Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-2080-2020.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Subarea
65Ek/2080/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Stupava, so sídlom Hlavná 1/24, 900 31 Stupava, IČO: 00 305 081, proti povinnému: BÝVANÍČKO s.r.o., so sídlom Nová 268/96, 900 31 Stupava, IČO: 36 281 140, právne zast. Mgr. Antónia Džupinová, advokátka, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 42245,00 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Ingr, so sídlom exekútorského úradu Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, pod. sp. zn. 427EX 27/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych trov súdneho exekútora (spolu s 20% DPH) vo výške 36 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.12.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 42245,00 Eur, na základe exekučného titulu
- Rozhodnutia Mesta Stupava, č. 2018/21165/34/1 zo dňa 21.08.2018, právoplatný dňa 08.10.2018 a vykonateľný dňa 09.10.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 22.01.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra, so sídlom exekútorského úradu Wolkrova 4, 851 01 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“). Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.02.2021.
3. Dňa 25.02.2021 doručil povinný prostredníctvom právneho zástupcu súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že da 22.02.2021 sa konalo osobné stretnutie medzi povinným a oprávneným nakoľko mu nikdy nebol exekučný titul doručený. Na uvedenom stretnutí bolo skonštatované, že oprávnený vydal exekučný titul voči povinnému ako poplatníkovi, rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj voči, ktorému sa povinný odvolal, pričom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové konanie, oprávnený následne vydal nové rozhodnutie, ktoré sa oprávnenému vrátilo s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, preto toto nové rozhodnutie nikdy povinnému doručené nebolo. Na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis, pričom týmto zákonom je Daňový poriadok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj neupravuje doručovanie, aplikuje sa úprava obsiahnutá v Daňovom poriadku, pričom poukázal na § 30 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku ako aj na § 31 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku, §63 ods. 1 Daňového poriadku. Povinný ďalej uviedol, že správca dane je povinný v prvom rade v zmysle ustanovení Daňového poriadku v prvom rade doručovať elektronickými prostriedkami, ak je to účelné a možné doručujú zamestnanci správcu dane, až následne je možné pristúpiť doručuje sa inými spôsobmi a to prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, iného orgánu alebo prostredníctvom
verejnej vyhlášky, rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj musí byť doručované do vlastných rúk nakoľko deň doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania, pri písomnostiach do vlastných rúk sa tiež vyžaduje opakované doručovanie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že oprávnený nedoručoval exekučný titul správne nakoľko povinnému tento nikdy nebol doručený, keďže v rozpore s Daňovým poriadkom ho správca dane nedoručoval prostredníctvom elektronických prostriedkov a doručoval exekučný titul prostredníctvom Slovenskej pošty avšak oprávnený neuskutočnil pri doručovaní rozhodnutia opakované doručenie, a z uvedeného dôvodu nie je možné ukladať povinnosť týmto exekučným titulom povinnému, pretože exekučný titul nie je vykonateľný, povinný ešte poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.02.2014. Na základe uvedených skutočnosti povinný navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný k návrhu na zastavenie pripojil Zápisnicu zo stretnutia oprávneného a povinného, ako aj kópiu obálok, ktorými oprávnený doručoval rozhodnutia povinnému a tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.02.2014.
4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, pričom vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. K námietke povinného ohľadom toho, že exekučný titul mu nebol doručený elektronickými prostriedkami, oprávnený uviedol, že v rozhodujúcom čase nebol sprístupnený a funkčný systém pre elektronické doručovanie cez informačný systém samosprávy. Oprávnený tiež uviedol, že doručovanie iným spôsobom nemá za následok neplatnosť doručenia rozhodnutia. Oprávnený k námietke ohľadne doručovania prostredníctvom poštového podniku uviedol, že správca dane použil správnu obálku na doručenie - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie. Oprávnený tiež uviedol, že vrátením zásielky s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote došlo k fikcii doručenia. Oprávnený mal za to, že dňom vrátenia nedoručenej zásielky došlo k zákonnej fikcii doručenia, na základe čoho je možné domáhať sa splnenia dlžnej pohľadávky.
5. Súdny exekútor predložil dňa 23.03.2021 súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie na rozhodnutie, spolu s vyjadrením oprávneného aj všetkými prílohami.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
11. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis, ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.
12. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
13. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky.
14. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
15. Podľa § 32 ods. 1 Daňového poriadku, na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami (ďalej len „elektronický dokument“) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
16. Podľa § 32 ods. 7 Daňového poriadku, elektronické doručovanie sa považuje za doručovanie do vlastných rúk.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len ako „zákon o e-Governmente), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
18. Podľa § 13 ods. 1písm. a) zákona o e-Governmente, aktiváciou je ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe, b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
20. Podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.
21. Exekúcia je núteným výkonom súdnych alebo iných rozhodnutí, pričom začína na návrh oprávneného, ktorému bol súdnym rozhodnutím alebo rozhodnutím iného orgánu priznaný nárok (exekučný titul). Účelom exekúcie je nútený výkon vykonateľného exekučného titulu, ktorým bola priznaná pohľadávka oprávnenému v základnom konaní, a to práve vtedy pokiaľ povinnosť uložená exekučným titulom nebola dobrovoľne splnená zo strany povinného, aj za predpokladu, že sa týmto núteným výkonom zasahuje do práv povinného. Cieľom exekúcie teda je vymoženie a tým uspokojenie nároku, ktorý bol oprávnenému priznaný vykonateľným exekučným titulom.
22. Návrh na zastavenie exekúcie podáva povinný. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, účelom ktorého je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Návrh musí byť podaný v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže uplatniť ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva na povinnom, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Pre exekučný súd je dôležitý stav ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie preskúmava skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd po návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. V § 61k ods. 1 sú taxatívne vymenované prípady kedy súd musí exekúciu zastaviť v celom rozsahu alebo v jej časti, a to bez ohľadu na to či to účastník konania navrhol. Súd exekúciu zastaví ak bol exekučný titul zrušený, nastal zánik vymáhaného nároku, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
23. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že tento bol podaný v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, pričom takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal nedoručenie exekučného titulu, a to v prvom rade prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako aj že prostredníctvom poštového podniku nedošlo k opakovanému doručovaniu písomnosti.
24. Každý exekučný titul sa vyznačuje svojou formálnou aj materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť exekučného titulu znamená, že spĺňa podmienky právoplatnosti podľa procesných noriem, a teda, že toto rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamená, že rozhodnutím súdu alebo iného orgánu boli presne identifikovaní oprávnený a tiež povinný, presne špecifikovaná pohľadávka, a teda kvalitatívne vzniká nový vzťah medzi oprávneným a povinným. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou.
25. Vykonateľnosť exekučného titulu znamená takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá ukladá povinnosť povinnému plniť, pričom táto povinnosť je vynútiteľná zákonnými prostriedkami. Jedným z predpokladov právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je riadne doručenie rozhodnutia. Riadne doručenie rozhodnutia je základnou podmienkou pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. Ak nebolo rozhodnutie doručené riadne podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené vážne procesnoprávne následky. Nezáleží pri tom na tom či sa o obsahu zásielky adresát fakticky dozvie alebo dôjde len k tzv. fikcii doručenia, ktorú predpokladá zákon. V danom prípade je exekučným titulom Rozhodnutie Mesta Stupava č. 2018/21165/34/1 zo dňa 21.08.2018, ktorým oprávnený ako správca miestneho poplatku za rozvoj vyrubil povinnému miestny poplatok za rozvoj. V zmysle zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na správu poplatku vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku. Keďže uvedený zákon neobsahuje úpravu pre doručovanie rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj, v zmysle vyššie uvedeného sa na doručovanie vzťahujú ustanovenia o doručovaní Daňového poriadku.
26. V zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku je správca dane povinný doručovať písomnosť elektronickými prostriedkami, alebo ak je to účelné a možné písomnosť doručujú zamestnanci správcu dane a následne, a teda až v prípade, že nie je možné písomnosť doručovať elektronickými prostriedkami, doručuje písomnosť prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo verejnej vyhlášky. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 7 Daňového poriadku elektronické doručovanie sa považuje za doručovanie do vlastných rúk, pričom z ustanovení
Daňového poriadku vyplýva, že do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých tak výslovne ustanovuje zákon, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo byť pre adresáta spojené s právnou ujmou, alebo ak tak určí správca dane. Z uvedeného vyplýva určitá postupnosť doručovaní písomností a to doručovať písomnosť formou elektronických prostriedkov, v prípade ak je to možné a účelné doručuje písomnosť zamestnanec správcu dane, pričom až keď takéto doručenie nie je možné, pristupuje sa k doručovaniu formou iných prostriedkov, doručovanie elektronickými prostriedkami je vylúčené v prípade, že osoba, ktorej sa má doručovať nemá aktivovanú elektronickú schránku alebo osobitný predpis uvádza, že písomnosť je možné doručovať len v listinnej podobe. V zmysle vyššie uvedeného je potrebné obdobne postupovať aj v prípade doručovania rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj, ktorým mesto ako správca miestneho poplatku vyrubil miestny poplatok za rozvoj.
27. Zákon o e-Governmente ukladá orgánom povinnosť pri výkone verejnej moci doručovať právnickým osobám do ich elektronických schránok, elektronické schránky sa právnickým osobám aktivujú súčasne so zriadením elektronických schránok. Len v prípade, že takéto doručovanie nie je objektívne možné doručuje sa prostredníctvom doručujúceho orgánu.
28. Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že oprávnený ako správca miestneho poplatku za rozvoj nedoručoval písomnosť do elektronickej schránky povinného, a že automaticky pristúpil k doručovaniu exekučného titulu prostredníctvom podniku poskytujúce poštové služby. Z doručenky, ktorá bola súdu predložená vyplýva, že dňa 05.09.2018 bola zásielka uložená na pošte, z doručenky však nevyplýva dátum opakovaného doručovania písomnosti. Súdu je z doručenky zrejmé, že dňa 26.09.2018 sa oprávnenému vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne na základe fikcie doručenia oprávnený vyznačil na exekučnom titule jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.
29. Súd má z vyjadrení povinného ako aj oprávneného za preukázané, že správca miestneho poplatku nedoručoval písomnosť prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom oprávnený k uvedenej skutočnosti uviedol, že v rozhodujúcom čase nebol sprístupnený a funkčný systém pre elektronické doručovanie cez informačný systém samosprávy CORA GEO. K uvedenému súd konštatuje, že od 01. novembra 2013 platí všeobecná povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky. Ustanovenie § 60 ods. 1 zákona o e- Governmente ustanovuje odklad plnenia predmetnej povinnosti a to do troch rokov od účinnosti zákona (01. november 2016) a to len v prípade ak mu žiadny osobitný predpis elektronický výkon neukladá a na strane orgánu verejnej moci sú technické dôvody, pre ktoré verejnú moc vykonávať elektronicky nemôže. V danom prípade oprávnený ako orgán verejnej moci, mal zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie v čase doručovania exekučného titulu. Súd konštatuje, že v rozhodnom čase (v čase doručovania exekučného titulu) mala byť oprávnenému zriadená ako aj aktivovaná elektronická schránka, pričom mohol a mal uvedené rozhodnutie doručovať prostredníctvom na to určeného portálu. Z tohto dôvodu, súd konštatuje, že oprávnený mal exekučný titul doručovať do elektronickej schránky, ktorú má právnická osoba aktivovanú súčasne s jej zriadením. Postup zakotvený v Daňovom poriadku pri postupe doručovania písomností je postupom pre orgány záväzným, nie je teda na voľbe, ktorý postup bude zvolený. Oprávnený teda mal v prvom rade doručovať písomnosť prostredníctvom elektronickej schránky a to, že tak neurobil nemôže byť na ťarchu povinného.
30. Súd v tomto bode poukazuje aj na skutočnosť, že z doručenky vyplýva dátum uloženia zásielke na pošte dňa 05.09.2018, nevyplýva z nej však dátum opakovaného doručovania. Z ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku pokiaľ sa doručuje prostredníctvom poštového podniku písomnosť určená do vlastných rúk právnickej osobe má vyplýva, že prijímať písomnosti je oprávnená osoba, ktorá je na to poverená alebo osoba, ktorá je oprávnená konať v mene spoločnosti, ak táto osoba nebu zastihnutá v mieste doručenia, doručovateľ ju vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znova doručiť v určitý deň a hodinu, a ak aj tento pokus o doručenie bude bezvýsledný uloží doručovateľ zásielku na pošte a právnickú osobu o tom upovedomí. To znamená, že v prípade, že prvýkrát nebolo možné písomnosť riadne doručiť vykonáva sa doručovanie opakovane, a pokiaľ aj tento druhý pokus o doručenie bude neúspešný zásielka sa uloží na pošte. Súd má však z doručenky za preukázané, že v danom prípade nedošlo k opakovanému doručovaniu písomnosti, nakoľko v doručenke je uvedený deň 05.09.2018 ako deň uloženia zásielky na pošte, a deň 25.09.2018 ako deň vrátenia zásielky odosielateľovi z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že k riadnemu doručeniu exekučného titulu nedošlo.
31. Na základe vyššie uvedeného v danom prípade exekučný súd má za preukázané, že nedošlo k riadnemu doručeniu exekučného titulu a konštatuje, že tento preto nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko nie je formálne vykonateľný. Na základe toho považoval súd námietky povinného ohľadom nedoručenia exekučného titulu za opodstatnené. Vykonateľný exekučný titul je podkladom pre zákonné vedenie exekučného konania, bez vykonateľného exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie.
32. Ako už bolo vyššie uvedené, pre súd je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný titul musí byť vykonateľný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 10.12.2020 bol zo strany oprávneného podaný návrh na vykonanie exekúcie, a keďže exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu a exekučný titul musí byť vykonateľný v čase začatia exekučného konania (deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu) súd uvádza, že v čase začatia exekučného konania exekučný titul nebol formálne vykonateľným pretože, nebol riadne doručený povinnému.
33. Z dôvodov vyššie uvedených a to nedoručenia exekučného titulu povinnému a teda nevykonateľnosti exekučného titulu v čase začatia exekučného konania, súd konštatuje, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie sú opodstatnené. Súd návrhu na zastavenie exekúcie povinného vyhovel a exekúciu v celom rozsahu v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
34. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
35. Podľa §199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
36. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
37. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu50 %.
38. V zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení Exekučného poriadku a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd ukladá povinnosť uhradiť náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému. Pričítať oprávnenému jednoznačne možno dôvod podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu. Podľa § 21 ods. 2 spolu s § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 50% z celkovej výšky náhrady paušálnych trov 60 eur, t. j. náhrada paušálnych výdavkov vo výške 36 eur (50% zo 60 eur + 20% DPH). V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora tak ako je to uvedené vo výroku II.
39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
43. Povinný ako ani oprávnený si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si v ňom účastníci uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného alebo povinného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže účastníci nenavrhli v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd oprávnenému ani povinnému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.