Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/377/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.ro., Pribinova 25, 82496 Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátska kancelária Jur. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. Č.. XXX, (obchodné meno: E. H., IČO XXXXXXXX, sídlo: XXXXX T. Č.. XXX), zast. JUDr. Solárová Darina, advokát, Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, na vymoženie 20.281,80 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, sídlo: Hviezdoslavova 1234/4, 07501 Trebišov, IČO: 35 530 791, pod sp. zn. 190EX 137/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaného dňa 01.02.2019, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný dňa 01.02.2019 z a m i e t a.

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie podaného dňa 01.02.2019 vo výške 100%, ktoré budú predmetom osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie podaného dňa 01.02.2019 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.2.2018, (prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan, 06601 Humenné, Mierová 5216/88, formou určeného elektronického formulára domáhal od povinného vymoženia 20.281,80 EUR istiny s príslušenstvom na základe exekučného titulu: rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56 821 08 Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Marek Morochovič, sp.zn. 337/11/16 zo dňa 19.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017 (ďalej len „návrh na vykonanie exekúcie“ a „exekučný titul“).

2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, sídlo: Hviezdoslavova 1234/4, 07501 Trebišov, IČO: 35530791 poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 05.04.2018, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou 190EX 137/18; doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa v súlade s ust. §57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku začala exekúcia.

3. Povinná prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 01.02.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica: Návrh povinnej na odklad a zastavenie exekúcie“ z nasledovných dôvodov:

- Na základe rozhodcovského rozsudku vydal Okresný súd Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie.

- Povinná iniciovala súdne konanie vedené pred Okresným súdom Košice - okolie. Predmetom súdneho konania je určenie, že napádané zmluvy o úvere majú spotrebiteľský charakter. V prípade, že súd návrhu povinnej ako žalobkyni vyhovie, exekúcia bude neprípustná (rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná, nie je materiálne vykonateľný exekučný titul). Existuje teda predpoklad, že exekúcia bude zastavená. (Dôkaz: návrh povinnej z 1.2.2019). Povinná dokladá kúpnu zmluvu z 8.10.2015, ktorej predmetom bol prevod bytu č. 2 na 1. Poschodí, ul. Kurská č. 22, Košice, z predávajúceho na povinnú ako kupujúcu. Kúpna cena bola dohodnutá na 83.500 Eur, tiež dokladá výpis z LV č. XXXXX z ktorého vyplýva, že vklad vlastníckych práv bol povolený 5.11.2015. (Dôkaz: kúpna zmluva z 8.10.2015, výpis z LV). Povinná súdu doručuje zmluvu o hypotekárnom úvere č. 506945150 a splátkový úver č. 5078286160, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru vo výške 75.150 € so splatnosťou prvej splátky ku 25.11.2015. Úver bol určený na kúpu bytu. Keďže táto suma nepostačovala na dohodnutú kúpnu cenu, povinná práve z týchto dôvodov požiadala oprávnenú o úver. (Dôkaz: zmluva o hypotekárnom úvere č. 506945150 a splátkový úver č. 5078286160). Súčasne doručuje doklady osvedčujúce nákup zariadenia do bytu: doklad z NAY elektrodom, na sumu 279 € zo dňa 18.12.2015, doklad z PLANEO ELEKTRO Košice, na sumu 339 € zo dňa 25.2.016. Viac potvrdení o nákupe zariadenia do nového bytu sa povinnej nezachovalo. Povinná od oprávnenej potrebovala finančné prostriedky na zariadene domácnosti.

- Povinná, dňa 24.11.2015, ako fyzická osoba, požiadala o úver vo výške 4.000 Eur. Zo žiadosti čl. I „Žiadateľ FO-podnikateľ“ jednoznačne vyplýva, ako je potrebné žiadateľa špecifikovať. Povinná je v žiadosti špecifikovaná ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Nie IČO, ako je tiež možné v čl. I. žiadosť vyplniť. Povinná nikdy oprávnenú nežiadala, aby bol účel poskytnutia úveru vyznačený ako na podnikanie. Práve naopak. V žiadosti je povinná uvedená ako žiadateľ- fyzická osoba. V čl. III je uvedené IČO povinnej. Ale to len z toho dôvodu, že povinná vykonávala svoju prácu na základe živnostenského oprávnenia. V rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 31.7.2015 je uvedené aj rodné číslo povinnej. V zmluve o revolvingovom úvere č. 229654-7676, čl. 1 „Predmet zmluvy“. bod 1.1. nie je uvedená presná špecifikácia úveru. (Dôkaz: žiadosť zmluva o revolvingovom úvere, rozhodcovská zmluva).

- Ďalšie dôvody na odklad a zastavenie exekučného konania: Oprávnená má vo zvyku dotazovať záujemcov o úver, aké majú zamestnanie a či podnikajú. V prípade, ak podnikajú, oprávnená do úverovej zmluvy uvedie IČO dlžníka. To ale neznamená, že dlžník tieto finančné prostriedky použil na výkon povolania. Oprávnená zámerne uviedla IČO povinného a názov jeho spoločnosti, čo by malo svedčiť o tom, že povinná žiadala o úver na výkon povolania. Tým oprávnená sťažila, ba až zmarila obranu povinnej ako spotrebiteľa podľa predpisov na ochranu spotrebiteľov. Oprávnená tak postupovala v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Uvedením IČO povinnej majúcim svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, oprávnená ako poskytovateľka úveru, nedodržala úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jej oblasti činnosti. Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 2 písm. b) bod 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

- Zákon o ochrane spotrebiteľa jasne upravuje, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred používaním nekalých obchodných praktík zo strany predávajúceho, ktoré sú v rozpore s odbornou starostlivosťou a môžu podstatne narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k službe. To vyplýva aj zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ESa 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, ktorá sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľom voči spotrebiteľom pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu. V zmysle článku 5 Smernice, obchodná praktika je nekalá ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľ. Na daný vzťah je potrebné aplikovať zákon 129/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, pretože aj napriek tomu, že v úverovej zmluve je uvedené, že úver bol poskytnutý na účel povolania, povinná tvrdí, že pri podpise zmluvy vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby - nákup zariadenia do nového bytu. Naviac povinná dodáva, že samotnú zmluvu nevyplňovala ona, ale pracovník oprávnenej. A povinná ju len podpísala.

- Povinná nikdy oprávnenú nežiadala, aby bol účel poskytnutia úveru vyznačený ako na podnikanie. Ak aj je v zmluve uvedené IČO, je povinnosťou oprávnenej preukázať, že tento úver skutočne slúži na výkon povolania. Pretože aj právnická osoba, aj podnikateľ si môže zakúpiť veci pre osobnú potrebu a bude sa jednať o vzťah spotrebiteľský. Z rozsudku SD (štvrtá komora) z 3. septembra 2015 , vo veci „C#110/14“, Hora?iu Ovidiu Costea proti SC Volksbank România SA, Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: „Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej zmluvy je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako zástupcom jej advokátskej kancelárie a vzťahujúcou sa na majetok určený na obchody, podnikanie alebo povolanie tejto osoby, ako je budova vo vlastníctve tejto kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná.“

- Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon. Povinný mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, pretože tieto finančné prostriedky použil výlučne pre svoju osobnú potrebu (kúpa zariadenia do jeho domácnosti). Súd má možnosť povinného k veci vypočuť.

- Zásadný význam pre systém ochrany spotrebiteľa v práve EU predstavuje smernica Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len "smernica"). V zmysle článku 6 smernice úlohou členských štátov je, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru Súdneho dvora oprávnenie súdu vysloviť z vlastného podnetu neprijateľnosť zmluvnej podmienky zakladá vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku zamýšľaného článkom 6 smernice (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Salvat Editores SA). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26. októbra 2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súdny dvor judikoval (rozsudok zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.02.2011, sp. zn. 19CoE/99/2010).

- Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bol (a je) údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ide o porovnateľné číslo slúžiace spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Absencia tohto údaju v zmluve o úvere poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ustálenej judikatúry: dojednania z rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné, rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmov. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok tak ako v tomto prípade, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Povinná si v tomto prípade osobitne - výslovne neželala rozhodcovský súd. Bolo pre ňu nevyhnutné, aby si mohla uplatniť právo na riadnu súdnu ochranu pred súdom, ako štátnym orgánom. Predmetná rozhodcovská doložka toto právo povinného nezahŕňa, ale naopak, vyžaduje od nej, aby riešila spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná nemala žiadnu možnosť takto individuálne si túto zmluvnú podmienku vyjednať, nakoľko jej oprávnená k podpisu predložila predtlačený formulár- rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a ani podpísaná, teda je neplatná. Podľa čl. čl. 3, ods. 1 smernice 93/13/ EHS „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa“. Preto je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky už iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ vybral rozhodcovský súd, ktorý má riešiť všetky spory so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom - dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Nebankové subjekty aj napriek desiatkam právoplatných súdnych rozhodnutí zakazujúcim im tieto nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky ich naďalej vo svojich zmluvách používajú.

- Exekučný súd je povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania skutočnosť, či exekučný titul nezaväzuje povinnú na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

- Povinná navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým sa výkon exekúcie sp.zn. 7Ek 377/2018 odkladá, kým súd právoplatne nerozhodne o jej zastavení, súčasne aby súd uložil oprávnenej, aby uhradila náhradu trov právnych služieb povinnej v rozsahu 100%. Prílohy sú pripojené: žalobný návrh, potvrdenie o podaní žalobného návrhu, plná moc, substitučná plná moc, žiadosť o úver, rozhodcovská zmluva, kúpna zmluva - záver, jednotlivé časti kúpnej zmluvy, doklady o úhrade 2x (ďalej len: „druhý návrh na zastavenie exekúcie“).

4. K druhému návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený prostredníctvom právneho zástupu listom zo dňa 17.02.2019: „Vyjadrenie oprávneného k opakovanému návrhu povinného na odklad a zastavenie exekúcie“ v ktorom uvádza:

- Povinný podal v poradí druhý návrh na zastavenie predmetnej exekúcie, navrhuje exekúciu zastaviť z rovnakých dôvodov, z akých žiadal exekúciu zastaviť predchádzajúcim návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 12.07.2018. Návrh je opätovne odôvodnený tým, že povinný podal žalobu o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 229654-72676 zo dňa 25.11. 2015 je bezúročná a bez poplatkov; zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a nemá obligatórne náležitosti, čím je bezúročná a bez poplatkov, spochybňuje výšku poskytnutého úveru, platnosť rozhodcovskej zmluvy, právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť, s následkom materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený k tomu poukazuje na znenie § 61k ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (t.j. ako to bolo v prípade prvého návrhu na zastavenie exekúcie podaného povinným) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty a to bez ohľadu na to, či ide o prvý alebo druhý návrh na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie ako aj v ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže teda povinný uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Právne skutočnosti, ktoré povinný v tomto návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, mohol uplatniť už v základnom konaní, nemôžu byť preto relevantnými skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti namietané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú vzhľadom na vyššie uvedené neprípustné, lebo nastali ešte pred vydaním exekučného titulu.

- Tvrdenie povinného, že podal žalobu o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov spolu s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia je bez akéhokoľvek vplyvu na exekučné konanie. Výsledkom sporu totiž nebude žiadne rozhodnutie, ktoré by malo vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, keďže nedôjde rozhodnutím súdu k jeho zrušeniu. Oprávnený zdôrazňuje, že o všetkých namietaných skutočnostiach už rozhodoval exekučný súd, keď rozhodoval o predchádzajúcom návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/377/2018 vydal súd 20.11.2018, pričom povinný proti uzneseniu nepodal sťažnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2018. Vo vzťahu ku každej povinným namietanej skutočnosti v tomto poradí v druhom návrhu na zastavenie exekúcie ide o prekážku „res iudicata“, pretože o nej už bolo právoplatne rozhodnuté Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7Ek/377/2018 vydal súd 20.11. 2018. Ako už oprávnený uviedol vo vyjadrení k prvému návrhu povinného na zastavenie exekúcie, t.j. vo vyjadrení zo dňa 25.07.2018, v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný nemôže namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní, čo potvrdil aj Okresný súd Banská Bystrica v uznesení 7Ek/377/2018 zo dňa 20.11. 2018. Tvrdenia povinného poukazujúce na ustanovenia predpisov na ochranu spotrebiteľa sú nedôvodné, pretože Zmluva o revolvingovom úvere č. 229654-72676 zo dňa 25.11. 2015 nie je zmluvou spotrebiteľskou. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Okresný súd Banská Bystrica v uznesení 7Ek/377/2018 vydal súd 20.11. 2018. Oprávnený preto nepovažuje za relevantné opätovne sa vyjadrovať k tvrdeniam povinného vo veci právneho charakteru zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré už boli súdom posúdené a právoplatne rozhodnuté. Návrh na odklad exekúcie povinný skutkovo ani právne neodôvodnil a nie je z návrhu zrejmé, na základe akého dôvodu podľa § 61h Exekučného poriadku, by mal byť odklad exekúcie povolený.

- Povinný nepreukázal splnenie dôvodu na odklad a zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %; ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 466,26 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 20.281,80 EUR vo výške 222,08 EUR vrátane DPH /185,07 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH/), ďalej len „vyjadrenie oprávneného“.

5. Keďže oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, súdny exekútor podaním zo dňa 18.2.2019, predložil návrh na zastavenie exekúcie súdu v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku aj s prílohami (ďalej len „postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie“).

6. Podľa § 45 ods. 1) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2)Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3) Exekučného poriadku: V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. nastali po uplynutí lehoty podľa odseku Obmedzenia podľa prvej i druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4) Exekučného poriadku: Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

11. Podľa § 61k ods. 5) Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3) prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. V danej veci súd zistil, že návrhom na zastavenie exekúcie podaným dňa 01.02.2019 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie súdom už v poradí 2. (druhým) takýmto návrhom. Okresný súd Banská Bystrica, ako exekučný súd, rozhodol o prvom návrhu na zastavenie exekúcie uznesením sp.zn. 7Ek/377/2018, zo dňa 20.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2018.

14. Povinná v druhom návrhu na zastavenie exekúcie znovu uvádza skutočnosť, že iniciovala súdne konanie na Okresnom súde Košice - okolie o určenie, že napádané zmluvy o úvere majú spotrebiteľský charakter, rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, exekučný titul nie je materiálne vykonateľný. Ako ďalšie doklady (v porovnaní s prvým návrhom na zastavenie exekúcie) exekučnému súdu dokladá: kúpnu zmluvu zo dňa 8.10.2015 na prevod bytu č. 2, Kurská 22, Košice, ďalej zmluvu o hypotekárnom úvere č. 506945150 vo výške poskytnutého úveru 75.150,- Eur a na splátkový úver č. 5078286160, so splatnosťou prvej splátky k 25.11.2015. Keďže uvedená suma nepostačovala na dohodnutú kúpnu cenu, práve z týchto dôvodov povinná požiadala oprávnenú o úver. K tomuto dokladá aj doklady o nákupe zariadenia bytu z r. 2015 a 2016, teda zdôvodňuje, že potrebovala finančné prostriedky na zariadenie domácnosti. Ďalej povinná namieta, že v prípade tejto úverovej zmluvy ide o spotrebiteľský charakter zmluvy, nie o nespotrebiteľský, zdôrazňuje predpisy na ochranu spotrebiteľa, neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané, k tomuto poukazuje aj na európsku judikatúru a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené okolnosti exekučný súd hodnotí, (znovu) ako okolnosti uzavretia predmetnej úverovej zmluvy č. 229654-72676 zo dňa 25.11.2015, doloženej ako podkladu k návrhu na vykonanie exekúcie, podkladu k vydaniu exekučného titulu. Povinná znovu namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, poukazuje na rozpor s dobrými mravmi; na povinnosť exekučného súdu skúmať v každom štádiu konania, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je nemožné, právom nedovolené.

15. Súd má aj k druhému návrhu na zastavenie exekúcie za to, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31 vyslovil: „Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie...., tiež prípadnú námietku povinného proti exekúcii...ako aj prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastaĺi po vzniku vymáhaného nároku.

17. Podľa ust. § 61k ods. 3) Exekučného poriadku: ....V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej i druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Pre súd je zrejmé, že povinný takéto skutočnosti, ktoré nastali po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie (v čase po 12.07.2018), v druhom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza. K tomu povinný ani neuvádza skutočnosti, ktoré by bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd sa v tomto smere plne stotožnil s vyjadrením oprávneného. Na okolnosti uvádzané povinným v druhom návrhu na zastavenie exekúcie, preto súd nemôže prihliadať.

18. Pre súd je ďalej zrejmé, že predmetná rozhodcovská zmluva č. 229654-72676 zo dňa 25.11.2015 (doložená k návrhu na vykonanie exekúcie), bola uzavretá podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, nie podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Táto bola uzavretá s povinným, ako s fyzickou osobou podnikateľom - dlžník: E. H., okrem sídla sa uvádza IČO: XXXXXXXX (povinný), rovnako bola uzavretá s povinným, ako s fyzickou osobou podnikateľom aj predmetná úverová zmluva č. 229654-7276, tiež zo dňa 25.11.2015, v ktorej sa výslovne v čl. 1. Predmet zmluvy, bod 1.1. uvádza: „Veriteľ (oprávnený) poskytne Dlžníkovi (povinný) na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške...“ Tieto ustanovenia úverovej zmluvy súd pojmovo považuje za dostatočne zrozumiteľné (nezameniteľné) pre záver, že ide o úver pre podnikanie, teda nespotrebiteľský úver (nespotrebiteľský právny vzťah) a nie o úver pre súkromné účely mimo podnikania - súvisiaci s úverom na bývanie (spotrebiteľský právny vzťah), tak ako povinná uvádza v druhom návrhu na zastavenie exekúcie (aj bez ohľadu na to, či je v zmluve uvedené IČO podnikateľa).

19. Na námietku povinného týkajúcu sa vydania rozhodcovského rozsudku tak, ako povinný uvádza, súd nemôže prihliadať. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) a súčasne ustanovenia § 53 ods. 3 písm. d), (písm. f)) Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V uvedených ustanoveniach sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp): “práva patria bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje práva“. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné (napr. uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/102/2017 zo dňa 30.11.2017). Povinná bola v rozhodcovskom rozsudku náležite poučená o možnosti podania žaloby na príslušnom súde, v ktorej sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v §40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, a to v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, ktoré právo povinná nevyužila (exekučnému súdu túto skutočnosť nepreukázala), v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok - exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd sa v tomto smere taktiež stotožnil s vyjadrením oprávneného.

20. Súd má doložený riadne formálne a materiálne vykonateľný exekučný titul v súlade s ust. § 45 ods.1, § 46 Exekučného poriadku (s vyznačením vykonateľnosti), v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinná dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť riadne nesplnila, povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený (§61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu.

21. Súd v danej veci nezistil ani iné dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu; najmä po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. po 12.07.2018).

22. O odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor rozsahu podľa ust. § 61h Exekučného poriadku, nie exekučný súd.

23. Súd zároveň konštatuje, že bol plne zachovaný procesný postup na základe návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2) a 5) Exekučného poriadku, k návrhu na zastavenie exekúcie podal nesúhlasné stanovisko oprávnený, preto exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie aj s vyjadrením oprávneného.

24. Z uvedených dôvodov súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je vo výroku I. tohto ustanovenia.

25. Podľa § 199a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku: Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199b Exekučného poriadku: Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa § 199d ods.1) Exekučného poriadku: Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 29. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „Vyhláška“): Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 31. Oprávnený uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 466,26 eur (vrátane DPH). Súd oprávnenému priznal v plnej výške 100%, za dva úkony právnej služby z hodnoty vymáhaného nároku 20.281,80 Eur, teda 1. prevzatie a prípravu zastúpenia, 2. vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky (aj v spojení s ust. §10 ods. 1 Vyhlášky), t.j. 466,26 eur (2x polovičný úkon: 185,07 eur + 2x režijný paušál za rok 2018: 9,21 eur + 20%DPH: 185,07 x 2 =370,14; 9,21 x 2 = 18,42 + 20% DPH: 77,71; 370,14+18,42+77,71=466,27, oprávnený uplatnil sumu: 466,26 Eur). 32. Nárok v sume 466,26 Eur (vrátane DPH) na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, bude predmetom osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je vo výroku II. tohto uznesenia. 33. Povinná uplatnila nárok na náhradu trov právnych služieb povinného v rozsahu 100%. Vzhľadom na zamietnutie druhého návrhu na zastavenie exekúcie, súd povinnej nárok na náhradu nákladov v súvislosti s podaním druhého návrhu na zastavenie exekúcie (§199a ods. 2 Exekučného poriadku) nepriznal, povinná svoj nárok bližšie nešpecifikovala (konkrétnu výšku nároku neuviedla), tak ako je vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.