Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-179-2014.pdf
PDF · 69.43 KB
Case nature
Subarea
1Er/179/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému Matej Mudroň, s miestom podnikania Záhradná 48/3, Závažná Poruba, IČO: 44 429 053, o vymoženie pohľadávky vo výške 262,78 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 4228/2014, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 27. 10. 2014 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4228/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 631,85 eura. Exekučným titulom sú výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočky Liptovský Mikuláš, č. 1324268713 zo dňa 21. 11. 2013, č. 1424044617 zo dňa 20. 06. 2014, č. 1424055413 zo dňa 02. 05. 2014 a č. 1424123113 zo dňa 08. 09. 2014. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 065571 zo dňa 11. 11. 2014, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 631,85 eura a trovy exekúcie. Uznesením č. k. 1Er/179/2014-13 zo dňa 22. 05. 2015 súd exekúciu v časti o vymoženie 369,07 eura zastavil.
2. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie od oprávnenej. Oprávnená odôvodnila návrh tým, že jej bolo doručené oznámenie exekútorského úradu o stave exekučného konania. Povinný nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla, nie je majiteľom nehnuteľného majetku, má vedené účty v peňažných ústavoch, na ktorých nie sú postihnuteľné finančné prostriedky. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že povinný je nemajetný, preto navrhla, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 52,79 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Exekučné konanie je návrhovým konaním, ovládaným tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie núteného výkonu rozhodnutia a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
8. Navyše majetkové pomery povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, ktorý je v priebehu exekúcie povinný zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Z obsahu predloženého exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor zisťoval majetok povinného dostatočným spôsobom. Exekúciu nie je možné vykonať žiadnym zo zákonných spôsobov, preto oprávnená na podklade správy od exekútora navrhla zastavenie exekúcie, pretože jej ďalším vykonávaním by pre nemajetnosť povinného vznikali ďalšie neúčelné trovy, ktoré by v konečnom dôsledku znášala.
9. Keďže oprávnená navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) a h) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.
10. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
11. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.