Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Co-76-2019.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Subarea
10Co/76/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcov: 1. M. A., nar. X. O. XXXX, bytom N., O. X, 2. I. A., nar. XX. V. XXXX, bytom N., O. X, obidvaja zastúpení: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 15, IČO: 36 860 522 proti žalovaným: 1. A. M., nar. X. T. XXXX, bytom C. č. X, 2. W. M., nar. XX. M. XXXX, bytom C. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1., 2. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 31. júla 2018 č. k. 8C/24/2018-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta z 28. augusta 2018 č. k. 8C/24/2018-69, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1., 2. o d m i e t a .
II. Žalobcovia 1., 2. majú voči žalovaným 1., 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1., 2. povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do vybudovania vodovodnej prípojky HDPE D 32/1 v dĺžke 13 metrov k rodinnému domu súpisné číslo X, postaveného na pozemku KN registra „C“, parc. č. 8/2, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor, okres Šaľa, Obec C., katastrálne územie C. vo vlastníctve žalobcov po existujúcu vodomernú šachtu, napojením na verejný vodovod, budovanú žalobcami na pozemku parcela registra „C“ č. 7/2, o výmere 275 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor, okres Šaľa, Obec C., katastrálne územie C., najmä strpieť stavebnú činnosť pri budovaní tejto vodovodnej prípojky a nezasahovať akýmkoľvek spôsobom do stavebnej činnosti. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovia majú voči žalovaným právo na náhradu trov konania vo výške 100% a o výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1, § 336 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu), § 4 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vychádzajúc z tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj existenciu ich obavy o znemožnenie vybudovania vodovodnej prípojky k svojmu rodinnému domu, z dôvodu zásahov žalovaného do tejto stavebnej činnosti. Z listinných dôkazov bolo zistené, že vodovodná prípojka bude vedená cez pozemok registra „E“ parc. číslo 442/102 a pozemok parcela registra „C“ č. 7/2, katastrálne územie C., a to spoločný dvor, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobcovia a ďalšie osoby, ktorí žalobcom na vybudovanie vodovodnej prípojky k rodinnému domu udelili súhlasné stanovisko v písomnej forme. Príslušný stavebný úrad žalobcom oznámil, že proti uskutočneniu tejto drobnej stavby nemá námietky. Pretože žalovaní nie sú spoluvlastníkmi parciel, cez ktoré bude vedená vodovodná prípojka, nemajú oprávnenie brániť žalobcovi vo výkone jeho vlastníckych práv. Súd nemôže odmietnuť
poskytnúť žalobcovi ochranu proti tým zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré už nastali a trvajú preto, že vlastnícka žaloba bola uplatnená v súvislosti pred stavebným úradom a poskytnutie ochrany je aj v kompetencii stavebného úradu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/504/2005). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcom ako plne úspešnej strane sporu. O výške priznaných trov mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Uznesením zo dňa 28. augusta 2018 súd prvej inštancie opravil chybu v písaní v záhlaví napadnutého uznesenia, správnym označením žalovaného 1. A. M. (namiesto A. M.).
2. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podali odvolanie žalovaní 1., 2., z dôvodu neoboznámenia sa s vecou spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sa predmetný spor týka. Nie je možné vykonať akýkoľvek nárok na cudzie súkromie, ktoré je v danom prípade narušené. Majitelia nehnuteľností neboli riadne upovedomení o akýchkoľvek úpravách a prácach na ich pozemku. Sused nerešpektuje a neplní povinnosť, ktorá mu vzniká. Žalovaní nesúhlasia s prácami a úpravou na ich pozemku a preto nie je dôvod narúšať ich súkromie, pričom vo dvore, v ktorom sú viaceré osoby, už pripojenie na obecný vodovod existuje. Ide o útok voči ich osobe. Žalobca nemá vierohodný podklad, doklady o vlastníctve.
3. Žalobcovia 1., 2. označili napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení za vecne správe. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi. Žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že nekonali a nekonajú tak, ako to uviedli žalobcovia vo svojom návrhu. Naopak zabraňujú bez akéhokoľvek dôvodu žalobcom vtom, aby vybudovali vodovodnú prípojku cez pozemky, ku ktorým nemajú spoluvlastnícky podiel.
4. Žalovaní 1., 2. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zotrvali na názore, že došlo k zásahu do ich zákonom chránených práv, najmä vlastníckych. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne ani právne správne. Súhlas obce bol vydaný bez dodržania ustanovení stavebného zákona č. 50/1976 Zb.. Obec mohla súhlas vydať len za predpokladu, že bude mať vo veci zistený súhlas všetkých dotknutých osôb. Žalovaní 1., 2. sú v čase vydania bezpodieloví spoluvlastníci stavby súp. č. X na parcele č. 8/1 a 9 a súp. č. X na parcele č. 9. Vodovodná prípojka sa dotýkala aj ich stavieb, mali byť preto účastníkmi konania pri udelení súhlasu obce. Žalovaní 1., 2. sú vlastníkmi i dotknutého pozemku, parc. registra „C“ č. 7/2, na ktorom má byť predmetná vodovodná prípojka uložená. Ich vlastnícke právo je zapísané na LV č. XXX katastrálne územie C. pod poradovým č. 15, v 20/144 v pomere k celku. Nadobúdacím titulom vlastníckeho práva je vydržanie na základe osvedčenia o vydržaní, sp. zn. N358/2018, Nz42984/2018, NCRIs43647/2018.
5. Žalobcovia 1., 2. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1., 2. zotrvali na svojej argumentácii o nedôvodnosti odvolania, pretože argumentácia žalovaných nemá právny základ a spoluvlastnícke vzťahy nemôžu ovplyvniť vybudovanie vodovodnej prípojky.
6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané oneskorene (§ 362 ods. 1 CSP), hoci oprávnenými osobami (§ 359 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že sú dané dôvody na odmietnutie odvolania.
7. Podľa § 362 ods. 1,2 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
8. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
9. Ustanovenie § 362 CSP zakotvuje lehotu, v ktorej môže byť odvolanie účinne podané. Ide o lehotu, ktorá je zákonnou lehotou, čo znamená, že ju nemožno dohodou strán ani rozhodnutím súdu predĺžiť (výnimky z jej dĺžky pripúšťa len zákon pri pochybení v poučení súdu).
10. Pre zachovanie lehoty je rozhodujúce podanie odvolania na príslušný súd, ktorým je súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie sa odvolaním napáda (v posudzovanej veci Okresný súd Galanta). Takisto
je ním aj odvolací súd, spravidla krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie sa odvolaním napáda (v posudzovanej veci Krajský súd v Trnave).
11. Z obsahu spisu bolo zistené, že odvolanie žalovaných 1., 2. (č. l. 74) bolo adresované i doručené Okresnému súdu Trnava, dňa 23. augusta 2018 (z listovej obálky vyplýva rovnaké označenie adresáta Okresný súd Trnava). Žalovaným 1., 2. bolo doručené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dňa 7. augusta 2018. Vzhľadom na uvedené žalovaní 1., 2. podali odvolanie na nepríslušnom okresnom súde, ktorý listom z 5. septembra 2018 doručil odvolanie žalovaných 1., 2. Krajskému súdu v Trnave (doručené 5. septembra 2018). Krajský súd v Trnave listom zo 6. septembra 2018 zaslal odvolanie žalovaných 1., 2. spolu s listovou obálkou Okresnému súdu Galanta, ktorému boli listiny doručené 7. septembra 2018.
12. Z dôvodu, že žalovaní 1., 2. ako odvolatelia nepodali odvolanie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote (ktorá začala plynúť po doručení napadnutého uznesenia 7. augusta 2018 a uplynula dňa 22. augusta 2018) na Okresnom súde Galanta, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (o čom boli v napadnutom rozhodnutí poučení), ako ani na Krajskom súde v Trnave, teda na príslušnom odvolacom súde, odvolanie žalovaných 1., 2. bolo podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene.
13. Predmetné odvolanie nemalo účinky včas podaného odvolania, keďže miestne nepríslušný súd, na ktorom bolo odvolanie podané (Okresný súd Trnava) ho neodovzdal (objektívne ani nemohol) príslušnému súdu v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, ako ani orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť (napr. poštovému podniku), už vzhľadom na dátum doručenia odvolania nepríslušnému okresnému súdu dňa 23. augusta 2018, pričom odvolacia lehota uplynula dňom 22. augusta 2018.
14. Vzhľadom k tomu, že dôvodom vydania opravného uznesenia nebola obsahová zmena napadnutého uznesenia (zrejmá nesprávnosť sa týkala len označenia krstného mena žalovaného 1. v úvodnej časti napadnutého uznesenia), neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre opätovné plynutie lehoty od doručenia opravného uznesenia (ktorá plynie len v rozsahu vykonanej opravy).
15. Nezostávalo preto iné, než odvolanie žalovaných 1., 2. ako oneskorené odmietnuť podľa § 386 písm. a/ CSP. V odvolacom konaní tak nebolo možné zaoberať sa vecnými tvrdeniami žalovaných 1., 2. v odvolaní.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 1 CSP, keďže výsledok odvolacieho konania bol obdobný jeho zastaveniu. Skončenie odvolacieho konania zavinili žalovaní 1., 2., ktorí podali odvolanie oneskorene a preto žalobcom 1, 2 prislúchala náhrada trov konania. Odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovia 1., 2. majú voči žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.