Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-43-2017.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: K. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., o zaplatenie 1.883,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.640,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.640,67 Eur odo dňa 20. 04. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 74,24 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) sa svojou žalobou zo dňa 13. 02. 2017, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 15. 02. 2017, domáhal zaplatenia sumy 1.883,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20. 04. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 08. 10. 2013 zmluvu o pôžičke, evidenčné číslo XXXXXXX, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.847,84 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 59,33 Eur. Do dňa 13. 02. 2017 uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 59,33 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26. 02. 2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19. 04. 2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.883,21 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad (položky evidované ako „pokuta omeškanie“ a „pokuta sankcia“). Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 1.942,54 Eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „splátka“). Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“). V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t. j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina + náklady
na vymáhanie pohľadávky - prijaté úhrady, t. j. 1.942,54 Eur + 0 Eur - 59,33 Eur = 1.883,21 Eur. Zmluvnú pokutu vo výške 246,90 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
3. Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/43/2017-24 zo dňa 18. 07. 2017, súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a. s, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, a na jeho miesto vstupuje ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (v čase vydania rozsudku Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154).
4. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.
5. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa pojednávania nezúčastnil, požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, o odročenie pojednávania nepožiadal, súhlasil s rozhodnutím bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ani neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o pôžičke, predžalobnou upomienkou a fotokópiou nedoručenej zásielky k nej, prehľadom splátok a úhrad, vyjadrením právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24. 03. 2017, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) a žalovaný uzatvorili dňa 08. 10. 2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.700 Eur (celková suma pôžičky 2.847,84 Eur mínus celkové náklady spotrebiteľa 1.147,84 Eur), pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo sumu 2.847,84 Eur, pri výške mesačnej splátky 59,33 Eur a počte splátok 48. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % a priemerná RPMN vo výške 20,83 %. Konečná splatnosť bola uvedená spôsobom „10/2017“. Žalovaný na uvedenú zmluvu plnil celkovo 59,33 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 02. 2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného, aby bezodkladne, najneskôr do 06. 04. 2014, uhradil nedoplatok na splátkach vo výške 189,85 Eur pod následkom zosplatnenia úveru. Upomienka bola na pošte podaná dňa 05. 03. 2014, túto si žalovaný neprevzal, zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s uvedením „adresát neznámy“. Podaním zo dňa 25. 04. 2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, pričom dlžná čiastka predstavovala sumu 1.907,45 Eur, z toho istina vo výške 1.883,21 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 05. 2017 bola pohľadávka postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., pričom uvedená skutočnosť bola právnym predchodcom žalobcu oznámená žalovanému podaním zo dňa 23. 05. 2017.
8. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.
25. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z. a Zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z. z.). S poukazom
na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
26. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytoval žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.700 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 59,33 Eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto zodpovedá. Súd poukazuje tiež na nesprávne vypočítanú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je v zmluve o pôžičke uvedená ako 32 %. Podľa výpočtu vykonaného súdom pri výške poskytnutej pôžičky 1.700 Eur, počte splátok 48 a mesačnej splátky vo výške 59,33 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 30,69 %-ám.
27. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 1.700 Eur uhradil 59,33 Eur, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie sumy vo výške 1.640,67 Eur (1.700 - 59,33).
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 20. 04. 2014, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 19. 04. 2014, keďže právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach najneskôr do 06. 04. 2014. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 20. 04. 2014. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovi možno priznať len sumu 1.640,67 Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 20. 04. 2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola
0,25 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % (5 + 0,25 %) ročne zo sumy 1.640,67 Eur od 20. 04. 2014 do zaplatenia.
31. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, a to v časti istiny vo výške 242,54 Eur (t. j. 1.883,21 Eur - 1.640,67 Eur) a k tomu prislúchajúceho uplatneného príslušenstva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 1.640,67 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval sumu 1.883,21 Eur s príslušenstvom. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 87,12 % (t. j. 1.640,67 x 100 / 1.883,21) a hrubý úspech žalovaného 12,88 % (t. j. 100 - 87,12), teda čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 74,24 % (87,12 - 12,88). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 74,24 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP (zásada úspechu vo veci).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.