Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/15/2019

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobkyne: E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., proti žalovanému: L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom datovaným 08.04.2019, podaným na tunajší súd dňa 12.04.2019 navrhovateľka - ďalej len „žalobkyňa“ žiadala, aby súd zakázal žalovanému - jej manželovi kontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Tiež žiadala, aby mu súd zakázal priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 30 m s výnimkou súdnych pojednávaní a úkonov v trestnom konaní. Napokon žiadala o náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Návrh odôvodnila tým, že ho podáva z dôvodu dlhodobého násilia zo strany žalovaného, ktorého svedkom často boli aj ich maloleté deti. Voči žalovanému podala trestné oznámenie (ČVS: ORP-121/1- VYS-DK-2019) z dôvodu, že ju fyzicky, psychicky týral, pričom policajt 10.03.2019 začal trestné stíhanie a vzniesol žalovanému obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby. Žalovaný podal v lehote sťažnosť. Prebiehajú vyšetrovacie úkony a rovnako prebieha aj konanie o rozvod manželstva. Žalovaný sa k nej správal násilne posledných 14 rokov, pričom ju fyzicky napádal, vykrúcal jej ruky, udieral ju lakťom do žalúdka, pľul jej do tváre, hovoril jej, že sa chodí „kurviť“, často jej opakoval, že ak sa rozvedie, bude voňať kytičky, že sa neprebudí. Žalovaný potom, ako privolala políciu a podala trestné oznámenie, odišiel zo spoločnej domácnosti, avšak všimla si, že keď nebola doma, tak veci neboli na svojom mieste. Bojí sa, že kedykoľvek môže prísť a ublížiť jej a deťom, keď budú niekde sami, ako pomstu za to, že podala trestné oznámenie. Keď na neho zavolala políciu, povedal jej, že si to kruto odpyká. Už sa aj bojí chodiť medzi ľudí, keďže bol schopný ju napadnúť aj na verejnosti. Vyšetrovacie úkony ešte len prebiehajú, taktiež dokazovanie, ktoré je ťažké práve preto, že väčšina sa diala za zatvorenými dverami. Žalovaný je momentálne stíhaný na slobode a práve pre tieto začaté konania má obavu o svoj život a zdravie. Zákon č. 274/2017 Z. z. poskytuje ochranu obzvlášť zraniteľným obetiam, medzi ktoré patrí aj ona ako žena, ktorá zažívajúca násilie od manžela, pričom má veľký strach, že útok žalovaného sa bude opakovať, že naplní svoje vyhrážky a fyzicky jej znovu ublíži. Toto neodkladné opatrenie podala, aby mohla predísť útoku zo strany manžela na ňu. V Ústave SR a normách medzinárodného práva sa zaručuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby. Obsahom tohto práva je v zmysle judikatúry, právo na pokojný rodinný život a slobodný rozvoj osobnosti v oblasti jej psychickej a fyzickej integrity, možnosti sebarealizácie z pozície rovnocennosti, zachovania cti a dôstojnosti. Akákoľvek forma násilia je absolútnym potlačením týchto práv. Násilie sa pritom prejavuje nielen vo fyzickej rovine, ale aj ako násilie psychické. Navrhované neodkladné opatrenie smeruje k ochrane jej telesnej aj duševnej integrity a k ochrane detí, ktoré rodinou situáciou rovnako ako ona veľmi trpia. Poukázala na § 329 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.1. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g), sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h).

4. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie vo veci samej. Jedným zo základných predpokladov pre jeho nariadenie je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a nevyhnutnosť a vhodnosť bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom požadovaným navrhovateľom v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo existencia obavy z ohrozenia exekúcie, pri posudzovaní čoho súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej miere osvedčené.

5. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi. Podľa skutkových tvrdení žalobkyne sa žalovaný mal voči nej dlhodobo a opakovane dopúšťať fyzického a psychického násilia a tiež tvrdí, že má obavu z možného útoku žalovaného voči nej, z ktorého správania má mať strach, a to aj ako pomsty za to, že podala voči nemu trestné oznámenie a v danej veci už bolo žalovanému aj vznesené obvinenie. Tiež z návrhu vyplýva, že títo manželia aktuálne nežijú v spoločnom byte odvtedy ako z neho žalovaný odišiel (po tom ako na neho žalobkyňa zavolala políciu a podala trestné oznámenie). K návrhu žalobkyňa pripojila správu O. z 08.04.2019, ktorého krízové centrum ako akreditovaný subjekt MPSVaR podľa zák..č. 448/2008 a č. 274/2017 Z. z. žalobkyňa požiadala o pomoc 25.03.2019. V tejto správe je uvádzané, že v jej domácnosti diagnostikovali viac rokov trvajúce domáce násilie (najmä psychické, ale tiež fyzické a ekonomické) zo strany žalovaného čo viedlo k vážnemu narušenia rodinných vzťahov. Tiež je tam konštatované, že agresívne, násilnícke správanie žalovaného má stúpajúcu tendenciu, že po útoku otca (žalovaného) na deti deťom ostali dlhodobé, trvalé následky. V škále násilia bola žalobkyňa zaradené do tretej skupiny (surové mlátenie, škrtenie, ťažké pomliaždeniny, trvalé následky, poranenia hlavy) Duluthský model odhadu nebezpečenstva, kde je vysoká pravdepodobnosť a odôvodnená obava z recidívneho správania násilníka a možných ďalších útokov s rizikovým faktorom vlastníckeho postoja k žalobkyni, kde v minulosti žalovaný vypočúval deti, kde žalobkyňa bola. Vyslovilo obavu, že stupňujúce sa násilie môže vyústiť do ďalšieho závažného násilia, podľa odhadu nebezpečenstva a v spôsobe použitia brachiálneho násilia na žalobkyni je predpoklad, že môže dôjsť k násiliu s fatálnymi následkami. Odporúča zákaz priblíženia sa k žalobkyni, aby sa predišlo opätovnému násiliu žalovaného.

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P 38/2018 súd zistil, že pod vedenou spisovou značkou je vedené rozvodové konanie žalobkyne a žalovaného iniciované návrhom žalovaného podaným na tunajší súd 23.03.2018 s návrhom na úpravu ich práv a povinností k ich spoločným deťom pochádzajúcim z manželstva V. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX (výchova, výživa a úprava styku) na čas po rozvode.

7. V rozvodovom konaní bol dňa 01.02.2019 súdu doručený znalecký posudok súdom ustanoveného znalca z odboru psychológie, klinická psychológia detí O., č. 1/2019 z 31.01.2019, z ktorého záverov vyplýva, že vzťah žalovaného k obidvom mal. deťom V. a A. je pozitívny, vzťah detí k žalovanému je ambvivalentný, momentálne viac negatívny, že deti deklarujú, že sa v prítomnosti žalovaného necítia dobre, že deti v komunikácii so žalovaným vystupujú sebavedomo a bez strachu a žalovanému vyčítajú, že s nimi málo komunikuje a že deti pripúšťajú vzájomný vzťah v budúcnosti. Ďalej zo záverov posudku vyplýva, že odmietavý postoj detí k žalovanému vyplýva z ich identifikácie s matkou (žalobkyňou) a z preberania jej postojov voči žalovanému, že ich interpretácia správania žalovaného je výrazne skreslená ich negatívnym a čiernobielym nastavením, s vyslovením domnienky znalcom, že názor deti na žalovaného je výrazne ovplyvnený názorom a správaním žalobkyne. Znalec konštatuje, že je v záujme mal. detí postupná realizácia ich styku so žalovaným, bez nevyhnutnej potreby prítomnosti žalobkyne pri styku detí so žalovaným s možnosťou dopracovania sa k styku detí so žalovaným každý druhý víkend a aj určitý čas počas prázdnin. Daný posudok obsahuje aj psychologické rozbory osobností žalobkyne a žalovaného. Ohľadne žalovaného znalec konštatuje nadpriemerný intelekt, tendenciu udávať úprimné odpovede, primeranú emocionálnu stabilitu, spoločenskú, skôr submisívnu povahu, zvýšenú podozrievavosť a vzťahovačnosť, bez vykazovania antisociálnych tendencií, pričom psychologické vyšetrenie nenaznačilo prítomnosť významnej psychologickej a osobnostnej patológie s tým, že žalovaný podľa jeho udania ťažko znáša súčasnú situáciu v rodine a táto ho trápi. Ohľadne žalobkyne znalec uvádza intelekt v pásme priemeru, tendenciu udávať úprimné odpovede, zvýšenú emocionálnu labilitu, spoločenskú a skôr dominantnú povahu, so zvýšenou obavou o zdravie svoje a svojich detí, čo ju vedie k nadmernej ochranárskej výchove s tým, že detí preberajú jej pohľad na ich zdravie, prezentujúcou žalovaného ako neschopného sa postarať o nich, hlavne o ich zdravie, čo je pre deti ďalší dôvod, aby k nej viac inklinovali.

8. V rozvodovom spise v súvislosti s návrhom terajšej žalobkyne na prerušenie konania o rozvod manželstva do doby skončenia trestného konania voči žalovanému, iniciovaného trestným oznámením žalobkyne z 10.03.2019, keď súčasne dokladovala, že žalovanému bolo uznesením z 10.03.2019 ČVS: ORP-121/1-VYS-DK-2019 vznesené obvinenie za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. za skutok, ktorého sa mal žalovaný dopustiť voči žalobkyni a ich spoločným deťom v období najmenej počas doby 14 rokov, ktorým mal žalobkyni fyzicky a psychicky ubližovať v ňom bližšie popísaným spôsobom, ktoré konanie mala žalobkyňa pociťovať ako ťažké príkorie, zástupca terajšieho žalovaného žiadajúc návrh na prerušenie konania zamietnuť, súčasne dokladoval, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín uznesením z 27.03.2019 č. k. Pv 69/19/5503-7 zrušila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ z 10.03.2019 sp. zn. ORP-121/1-VYS-DK-2019 v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia žalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby ako nezákonné. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedla, že obvinenie bolo žalovanému vznesené len na podklade trestného oznámenia poškodenej (žalobkyne) a pred jeho vznesením vyšetrovateľ nepreveril skutočnosti uvedené v trestnom oznámení. Tiež konštatovala, že z následne zabezpečených dôkazov vyplýva, že obvinený (žalovaný) je s poškodenou v rozvodovom konaní, dlhodobo medzi nimi dochádzalo k častým problémom, ktoré pramenili jednak zo správania obvineného ale aj samotnej poškodenej a že v rámci prebiehajúceho rozvodového konania sa rieši aj následná starostlivosť o maloleté deti a z toho dôvodu bol do (rozvodového) konania pribratý znalec, ktorý sa v závere znaleckého posudku vyjadruje aj ku vzťahu medzi obvineným a deťmi ako aj k postoju detí k obvinenému.

9. Zo zápisnice o trestnom oznámení žalobkyne z 10.03.2019 o.i. vyplýva, že podľa samotnej žalobkyne fyzické násilie ustúpilo od r. 2016, keď bol žalovaný prejednaný v priestupkovom konaní a že od podania rozvodu v máji 2018 si žalovaný dáva pozor na fyzické násilie. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou v trestnom oznámení vyplýva, že z ňou uvádzaných a bližšie popisovaných „protiprávnych konaní“, ktorých sa mal podľa nej dopúšťať žalovaný dlhodobo (najmenej 14 rokov) voči nej a mal. deťom, mali mať závažnejší a potencionálne nebezpečnejší charakter tie z nich, ku ktorým malo dôjsť ešte pred podaním návrhu na rozvod, resp. ešte dokonca skôr a to pred tým, ako mal byť v r. 2016 žalovaný riešený v priestupkovom konaní - po tom ako zbil syna A., po čom malo „ustať“ aj žalobkyňou uvádzané jej odsacovanie žalovaným úderom lakťom do jej žalúdka, pristupovanie jej nôh žalovaným a pľutie žalovaným do jej tváre. Podľa žalobkyne „ustúpiť“ mala aj jej „izolácia“ od okolia žalovaným oproti minulosti (uvádzajúc, že „Teraz ma už tak neizoluje od okolia, ale bolo to predtým“). Z konaní obsiahlo žalobkyňou popisovaných v trestnom oznámení, ktorých sa mal voči nej dopustiť žalovaný, mali bezprostredne podaniu jej trestného oznámenia predchádzať vyhrážky žalovaného z 08.03.2019, že všetko použije proti nej, že má celú jej komunikáciu zo sociálnych sietí, že ani nevie, čo všetko proti nej má. Žalobkyňa ďalej uvádza, že 08.03.2019 zavolala na žalovaného políciu, pretože začal so svojimi bežnými vyhrážkami a nakoľko na neho zavolala políciu, mal sa jej vyhrážať, že si to prudko odpyká a odnesie, že mu to urobila. Mal sa jej vyhrážať aj tým, že jej nebude kupovať potraviny, nedá jej peniaze a podobne, že sa budú sami živiť. Zároveň tiež uviedla, že od mája, ako začal rozvod, sa (žalovaný) ako tak snaží kupovať, čo napíše na lístok.

10. Terajšiemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzal tiež návrh žalobkyne v zastúpení jej právneho zástupcu podaný na tunajší súd 28.03.2019 o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým táto žiadala zveriť maloleté deti A. a V. do jej osobnej starostlivosti, zaviazania žalovaného ako ich otca prispievať na výživu týchto detí, každého z nich po 150,- eur mesačne k 15 dňu v kalendárnom mesiaci vopred k jej rukám a uloženia zákazu styku žalovanému s týmito deťmi to všetko až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/38/2018. Uvedený návrh bol zamietnutý uznesením tunajšieho súdu z 05.04.2019 č. k. 10P/15/2019-48 pre nesplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v celom navrhovanom rozsahu a z dôvodu absencie naliehavosti požadovanej predbežnej úpravy.

11. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú dlhodobo zlé a že žalovaný sa po podaní trestného oznámenia 10.03.2019 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odišiel bývať k svojim rodičom, zatiaľ čo žalobkyňa aj s ich maloletými deťmi zostala bývať v ich spoločnom byte.

12. Vychádzajúc z vyššie uvádzaného a popísaných časových súvislostí neušlo pozornosti súdu to, že k zvýšenej „razancii“ postupu žalobkyne voči žalovanému začalo dochádzať po tom ako bol vypracovaný a žalobkyni (jej vtedajšej zástupkyni) doručený (dňa 18.02.2019) znalecký posudok znalca pedopsychológa, z ktorého vyplynul záver o prospešnosti styku žalovaného s maloletými deťmi s jeho postupnou (rozširujúcou) sa realizáciou bez nevyhnutnosti prítomnosti žalobkyne pri jeho realizácii. Tiež znalec vyslovil predpoklad výrazného ovplyvnenia mal. detí názormi a správaním sa žalobkyne, konštatujúceho zo strany maloletých detí preberanie postojov žalobkyne voči žalovanému tak ako je to bližšie uvádzané pod bodom 7. Až po tom ako žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so závermi uvádzaného znaleckého posudku, hoci dovtedy prebiehalo rozvodové konanie už viac ako 10 mesiacov, došlo zo strany žalobkyne v mesiaci marec 2019 k privolaniu polície (po tom, použijúc slová žalobkyne z trestného oznámenia „pretože žalovaný začal so svojimi bežnými vyhrážkami“), k podaniu trestného oznámenia na žalovaného, ku kontaktovaniu U. (25.03.2019) a k podaniu dvoch neodkladných opatrení. Podľa toho, čo uvádzala žalobkyňa v trestnom oznámení sa jej mal žalovaný o.i. slovne vyhrážať, že bude zospodu voňať kytičky ak sa s ním rozvedie. Pritom návrh na rozvod nepodala žalobkyňa ale žalovaný a ohľadne otázky rozvodu ich manželstva (ako to výslovne vyplýva z rozvodového spisu) majú obaja rovnaký postoj. Rozpor medzi nimi (okrem výšky výživného na mal. deti), je hlavne, a to zásadný, ohľadne otázky styku žalovaného s ich mal. deťmi, v súvislosti s čím bolo aj vykonané znalecké dokazovanie, keď žalobkyňa najnovšie požadovala cestou jej terajšej zástupkyne v rozvodovom konaní (dokonca formou neodkladného opatrenia) úplný zákaz styku žalovaného s nimi, hoci len niečo viac ako dva týždne predtým (v zastúpení predchádzajúcej jej zástupkyne) sa určitej forme styku (hoc v dosť oklieštenej forme, ale súčasne s návrhom jeho postupného následného rozširovania po uplynutí určitého času) nebránila (podanie z 28.02.2019 spisu sp. zn. 8P/38/2018). Žalobkyňa pritom neosvedčila a dokonca ani len neuviedla žiadne také konkrétne okolnosti, ktoré by takúto významnú zmenu jej postoja rozumne odôvodňovali.

13. Pokiaľ ide o správu zmienenú pod bodom 5 z 08.04.1019, súdu nie je zrejmé, z čoho konkrétne vychádzal jej autor pri konštatovaní, že agresívne, násilnícke konanie žalovaného má stúpajúcu tendenciu, ak súčasne z obsahu trestného oznámenia spísaného so žalobkyňou 10.03.2019 také niečo nielenže vôbec nevyplýva, ale ako už súd uviedol (pod bodom 9), je zrejmé, že rozsah (škála) útokov, ktorých sa mal žalovaný podľa tvrdení žalobkyne voči nej dopúšťať, sa podľa samotnej žalobkyne mala zúžiť, keďže mali fakticky odpadnúť fyzické útoky zo strany žalovaného, a to už pred podaním návrhu na rozvod (marec 2018), resp. už v r. 2016 po tom ako bol žalovaný riešený v súvislosti s incidentom so synom A., ktorého mal zbiť. Nutnosti riešiť existujúcu situáciu tým, že žalovanému bude znemožnená fakticky akákoľvek možnosť kontaktu so žalobkyňou nenasvedčuje ani psychologický rozbor osobností žalovaného znalcom na jednej strane a žalobkyne na strane druhej uvádzaný pod bodom 7.

14. Podľa názoru súdu žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov jej pomerov so žalovaným práve ňou požadovaným (navrhovaným) spôsobom a tiež aj vhodnosť a potrebnosť úpravy týchto pomerov práve tým spôsobom, ktorý požaduje. Žalobkyňa a žalovaný sú (zatiaľ) manželmi, keď vôľou oboch je docieliť rozvod ich manželstva, ktoré konanie inicioval žalovaný. Súčasne sú aj rodičmi dvoch spoločných maloletých detí pochádzajúcich z ich manželstva, ku ktorým aktuálne majú obaja rovnaký (nijako súdom doposiaľ neobmedzený) rozsah rodičovských práv a povinností. Práve a najmä v súvislosti s plnením si svojich rodičovských práv a povinností a v rámci toho aj s ohľadom na zabezpečovanie potrieb mal. detí zo strany žalovaného je aj do budúcna nevyhnutná potreba vzájomného kontaktu žalobkyne žalovaným. Okrem toho vzájomný kontakt je potrebný aj v súvislosti s riešením spoločných majetkových záležitostí (správou a nakladaním, resp. hospodárením so spoločným majetkom, pohľadávkami a záväzkami).

15. Je síce zrejmé, že vzťahy žalobkyne a žalovaného sú skutočne vážne narušené, avšak súčasne je zrejmé (a čo má to výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku rozvodového konania) aj to, že obaja majú výrazne rozdielne predstavy práve ohľadne realizácie rodičovských práv a povinnosti žalovaného k ich spoločným deťom (k otázke prospešnosti styku otca s nimi a jeho rozsahu). Práve žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie by malo za následok a to, že žalovaný by prakticky stratil možnosť kontaktu s ich deťmi, keďže tieto sú v súčasnosti vo faktickej starostlivosti žalobkyne, do ktorej osobnej starostlivosti je spoločne navrhované aj ich zverenie na čas po rozvode. Nemožnosť kontaktu žalovaného s ich maloletými synmi by však, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku O., č. 1/2019 z 31.01.2019, nebola na prospech detí, ktorých názory ohľadne žalovaného sú podľa znalca výrazne negatívne ovplyvnené názormi žalobkyne. V danom kontexte sa potom súdu javí, že výrazným (ak nie nosným) motívom razantných konaní žalobkyne, ku ktorým začalo dochádzať od mesiaca marec 2019 je to, aby docielila svoju terajšiu predstavu ohľadne otázky styku žalovaného s ich deťmi prezentovanú cestou jej terajšej zástupkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom na súd 28.03.2019, k čomu jej môže dopomôcť aj to, ak by docielila vznik takého stavu, že žalovanému nebude po určitú dobu (a zrejme čo najdlhšie) znemožnený kontakt s nimi. Už bolo uvádzané, že žalobkyňa podaním z 18.03.2019 - na rozdiel od jej dovtedajších návrhov učinených ešte cestou jej predchádzajúcej právnej zástupkyne, kedy ešte aj po vykonanom znaleckom dokazovaní bola ochotná akceptovať určitý rozsah úpravy styku otca s deťmi (za jej prítomnosti 1x týždenne v určenom čase s možnosťou následného rozšírenia a jeho realizovania aj bez jej prítomnosti), sa s odstupom len 18 dní na to už domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, žiadajúc ním úplný zákaz styku žalovaného s ich maloletými synmi, bez toho, že by tvrdila a osvedčila konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takúto jej radikálnu zmenu postoja, ktoré by mali mať základ vo výraznej zmene správania sa žalovaného voči nej alebo deťom niekedy v období od jej vyjadrenia k znaleckému posudku v rozvodovom konaní až do momentu, kedy sa neodkladným opatrením domáhala zákazu styku žalovaného s ich maloletými deťmi.

16. Z vyššie uvádzaných dôvodov, pretože podľa názoru súdu žalobkyňa v potrebnej miere neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, potom súd ňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre jeho nedôvodnosť v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).