Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-71-2017.pdf
PDF · 88.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobkyne K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX W. I., zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovaným 1/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX C. a 2/ Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners, s.r.o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o určenie neexistencie záložného práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II. Súd z a v ä z u j e žalobkyňu nahradiť žalovanému v 2. rade trovy tohto konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že žalovaný v 2. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 16.10.2014 uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade ako záložným dlžníkom nemá záložné právo k motorovému vozidlu. Žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.12.2016 nadobudla motorové vozidlo Z. W. Z., N.: P. od svojho otca O. W.P.. Dňa 19.09.2017 jej bola doručená Okresným súdom Rožňava žalobca žalobcu Autoleasing SK s.r.o. c/a K. W. , z ktorej sa dozvedela o tom, že predmetné motorové vozidlo tvorí predmet zálohu pre žalovaného v 2. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 16.10.2014 uzavretej medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade.
2. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmetom je zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 2. rade, a to pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere č. F. zo dňa 16.10.2014 uzavretej medzi dlžníkom, t.j. žalovaným v 1. rade a veriteľom, t.j. žalovaným v 2. rade.
3. Z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že túto zmluvu podpísal ako klient žalovaný v 1. rade a za veriteľa v mene spoločnosti Autoleasing AAA AUTO, a.s. Košice Q. A., ktorá zároveň overila pravosť predložených dokladov a totožnosť oprávnených osôb.
4. Predmetom úverovej zmluvy je poskytnutie úveru na obstaranie motorového vozidla značky Z. W. Z. V., kúpna cena vozidla 7.870,- Eur, predajca Q. Q. Q., Q..A.. C..
5. Na základe Protokolu o prevzatí vozidla k zmluve o úvere, predajca odovzdal klientovi predmet kúpy, t.j. motorové vozidlo značky Z. W. Z. V. a protokol podpísala Q. A.. Z vyššie uvedených zmlúv vyplýva, že predmetné zmluvy za veriteľa, záložného veriteľa a predajcu podpisovala tá istá osoba. Z výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I. Q. Q. Q., a.s. vyplýva, že štatutárnym orgánom spoločnosti je predstavenstvo a za spoločnosť koná člen predstavenstva samostatne tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Q. A. v čase podpisovania predmetných zmlúv nebola oprávnenou osobou, nebola členkou predstavenstva a zo zmlúv ani nevyplýva jej oprávnenie konať v mene spoločnosti. Nakoľko zmluvy boli podpísané neoprávnenou osobou, ide o zmluvu absolútne neplatnú. Žalobkyňa sa domáha určenia neexistencie záložného práva, pretože táto je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ.
6. Ďalej uviedla, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Môže byť daná aj vtedy, keď určenie neexistencie práva alebo právneho vzťahu priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. S prihliadnutím na popísaný právny stav má neistotu v právnom vzťahu, pretože žalovaný v 2. rade vymáha vrátenie poskytnutého plnenia výkonom záložného práva voči žalovanému v 1. rade a predmetom záložného práva je motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je žalobkyňa. Požadované určenie priaznivo ovplyvní postavenie žalobkyne, ktorá nie je obligačným dlžníkom a výkon záložného práva postihuje motorové vozidlo, ktoré je založené za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 2. rade.
7. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil so žalobcu, ale túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že podanie žaloby zo strany žalobkyne je špekulatívne a účelové. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná podľa uvedenú žalobu, v ktorej napáda platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, nakoľko žalobkyňa nie je ani len zmluvnou stranou týchto zmlúv.
8. Žalobkyňa sa snažila napadnúť záložné právo už v konaní sp. zn. 15C/10/2017, avšak neúspešne, pretože bolo rozhodnuté, že motorové vozidlo im musí vydať. Záložné právo k zálohu bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Pokiaľ by bola záložná zmluva neplatná, príslušný notár by odmietol uskutočniť registráciu a žalobkyňa mala možnosť preveriť si existenciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných zmlúv, ktorý je verejne dostupným registrom. Argument žalobkyne spočívajúci v skutočnosti, že p. Q. A., ktorá podpísala obe vyššie uvedené zmluvy v mene spoločnosti Q. Q. Q., a.s. je absolútne irelevantný a zavádzajúci, nakoľko za spoločnosť môže konať aj iná osoba - poverený zamestnanec.
9. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, či tu záložné právo je alebo nie je. K predmetu zálohu má žalovaný v 2. rade záložné právo v zmysle záložnej zmluvy a túto skutočnosť žalobkyňa mala a mohla vedieť už pri nadobudnutí zálohu do vlastníctva.
10. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným v 2. rade a M. A. uzavretej dňa 16.10.2014 vyplýva, že došlo k poskytnutiu úveru na obstaranie motorového vozidla Z. W. Z. V. X.X E. A., č. karosérie H.. Dňa 16.10.2014 uzavrel žalobca a M. A. záložnú zmluvu, pričom predmetom zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k zálohu v prospech záložného veriteľa. Ako predmet záložného práva bolo vyššie uvedené motorové vozidlo. Registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy bola vykonaná dňa 16.10.2014 o 22:39:29 pod sp. zn. 20068/2014. Písomným podaním zo dňa 16.09.2016 bolo M. A. oznámené, že žalobca si uplatňuje práva na okamžité splatenie úveru. Podľa prehľadu nesplatených záväzkov ku dňu 18.04.2016 zostávalo uhradiť 393,- Eur. Výzvou k pristaveniu vozidla zo dňa 18.04.2016 žalobca zároveň M. A. oznámil, že pristúpil k začatiu výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva. Podľa prehľadu nesplatených záväzkov ku dňu 18.07.2016 zostávalo uhradiť 409,91 Eur. Dňa 13.04.2017 žalobca oznámil začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe, zároveň vyzval žalovanú na vydanie vozidla a všetkých k nemu vzťahujúcich sa dokladov. Registrácia začatia výkonu záložného práva bola vykonaná dňa 22.09.2016 o 12:26:55. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.12.2016 previedol O. W. na žalovanú motorové vozidlo Z. W. Z. V. X.X E. A., Č.. C.É. H..
XX. Súd z pripojeného spisu 15C/10/2017 zistil, že rozsudkom zo dňa 09.01.2018 zaviazal žalovanú K. V. vydať žalobcovi Autoleasing SK, s.r.o. Bratislava osobné motorové vozidlo Z. W. Z. V., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z dôvodu tohto rozsudku vyplýva, že v konaní bolo listinnými dokladmi preukázané uzavretie zmluvy o úvere č. F. dňa 16.10.2014 medzi žalobcom a M. A., nar. XX.XX.XXXX a taktiež aj záložnej zmluvy za účelom zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č. F. medzi tými istými zmluvnými stranami (s Autoleasing, s.r.o. a M. A. G.. XX.XX.XXXX), v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k osobnému motorovému vozidlu Z. W. Z. V. X.X E. A., č. karosérie H.. Záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 16.10.2014 o 22:36:29, čo mal súd preukázané na základe potvrdenia o registrácii záložného práva. Porušením povinností zo zmluvy o úvere dlžníkom žalobca podaním zo dňa 16.09.2016 uplatnil právo na okamžité splatenie úveru a pristúpil k výkonu záložného práva. K registrácii začatia výkonu záložného práva došlo dňa 22.09.2016. Uvedené mal súd preukázané z verejného zoznamu vedeného komorou a to centrálneho registra v elektronickej podobe. Informácie uvádzané v notárskom centrálnom registri záložných práv sú skutočnosťami, ktoré sú známe, pravdivé a netreba ich dokazovať. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalovaná, resp. ani jej právny predchodca, nepreukázala, že by bola vo vzťahu ku všetkým okolnostiam dobromyseľnou pri nadobúdaní motorového vozidla. Dobromyseľnosť v tomto prípade musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Jednoduchou lustráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv túto skutočnosť zistiť možno, preto podľa názoru súdu vo vzťahu ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej starostlivosti v danom prípade dobromyseľnosť žalovanej a ani jej právneho predchodcu vyvodzovať nemožno. Žalovaná vo svojich vyjadreniach neuviedla relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali existenciu záložného práva k vozidlu, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy za účelom zabezpečenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. F. a ktoré bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 20.07.2014. Súd má za to, že v danom prípade záložné právo pôsobí voči žalovanej ako nadobúdateľovi predmetu zálohu, pričom s poukazom na nepreukázanú dobromyseľnosť so zreteľom ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej starostlivosti nemožno vyvodiť záver o naplnení výnimky v zmysle ustanovenia § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka.
12. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.02.2019. V dôvodoch rozhodnutia okrem iného uviedol, že za konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci považovala žalovaná vedenie iného konania o neexistencii záložného práva, v ktorom sa domáhala určenie, že žalobca nemá na základe záložnej zmluvy záložné právo k predmetnému motorovému vozidlu. Tento dôvod uvedený žalovanou však nemožno považovať za významný, keďže relevantné otázky pri posúdení oprávnenosti nároku žalobcu na vydanie veci voči žalovanej si môže vyriešiť aj súd sám v tomto konaní. Pokiaľ totiž žalovaná spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, ide o otázku, ktorú si dokáže vyriešiť aj v priebehu tohto konania ako otázku prejudiciálnu.
13. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP a žalobu žalobkyne zamietol.
14. V zmysle ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný.
16. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené.
17. Súd žalobu žalobkyne zamietol, pretože zistil, že nemá naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že v konaní 15C/10/2017 súd vyriešil ako predbežnú otázku existenciu záložného práva, pritom zistil, že záložné práva existuje. Na základe toho súd aj rozhodol a zaviazal žalobkyňu vydať žalovanému v 2. rade motorového vozidlo, ktoré bolo predmetom záložnej zmluvy. Teda určením neexistencie záložného práva by nemalo deklaratórne účinky a rozsudok by pre ňu nebol významný.
18. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v výške 100 %, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.