Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-998-2015.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/998/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: 1/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX H., 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 8.920,80 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 3.931,20 Eur , 6% ročne úrok zo sumy 3.931,20 Eur od 02.09.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 13,10 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 11,86 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2015 sa žalobca domáhal, aby žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 8.920,80 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 02.09.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 29,74 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vystavením zmenky zo dňa 11.10.2012 sa žalovaný zaviazal, že zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 8.920,80 eur dňa 01.09.2015, pričom na zmenku nemalo byť nič ku dňu podania žaloby zaplatené.
2. V doplnení a zmene návrhu na začatie konania zo dňa 21.04.2016 žalobca uviedol, že on ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 157838, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 9.072 eur. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 5.072 eur, ktorá predstavuje úroky a to za celú dobu poskytnutia úveru, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 29.06.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru vo výške 3.024 eur a žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 5.896,80 eur (3 x 453,60 eur za omeškanie s tromi splátkami a 4.536 eur za omeškanie s úhradou zosplatneného úveru). Ďalej sa žalovaný vyjadril k povahe kauzálneho vzťahu, v ktorom žalovaný vystupoval v pozícii podnikateľa.
3. Zároveň vzal žalobca návrh na začatie konania späť v časti zmenkovej sumy 4.989,60 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám.
4. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 3CbZm/998/2015-22, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v zmysle upraveného petitu po čiastočnom späťvzatí návrhu. Platobný rozkaz bol následne zrušený v dôsledku podania odporu zo strany žalovaných.
5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaní uviedli, že žalovaný v 1. rade dňa 11.10.2012 požiadal žalobcu o poskytnutie úveru. Žalobca úver schválil, avšak v zmluve o revolvingovom úvere č. 15783-45220 v bode 1.1 sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 9.072 eur do ôsmich pracovných dní. Mali za to, že je zavádzajúce, že žalobca poslal na účet žalovaného v 1. rade iba 4.000 eur, čím poškodil žalovaného v 2. rade o 5.072 eur, taktiež klamlivo zavádzal, že ide o podnikateľský úver, nakoľko si splátky nemohol zahrnúť do nákladov v daňovom priznaní z dôvodu, že žalobca nechcel dať potvrdenie, kde je rozpísaný úrok a istina. Mali za to, že ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný v 1. rade uviedol, že si je vedomý, že požičané peniaze musí vrátiť, aj ich splácal, pričom nie je pravda konštatovanie žalobcu v žalobe, že žalovaným nebolo doposiaľ nič splatené. Priložil potvrdenia o vkladoch z bánk. Na záver žalovaní podotkli, že žalovaný v 1. rade podnikateľskú činnosť musel zrušiť kvôli nedostatku práce a poukázali na to, že živia dve maloleté deti a manželka je momentálne na materskej dovolenke, preto by chceli požiadať o preskúmanie celej zmluvy, pretože je zavádzajúca.
6. Vo vyjadrení zo dňa 02.05.2017 žalobca uviedol, že z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt, pričom poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy preukazujúce túto skutočnosť. Zdôraznil tiež, že rovnako zo splátkového kalendára ku zmluve o revolvingovom úvere vyplýva označenie žalovaného uvedeným spôsobom. Podotkol, že žalovaná v 2. rade k záväzku pristúpila ako spoludlžník. Nakoľko pristúpila k obchodnoprávnemu vzťahu, nemožno ju považovať za spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že žalovaný do podania odporu nikdy nespochybnil, akú zmluvu uzavrel a s akým obsahom, rovnako neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne vykonaného úkonu interpretovať iným spôsobom, ako vyplýval z obsahu jeho vôle v okamihu podania žiadosti o úver, ako aj pri uzatvorení zmluvy a následného plnenia. Žalovaný v 1. rade dňa 10.10.2012 požiadal o poskytnutie PROFI úveru, o ktorý požiadal ako podnikateľský subjekt, kde ako predmet podnikania uviedol - stavebné práce a ako účel čerpania úveru uviedol - nákup náradia. Pred uzavretím zmluvy predložil žalobcovi osvedčenie o živnostenskom oprávnení, súčasne predložil daňové priznania za roky 2010 a 2011, súčasne vyplnil všetky kolónky týkajúce sa jeho činnosti ako podnikateľského subjektu vrátane IČO. Mal za to, že je vylúčené, aby zmluva obsahovala náležitosti právnych predpisov upravujúcich práva a povinnosti spotrebiteľských subjektov. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom výšky poskytnutého úveru, poukázal na to, že vznesená námietka nemá v kontexte vzájomne dohodnutých práva povinností v zmluve vecné opodstatnenie. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa na druhej strane požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jeho poskytnutie, pričom žalovaný za dohodnutých podmienok zmluvu podpísal a pristupoval k splácaniu úveru.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalovaní ospravedlnili svoju neúčasť a požiadali, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti. Zároveň uviedli, že suma 8.920,80 eur je príliš vysoká, celkovo splatili 30 splátok po 189 eur, preto žiadali, aby súd preskúmal, či a koľko majú ešte zaplatiť, keďže žalobca najprv žiadal 3.931,20 eur v platobnom rozkaze a teraz žiada 8.920,80 eur. Požiadali o povolenie uhradiť pohľadávku v splátkach.
8. Dokazovanie bolo vykonané listinami dôkazmi založenými v súdnom spise, a to prvopisom zmenky, zmluvou o revolvingovom úvere, žiadosťou o úver, splátkovým kalendárom a potvrdeniami bánk o úhrade. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.
9. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 157838-45220, ktorá bola vystavená v Čadci dňa 11.10.2012, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 01.09.2015 v Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, Námestie SNP 29, Bratislava, zmenkovú sumu 8.920,80 eur, s doložkou bez protestu. Žalovaná v 2. rade zmenku podpísala ako avalista.
10. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.
11. Žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade z dôvodov uvedených v odpore a vyjadrení nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť, súd rozhodol tak, že žalobcovi jeho nárok v zmysle upraveného petit po čiastočnom späťvzatí návrhu priznal.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom. V záhlaví zmluvy je žalovaný označený ako podnikateľ - živnostník. Podpísaním zmluvy potvrdil, že úver mu žalobca poskytuje na výkon jeho podnikateľskej činnosti a na tento účel ho teda od žalobcu prijal. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že žalovaný v 1. rade pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanému ako podnikateľovi na podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovaného nemohlo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaný v skutočnosti nemienil úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovaný v 1. rade sa ochrany ako spotrebiteľ začal dovolávať až v priebehu súdneho konania. Súd poukazuje aj na uvedenie účelu čerpania úveru v žiadosti o poskytnutie úver zo dňa 10.10.2012, kde žalovaný v 1. rade uviedol, že účelom čerpania úveru je nákup náradia. Tvrdenie, že si žalovaný v 1. rade nemohol zahrnúť splátky do nákladov v daňovom priznaní, nie je spôsobilé vyvrátiť záver o otm, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný v 1. rade svojím podpisom na zmluve o revolvingovom úvere deklaroval, že peňažné prostriedky majú byť určené na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru kauzálneho vzťahu medzi stranami, je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie sa strán. Žiaden z predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalobca vedel alebo mohol vedieť, že žalovaný v 1. rade v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu. Práve naopak priamo zo zmluvy vyplýva, že išlo o obchodnoprávny vzťah.
13. K námietke, že žalovanému v skutočnosti bola poskytnutá suma 4.000 eur a nie suma 9.072 eur, súd uvádza, že pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti, ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú len dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) nevyplýva opak. Účastníci zmluvy sa preto mohli odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že zmluvná odmena, ktorá plní funkciu úrokov z úveru, sa stáva splatnou ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a bude zaplatená započítaním. Zmluva o úvere by sa nestala neplatnou ani v prípade, ak by v nej bol dojednaný neprimerane vysoký úrok. V takom prípade by podľa poslednej vety § 502 ods. 1 ObZ bol dlžník povinný platiť úrok len v najvyššej prípustnej výške. Rovnako to platí aj o zmluvných pokutách, ktorých neprimeranú výšku by mohol súd za podmienok uvedených v § 301 ObZ znížiť. Žalovaní neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by súd na postup podľa § 502 alebo § 301 ObZ oprávňovali.
14. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade považuje súd za potrebné dodať, že pristúpením k záväzku poskytla dlžníkovi - žalovanému v 1. rade zabezpečenie, ale nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť žalovanému v 1. rade vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Len samotná skutočnosť, že ako fyzická osoba by mohla mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom na to, aby súd považoval žalovanú v 2. rade za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom.
15. Podľa čl. I § 47 ods. 1 zmenkového zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
16. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak stojí v postavení v niektorej z vyššie uvedených funkcií vedľa seba viac osôb (napr. vystaviteľ zmenky a avalista), potom každý z nich je sám za seba voči majiteľovi zmenky solidárnym dlžníkom a majiteľ zmenky si môže svoje nároky uplatňovať voči ktorémukoľvek z nich, a to aj súčasne, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zmenkového dlžníka.
17. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že platobným rozkazom, ktorý bol zrušený, boli zaviazaní na zaplatenie sumy 3.931,20 eur a teraz žalobca žiada 8.920,80 eur, súd poukazuje na to, že žalobca pôvodne žiadal o zaplatenie zmenkovej sumy 8.920,80 eur, nakoľko však ešte pred vydaním platobného rozkazu došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v zmenkovej sume 4.989,60 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám, súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných na zaplatenie tej časti zmenkovej sumy, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz bol zrušený, súd zároveň v tomto rozsudku v späťvzatej časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
18. Čo sa týka námietky, že žalovaní uhradili 30 splátok po 189 eur, súd konštatuje že sám žalobca na pojednávaní dňa 29.04.2019 pripustil úhradu splátok zo strany žalovaných, a to dokonca v počte 32 splátok po 189 eur v celkovej sume 6.048 eur. Táto skutočnosť bola zohľadnená pri vyplnení zmenky. Súd poukazuje na to, že nominálna výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 9.072 eur, pričom ku dňu vyplnenia zmenky bol úver splatený vo výške 6.048 eur, a teda zostávajúca istina úveru predstavovala sumu 3.024 eur. Do zmenkovej sumy však boli zahrnuté aj zmluvné pokuty, na ktoré žalobcovi vznikol v zmysle bodu 12. zmluvy o revolvingovom úvere nárok. Išlo o tri zmluvné pokuty každá vo výške 453,60 eur a jedna zmluvná pokuta vo výške 4.536 eur, teda zmenková suma v konečnom dôsledku predstavuje súčet nesplatenej istiny úveru a zmluvných pokút, t.j. 8.920,80 eur (3.024 eur istina a 5.896,80 eur zmluvné pokuty). Súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobca zobral v časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvným pokutám vo výške 4989,60 eur žalobu späť, a v konečnom dôsledku tak v zmenkovej sume ostala zahrnutá už len suma nesplatenej istiny úveru a dvoch zmluvných pokút po 453,60 eur. V tejto súvislosti súd podotýka, že vo vzťahu k sankciám zahrnutým do zmenkovej sumy neboli zo strany žalovaných vznesené žiadne námietky.
19. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaných o umožnenie splátkového kalendára, súd uvádza, že v zmysle § 216 ods. 1 CSP je viazaný žalobným návrhom žalobcu, preto bez takéhoto návrhu zo strany žalobcu nemohol umožniť uhrádzanie priznanej pohľadávky formou splátok. Takéto dojednanie je plne v dispozícii sporových strán, ktoré sa môžu následne dohodnúť na možnosti uhradiť pohľadávku formou splátkového kalendára.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech v sume, v ktorej časti mu bolo vyhovené. V časti zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal žalobca návrh späť bez odôvodnenia, zavinil zastavenie konania žalobca. Úspech žalobcu tak predstavuje 55,94 %, neúspech predstavuje 44,06 %, v konečnom dôsledku pomerný úspech žalobcu je 11,88 %.
21. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Ak povinní nesplnia dobrovoľne povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.