Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cb-1-2022.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Subarea
9Cb/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Senica v spore žalobcu: OIL JPM, s.r.o., so sídlom Holíč, Hodonínska cesta IČO: 31 644 945, zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3/A, proti žalovanému: D. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: T. J. D. Č.. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.1.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť dočasne sa zdržať akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, a to s pozemkom parcely registra „C“, p.č. XXXXX, trvalý trávnatý porast vo výmere 5566 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. a obec T. J. D., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor najmä túto nehnuteľnosť scudziť, zaťažiť, prenajať, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že obchodná spoločnosť JAN.V.TRANS, s.r.o., IČO: 51 312 204 od žalobcu čerpala pohonné hmoty, a to na základe Zmluvy o odbere PHM a doplnkového tovaru č. X/XXXX zo dňa 25.1.2021. Na základe uvedenej zmluvy boli vystavené faktúry, a to: faktúra č. XXXXX vo výške 5 427 €, splatná dňa 14.4.2021, faktúra č. XXXXX vo výške 4 335,65 € splatná dňa 14.5.2021 a faktúra č. XXXXX vo výške 2 473,60 € splatná dňa 14.6.2021. Zo strany spoločnosti prišlo iba k čiastočnej úhrade dlhu, a to vo výške 2527 €. Spoločnosť ani žalovaný však zvyšok dlhu neuhradili dodnes. Z tohto dôvodu je dlh spoločnosti voči žalobcovi k dnešnému dňu vo výške 9 659,25 €. Žalobca uviedol, že dňa 25.1.2021 žalobca so žalovaným uzatvorili ručiteľský záväzok, a to na základe ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný sa tak stal ručiteľom záväzkov spoločnosti, ktoré vzniknú na základe zmluvy. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. a obec T. J. D., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor. Na predmetom liste vlastníctva je aktuálne vedená tzv. plomba, ktorá informuje o katastrálnom konaní o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K vyššie uvedenému scudzovaniu nehnuteľnosti dochádza v čase, keď bol žalovaný vyzvaný žalobcom na splatnosť jeho dlhov. Žalobca ďalej uviedol, že napriek splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj zmluvnej a zákonnej povinnosti plniť svoje záväzky, žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil a systematicky vykonáva úkony, ktorých zámerom je ohroziť vykonanie exekúcie. Spoločnosti dlhodobo klesá zisk a za rok 2021 už ani nepredložila účtovnú závierku do zbierky listín. Taktiež má dlh voči zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni ako aj voči daňovému úradu. Spoločnosť nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani iného hodnotného majetku. Naopak, žalovaný ako ručiteľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá nie je zaťažená žiadnou ťarchou. Žalovaný so snahou zmariť uspokojenie žalobcu promptne nehnuteľnosť scudzuje. Žalovaný si je tak celkom vedomý práva žalobcu uspokojiť sa z nehnuteľnosti v exekučnom konaní a preto sa snaží urýchlene nehnuteľnosti predať.
3. Žalobca uviedol, že nenariadením neodkladného opatrenia príde k vzniku škody na strane žalobcu, keďže sa vlastníkom nehnuteľnosti stane iná osoba ako žalovaný. Bez neodkladného opatrenia bude ohrozené aj exekučné konanie, keďže spoločnosť ani žalovaný nemajú iný majetok, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť. Nezakázanie nakladať s nehnuteľnosťou bude skrz účelové scudzenie nehnuteľnosti znamenať zásadné ohrozenie exekučného konania, teda na úkor práv žalobcu. Z dôvodu nedostatku iného relevantného majetku sa neoplatí žalobcovi domáhať jeho práv, keďže sa jeho pohľadávka nebude mať uspokojiť zo žiadneho majetku spoločnosti a ani žalovaného. Ďalším predpokladom je naliehavosť, teda existencia nebezpečenstva z omeškania. Príslušný kataster je povinný po nariadení neodkladného opatrenia prerušiť vkladové konanie. Týmto bráni ohrozeniu ale aj zmareniu exekučného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca uvádza, že jeho podanie spĺňa podmienku opodstatnenosti. Uspokojenie dlho z majetku dlžníka im garantuje zákonné práva. Účelové scudzovanie majetku spôsobí, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko bez existencie majetku žalovaného bude podanie žaloby o zaplateniu dlhu bezvýznamné.
4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
8. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
9. O neodkladnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu sporových strán. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda posudzuje naliehavosť situácie. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve z dôvodu naliehavosti možno neodkladným opatrením rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
10. Z návrhu a listín priložených k návrhu súd zistil, že v danom prípade existuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalovaný ako fyzická osoba ručí žalobcovi za splnenie záväzkov spoločnosti JAN.V.TRANS s.r.o., vyplývajúcich zo zmluvy o odbere pohonných hmôt uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou JAN.V.TRANS, s.r.o.. Žalobca uviedol, že má voči spoločnosti JAN.V.TRANS s.r.o. pohľadávku vo výške 9659,25 €, pričom žalovaný sa listinou označenou ako Ručiteľské vyhlásenie zaviazal na prvé vyzvanie žalobcu bez námietok uhradiť žalobcovi pohľadávku vrátane jej príslušenstva v prípade, ak spoločnosť JAN.V.TRANS s.r.o. nesplní ktorúkoľvek z platobných povinností voči žalobcovi. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný pristúpil k scudzovaniu vyššej uvedenej nehnuteľnosti v čase, kedy bol vyzvaný na splnenie dlhu. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že takáto výzva bola či už žalovanému, alebo spoločnosti JAN.V.TRANS s.r.o. zaslaná. Zároveň je z návrhu zrejmé, že ohľadom nesplnenej pohľadávky nie je vedené exekučné konanie, k návrhu nebol doložený ani exekučný titul, na
základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanie, a nevedie sa ani súdne konanie o zaplatenie sumy uvedenej vyššie. Pritom žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje obavou, že exekúcia bude ohrozená. Robí tak v čase, keď doposiaľ nie je riadne osvedčená samotná existencia právneho nároku žalobcu. Žalobca ďalej v návrhu tvrdí, že ani spoločnosť JAN.V.TRANS, s.r.o., ani žalovaný nevlastnia iný majetok, než ktorý je uvedený v návrhu. Z verejne prístupného registra katastrálnych údajov je však zrejmé, že žalovaný je okrem nehnuteľnosti uvedenej v návrhu vlastníkom či spoluvlastníkom viacerých ďalších nehnuteľností.
11. Z uvedeného súd vyvodil záver, že obmedzenie práva žalovaného nakladať s vyššie špecifikovanou nehnuteľnosťou by v danom prípade predstavovalo neprimeraný zásah do jeho ústavne garantovaného práva vlastniť majetok a s týmto nakladať. Vzhľadom k existencii ďalšieho majetku žalovaného, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobcovi chýba exekučný titul, by dané oprávnenie podľa názoru súdu nespĺňalo požiadavku proporcionality v ochrane oprávnených záujmov sporových strán. Navyše, žalovaný nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žalovaného na splnenie dlhu vyzval, a teda nie je dostatočne osvedčený ani jednoznačný súvis medzi nesplnenou pohľadávkou žalobcu a konaním žalovaného smerujúcim k scudzeniu nehnuteľnosti. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní trovy nevznikli. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď oprávnenej strane súd žiadne trovy nepriznal, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.