Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/169/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., Praha 6, Radlického 333/150, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému R. P., nar. X.X.XXXX, J., D. Y. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 74.392,40 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 12.7.2018 č. k. 7C/67/2016-99 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný so žalobcom uzatvorili zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu, na ktorom žalovaný prečerpal uložené peňažné prostriedky a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba spotrebiteľ, nebolo zistené, aby v čase uzatvárania zmluvy vykonával podnikateľskú činnosť a nemal živnostenské oprávnenie. Písomnú zmluvu o povolenom prečerpaní strany sporu nemali uzatvorenú (článok IV. Zmluvy) a naviac z odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.4.2014 vyplynulo, že sám žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte v dôsledku nepovoleného debetného zostatku na účte. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky bez právneho dôvodu, môže sa domáhať vrátenia týchto finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte po prvýkrát 24.1.2014, k odstúpeniu od zmluvy došlo listom 11.4.2014 a dňa 1.6.2014 bol zrušený účet žalovaného, avšak žaloba bola podaná až dňa 9.6.2016, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Žalovaný pritom v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a s poukazom na uvádzané dôvody súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia žalobca poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rozsudku síce správne identifikoval príslušnú normu v podobe nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmenné záväzky, avšak opomenul v tejto súvislosti ďalšie skutočnosti. Zmluva o aktívnom konte bola uzatvorená 18.10.2013, a to na základe ustanovení Obchodného zákonníka

a zákona č. 284/2009 Z.z. o platebním styku, teda českého práva. Aplikáciu hraničného určovateľa obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle článku 6 nariadenia I. nie je možné použiť aj z dôvodu, že žalobca nespĺňa predpoklady uvedené v písmenách a/ a b/ citovaného článku. Poukazuje tiež na článok 3 ods. 1 Nariadenia Rím I. Žalobca ako právnická osoba registrovaná na území ČR žiadnym spôsobom nevykonával svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalovaného a tiež na ňu nesmeroval svoju činnosť. Na aplikáciu hraničného určovateľa obvyklého pobytu žalovaného neboli splnené podmienky a predpoklady uvedené v článku 6 Nariadenia Rím I., súd tak v rozsudku nesprávne právne posúdil vec. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, podľa článku 1.2 majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na bežnom účte. V prípade zmluvne nedojednaného prečerpania peňažných prostriedkov, úročí žalobca takto vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na bežnom účte bez právneho základu opakovanými výbermi, dostal sa do debetného zostatku, keďže tento nebol vyrovnaný ku dňu 11.4.2014, žalobca odstúpil od zmluvy. Následne bol 1.6.2014 bežný účet žalovaného zrušený, o čom bol tento informovaný a ku dňu zrušenia evidoval žalobca na bežnom účte nepovolený záporný zostatok vo výške uplatňovanej v tomto konaní. Pri správnej aplikácii rozhodného práva Českej republiky mal súd aplikovať ustanovenia Občanského zákoníka Českej republiky vzťahujúce sa na nepovolené prečerpanie účtu žalovaným. Súd nesprávnym právnym posúdením opomenul ust. § 2665 Občanského zákoníka, vzťahujúce sa práve na prípady nepovoleného prečerpania účtu žalovaného, a teda prečerpania bez právneho titulu. Ďalej mal súd postupovať v súlade s rozhodovacou praxou súdov Českej republiky v otázke priznávania úrokov po zosplatnení úveru, kde prax je taká, že veriteľ má aj po zosplatnení úveru nárok na obchodný úrok, a to aj vedľa zmluvnej pokuty, či úroku z omeškania, ktoré sú samostatnými nárokmi, na sebe celkom nezávislými. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, a preto žalobca navrhuje v zmysle uvádzaných dôvodov podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca so žalovaným dňa 18.10.2013 uzatvorili zmluvu o aktívnom konte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu v prospech žalovaného. V zmluve je bydlisko žalovaného označené ulicou D. Y. XXX/XX, J. a taktiež adresa na doručovanie pošty je totožná s bydliskom majiteľa účtu, a teda žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že v dobe uzatvorenia zmluvy nemal v O. republike trvalý alebo prechodný pobyt a pracovné činnosti tam vykonával iba v trvaní asi dvoch mesiacov.

7. Žalobca listom zo dňa 11.4.2014 oznámil žalovanému, že z dôvodu nepovoleného debetného zostatku na účte dňom doručenia odstúpenia zmluvný vzťah medzi stranami sporu zaniká a upozornil žalovaného na vykázaný nepovolený debetný zostatok.

8. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že právne vzťahy strán sporu sa posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie j v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa článku 18 bod 2 citovaného nariadenia, druhý účastník zmluvy môže zažalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa článku 6 bod 1 Nariadenia EP a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (I.) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti, alebo výkonu povolania sa spravuje právnym poriadkom

krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ po a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo po b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takúto činnosť na túto krajinu, alebo niekoľko krajín, vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

11. Podľa článku 6 bod 2 citovaného nariadenia, bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

12. Vzhľadom na nepochybne preukázanie obvyklý pobyt žalovaného v čase uzatvorenia spornej zmluvy, ktorý bol na území R. republiky, súd prvej inštancie správne aplikoval na prejednávaný spor predpisy slovenského právneho poriadku. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv stanovená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytuje spotrebiteľovi väčšiu ochranu jeho práv ako právo O. republiky, keď je zrejmé, že všetky dispozitívne normy slovenského právneho poriadku upravujúce problematiku spotrebiteľských vzťahov sú jednostranne kogentné v prospech osoby spotrebiteľa a nepripúšťajú takú dohodu, ktorá by bola v jeho neprospech a ktorá by sa odkláňala od dispozitívnej normy v Občianskom zákonníku.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu zmluvy a žalobca sa vo vzťahu k žalovanému môže domáhať vrátenia finančných prostriedkov v dôsledku nepovoleného debetného zostatku titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle predpokladov § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. S ohľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania v priebehu konania súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte po prvýkrát 24.1.2014 a k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu došlo 11.4.2014. Žaloba zo strany žalobcu bola na súde prvej inštancie podaná dňa 9.6.2016 a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sa tak stalo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, určenej § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Za danej situácie je potrebné hodnotiť napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania strán sporu ako vecne správny, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech, preto mu náhrada trov konania nepatrí a žalovanému v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.