Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-32-2018.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému D. L., C.. XX. XX. XXXX, D. S. XXX XX N. XXX, o zaplatenie 213,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 213,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,63 Eur od 15. 03. 2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 10. 2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 213,63 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhrady trov konania, a to z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Š. XXX/ X podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 14. 03. 2018 vystavenou na sumu 213,63 Eur vyúčtoval žalovanému neoprávnený odber elektriny. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zaslanej výzvy zo dňa 26. 03. 2018.
2) Platobným rozkazom č. k. 16C/32/2018-25 zo dňa 24. 10. 2018 tunajší súd žalovanému uložil povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 213,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,63 Eur od 15. 03. 2018 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Rimavská Sobota. Zároveň žalovanému uložil povinnosť, aby žalobcovi nahradil vzniknuté trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur. Následne uznesením č. k. 16C/32/2018-39 zo dňa 13. 02. 2019 tunajší súd zrušil platobný rozkaz č. k. 16C/32/2018-25 zo dňa 24. 10. 2018, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3) Súd potom žalovaného uznesením č. k. 16C/32/2018-42 zo dňa 13. 02. 2019 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pri doručovaní písomností žalovanému súd postupoval podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“). Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4) Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5) Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6) Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7) Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 04. 2019.
8) Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 03. 10. 2018, protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 310981 zo dňa 22. 02. 2018, oznámením o neoprávnenom odbere adresovaným žalovanému zo dňa 26. 02. 2018, faktúrou za neoprávnený odber č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 02. 2018, fotodokumentáciou, upomienkou - pokusom o zmier adresovanou žalovanému zo dňa 26. 03. 2018, poverením na zastupovanie žalobcu zo dňa 01. 03. 2018, sprievodným informatívnym listom žalobcu, výpisom z obchodného registra žalobcu, výsledkami lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni a v ZVJS, výsledkami lustrácie žalovaného v Agende občianskych preukazov, výsledkami lustrácie žalovaného v Obchodnom vestníku, ako aj stanoviskom žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 02. 2019, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9) Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXX zo dňa 22. 02. 2018 na odbernom mieste Š. XXX/X vyplýva, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu z odberného miesta, ktoré bolo svojvoľne zapnuté. Odberné miesto bolo bez merania a bez zmluvy.
10) Z písomného oznámenia zo dňa 26. 02. 2018 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že pri kontrole odberného miesta bol zistený neoprávnený odber elektriny identifikovaný podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. V priloženej faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 02. 2018, splatnej dňa 14. 03. 2018 bola škoda vyčíslená na základe ustanovení § 46 zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. Žalovaný však dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
11) Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako „Zákon o energetike“), akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
12) Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
13) Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20180701>.
14) Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
15) Podľa § 1 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
16) Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
17) Okresný súd Rimavská Sobota mal za preukázané, že dňa 22. 02. 2018 žalobca zistil neoprávnený odber elektriny žalovaným na odbernom mieste Š. XXX/X. Žalobca následne vyčíslil výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom sumou 213,63 Eur, ktorú fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 14. 03. 2018. Škoda bola vyčíslená za obdobie neoprávneného odberu od 12. 02. 2018 do 22. 02. 2018. Právna úprava náhrady zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny, a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do odberného elektrického zariadenia vykonal. Za vzniknutú škodu teda bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Dôsledky tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať. Súd nemal dôvod taktiež zisťovať, kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil. Pravidlá výpočtu náhrady škody sú dané citovanou vyhláškou č. 292/2012 Z. z. Čas trvania neoprávneného odberu elektriny žalobca určil v období od 12. 02. 2018 do 22. 02. 2018 a v súlade v tom čase platným cenníkom vyúčtoval výšku celkovej škody pri spotrebe 331 kWh na sumu 37,63 Eur. Súčasťou náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom sú aj náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške 176,- Eur bez DPH. Žalovaný uvedené skutočnosti nepoprel, súd ich preto považoval za nesporné. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto v tejto časti žalobe vyhovel.
18) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19) Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20) Žalovaný si podanou žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného zo zaplatením žalovanej sumy. Tunajšiemu súdu žalobca preukázal, že žalovaný bol podľa faktúry č. 9181001398 povinný zaplatiť žalovanú sumu do 14. 03. 2018. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t.j. od 15. 03. 2018. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 15. 03. 2018 bola vo výške 0,00 %. Súd teda priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
21) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
23) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.