Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-162-2023.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/162/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Evou Mikulovou, advokátkou so sídlom Vajanského 43, Prešov a otca D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu A. č.k. 29P/111/2022 -151 zo dňa 03.11.2022 tak, že: „ Z v e r u j e mal. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
- obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
- u p r a v u j e styk otca s maloletou tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou od piatka nepárneho týždňa v roku od 17.00 hod. do pondelka párneho týždňa do 17.00 hod. a od nedele párneho týždňa od 17.00 hod. do utorka nepárneho týždňa do 17.00 hod.,
- otec je oprávnený maloleté dieťa prevziať v určenom čase pred bydliskom matky,
- matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať a taktiež po uplynutí styku maloletú prevziať na rovnakom mieste.“
II. U r č u j e výživné zo strany otca na mal. Lilien vo výške 50,00 Eur mesačne, ktoré výživné bude uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc vyhlásením tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 28.06.2023, žiadala zmeniť pôvodný rozsudok ohľadom úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, žiadala ho zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zo strany otca upraviť styk, a to:
- počas bežného roka do 31.12.2023 je otec oprávnený stýkať sa s maloletou dcéru každý párny týždeň v pondelok, utorok, piatok, sobotu, nedeľu v čase od 07.45 do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu a štvrtok v čase od 07.45 do 18.00 hod. od nástupu do predškolského zariadenia, bude čas vyzdvihnutia maloletej prispôsobený času vyzdvihnutia z predškolského zariadenia, teda od 16.00 hod.,
- od 01.01.2024 je otec oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou každý nepárny týždeň v sobotu od 07.45 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.,
- počas narodeninového dňa maloletej dcéry majú právo sa s maloletou stretnúť obaja rodičia podľa predchádzajúcej dohody. Rodiča sláviaci narodeniny má právo stráviť deň s maloletou dcérou,
- otec je povinný maloletú dcéru vyzdvihnúť v mieste bydliska matky, resp. z predškolského zariadenia v určený deň a čas a v určený deň a čas maloleté dieťa v mieste bydliska matky následne odovzdať a zároveň žiadala určiť výživné zo strany otca vo výške 200,00 Eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že úprava pomerov doteraz bola upravená rozsudkom, ktorý schválil rodičovskú dohodu č.k. 29P/111/2022 zo dňa 03.11.2022, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch, avšak od uzatvorenia dohody nastali udalosti, ktoré podľa matky boli dôvodom pre zmenu rozhodnutia. V súčasnosti matka už nežije v spoločnej domácnosti s otcom, žije v prenajatom byte na A. G. D. A.. Rodičia v priebehu konania dospeli k dohode ohľadom úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, a to aj po absolvovaní uloženého výchovného opatrenia, pričom dohoda rodičov, ohľadom úpravy pomerov je taká, ako ju upravil súd v rozsudku. Otec však žiadal takúto úpravu ponechať vo forme striedavej osobnej starostlivosti, matka žiadala takúto úpravu s tým, že bude maloletá zverená do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Čo sa týka výživného, matka v priebehu konania uviedla, že s otcom komunikujú, snažia sa eliminovať nezhody a vedia sa dohodnúť aj ohľadom výživného k maloletej.
2. Otec s návrhom matky pôvodne nesúhlasil vôbec, poukázal nato, že napriek zmenám, ktoré u maloletej nastali, nie je dôvod meniť dohodu rodičov, ohľadom úpravy pomerov k maloletej. Neskôr rodičia dospeli k dohode ohľadom úpravy pomerov k maloletej tak, ako je upravená v rozsudku, avšak s tým, že otec žiadal, aby takáto úprava bola naďalej vo forme striedavej osobnej starostlivosti, nie výlučnej starostlivosti a následnej úpravy styku.
3. Opatrovník navrhol upraviť pomery tak, ako sa rodičia dohodli, samotnú formu už ponechal na úvahe súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s obsahom spisu tun. súdu 29P/231/2023, 29P/111/2022, správou opatrovníka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloletá B. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, pričom konflikty medzi rodičmi sa začali odvíjať už od roku 2021. V konaní 29P/111/2022 nakoniec rodičia dospeli k uzatvoreniu rodičovskej dohody, na základe ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, výživné sa počas striedavej starostlivosti neurčilo. Rozsudok bol vyhlásený dňa 03.11.2022, nadobudol právoplatnosť 03.12.2022. Matka túto dohodu uzatvorila s tým, že bude naďalej bývať v byte otca, a to až minimálne do 3 rokov veku dieťaťa s tým, že maloletá bola ešte kojená.
6. Maloletá nadobudla 3 roky 17.05.2023. Už v marci 2023 matka chcela, aby si dohodli, že aj po uplynutí 3 rokov veku dieťaťa naďalej budú môcť bývať v byte otca maloletej, pričom maloletá mala nastúpiť do škôlky. Otec s týmto nesúhlasil, požiadal matku, aby do 15.05.2023 opustila jeho byt. Neskôr sa situácia ukľudnila, navrhovateľka nastúpila do práce, snažila sa s odporcom nastaviť nový režim vzájomnej komunikácie. V júni odišla bývať do prenajatého bytu, vzťahy s otcom maloletej sa zhoršili, pribúdali konflikty, čo negatívne vplývalo na maloleté dieťa. Tieto skutočnosti potvrdil aj odporca, rodičia sa nevedeli zhodnúť prakticky na žiadnej veci. Matka uviedla, že podmienkou striedavej osobnej starostlivosti bolo bývanie v jednom byte, pokiaľ toto skončilo, nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec uvádzal, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej a táto ju zvláda.
7. Matka zároveň s podaním návrhu na zmenu pôvodného rozhodnutia žiadala aj vydať neodkladného opatrenie, ktoré bolo zamietnuté. Na základe odvolania matky vo veci rozhodoval Krajský súd, ktorý uznesením č.k. 24CoP/83/2023- 90 zo dňa 07.09.2023 potvrdil uznesenie a zároveň dal súdu I. inštancie podnet na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) zák. č. 36/2005 o rodine, teda povinnosť uložiť rodičom výchovné opatrenie. Tunajší súd na základe podnetu Krajského súdu začal konanie z úradnej moci, a to uznesením č.k. 29P/234/2023-8 zo dňa 10.09.2023. Následne po vykonanom dokazovaní bolo rodičom uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, pochopenia úlohy druhého rodiča v živote dieťaťa a za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií pri starostlivosti o maloletú. Výchovné opatrenie malo trvať maximálne po dobu 6 mesiacov, rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.01.2024. Subjekt, s ktorým rodičia spolupracovali H. I., H. X, J.
súdu podával priebežne správy o výsledkoch výchovného opatrenia. V poslednej správe akreditovaného subjektu zo dňa 02.04.2024 sa konštatuje, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany boli realizované formou osobných stretnutí a telefonicky, ktoré prebiehali pravidelne niekoľko krát mesačne, resp. podľa potreby. Taktiež telefonicky kontakt bol udržiavaný podľa potreby. Obaja rodičia boli od prvého kontaktu spolupracujúci. Komunikácia rodičov bola počas doby spolupráce konštruktívna, ale aj útočná aj vyčítavá. V oboch domácnostiach rodičia zabezpečujú dieťaťu veľmi podobný režim, na výchovu zdieľajú takmer rovnaký názor, čo je pre dieťa obrovskou výhodou. Dieťa vedú k vzájomnému rešpektu oboch rodičov a vzájomne sa vedia pred dieťaťom podporiť. Aktuálne je starostlivosť o maloleté dieťa nastavená tak, že dieťa rozhoduje, u ktorého rodiča bude. Matka na poslednej konzultácii uviedla, že od januára do marca spalo dieťa u otca 3 krát. Starostlivosť zabezpečovala prevažne ona. Otec to potvrdil, aj keď namietal, že nie je pravda, že by uňho spalo len 2 krát, resp. 3 krát. Rodičia trávia spolu s dieťaťom takmer každý deň. Toho času ho obaja sprevádzajú do škôlky, často sú spolu aj pri vyberaní zo škôlky. Obaja rodičia sú schopní zabezpečovať dieťaťu primeranú starostlivosť. Otec nechcel meniť aktuálnu striedavú starostlivosť, vnímal však to, že matka neustúpi a nechcel súdne konanie predlžovať. Matka chcela dieťa do svojej starostlivosti a zabezpečovať otcovi pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom. Bola ochotná akceptovať dohodu 5 dní u matky, 3 dni u otca. Psychológ rodičom uviedol, že nie je vhodné prenechávať ťarchu zodpovednosti na tom, kde dieťa bude, na dieťati. Je tu riziko vzniku konfliktu lojality, ktorý sa vyskytuje často u detí, kde sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti. Na záver akreditovaný subjekt konštatoval, že rodičia nedospeli k vzájomnej dohode ohľadom starostlivosti o dieťa, bolo im však odporúčané, aby do súdneho pojednávania vytvorili akúsi formu dohody. Približne od začiatku mesiaca apríl, mali rodičia realizovať formu starostlivosti, na akej sa dohodli. V prípade, že by rodičia k dohode nedospeli, akreditovaný subjekt dával na úvahu súdu aj znalecké dokazovanie.
8. Na poslednom pojednávaní rodičia tak, ako je uvedené vyššie dospeli spolu so súdom a opatrovníkom k dohode, ohľadom úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ktorá by zmenila súčasné nastavenie 7 dní, iným spôsobom. Otec chcel naďalej zachovať hoci v zmenený čas formu striedavej osobnej starostlivosti, matka žiadala taktiež túto dohodu, avšak dohodu formou výlučnej starostlivosti.
9. Otec pracuje ako živnostník, podľa daňového priznania má hrubý príjem XXXX,XX Eur. Otec uviedol, že spláca hypotekárny úver 289,00 Eur, inkaso 157,00 Eur, životné poistenie 26,00 Eur, zdravotné odvody 92,00 Eur, strava asi 300,00 Eur, drogéria 40,00 Eur, oblečenie a drogéria 80-100,00 Eur, účtovník mesačne 48,00 Eur, telefón paušál 60,00 Eur, pohonné hmoty asi 100,00 Eur. Z toho je zrejmé, že otec má aj iné príjmy než tie, ktoré dosahuje v živnosti, resp. nie všetky svoje príjmy, ktoré získa účtuje aj v rámci daňového priznania, keďže jeho výdavky sú viac ako 1200,00 Eur. Otec uviedol, že v minulosti podnikal, taktiež staval bytové domy, má úspory, z ktorých údajne v súčasnosti žije. Keďže medzi rodičmi problém s platením výživného, resp. úhrad pre maloletú nebol, súd sa bližšie týmito rozpormi na strane otca, čo sa týka jeho príjmov a výdavkov nezaoberal.
10. Maloletá je zdravá, navštevuje súkromnú materskú škôlku, za ktorú matka uhrádza 340,00 Eur mesačne, príspevok je následne preplácaný štátom. Matka pracovala ako baristka, v súčasnosti pracuje ako obchodný zástupca v spoločnosti Vizio, jej príjem je XXX,XX Eur mesačne, plus variabilná zložka, teda jej príjem je od XXX-X XXX,XX K.. Žije v nájomnom byte, za ktorý uhrádza nájom 520,00 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má na mobil, paušál, spolu so zariadením 60,00 Eur, auto má firemné, ďalšie bežné výdavky na stravu, ošatenie, drogéria, kozmetika. Maloletej rodičia platia tanečnú 25,00 Eur mesačne, predtým mala krúžok za 12 lekcií zaplatili 80,00 Eur, v súčasnosti sa rodičia zhodli, že ju chcú prihlásiť ja krúžok jazdenia.
11.Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. V predmetnom konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov. Maloletá nastúpila do materskej škôlky, matka odišla z domácnosti, ktorú zdieľala spolu s otcom, v súčasnosti žije v prenajatom byte. Väčšinu času od januára dieťa trávi u matky a od apríla začali rodičia fungovať na základe dohody, ktorá sa približuje dohode, ktorú uzatvorili na súde. Z tohto usporiadania pomerov u maloletej je zrejmé, že matka má starostlivosť o maloletú v priebehu 2 týždňov v počte dní 9 a otec v počte dní 5. Čo sa týka samotného usporiadania pomerov, v tomto problém nebol, problém je jedine v názve ako túto formu starostlivosti nazvať. Otec chcel ponechať striedavú osobnú starostlivosť, matka žiadala výlučnú osobnú starostlivosť. Súd poukazuje nato, že aj v prípade zmeny starostlivosti zo striedavej na výlučnú vo vzťahu k matke, nedochádza k žiadnym zmenám, čo sa týka práv a povinností na strane otca. Súd teda len vzhľadom na väčšiu prehľadnosť samotného znenia výroku zmenil pôvodnú striedavú osobnú starostlivosť a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú naďalej oprávnení a povinní maloletú zastupovať, spravovať jej majetok ale aj maloletú vychovávať. Podľa dohody rodičov bol potom upravený styk otca s maloletou, a to počas nepárneho víkendu do pondelka párneho týždňa a tiež styk od nedele párneho týždňa do utorka nepárneho týždňa. Vzhľadom na zmenu rozsudku bolo potrebné aj určiť výživné. Hoci medzi účastníkmi problém s výživným nie je, vzhľadom na rozsah starostlivosti matky, súd určil zo strany otca výživné vo výške 50,00 Eur s tým, že je na rodičoch, akou formou bude výživné v tejto výške hradené, či už sa otec bude podieľať na platbách za krúžok, alebo iným spôsobom, podobne ako doteraz. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, keďže táto žiadala určiť výživné 200,00 Eur podľa pôvodného návrhu.
20. Na záver súd apeluje na rodičov, aby neustále na sebe pracovali a hľadali cestu, ako zlepšiť svoje vzájomné rodičovské schopnosti a vzájomné fungovanie, keďže je zrejmé, že už od útleho veku dieťaťa toto neustále žije v konflikte rodičov a je prítomné pri väčšom, či menšom napätí, ktorí medzi rodičmi panuje. Toto však nie je vhodné prostredie pre maloleté dieťa. Obaja rodičia sú za tento stav zodpovední, a ako zodpovední, milujúci rodičia by mali na zlepšení tohto stavu neustále pracovať.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)