Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_17CoP-6-2022.pdf
PDF · 170.12 KB
Case nature
Subarea
17CoP/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H., v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov: matky A. a otca A., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. decembra 2021, č.k. 18P/54/2019-2309, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s mal. dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov roku 2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. O t e c je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. H. Y., nar. XX.XX.XXXX
- v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.02.2022
v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si mal. dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v L., nachádzajúceho sa na P., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy mal. dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá,
- v období od 01.03. 2022
v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy mal. dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v L., nachádzajúceho sa na P. a mal. dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá.
II. M a t k a j e p o v i n n á v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených, mal. dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému H., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 18P/54/2019.
IV. Týmto sa m e n í uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.10.2019 č.k. 12P/44/2019-76 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. 02. 2020 sp.zn. 17Cop/3/2020 o úprave styku otca s mal. H. Y., nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
X. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. neodkladným opatrením zmenil uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/44/2019-76 zo dňa 14.10.2019 na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019 tak, že otec je oprávnený na stretnutie s maloletým H. každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a s účinnosťou od 01.03.2022 je otec oprávnený na stretnutie s maloletým H. každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov roku 2021 a počas novoročných sviatkov roku 2022 tak, že otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým H. dňa 26.12.2021 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. a dňa 02.01.2022 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je zároveň povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Otec si maloleté dieťaťa v určenom čase od matky prevezme pred kultúrnym domom v L., na P., kde ho matke v určenom čase aj odovzdá. V prípade, že sa styk otca s maloletým dieťaťom neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná umožniť otcovi styk s maloletým v rovnakom časovom rozsahu v náhradnom termíne. Výrokom II. vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvotným uznesením zo dňa 04.10.2021 ex offo zmenil (rozšíril) dovtedy upravené stretávanie otca s mal. dieťaťom, ktoré však na odvolanie matky Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. 27CoP/70/2021-2189 zo dňa 26.11.2021 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V priebehu odvolacieho konania dňa 25.11.2021 otec maloletého dieťaťa podal návrh na neodkladné opatrenie (odvolací súd poznamenáva, že toto bolo odvolaciemu súdu doručené až potom, ako o odvolaní matky rozhodol, teda po skončení odvolacieho konania), ktorým žiadal upraviť jeho styk počas vianočných sviatkov roku 2021 a novoročných sviatkov roku 2022. Matka navrhovala, aby styk bol rozširovaný postupne, resp. aby bol zachovaný styk v rozsahu pôvodného NO z roku 2019, prípadne v rozsahu na každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 14.00 hod.. Kolízny opatrovník k návrhu a tiež vo vzťahu k možnosti ex offo rozšíriť styk otca uviedol, že v rámci jeho šetrenia sa otec vyjadril, že navrhuje v nepárnom týždni v sobotu styk na 5 hodín a v nedeľu na 9 hodín po dobu mesiaca a následne styk s prespatím, pričom matka trvala na postupnom rozširovaní styku, odvolávajúc sa na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a poukaz na odmietanie syna prespávať mimo domu. Zároveň kolízny opatrovník doporučil ako vhodné so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa, aby postupný adaptačný proces stretávania otca s dieťaťom bol nastavený tak, že styk otca s dieťaťom bude upravený v sobotu v trvaní 5 hodín každý týždeň po dobu prvých 6 týždňov, do čoho by spadalo aj obdobie vianočných a novoročných sviatkov (pokiaľ otec špeciálne v tomto smere chcel styk upravovať), a následne doporučil pristúpiť k rozšíreniu styku po dobu 2 - 3 mesiacov na každú druhú sobotu a nedeľu v rozsahu minimálne 12 hodín so zohľadnením aktuálneho režimu maloletého dieťaťa.
3. Súd prvej inštancie na dokazovaním zistené skutočnosti plynúce z obsahu spisového materiálu aplikoval ust. § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 360 ods. 1, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 4 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré, vo svetle teoretických východísk upravujúcich zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že tu existuje neodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov na strane maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmom, ktorá odôvodňuje zmenu jednak doteraz upraveného styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle jeho rozšírenia prostredníctvom nastaveného adaptačného procesu, a tiež čiastočného vyhovenia návrhu otca na úpravu jeho stretávania s dieťaťom počas vianočných sviatkov roku 2021 a novoročných sviatkov roku 2022, z ktorého dôvodu otcovi nad rámec bežného styku upravil stretnutie s dieťaťom aj počas uvedených sviatkov a vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. S odkazom na názor vyslovený predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, týkajúci sa záujmov maloletého dieťaťa a s ním spojenej potreby rozširovania styku otca s dieťaťom, nastavil adaptačný proces rozširovania styku do časových etáp. Nad rámec toho, že popri bežnom styku zintenzívnil kontakt otca s dieťaťom počas sviatkov, zároveň zmenil doterajšiu úpravu bežného styku otca s dieťaťom na každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky a s účinnosťou od 01.03.2022 na každý párny týždeň v sobotu od 12:00 hod. do 17:00 hod. a nepárny týždeň vždy v sobotu od 12:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Takto nastavený styk považoval za primeraný, postupný a keďže na výzvu súdu sa nevyjadril otec
k možnosti úpravy styku na jeden deň v párnom kalendárnom týždni, dôvodiac, že vychádzal z návrhu kolízneho opatrovníka a tiež názoru odvolacieho súdu, mal za to, že ním nastolená úprava je v záujme dieťaťa. K obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 02.12.2021 v konaní o rozvod manželstva vedenom pred OS Bratislava IV. týkajúcom sa styku s otcom uviedol, že z jej obsahu nevyplýva, že by sa rodičia na v zápisnici uvedenom rozsahu styku dohodli formou rodičovskej dohody, len otec sa k danej úprave vyjadril, že súd žiadal matku, aby stretávanie prebehlo tak, že vo februári a v marci bude syn u otca už s prespaním s tým, že rodičia o tom, ako to prebiehalo, majú informovať súd v marci 2022. S poukazom na problematickosť otázky stretávania otca s dieťaťom považoval súd prvej inštancie za vhodné zároveň uložiť matke povinnosť poskytnúť otcovi v prípade objektívnej prekážky pre neuskutočnenie stretávania otca s dieťaťom náhradný termín s tým, že jej dal do pozornosti, že by v záujme dieťaťa nemala hľadať zámienky, pre ktoré by pokračovala v snahe obmedzovať otca pri jeho kontakte s dieťaťom, keďže by to mohlo viesť k deformácii vzájomných vzťahov, následnému odcudzeniu, čo by mohlo byť len veľmi ťažko napraviteľné, v súvislosti s čím opätovne poukázal na závery znaleckého dokazovania. Do pozornosti obom rodičom dal potrebu uprednostňovania záujmov dieťaťa pred ich záujmami a existujúcu povinnosť povzniesť sa nad svoje osobné rozpory a nezhody a riešiť situáciu v prospech dieťaťa.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že do doby skončenia konania vo veci samej bude otec oprávnený na stretnutie s dieťaťom len každú sobotu párneho týždňa v kalendárnom roku v čase od 09:00 hod. do 14:00 hod. v neprítomnosti matky, alternatívne navrhovala zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady majúcej za následok nesprávnosť rozhodnutia, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) predovšetkým poukazovala na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom tento dal do pozornosti rodičom, že styk dieťaťa s rodičom sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra, osobnej vôle a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa nepochybne nižšie, vo svetle čoho odvolací súd vyslovil aj názor, že styk otca s dieťaťom je nevyhnutné vzhľadom na okolnosti veci rozširovať postupne. Poukázala na účelové konanie otca, ktorý po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu si toto účelovo neprevzal, napriek tomu, že bol s týmto ako aj s jeho odôvodnením riadne oboznámený, a to na pojednávaní konanom dňa 02.12.2021 v konaní o rozvod manželstva a tak podľa názoru matky konal v priamom rozpore so záujmom dieťaťa, vôľou dieťaťa, prvotne prihliadajúc výlučne na svoje vlastné záujmy, keď následne do bydliska matky privolal policajnú hliadku domáhajúc sa realizácie v tom čase už zrušeného rozhodnutia a vystavil tak dieťa vypätej situácii a opakovanému kontaktu s policajnými príslušníkmi, ktorá situácia v žiadnom prípade nemohla byť na prospech dieťaťa a prostredníctvom nej ani nemôže dochádzať k prehlbovaniu vzťahu otca s dieťaťom. Toto konanie otca sa zopakovalo, a to aj napriek skutočnosti, že matka otcovi oznámila, že dieťa musí po kontakte s pozitívnou osobou na ochorenie Covid-19 absolvovať povinnú karanténu a tiež mu oznámila, že dieťa prejavuje znaky choroby, čo otec neakceptoval, nezaujímal ho zdravotný stav dieťaťa, opakovane sa dostavil do miesta bydliska dieťaťa, privolal policajnú hliadku a dieťa takto bolo znova vystavené neprimeranej situácii. Otec sa nezaujíma o zdravotný stav dieťaťa, nekoná v jeho záujme, ale výlučne vo svojom záujme, nefavorizujúc tak prioritu záujmu dieťaťa. Tak ako už niekoľkokrát predtým, ona opakovane navrhuje postupné rozširovanie styku otca s dieťaťom, pričom vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, navrhuje, aby styk v súčasnosti bol obnovený v rozsahu pôvodného uznesenia, prípadne v rozsahu v akom to navrhovala, a to na každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 14:00 hod., ktorým spôsobom to v princípe doporučoval riešiť v predchádzajúcom rozhodnutí aj odvolací súd. Je to otec, kto opakovane vyvoláva situácie tiež prostredníctvom privolávania policajných hliadok, ktoré narúšajú jeho vzťah s dieťaťom, pričom dotknutí policajní príslušníci takmer vždy osobne kontrolujú prítomnosť maloletého dieťaťa. Matka tak nemá žiadnu možnosť, aby dieťa pred takýmito situáciami ochránila. Nie je to teda ona, ale výlučne konanie otca, ktoré narúša jeho vzťah s dieťaťom. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na tieto skutočnosti neprihliada a vzťah dieťaťa s otcom posudzuje výlučne na základe jednostranných tvrdení otca, dôsledkom čoho je, že zakladá svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach. Ďalej namieta, že v rozhodnutí nie sú zohľadnené možnosti rodičov, ani rovnovážne nastavenie trávenia času s dieťaťom z pohľadu toho, že takto by dieťa s otcom trávilo prakticky každý víkend a ona by nad rámec toho, že to dieťaťu značne naruší jeho harmonogram, bola diskvalifikovaná z toho, aby s dieťaťom akýkoľvek víkend v mesiaci mohla stráviť. Naviac dieťa v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. spáva, pričom opakované prerušenie jeho spánku v princípe každý víkend bude mať za následok absolútnu zmenu jeho návykov, režimu, ktoré matka nastavila za účelom jeho
zdravého vývoja. Pokiaľ by k tomu došlo výlučne raz či dvakrát v mesiaci, nemalo by to také dôsledky, ako každú sobotu a prakticky aj nedeľu v mesiaci. Okrem vzájomného vzťahu s oboma rodičmi je pre zdravý vývoj dieťaťa nevyhnutné aj budovanie sociálnych vzťahov s inými deťmi, čo mu však takto nastaveným stykom bude znemožnené. Súd prvej inštancie rozhodol v tomto smere mimo režimu dieťaťa a v rozpore s informáciami od matky. Keďže súd prvej inštancie styk rozdelil na dve časové etapy, podľa nej nespĺňa základné predpoklady potreby neodkladnej úpravy. Konanie je vedené od roku 2019, rodičovské práva otca nie sú ohrozené, ak, tak len samotným konaním otca, ktoré nespôsobuje matka a teda nie je dôvod na operatívnu úpravu, ktorá by bola potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením nemôže byť riešený problém v celej jeho šírke a detailoch. Aktuálna úprava spoľahlivo zabezpečuje prítomnosť otca v živote dieťaťa. Poukazuje na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vychádzajúc z ktorého najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť aj nad záujmom rodiča. Odkazuje tiež na článok 4 CMP, v ktorom je formulovaný princíp, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Podľa jej názoru, vydané rozhodnutie záujmy dieťaťa nezohľadňuje. Za nezákonné považuje uznesenie aj v časti povinnosti matky umožniť otcovi styk s maloletým v rovnakom časovom rozsahu v náhradnom termíne, keďže to podľa jej názoru nespadá pod neodkladnú úpravu, naviac ani v princípe na to nie je daný dôvod, keďže otcovi navrhovala náhradné termíny na stretnutia s dieťaťom, ktoré však otec vždy zamietol. Z jej strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, styk otca s dieťaťom neprebieha z objektívnych dôvodov na strane maloletého, nebráni sa nahradeniu styku otca s dieťaťom, avšak nie v rozsahu, v akom to definuje súd, čo ani reálne vzhľadom na režim dieťaťa, možné nie je.
5. Otec nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení plne odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 17.12.2021, na ktorom trvá a vychádzajúc z ktorého doporučuje ako vhodné z hľadiska záujmu dieťaťa rozšíriť jeho styk s otcom postupne, v prvej etape trvajúcej 6 týždňov na každú sobotu v trvaní 5 hodín, teda prakticky tak, ako to aj súd prvej inštancie vymedzil v svojom napadnutom rozhodnutí a v ďalšej etape na každú druhú sobotu a nedeľu v rozsahu minimálne 12 hodín so zohľadnením aktuálneho režimu maloletého dieťaťa.
7. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné za použ. § 388 CSP v napadnutej - vyhovujúcej časti výroku I. o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s mal. dieťaťom zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho zrušenie ani potvrdenie. Rozhodnutie v jeho zostávajúcej - vyhovujúcej časti (úprava stretávania počas vianočných sviatkov roku 2021 a novoročných sviatkov 2022) posúdiac obsah odvolania jednak jeho suspenzívnym účinkom dotknuté nebolo a jednak vzhľadom na obdobie, ktorého sa týkalo, keďže zaniklo právo ním priznané, sa stalo nespôsobilé k odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia (výrok II.) táto rovnako suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá (a teda ani odvolacím prieskumom) nebola.
8. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím čiastočne na návrh otca a čiastočne bez návrhu (teda ex offo) zmenil doterajšiu úpravu styku otca s mal. dieťaťom tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/44/2019-76 zo dňa 14.10.2019 na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019 spôsobom, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým H. každý týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 12:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky ďalej od 1.3.2021 každý párny týždeň v sobotu od 12:00 hod. do 17:00 hod., v každý nepárny týždeň v sobotu od 11:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 11:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že odovzdanie a prevzatie mal. dieťaťa bude prebiehať pred Kultúrnym domom v J., za súčasne uloženej povinnosti matke pre prípad nerealizovania styku z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, umožniť otcovi stretnutie v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne (doterajšia úprava mu umožňovala sa s mal. dieťaťom stretávať len každú nepárnu sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky), odvolávajúc sa na závery predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (27Cop 70/2021-2189 zo dňa 26. 11. 2021), tiež závery znaleckého dokazovania, či správu n.o. S.
a v konečnom dôsledku správu kolízneho opatrovníka, vo svetle ktorých je podľa jeho názoru styk otca s mal. dieťaťom z hľadiska jeho záujmu potrebné rozšíriť zvoleným (adaptačným) spôsobom.
9. Odvolateľka (matka) namieta posúdiac obsah odvolania nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), tiež porušenie práva na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku existenciu tzv. inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia (dôvody na odvolanie uvedené v ust. §365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP) naplnenie ktorých vzhliada v nezohľadnení záujmu mal. dieťaťa pre napadnutým rozhodnutím nastolenú úpravu (zmenu) styku s otcom, ktorá nezodpovedá podľa jej názoru potrebám, či dennému režimu mal. dieťaťa, ani okolnostiam posudzovanej veci, čo podľa jej názoru indikuje k obavám o nepriaznivom dopade do sféry fyzického a duševného zdravia mal. dieťaťa a v konečnom dôsledku ani rovnovážnemu nastaveniu výkonu jej rodičovských práv, keď takto prakticky je diskvalifikovaná z možnosti nerušene s mal. dieťaťom tráviť jeden víkend v mesiaci. Trvá v princípe na fixovaní doterajšej dočasnej úpravy do doby právoplatného skončenia konania pre nesplnenie podmienok na jej zmenu, alternatívne navrhuje každú párnu sobotu v zmenenom čase (od 9:00 hod. do 14:00 hod.) dôvodiac denným režimom dieťaťa, ktoré od 14.00 hod. do 17:00 hod. je naučené spávať.
10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil vadu procesných podmienok a jej existenciu odvolateľka ani netvrdila.
11. Posúdením rozhodujúcich skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, bez limitovania odvolacieho prieskumu produkovanými odvolacími námietkami, avšak tiež so zreteľom na ne, tieto vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne opodstatnené, spôsobilé síce vo svetle záujmu mal. dieťaťa, k odlišnej úprave stretávania sa otca s mal. dieťaťom (na rozdiel od doposiaľ nastolenej v roku 2019) do doby, ako bude výkon tejto časti rodičovských práv upravený v rámci komplexnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu vo veci samej, avšak zároveň nie v rozsahu a za podmienok stanovených či už súdom prvej inštancie, či úplne požadovaných matkou v odvolacom konaní.
12. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu týkajúcich sa maloletých detí, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až § 369 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
13. Pri posúdení dôvodnosti odvolania matky maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv (príp. ich zmene ak súd zistí naplnenie zákonných predpokladov pre zmenu), rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Ust. § 25 Zákona o rodine upravuje výkon jednej zložky rodičovských práv a to právo rodiča na čo možno najplnohodnotnejší kontakt s dieťaťom.
20. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).
21. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
24. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 360 až § 369 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak je ohrozené zabezpečenie výchovy a starostlivosti o mal. dieťaťa, a v konečnom dôsledku tiež, ak to vyžaduje verejný záujem. Jednotlivé osobité neodkladné opatrenia upravené v tretej časti CMP nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime uvedeného zákona, samostatná úprava v týchto osobitných prípadoch len zdôrazňuje ich procesné osobitosti. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva, ktorému je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda existencia stavu, ktorý neznesie odklad. Predbežná
ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia
28. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v poradí už druhýkrát nariadil bez návrhu neodkladné opatrenie (po jeho predchádzajúcom zrušení odvolacím súdom), ktorým zmenil rozsah a podmienky doposiaľ už vydaným neodkladným opatrením upraveného styku otca s mal. dieťaťom, tvrdiac zmenu skutkových okolností a z nich plynúci záujem mal. dieťaťa na ďalšom posilňovaní vzájomných väzieb medzi ním a otcom, ktoré dôvody možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP , spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
29. Tak, ako odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike uviedol už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, opakovane vo svetle pretrvávajúcej zistenej skutkovej situácie spočívajúcej v nerealizácii stretávania otca s mal. dieťaťom, považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa) a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti (ktoré v danom prípade z dokazovania doposiaľ nevyplynuli), rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná, pričom najvhodnejším a reálnym spôsobom, akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v posudzovanej veci) rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej úpravy stretávania s rodičom, ktorému dieťa nebolo do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, by mali byť nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, aby boli schopní podriadiť niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne záujem ich mal. dieťaťa a jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu rodičovských práv, k naplneniu čoho však dostatočne v podmienkach posudzovanej veci doposiaľ nedochádzalo a žiaľ zjavne ani naďalej nedochádza.
30. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie, resp. ďalší rozvoj vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s otcom), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s dieťaťom, či tvrdenej, alebo javiacej sa potreby zmeny doposiaľ už nastavenej úpravy stretávania, určujúci záver o existencii zmenených okolností, vo svetle záujmu a ochrany mal. dieťaťa tak významných, že si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia v prípade, ak už takáto úprava existuje. Na už odvolacím súdom vysloveným názorom (na ktorý poukazuje v odvolaní tiež matka), že neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme, preto umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych podmienok, je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností, nie je dôvod nič ani v tomto štádiu meniť.
31. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že bežný styk otca s maloletým H. je už do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu) upravený formou neodkladného opatrenia (na základe uznesenia Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 12P/44/2019 zo dňa 14.10.2019 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/3/2020 zo dňa 12.02.2020) tak, že otec je oprávnený na stretnutie s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že odovzdanie a prevzatie dieťaťa sa uskutoční na námestí pred Kultúrnym domom v L.. Zároveň pred Okresným súdom Bratislava IV. pod sp. zn. 13P/91/2019 je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého, ktoré doposiaľ nie je skončené. Ako vyplýva z pripojenej zápisnice z pojednávania o rozvode, je zrejmé, že tiež súd v uvedenom konaní vedie rodičov k adaptačnému procesu s postupným rozširovaním rozsahu styku otca s mal. dieťaťom, javí sa však (vychádzajúc zo zistených skutočností), že doposiaľ neúspešne, keďže styk otca s mal. dieťaťom sa naďalej nerealizuje, čo matka odôvodňuje rôznymi príčinami (tiež zdravotným stavom mal. dieťaťa, dôvodmi, ktoré vidí na strane otca a pod.). Matka s mal. žije naďalej v spoločnej domácnosti v L.. Uznesením pod č.k. 18P/54/2019 - 1367 zo dňa 9.6.2021 Okresný súd Prievidza uložil rodičom maloletého výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu, ktorého výkon sa realizuje v Centre pre deti a rodiny S., n.o. za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. V priebehu tohto konania bol vypracovaný pod
č. XXX/XXXX J.. H. P., J.. znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplýva doporučenie rozšírenia styku otca s mal. dieťaťom. Tiež v priebehu konania prebehlo viacero stretnutí otca s maloletým, konkrétne v dňoch 26.6.2021, 10.7.2021, 25.7.2021, 07.08.2021, 21.08.2021 na pôde detského ihriska O. J. U. v J., v úvode stretnutia za asistencie zástupcu centra S., n.o.. Podľa písomných správ centra S., n.o. sledovaná časť stretnutí prebiehala vždy bezproblémovo. Zatiaľ čo pri úvodných stretnutiach sa maloletý prejavoval odmietavo a otec ho musel v úvode stretnutia motivovať, aby sa k nemu priblížil, pri neskorších stretnutiach maloletý obavy už neprejavoval a sám spontánne nadviazal kontakt s otcom, ako mal súd prostredníctvom sudkyne možnosť sledovať aj pri odovzdaní maloletého dňa 21.08.2021, ktoré prebehlo za účasti súdu a kolízneho opatrovníka úplne bezproblémovo. Ani matka neindikovala súdu žiadne vážne pochybenia otca počas stretnutí, ktoré doposiaľ prebehli. Otec maloletého odovzdal matke po skončení styku (pokiaľ došlo k jeho realizácii) vždy včas. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, od doby vydania v poradí prvého ex offo neodkladného opatrenia o zmene (rozšírení styku) otec signalizuje, že stretávania s mal. dieťaťom sa nerealizujú vôbec.
32. Zo zápisnice zo súdneho pojednávania zo dňa 02.12.2021 vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré prebieha na Okresnom súde Bratislava IV. vyplýva, že pojednávanie bolo odročené na 10.03.2022, pričom do tohto termínu sa mal realizovať styk otca s maloletým v mesiaci december každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod., v januári každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., v mesiaci február siedmy kalendárny týždeň a v mesiaci marec deviaty kalendárny týždeň od soboty v čase od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Zo zápisnice však zároveň nevyplýva, že na tomto sa rodičia vzájomne dohodli a že v uvedenom rozsahu by bola uzavretá rodičovská dohoda. Pojednávanie prebiehalo bez prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu personálnych problémov a zároveň neodkladných povinností na referáte ÚPSVaR L. A.. a ktorý zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
33. Otec maloletého H. podaním zo dňa 16.12.2021 súdu oznámil nové skutočnosti k realizácii styku otca s maloletým dňa 11.12.2021 a dňa 12.12.2021, kedy matka podľa neho aj naďalej nepretržite od 02.10.2021 bezdôvodne bráni otcovi v styku s maloletým. Celkovo už podľa jeho tvrdenia zmarila 47 stykov nariadených súdnym rozhodnutím a naposledy v termíne od 11.12.2021 do 12.12.2021. Styk s maloletým sa nerealizuje, pričom matka nenavrhla ani náhradný termín styku ani iné riešenie styku, otcovi v SMS uviedla, že syn údajne nechce ísť a schoval sa. Matka s otcom osobne nekomunikovala, nemala záujem sa s ním zhovárať, neotvorila mu dvere, syna mu neukázala a je celkom očividné, že z vlastnej vôle neuskutočnila styk, nerešpektovala žiadne z uznesení a určuje si naďalej svoje vlastné podmienky realizácie styku. Otec syna naposledy videl dňa 02.10.2021, pričom matka nemá žiadnu snahu ani ochotu styk a kontakt uskutočňovať. K stretnutiu rodičov organizovaným kolíznym opatrovníkom dňa 08.12.2021 otec o.i. uviedol, že dňa 08.12.2021 sa otec k stretnutiu riadne dostavil, po jeho príchode mu H.. J. oznámila, že matka ani syn sa stretnutia nezúčastnia, pretože matka požiadala o individuálne stretnutie z dôvodu, ako uviedla, aby nebola vystavovaná arogantnému a nátlakovému správaniu manžela, pričom p. J. matke vyhovela bez výhrad, podľa jej slov jej dala náhradný termín na 13.12.2021. Sudca Okresného súdu Bratislava IV. v priebehu rozvodového pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.12.2021 na Okresnom súde Bratislava IV. uviedol, že žiada matku, aby prebehli styky tak, že vo februári a v marci bude syn na stykoch už s prespaním s otcom a o uvedenom majú rodičia informovať súd na ďalšom pojednávaní v marci 2022.
34. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J. ako kolízny opatrovník mal. dieťaťa v tomto konaní sa k podanému návrhu neodkladného opatrenia otca vyjadril podaním z 17.12.2021, v ktorom uviedol, že úrad v súvislosti s vyhodnotením plnenia účelu výchovného opatrenia v mesiaci december mal záujem o zorganizovanie spoločného stretnutia s rodičmi mal. H.. Matka reagovala emailom, v ktorom požiadala o individuálny termín stretnutia, čo odôvodňovala tým, že počas všetkých doterajších spoločných stretnutí bola podľa jej vyjadrenia vystavená nátlakovému a arogantnému správaniu manžela, bola neustále natáčaná na video a manžel po stretnutiach mal podávať rôzne trestné oznámenia. Otec sa dňa 08.12.2021 na stretnutie dostavil. Prejavil záujem absolvovať poradenstvo na referáte poradenskopsychologických služieb. S matkou bol dohodnutý termín osobného stretnutia na 13.12.2021, vyjadrila sa, že ona má záujem pokračovať v poradenskom procese v Centre pre deti a rodiny S., keďže tam s poradenstvom začali a uviedla, že nie je pravdou, že by mala žiadať o ukončenie poradenstva tak, ako to v správe uvádza centrum. V nadväznosti na uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne mal úrad záujem viesť rodičov k postupnému rozširovaniu styku otca s maloletým H.. Otec sa vyjadril, že navrhuje v nepárnom týždni v sobotu styk na 5 hodín a v nedeľu na 9 hodín a takto by to bolo každý druhý víkend po dobu mesiaca a následne styk s prespatím. Matka sa vyjadrila, že trvá na postupnom rozširovaní styku, pričom sa odvolávala na rozhodnutie krajského súdu, poukázala na odmietanie syna prespávať mimo domu. Úrad je toho názoru, že ako vhodné sa javí, aby bol styk otca s mal. H. upravený v sobotu v trvaní 5 hodín každý týždeň po dobu prvých 6 týždňov, pričom by toto obdobie mohlo už zahŕňať aj obdobie vianočných a novoročných sviatkov, následne by sa mohlo pristúpiť k rozšíreniu styku po dobu 2-3 mesiacov na každú druhú sobotu a nedeľu v rozsahu minimálne 12 hodín, pričom je potrebné zohľadniť aktuálny režim maloletého.
35. V podaní matky, doručenom súdu dňa 20.12.2021 sa matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila, že po súdnom pojednávaní dňa 02.12.2021 (vo veci rozvodu) začala matka pripravovať na styk s otcom v rozsahu pôvodného neodkladného opatrenia, teda v nepárnu sobotu bez prespania a matka mala za to, že styk otca prebehne v nepárnu sobotu v rozšírených hodinách a to od 12.00 hod. do 17.00 hod. na čo syna začala aj riadne pripravovať. Matka má za to, že otec bol o predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trenčíne informovaný už na pojednávaní dňa 02.12.2021, preto má za to, že otec v žiadnom prípade nekoná v záujem maloletého syn, ale výlučne presadzuje svoje záujmy. Otec o zrušení neodkladného opatrenia s prespatím vedel od 02.12.2021, pričom jeho reakciou bolo, že o jeho zrušení nevie. Otec tak uvádza nepravdivé tvrdenia, nekoná v záujme maloletého dieťaťa, ktorého vystavuje traumatizujúcim situáciám (privolávanie policajných hliadok) a ktorý presadzuje výlučne svoj vlastný záujem. V konaní otca z 11.12.2021 a 12.12.2021 nie je možné nájsť konanie v záujme syna, nakoľko otec o problémoch maloletého syna s prespaním mimo bydliska má vedomosť a napriek tomu syna vystavil situácii s privolanou policajnou hliadkou. Práve otec spôsobuje narušenie jeho vzťahu s maloletým synom, nerešpektuje vôľu syna, nekoná v jeho záujme, ale výlučne presadzuje svoje záujmy. Matka začala motivovať syna na styk s otcom bez prespatia ihneď po uznesení Krajského súdu v Trenčíne. Navrhuje, aby styk otca so synom prebiehal každú párnu sobotu v rozsahu od 9.00 hod. do 14.00 hod. alebo od 12.00 hod. do 17.00 hod. Matka len pre úplnosť uvádza, že z dôvodu uskutočneného pojednávania dňa 02.12.2021 v žiadnom prípade nemala pochybnosti o tom, že styk sa uskutoční v rozsahu predĺžených hodín a nepredpokladala, že otec uznesenie Krajského súdu v Trenčíne účelovo neprevezme. Urobila všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa styk otca so synom riadne uskutočnil.
36. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pochybovať, že narušené vzťahy medzi rodičmi dieťaťa, prítomné už v čase predchádzajúceho rozhodovania o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (tiež styku otca s mal. dieťaťom) naďalej pretrvávajú do takej miery, že ani v súčasnosti nemožno reálne očakávať konsenzus rodičov v otázke nastavenia primeraného, rozvoj vzťahov medzi otcom a dieťaťom sledujúceho adaptačného procesu, preto so zreteľom na zachovanie a rozvoj vzájomných väzieb otca s mal. dieťaťom, teda prioritne vo svetle záujmu mal. dieťaťa, keďže doposiaľ javiaca sa úprava aj s ohľadom na závery znaleckého posudku sa nejaví ani v jej dočasnej rovine ako dostatočná, možno sa identifikovať s názorom súdu prvej inštancie o potrebe jej prehodnotenia a znovunastavenia neodkladným opatrením a to aj pri absencii navrhovania takejto zmeny ktorýmkoľvek z rodičov. Časový horizont už prebiehajúcich konaní vo veci samej, či výhľadovosť ich právoplatného skončenia pri existujúcich postojoch rodičov, indikuje totiž k obave, že ku konečnému vyriešeniu tejto problematiky nedôjde z hľadiska záujmu dieťaťa v takom horizonte, aby fixovanie stagnujúceho stavu v podobe nedostatočného, k napredovaniu rozvoja vzťahov medzi otcom a dieťaťom neindikujúceho nastavenia stretávania, či aktuálne nulového kontaktu, bolo z pohľadu záujmov dieťaťa dlhšiu dobu, resp. naďalej udržateľným.
37. Odvolací súd opätovne v nadväznosti na vyššie uvedené zdôrazňuje, že aj keď obaja rodičia sú pre deti dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie, je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene (ako tomu je tiež v danej veci), sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra, osobnej vôle, teda vo svetle jeho záujmu, a až druhotne z hľadiska práv rodičov, preto aj nastavenie rozsahu a podmienok styku je prioritne dané limitmi ochrany záujmov mal. dieťaťa, ktoré sa pod vplyvom rôznych životných okolností môžu meniť, v dôsledku čoho (favorizujúc jednoznačne záujem mal. dieťaťa) na tieto zmeny musia reflektovať tiež súdy prostredníctvom svojich rozhodnutí, citlivo a starostlivo vnímajúc nuansy života, ktorým sú mal. deti priebežne vystavované a ktoré by mohli byť spôsobilé pri nečinnosti príslušných orgánov (či ich
nedostatočnej reflexii na zistené zmenené skutkové okolnosti) privodiť mal. dieťaťu následky, ktoré by nemuseli byť v menšom, či väčšom rozsahu skonvalidovateľné.
38. Na významnú zmenu skutkových okolností, prítomných tiež v danej veci, reflektuje právny mechanizmus § 26 Zákona o rodine, ktorý umožňuje vo svetle priority záujmu maloletého dieťaťa (a až v druhom slede jeho rodičov) zmenu posúdiť a tejto aj v poradí ďalšie (zmenené) rozhodnutie o už raz upravovanej otázke styku prispôsobiť, ktorý postup v princípe správne zvolil súd prvej inštancie aj v okolnostiach posudzovanej veci.
39. Rovnako správne a v intenciách daných predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu posúdil, že vzhľadom na záujem mal. dieťaťa a doposiaľ realizované stretávanie otca s dieťaťom je potrebné rozsah a podmienky komfortnejšie (na prospech otca) zmeneného stretávania otca s mal. dieťaťom nastaviť spôsobom, aby neboli vážnejšie pochybnosti, že dieťa to bez negatívnych dopadov do jeho sféry, aj zvládne. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu totiž vyplynulo, že otec sa s maloletým prakticky dve tretiny jeho útleho veku (dieťa je vo veku tri a pol roka) reálne môže podľa doposiaľ nastolenej úpravy NO nariadeným v roku 2019, stretávať len dva krát do mesiaca v jeden deň (každú nepárnu sobotu) v rozsahu troch hodín (od 14.00 hod. do 17.00 hod.), pričom niekoľko stretnutí realizovaných v priebehu konania na pôde detského ihriska O. J. U. v J. (v úvode stretnutia za asistencie zástupcu Centra S. n.o., tiež kolízneho opatrovníka a jeden krát tiež samotného súdu), malo svoj vzhľadom na predchádzajúcu absenciu kontaktu otca s mal. dieťaťom prirodzený vývoj (pri úvodných stretnutiach sa dieťa malo prejavovať odmietavo a otec ho musel v úvode motivovať, aby sa k nemu priblížil, neskoršie spontánne nadväzoval kontakt s otcom), za súčasného zistenia, že rodičia sa zúčastnili aj nariadeného odborného poradenstva a matka neoznamovala súdu žiadne vážne pochybenia počas stretnutí otca s dieťaťom, čo indikuje k predpokladu, že frekvencia stretnutí a ich časový rozsah (samozrejme za predpokladu ich primeraného prispôsobenia dennému režimu mal. dieťaťa), by mohla viesť k pozitívnemu výsledku v podobe rozvíjania vzťahov a budovaniu dôvery medzi otcom a mal. dieťaťom, v prospech ktorého záveru nasvedčujú tiež správa podaná n.o. S., či kolízneho opatrovníka a v konečnom dôsledku aj samotný v priebehu konania vypracovaný znalecký posudok pod č. XXX/XXXX znalkyňou J.. H. P., J.. a ktorý proces bolo potrebné nepochybne odštartovať, keďže za doposiaľ nastavených podmienok styku, žiadny ďalší pozitívny vývoj nebolo možné očakávať, keďže úsporne nastavený režim (v čase jeho úpravy samozrejme primeraný v tom čase existujúcim podmienkam), k tomu nevytváral už ďalej predpoklady. V tomto smere teda odvolacie námietky matky prostredníctvom ktorých sa domáha fixovania pôvodnej úpravy nie sú opodstatnené, keďže neexistujú jednak okolnosti, ktoré by otca z komfortnejšieho stretávania s mal. dieťaťom diskvalifikovali (či už na jeho strane, či na strane mal. dieťaťa) a jednak nie je možné odignorovať vzhľadom na vzájomné postoje rodičov, nereálnosť vyriešenia tejto otázky rozhodnutím vo veci samej v dohľadnom horizonte, kedy možnosť ujmy na strane mal. dieťaťa v podobe nerozvíjania väzieb s jeho otcom jednoznačne indikuje aj s ohľadom na doporučenia odborníkov k neodkladnému zásahu súdu prostredníctvom využitia inštitútu neodkladného opatrenia, pre vydanie ktorého za daných okolností boli a sú splnené zákonné predpoklady.
40. Významným z hľadiska záujmov dieťaťa, je však obsah tejto zmeny primerane prispôsobiť útlemu veku mal. dieťaťa, jeho doterajšej reálnej interakcii s otcom, jeho režimu, aby neboli vážnejšie pochybnosti, že dieťa túto zmenu aj bez negatívnych dôsledkov zvládne. Nemožno totiž odignorovať (a odvolací súd na to poukázal aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí), že dieťa reálne minimálne dve tretiny svojho krátkeho života (teda jeho poslednej doterajšej etapy od úpravy v roku 2019) trávi výlučne s matkou v bezprostrednom blízkom kontakte s ňou, v spoločnej domácnosti s ňou a čo je pre posúdenie danej problematiky najvýznamnejším, v minimálnom, a aktuálne podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, aj samotného otca, dokonca bez kontaktu so svojím otcom. Za tejto situácie, bez ohľadu na to, ktorý z rodičov na vzniku takejto situácie ťažiskovo participoval, je zrejmé, že rozsah obdobia a vek dieťaťa, v ktorom došlo k minimalizovaniu, či dokonca prerušeniu kontaktu s otcom, dôvodne nasvedčujú v prospech obavy o oslabení vzájomných väzieb medzi otcom a dieťaťom a o ťažiskovom naviazaní maloletého dieťaťa na matku. Nemožno vylúčiť, že dieťa, vzhľadom na vek, kedy došlo k odlúčeniu od otca a času, ktorý odvtedy uplynul, a ktorý je poznačeným stratou tohto kontaktu, si nevybavuje ani prežitky, či pozitívne asociácie, ktoré prežilo a mohli by byť spájané s otcom. Za týchto okolností tvrdenia matky, že opätovné nadväzovanie (rozširovanie) kontaktu dieťaťa s otcom musí mať svoju určitú postupnosť, aby z dôvodu ich dlhodobého odlúčenia, či minimálneho kontaktu, čo nemožno odignorovať, nevystavila aktuálna zmena dieťa traume v podobe náhlej zmeny jeho bezpečného prostredia, či neprítomnosti pre neho najbližšieho aktuálneho človeka - matky, má
svoje racionálne opodstatnenie, vyžadujúce si reakciu zodpovedných orgánov na tieto zistené zmenené skutkové okolnosti.
41. Je potrebné preto rozhodovať o obsahu a dosahu takejto zmeny prioritne nie s predstavami rodičov, ale vo svetle záujmu maloletého dieťaťa a zároveň nemožno vzhľadom na existujúce konanie vo veci samej, si takúto dočasnú úpravu (jej zmenu) zamieňať s rozhodnutím vo veci samej. Úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je prioritne chrániť rodičov, ktorí ako dospelí jedinci zjavne svoju vôľu vedia rôznymi prostriedkami demonštrovať, ale prioritne ochrániť dieťa, ktoré o to viac, že je v útlom veku, sa proti pre neho nekonformnému stavu nie je spôsobilé aktívne vymedziť.
42. So zreteľom na vyššie uvedené, preto odvolací súd aj posudzoval dôvodnosť námietok matky proti zmenenému rozsahu a podmienkam styku otca s mal. dieťaťom.
43. Súd prvej inštancie v princípe správne s účinnosťou odo dňa vydania svojho rozhodnutia nastavil, akceptujúc návrhy kolízneho opatrovníka a čiastočne správne interpretujúc aj načrtnuté východiská novej úpravy styku zo strany odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, komfortnejšie styk otca s maloletým dieťaťom, a to spôsobom, u ktorého možno predpokladať nenásilné a prirodzené rozvíjanie väzieb dieťaťa na jeho otca. Pokiaľ ide o prvú etapu, a to od vydania rozhodnutia až do 01.03.2022, kedy otec je oprávnený na stretnutie s dieťaťom každý týždeň vždy v sobotu v určených hodinách, s touto sa odvolací súd, pokiaľ ide o frekvenciu identifikuje a považuje ju za nastavenú správne. Tým, že otec sa pravidelne takto stane súčasťou víkendového režimu dieťaťa, vytvorí predpoklady pre to, aby dieťa otca začalo vnímať nevnútene a prirodzene ako osobu, ktorá do jeho života trvalo patrí. S ohľadom na námietky matky však odvolací súd upravil (posunul) čas odovzdania a prevzatia dieťaťa, pretože nemožno neakceptovať skutočnosť, že dieťa má určitým spôsobom nastavený denný režim a pokiaľ matka tvrdí, že je zvyknuté pravidelne denne cca od 14:00 hod. do 17:00 hod. spávať, nie je vhodné, pokiaľ to nie je nevyhnutné, zásadným spôsobom takýto denný režim dieťaťa, a to počas každého víkendu narúšať. S ohľadom na to, ale zároveň aj s ohľadom na vzdialenosť bydliska otca od bydliska dieťaťa, čas prevzatia dieťaťa odvolací súd posunul na 10:00 hod., čo je podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné aj pre otca, a zároveň odovzdanie dieťaťa matke na 15:00 hod., čo zásadným spôsobom zase nevybočuje z rámca času, kedy dieťa podľa tvrdenia matky v poobedňajších hodinách zvykne spávať. Zmenu podľa názoru odvolacieho súdu si však ťažiskovo vyžaduje etapa, ktorá má nastúpiť od 01.03.2022, kedy súd prvej inštancie, odvolávajúc sa na stanovisko kolízneho opatrovníka a odvolací súd, ktoré si však zjavne nesprávne interpretoval, upravil stretávanie dieťaťa s otcom prakticky na každý víkend v roku, proti čomu matka dôvodne namieta. Je potrebné jej prisvedčiť, že takouto úpravou by totiž bola diskvalifikovaná z možnosti nerušene čo i len jeden víkend stráviť so svojím dieťaťom a vytvoriť si svoj vlastný program, čo je neudržateľné, pretože takto nastavený styk by nebol primeraný ani v rozhodnutí vo veci samej, nieto ešte v rámci dočasnej úpravy. Pokiaľ odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí načrtol možnosť príkladmo rozšírenia styku otca na 2 víkendové dni sobota a nedeľa bez prespania za súčasného ponechania tiež určeného dňa v párnom týždni, tak absolútne logicky tým mal na mysli, že určený deň, či už v párnom alebo nepárnom týždni, nebude rovnako víkend, ako v párnom/nepárnom týždni a racionálne to takto ani nebolo možné interpretovať. Bola to načrtnutá možnosť stretávania s dieťaťom v tzv. opačnom týždni, ale počas pracovných dní, pokiaľ by to možnosti, či realita života rodičom umožňovali. V tomto smere teda námietky matky sú dôvodné. Na strane druhej však, pokiaľ má mať zmysel a splniť účel nastavený adaptačný proces, nie je možné ponechať matkou požadovanú doterajšiu úpravu, t.j. stretávanie otca s dieťaťom každý druhý týždeň len v sobotu, keď niet dôvodu preto, aby v danom týždni sa otec nestretával s dieťaťom tak v sobotu, ako aj v nedeľu (samozrejme v tomto štádiu bez prespatia). Keďže otec sa ani v priebehu odvolacieho konania voči takto nastavenej úprave nevymedzuje, nie je dôvod ju považovať za pre neho, z hľadiska dochádzania za dieťaťom, neakceptovateľnú. Zároveň odvolací súd počas soboty nastavil identický časový rozsah, ako aj čas prevzatia a odovzdania dieťaťa aký stanovil v etape do 01.03.2022, a pokiaľ ide o nedeľu, stanovil komfortnejší rozsah, ktorý síce nezohľadňuje poobedňajší spánok dieťaťa, ale na strane druhej, keďže pôjde prakticky len o 2 dni v mesiaci (2 nedele), podľa názoru odvolacieho súdu a v princípe to týmto spôsobom naznačuje aj matka, tieto tzv. dve vybočenia z denného režimu dieťaťa, nie sú spôsobilé jeho režim významnejším spôsobom narušiť. Podľa názoru odvolacieho súdu takto nastavené postupné rozširovanie styku medzi otcom a dieťaťom sa javí primerané, s predpokladom, že dieťa bude schopné sa na tieto nové podmienky bez vážnejších problémov adaptovať, a pokiaľ po uplynutí určitého obdobia bezpečne bude zistené, že je reálne schopné odlúčenie od matky dieťa aj počas noci znášať a zároveň si vytvoriť vo vzťahu k otcovi
porovnateľný pocit komfortného bezpečia a ochrany (teda identifikovať si ho s osobou, ktorá mu to poskytuje), je možné v ďalšom postupne uvažovať aj o tom, že dieťa bude u otca prespávať. Ako dlho však tento adaptačný proces potrvá a s akým reálnym výsledkom, v tomto štádiu aktuálne bezpečne predpokladať nemožno. Keďže dieťa dokonca aktuálne určitú dobu sa s otcom nestretávalo, o okamžitej možnosti prespávania u otca za týchto okolností aj vzhľadom na jeho útly vek, uvažovať nemožno. V tomto smere sa správne súd prvej inštancie vysporiadal aj s obsahom zápisnice z rozvodového konania, kde sa zachytáva možnosť prespávania dieťaťa u otca už v období od marca 2022, keď ju posúdil ako nespôsobilú ovplyvniť jeho rozhodnutie. Faktom totiž je, že tak ako je obsah zápisnice formulovaný, neindikuje k tomu, že by sa na takejto možnosti rozšírenia styku rodičia pred súdom dohodli a možno sa teda len domnievať, že súd im akúto možnosť načrtol, čo zachytil v zápisnici. I keď v čase jej vyhotovenia (02.12.2021) do marca 2022 bol zodpovedajúci priestor na to, aby sa realizoval nastavený adaptačný proces stretávania otca s dieťaťom, ktorý reálne mohol vyústiť do toho, že od marca 2022 by dieťa u otca aj prespávalo, ku dnešnému dňu je však realita iná v tom, že nielenže sa adaptačný proces nezačal, ale dieťa s otcom sa prakticky nestretáva vôbec. Takto dobre mienená iniciatíva „rozvodového“ súdu sa tak minula účinkom a v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo potrebné sa týmto zmeneným okolnostiam prispôsobiť.
44. V nadväznosti na vyššie uvedené však odvolací súd zdôrazňuje obom rodičom, že k želanému cieľu rozhodne nemôže prísť za asistencie obštrukcií v snahe oddialiť tento adaptačný proces, či na strane druhej riešenie tohto stavu za asistencie polície, keďže vzájomne to na vzťahy medzi rodičmi môže pôsobiť len deštrukčne, čo vo výsledku poškodzuje samotné dieťa. Napriek tomu, že odvolací súd to rodičom dal do pozornosti už v predchádzajúcom rozhodnutí, je zjavné, že záujem dieťaťa doposiaľ nad vlastné predstavy rodičia nepovýšili, i keď to opakovane formálne obaja verbalizujú. Dôrazne preto opätovne do pozornosti obom rodičom odvolací súd dáva, že predstava ďalšieho oddialenia zahájenia adaptačného procesu je iluzórna. Je potrebné bezodkladne toto rozhodnutie rešpektovať a zo strany matky nielen verbalizovať, ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si povinnosti dieťa v stanovených časoch na stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcom mohol rozvíjať. Nemožno totiž pochybovať o tom, že otec má záujem sa s dieťaťom stretávať, má k nemu vytvorené silné citové väzby, a preto akékoľvek pozdržovanie tohto procesu (samozrejme bez objektívnych dôvodov, ktoré však nie je udržateľné si účelovo vytvárať) by vo výsledku naozaj mohlo viesť k prehodnoteniu aktuálneho výchovného procesu. Je síce racionálne udržateľné, pokiaľ v určitom časovom období vznikne objektívna prekážka, že dieťa s otcom nemôže byť, napríklad nepriaznivý zdravotný stav, na strane druhej si však aj matka musí uvedomiť, že reťazenie takýchto prekážok s výsledkom, že otec dieťa nevidí niekoľko týždňov, nie je vierohodné, ani akceptovateľné. Za týchto okolností, i keď nie za vhodné, ale do určitej miery za pochopiteľné možno považovať iniciatívy otca, ktorý sa snaží si súdom priznané oprávnenia vynucovať aj za pomoci polície. Odvolací súd však aj vo vzťahu k nemu považuje za potrebné uviesť, že i keď takéto konanie možno pochopiť, na strane druhej je potrebné z hľadiska záujmu starostlivo zvážiť, či možno spravodlivo od maloletého dieťaťa vyžadovať, alebo spravodlivo dieťa podrobiť situácii, keď opakovane musí byť, vystavené takýmto policajným „zásahom“.
45. Zároveň v konečnom dôsledku ako dôvodnú, odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku matky smerujúcu proti rozhodnutiu v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť v prípade nerealizovania stretávania otca s dieťaťom, tomuto poskytnúť zodpovedajúci náhradný termín. Je potrebné si totiž uvedomiť, že takto formulované rozhodnutie nie je v praktickom živote vykonateľné a jeho premietnutie sa do reálneho života vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi a nemožnosť akéhokoľvek konsenzu v akejkoľvek otázke, je nereálne, ale nadbytočne zakladajúce či posilňujúce ďalšie nezhody medzi rodičmi, čo vo výsledku môže pôsobiť kontraproduktívne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd pri formulovaní svojho zmeňujúceho rozhodnutia takúto povinnosť matke neuložil, čo samozrejme neznamená, že rodičia kedykoľvek podľa podmienok praktického života sa môžu dohodnúť na odlišných dňoch či časoch stretávania dieťaťa s otcom.
46. Obaja rodičia v priebehu tohto konania síce verbalizujú ako svoju prioritu záujem maloletého dieťaťa a verbálne vylučujú v princípe také konanie z ich strany, ktoré by smerovalo k diskvalifikácii druhého rodiča na výkone rodičovských práv sa zodpovedajúcou mierou podieľať, reálne to však do praktického života nepremietajú.
47. Nielen matka, ale obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že ich prvoradou úlohou je prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa a neuprednostňovať pred ním svoje vlastné životné predstavy. Pokiaľ sa totiž konfliktné vzťahy rodičov, či ich konanie a to v akomkoľvek smere dostanú do kolízie so záujmami dieťaťa, prípadne budú mať za následok preukázanie reálnej snahy jedného rodiča zmariť kontakty dieťaťa s druhým rodičom prostredníctvom účelových konaní, teda takých, ktoré by sa dokazovaním vo veci samej ukázali ako bezzákladné, bude nepochybne vecou súdu zasiahnuť s rovnakou razanciou ako v prípade, ak by sa ukázali ako pravdivé, či dokonca mal. dieťa akýmkoľvek spôsobom ohrozujúce. 48. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že povinnosť matke uloženú zároveň s nastavením rozsahu a podmienok styku spočívajúcu v tom, že dieťa má v stanovených časoch otcovi riadne odovzdať na mieste k tomu určenom a samozrejme, maloleté dieťa aj zodpovedajúcim spôsobom na tento styk pripraviť, je potrebné zo strany matky plnohodnotne rešpektovať a dodržiavať, aby tak jednak bol vytvorený základ na zlepšenie vzťahov medzi rodičmi, budovanie vzťahu otca s maloletým dieťaťom a v konečnom dôsledku, aj z hľadiska jej vlastnej ochrany pred dôsledkami toho, ak by bez ospravedlniteľného dôvodu styku otca s maloletým dieťaťom naďalej bránila a tento prostredníctvom správneho smerovania maloletého dieťaťa prípadne marila, v podobe možného diskvalifikovania sa z doteraz nastaveného rozsahu výkonu rodičovských práv a povinností. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu (tiež v rámci prípadného vykonávacieho konania) totiž už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom mal. dieťaťa, nie sú udržateľné.
49. Záverom odvolací súd preto považuje v nadväznosti na uvedené do pozornosti rodičov dať, že akokoľvek by sa súd pri svojom rozhodovaní snažil prostredníctvom svojho rozhodnutia vo svetle ochrany záujmov mal. dieťaťa ako určujúceho kritéria, nastaviť ideálne podmienky pre jeho ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj, reálne to môžu zabezpečiť prostredníctvom svojej skutočnej (nie len formálne verbalizovanej) rodičovskej zodpovednosti, súčasťou ktorej musí byť objektívne a citlivé vnímanie potrieb dieťaťa, jedine samotní rodičia, pričom zostáva veriť, že si to aj v posudzovanej veci skutočne uvedomia, keďže škody, ktoré by mohli byť na psychike dieťaťa napáchané vo svetle realizovania, či násilného presadzovania vlastných egoistických predstáv toho-ktorého rodiča, prostredníctvom dieťaťa ako rukojemníka, pri vybavovaní si dôvodov a následkov svojich narušených vzťahov, by už nemuseli byť skonvalidovateľné.
50. Posúdiac teda ako dôvodnú časť odvolacích námietok matky, s ohľadom na vyššie uvedené východiská, odvolací súd so zreteľom na určujúce hľadisko, ktorým je jednoznačne ochrana záujmov mal. dieťaťa, za použ,. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutých častiach zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže nebolo spôsobilé k potvrdzujúcemu, ani zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, obmedziac jeho trvanie do doby právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, za súčasnej zmeny rozhodnutia, ktorým bol doposiaľ styk otca s mal. dieťaťom upravený.
51. Rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
52. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).
53. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.