotením znaleckého posudku doc. MUDr. Y. dospel k záveru, že je nepoužiteľný, sú v rozpore so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie sa dostáva do vlastných rozporov, keď logicky nevysvetlil, prečo je nepoužiteľný nielen znalecký posudok doc. U.. Y. č. 15/2018, ale ani kontrolný znalecký posudok č. 49/2018, ktorého objednávateľom bol súd a nie žalobca. Poukázal na to, že navrhovateľ nemá povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd rozhodnutie opakovane opiera o výsluch notárky JUDr. R. P. a v tej súvislosti uvádza, že tento má najväčšiu výpovednú hodnotu. Takéto hodnotenie výsluchu notárky neobstojí, lebo je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Pri zodpovedaní relevantných odborných otázok je totiž potrebné vychádzať zo znaleckých posudkov a nie z výsluchu svedkov alebo notára. Žalobca po vyjadrení k výsluchom strán sporu, svedkov a zohľadnení ďalších vykonaných dôkazov vyvodil, že sudkyňa JUDr. R. Š. konala neobjektívne, bezdôvodne pojednávania odročovala na neurčito, do zápisnice nediktovala podstatný obsah výpovede žalovanej L. M., čo potvrdzuje zvuková nahrávka z tohto pojednávania dňa 06.11.2017, odmietla právnemu zástupcovi žalobcu vyhotoviť obsah zápisnice dňa 10.04.2019 s odôvodnením, že jej to umožňuje a z dôvodu, že v minulosti už žalobca namietal, že do zápisnice neprotokolovala to, čo vypovedali svedkovia. Žalobca už v sťažnosti na prieťahy konaní zo dňa 15.04.2019 vyjadril svoju obavu, že do prípadu je pravdepodobne zainteresovaný aj právny zástupca žalovanej JUDr. Ján Kizivat z dôvodu, že má dlhodobo priateľský vzťah so žalovanou a býva v rodinnom dome v U., kde v minulosti prevádzkovala reštauráciu žalovaná. Žalobca je dôchodca, má 87 rokov, je bezdetný a ťažko chorý po mozgovej príhode a v takomto stave je ľahkou korisťou pre rôzne organizované skupiny. Žalobca má za to, že sudkyňa súdu prvej inštancie koná s prieťahmi v konaní, na čo ju opakovane upozorňoval. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nakoľko jeho odôvodnenie nemá náležitosti stanovené zákonom.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa jej názoru súd prvej inštancie rešpektoval vyslovený právny názor odvolacieho súdu a vo veci rozhodol vecne správne po zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov. Nevyhotovenie zápisnice nemožno považovať za nesprávny procesný postup, ktorým by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenia o vytvorení akejsi „organizovanej skupiny“ žalobca už prezentoval od začiatku súdneho sporu, pričom ide len o fabulácie. Pokiaľ žalobca napáda osobu zákonnej sudkyne, ide len o jeho subjektívny názor. Nie je dôvod spochybňovať výpoveď notárky JUDr. R. P.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k správnemu záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Niet pochýb o tom, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý mu vytkol, že pochybil pri hodnotení jednotlivých dôkazov, predovšetkým znaleckých posudkov.

17. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Znalci pri svojich záveroch v znaleckých posudkoch č. 15/2018, č. 49/2018 a č. 23/2019 vychádzali len z teoretických predpokladov, ktoré mali u poručiteľky vyvolať dlhodobé ochorenie. Zistenie prítomnosti nešpecifikovanej organickej poruchy pri poškodení a disfunkcii mozgu a somatickom ochorení, ktorú MUDr. C. Y., P.. stanovil kódom F06.9. nebolo podložené žiadnymi dôkazmi ani žiadnym relevantným zistením vyplývajúcim zo zdravotnej dokumentácie nebohej poručiteľky. Je pravdou, že Znalecká organizácia psychiatrická a sexuologická, s.r.o. Košice v znaleckom posudku č. 33/2019 nemala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky, avšak mala záujem získať túto dokumentáciu, o ktorú požiadala ošetrujúcich lekárov nebohej poručiteľky, ktorí žiadosti nevyhoveli.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní v zmysle (ďalej len „") v rozsahu danom ust. a a po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval.

20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 17.06.2020, č.k. -543, ktorým odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom skoršom rozhodnutí pochybil pri hodnotení dôkazov, predovšetkým znaleckých posudkov samostatne, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol nesprávne, keď opätovne nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel tak k nesprávnemu záveru o tom, že v čase spísania závetu poručiteľka W. X. preukázateľne netrpela tak závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožnila adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.

21. Niet pochýb o tom, že v danom prípade spornou zostáva otázka, či poručiteľka W. X. v čase spísania závetu dňa 23.02.2016 trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou, teda posudzovanie platnosti závetu z hľadiska aplikácie ust. .

22. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí, uznesení zo dňa 17.06.2020, č.k. -543 uviedol, že skúmanie platnosti závetu z hľadiska aplikácie ust. závisí od posúdenia skutočností, na ktoré je treba vedecké poznatky, preto je potrebné pri zodpovedaní relevantných otázok v tomto smere vychádzať zo znaleckého dokazovania.

23. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 15/2018 vypracovaný FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o., ktorá mala zodpovedať otázku, či pri právnom úkone, teda pri podpise predmetného závetu nebohá poručiteľka W. X. konala slobodne a vážne, teda či bola z psychiatrického hľadiska spôsobilá tento úkon vykonať. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala zdravotná dokumentácia nebohej X.. Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplynulo, že „je preukázateľné, že p. W. X. mala činnosť mozgu chorobne zníženú nedostatkom kyslíka a pravdepodobne aj vyššou koncentráciou odpadových látok a to všetko na základe telesných ochorení, ktorými trpela....Telesné choroby spôsobili, že bola v posledných rokoch málo pohyblivá, v posledných mesiacoch v podstate nesebestačná, čo viedlo k depresívnemu syndrómu, ktorý mohol byť spôsobený aj zníženou činnosťou štítnej žľazy... Na základe vyššie uvedených faktorov bola aj zvýšene ovplyvniteľná“. Pri komplexnom zhodnotení všetkých biologických, sociálnych a psychologických faktorov znalecká organizácia záverom konštatovala, že na základe ich spoločného a súčasného pôsobenia p. W. X. v čase vykonania právneho aktu dňa 23.2.2016 nekonala slobodne a vážne, teda z psychiatrického hľadiska nebola spôsobilá k vykonaniu tohto právneho aktu.

24. Na základe námietok žalovanej voči znaleckému posudku bol pred súdom prvej inštancie vypočutý znalec Doc. U.. C. Y., P.., ktorý pri svojej výpovedi doplnil znalecký posudok v tom smere, že u nebohej poručiteľky stanovil diagnózu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb 10 revízia platná od 1.1.1994, kód F06.9, ktorá znie: nešpecifikovaná organická duševná porucha pri poškodení a dysfunkcii mozgu a somatickom ochorení. Znalec pri svojej výpovedi o.i. uviedol, že vôľové procesy pri tejto dysfunkcii mozgu zistenej u poručiteľky sú veľmi ovplyvnené. Vôľový proces v tak závažnej perióde, ktorá sa volá rozhodovacia fáza vôľového procesu je veľmi postihnutý, znížený až vymiznutý. Pri takejto dysfunkcii mozgu je osoba výrazne ovplyvniteľná, takže táto skutočnosť vplýva na jej rozhodovanie a na spôsobilosť k právnym úkonom. Pri takejto dysfunkcii, konkrétne u poručiteľky sa jednalo o difúzne poškodenie, teda celý mozog bol zasiahnutý. Takže všetky procesy, všetky úkony, ktoré mozog robí u zdravého človeka, boli znížené až vymiznuté.

25. Na základe námietok zo strany žalovanej súd prvej inštancie nariadil znalecké skúmanie a pre účely vyhotovenia znaleckého posudku ustanovil znalkyňu MUDr. U. M., lekára, psychiatra, ktorá vyhotovila znalecký posudok o duševnom stave zomrelej p. W. X. zo dňa 23.11.2018. Súd uložil znalcovi po preštudovaní spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie určiť, či na základe podkladov, ktoré mala k dispozícii znalecká organizácia FORENZA pri spracovaní znaleckého posudku č. 15/2018 mohla dospieť k záveru, že poručiteľka nebola z psychiatrického hľadiska spôsobilá vykonať právny úkon - spísanie závetu dňa 23.2.2016. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol spisový materiál. Išlo teda o kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k znaleckému posudku č. 15/2018 predloženého

žalobcom. Znalkyňa sa v tomto posudku stotožnila s psychiatrickou diagnózou určenou spomínaným znaleckým posudkom, detailne vysvetlenou Doc. U.. Y., P.. vo svojej výpovedi pred súdom. Vo vzťahu k preskúmavanému znaleckému posudku uviedla, že je vypracovaný detailne, odborne, s postačujúcimi medicínskymi záznamami, ktoré postačujú na vyslovenie záveru poškodenia psychických funkcií pri somatických ochoreniach. Znalkyňa bola vo veci aj vypočutá pred súdom prvej inštancie. Zotrvala na výsledkoch znaleckého skúmania. Pri svojej výpovedi znalkyňa na otázku, do akej miery zistená diagnóza mohla ovplyvniť rozpoznávacie schopnosti nebohej pri spísaní závetu uviedla, že pri takejto diagnóze je prvým príznakom zvýšená sugestibilita, teda zvýšená ovplyvniteľnosť. Na otázku, z čoho ovplyvniteľnosť takto diagnostikovanej osoby vyplýva znalkyňa poukázala na výsledok znaleckého posudku č. 15/2018, ktorý vysvetlil tieto otázky a takýto záver bol podľa jej názoru u nebohej jednoznačný. Znalkyňa tiež uviedla, že bežnému človeku takáto diagnóza nemusí byť z vonkajších prejavov zjavná. Môžu existovať nočné stavy zmätenosti. Pri fyzických diagnózach, ktorými nebohá trpela sa dá so 100%-nou istotou konštatovať, že vôľová schopnosť bola trvalo narušená, tiež abstraktné a asociačné myslenie, teda vyššie psychické funkcie, ktoré sa v bežnom kontakte nepoužívajú. Uviedla, že výsledok vyšetrenia CT nemá vplyv na psychické funkcie a niektoré zmeny na mozgu nemusí ukázať. Prípadné odpadové či toxické látky v tele nebohej nie sú obsahom zdravotnej dokumentácie.

26. Následne žalovaná predložila súdu znalecký posudok č. 33/2019 znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia s.r.o. Úlohou znaleckej organizácie bolo vyjadriť sa, či nebohá poručiteľka trpela dňa 23.2.2016 duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala v potrebnej miere porozumieť zmyslu spísania závetu dňa 23.2.2016 a samostatne sa pre vykonanie tohto úkonu rozhodnúť. Podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala fotokópia spisového materiálu zapožičaná právnym zástupcom žalovanej a fotokópia zdravotnej dokumentácie nebohej W. X. zapožičaná právnym zástupcom žalovanej. Znalec v nálezovej časti tohto znaleckého posudku na 42 stranách uviedol výpis zo spisového materiálu opísaním výpovedí strán sporu a svedkov, v ďalšej časti uviedol výpis z dostupnej zdravotnej dokumentácie. V rámci forenzného posúdenia poukázal na výpovede strán sporu a svedkov popisujúcich psychický stav nebohej poručiteľky a učinil sumarizáciu okolností (zo zdravotnej dokumentácie a výpovedí svedkov) svedčiacich pre schopnosť vykonať právny úkon a pre zníženú schopnosť vykonať právny úkon u poručiteľky so záverom, že nebohá poručiteľka W. X. preukázateľne netrpela závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu. U nebohej poručiteľky sa v čase vykonania právneho úkonu prejavovala nešpecifikovaná organická duševná porucha pri poškodení a dysfunkcii mozgu a somatickom ochorení. Žiaden údaj z dostupnej zdravotnej dokumentácie ani spisového materiálu (najmä výpovedí vypočutých svedkov v konaní pred súdom) sám o sebe ani pri ich súhrnnom vyhodnocovaní nepreukazuje takú závažnosť tejto organickej duševnej poruchy, že by menovaná nebohá poručiteľka preukázateľne nemohla pochopiť zmysel vykonania predmetného právneho úkonu v čase jeho vykonania. Znalec v závere svojho posudku uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu nebohej poručiteľky, napriek písomným žiadostiam znalca adresovaným ošetrujúcim praktickým lekárom a žiadosti právneho zástupcu žalovanej adresovanej súdu. Preto pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal iba z dostupnej zdravotnej dokumentácie v rozsahu 14 strán, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku.

27. Po predložení tohto znaleckého posudku predložil žalobca súdu doplnok k znaleckému posudku č. 15/2018 vedený ako znalecký úkon č. 23/2019 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej spol. s r.o., ktorého úlohou bolo vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku č. 33/2019 znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína, MPH. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala zdravotná dokumentácia nebohej W. X.. Zo záveru tohto doplnku k znaleckému posudku vyplynulo, že znalecká organizácia zotrváva na tom, že pri posudzovaní stavu p. X. v čase podpisu dokumentu je potrebné zohľadniť komplexne všetky faktory, nielen niektoré, ako to urobil znalec v znaleckom posudku č. 33/2019. Ide o biologické a psychologické vplyvy. Z tohto posudku vyplynulo, že komplexnosť týchto vplyvov spôsobila, že p. X. nebola v potrebnej miere schopná adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu dňa 23.02.2016 formou notárskej zápisnice a nebola schopná sama sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.

28. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že za účelom posúdenia odbornej otázky, či poručiteľka v čas spísania závetu trpela takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nedokázala posúdiť následky svojho konania, ani svoje konanie ovládať, bolo v konaní vykonaných viacero znaleckých posudkov,

uvedených vyššie, vrátane kontrolného znaleckého posudku znalkyne MUDr. U. M. vo vzťahu k znaleckému posudku č. 15/2018 vypracovaného Forenzou, znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s.r.o. a tiež boli vypočutí znalci, z ktorých dôkazov nevyplynul jednotný názor pri posúdení spomínanej odbornej otázky.

29. Súd prvej inštancie za tejto dôkaznej situácie sa priklonil k záveru znaleckého posudku č. 33/2019 znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., predloženého žalovanou, ktoré závery považoval za rozhodujúce oproti záverom ostatných znaleckých posudkov, pričom za najvýpovednejšiu hodnotu považoval výpoveď notárky JUDr. R. P. a mal za to, že v konaní nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že by preskúmavaný závet bol neplatný z hľadiska aplikácie ust. . Takýto záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nesprávny, nakoľko nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Navyše je súdu prvej inštancie potrebné vytknúť, že nerešpektoval ani právny názor odvolacieho súdu v súvislosti s hodnotením dôkazov, ktorý je v zmysle pre súd nižšieho stupňa záväzný.

30. Podľa ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

31. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

33. Pretože zodpovedanie otázky, či v čase spísania závetu poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na spísanie takéhoto právneho úkonu neschopnou je otázkou odbornou, keďže jej zodpovedanie spadá do odboru lekárskej vedy, je treba pri jej zodpovedaní vychádzať zo záverov znaleckého posúdenia.

34. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom v zmysle spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorým je potrebné sa vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov.

35. Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu vykonaného súdom tak môže spočívať len v tom, či sa v konkrétnom prípade takýto dôkaz javí ako vierohodný, či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.

36. Preskúmavanie záverov znaleckého posudku ďalším posudkom iného znalca, prípadne vedeckého ústavu (tzv. kontrolný znalecký posudok) je na mieste vtedy, ak znaleckým posudkom neboli objasnené všetky skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci, ku ktorým je treba odborné znalosti, poprípade keď má súd k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť.

37. Ako už bolo skôr konštatované, v prejednávanom prípade bolo vykonaných niekoľko znaleckých posudkov, doplnenia k znaleckým posudkom, boli vypočutí znalci, ktorí sa v závere zhodli v tom, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, a to nešpecifikovanou organickou duševnou poruchou pri poškodení a disfunkcii mozgu a somatickom ochorení, ktorá ju robila pre právny úkon spísania závetu neschopnou. Oproti týmto zhodným záverom stojí záver znaleckého posudku č. 33/2019 znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia s.r.o., predloženého žalovanou, podľa ktorého poručiteľka W. X. preukázateľne netrpela závažnou chorobou alebo poruchou., ktorá by jej znemožňovala adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.

38. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované skôr v zrušujúcom uznesení, pri hodnotení znaleckého posudku je potrebné hodnotiť celý proces utvárania znaleckého posudku, vrátane prípravy, zabezpečenia podkladov, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje znalecký posudok, spoľahlivosť metód a spôsob vyvodzovania záverov. Ponechať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca by znamenalo poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov a prenášať skutkovú správnosť rozhodovania na znalca.

39. Odvolací súd pri hodnotení spomínaného znaleckého posudku č. 33/2019 vychádzal zo zistenia, že znalecká organizácia ako vyplýva zo záverov samotného znaleckého posudku nemala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu nebohej poručiteľky a vychádzala iba z dostupnej zdravotnej dokumentácie, zapožičanej právnym zástupcom žalovanej, čo vzbudzuje závažné pochybnosti o dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku. Podstatnú časť nálezovej časti, ale aj forenzného posúdenia tvoria výpovede strán sporu a svedkov, ktoré znalecká organizácia hodnotí a vyvodzuje z nich odborné závery. Takéto hodnotenie svedeckých výpovedí pritom nespadá pod znaleckú činnosť, keďže dôkazy vykonané pred súdom môže hodnotiť len súd. Napriek tomu, že z časového hľadiska išlo už v poradí o tretí znalecký posudok vypracovaný v konaní za účelom zodpovedania rovnakej odbornej otázky, znalecká organizácia sa v tomto znaleckom posudku žiadnym spôsobom nevyporiadala s inými odlišnými závermi, ku ktorým dospeli znalci v skôr vypracovaných znaleckých posudkoch, a to aj napriek tomu, že skonštatovala rovnakú diagnózu u poručiteľky, čo výrazne znižuje hodnovernosť záverov tam prijatých. Najzávažnejším nedostatkom tohto znaleckého posudku je, že bez povšimnutia znalecká organizácia zanechala fakt, že síce prijala záver o diagnóze F06.9, ku ktorej dospeli aj znalci v dvoch predchádzajúcich posudkoch, avšak v tej súvislosti vyvodila úplne odlišný záver, a teda, že žiaden údaj z dostupnej dokumentácie, ani spisového materiálu (najmä výpovedí vypočutých svedkov v konaní pred súdom) sám osebe ani v ich súhrnom vyhodnocovaní nepreukazuje takú závažnosť organickej duševnej poruchy poručiteľky, že by nemohla preukázateľne pochopiť zmysel vykonania predmetného právneho úkonu v čase jeho vykonania. Tento svoj záver ale opiera predovšetkým o svedecké výpovede a nevysvetľuje ho z hľadiska odborných argumentov a v nadväznosti na skôr podané znalecké posudky.

40. Závery znaleckej organizácie tam prijaté nie sú podľa názoru odvolacieho súdu náležite odôvodnené a podložené konkrétnym odborným posúdením. Napriek tomu, že ide o úplne odlišný záver, v porovnaní so skôr vykonanými znaleckými posudkami, z ktorých bol jeden kontrolný, tento svoj odlišný záver žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlila, čo vzbudzuje vážne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku. Na základe týchto úvah odvolací súd vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný.

41. Navyše odvolací súd prihliadol na ďalší odborný záver vyslovený v doplnku k znaleckému posudku č. 23/2019 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej, spol. s r.o., ktorá sa vyjadrila k záverom znaleckého posudku č. 33/2019 znalca JUDr. U.. L. H., MPH, tak, že znalecká organizácia zotrvala na tom, že pri posudzovaní stavu p. X. v čase podpisu dokumentu je potrebné zohľadniť komplexne všetky faktory, nielen niektoré, ako to urobil znalec v znaleckom posudku č. 33/2019. Ide predovšetkým o biologické a psychologické vplyvy. Záverom v tomto posudku bolo konštatované, že p. X. nebola v potrebnej miere schopná v čase spísania závetu dňa 23.02.2016 formou notárskej zápisnice adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu a nebola schopná sama sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.

42. Takto vykonané dokazovanie podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne svedčí o závere, že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu trpela takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nedokázala posúdiť následky svojho konania ani svoje konanie ovládať, keďže bola ľahko ovplyvniteľná. Tento záver odvolacieho súdu vychádza predovšetkým z posudku č. 15/2018 vypracovaného FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrickou, spol. s r.o., jeho doplnenia znalcom Doc. U.. C. Y., P.. pri výpovedi, znaleckého posudku znalkyne MUDr. U. M., lekára, psychiatra, výsluchu tejto znalkyne a tiež doplnku k znaleckému posudku č. 15/2018 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej spol. s r.o. č. 23/2019, ktoré znalecké posudky boli urobené na základe podrobných a úplných zdravotných záznamov poručiteľky W. X., ktorými znalci pri vyhotovení týchto znaleckých posudkov, ale aj pri svojich výpovediach disponovali.

43. Záverom odvolací súd dodáva, že správne súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď notárky JUDr. R. P. ako vierohodnú, avšak nejde o odborne spôsobilú osobu v oblasti lekárskej vedy, preto je jej výpoveď pre zodpovedanie odborných otázok bez právneho významu.

44. Bez akéhokoľvek právneho základu sú úvahy súdu prvej inštancie o tom, že „konanie poručiteľky W. X. malo logickú nadväznosť, že kroky nebohej svedčia o konaní osoby, ktorá z vysvetlenia notárky pochopila, aké účinky dedenia podľa zákona a podľa závetu sú a slobodne sa rozhodla zanechať svoj majetok žalovanej ako svojej najbližšej príbuznej“, keďže súd prvej inštancie týmito svojimi úvahami zodpovedá odborné otázky, na ktorých zodpovedanie sú spôsobilí len znalci z príslušného odvetvia. Vyslovenie akýchkoľvek odborných záverov neprináleží súdu. Záver súdu prvej inštancie, že poručiteľka racionálne rozmýšľala a bola si vedomá dôsledkov právneho úkonu, ktorý vykonala, je tak bez akéhokoľvek rozumného základu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje preto podľa odvolacieho súdu znaky svojvôle.

45. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd v súlade s zmenil napadnutý rozsudok a žalobe žalobcu vyhovel tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

46. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).