Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Co-26-2019.pdf
PDF · 90.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/26/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 00 807 484, proti žalovaným: 1/ TRITICUM s.r.o., so sídlom Vráble, Hliníková 373, IČO: 31 424 236, zast. Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Bottova 34 a 2/ S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. D. nad F. XXX, zast. JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Miletičova 23, o zaplatenie 4.834,81 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 11. 2017 č. k. 16C/363/2016-73 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch (II. a IV.) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade p o t v r d z u j e (výrok III.).
IV. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol (výrok I.) a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4834,81 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) a žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu100 % (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 238 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), § 420 ods. 2, § 441 Občianskeho zákonníka, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPZP). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 09. 05. 2002 o 13.10 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade, keď nesprávnou technikou jazdy prešiel do protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim vozidlom a poškodenému D. K. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami. Porušenie dôležitej povinnosti uloženej žalovanému v 2. rade zákonom (§ 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z.) a jeho zavinenie mal za preukázané rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 2T/147/03/121 zo dňa 27. 02. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 1To/25/2004 zo dňa 18. 01. 2005, čo nebolo medzi stranami ani sporné. Za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol v čase dopravnej nehody zamestnanom žalovaného v 1. rade a plnil svoje pracovné úlohy podľa príkazov a pokynov žalovaného v 1. rade. Žalobca si uplatnil nárok v zmysle § 238 ods. ZoSP, ktorý považoval za samostatný regresný nárok, ktorý má vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody povahu špeciálneho ustanovenia. Nárok žalobcu proti žalovanému v 2. rade považoval za nedôvodný, nakoľko žalovaný v 2. rade v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je nositeľom právnej povinnosti, a preto v spore nie je pasívne legitimovaný. Dôvodil, že v zmysle uvedeného ustanovenia sa škoda, ktorú žalovaný v 2. rade spôsobil, považuje za škodu spôsobenú právnickou osobou, ktorá ho zamestnávala, teda za škodu žalobcu zodpovedá zamestnávateľ žalovaného v 2. rade a sám žalovaný v 2. rade za škodu nezodpovedá, čím však nie sú dotknuté ustanovenia o jeho zodpovednosti podľa pracovnoprávnych prepisov. Žalobu voči žalovanému v 2. rade preto zamietol. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade považoval žalobu za dôvodnú v plnom rozsahu, nakoľko ustanovenie § 238 ods. 1 ZoSP zakladá regresný nárok žalobcu proti tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol poškodenému nárok, v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vznikla žalobcovi majetková ujma, ktorú žalobca v konaní riadne preukázal, čo strany ani nerozporovali. Žalovaný v 1. rade v konaní namietol svoju pasívnu legitimáciu, keď mal za to, že vo veci by mala byť pasívne legitimovanou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, s ktorou mal žalovaný v 1. rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to podľa ustanovení § 4 ods. 3 v spojení s § 15 ZoPZP. Predmetnú poisťovňu žalovaný v 1. rade vyzval na vstup do konania podľa § 86 CSP, poisťovňa do konania nevstúpila. Námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalovaný v 1. rade je zodpovedný v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka za škodu, keďže táto bol spôsobená jeho zamestnancom, ktorý v čase keď došlo k dopravnej nehode plnil jeho pokyny. Dodal, že v zmysle § 15 ZoPZP je žalobca oprávnený, nie však povinný, uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, a preto je v jej dispozícii uplatniť si nárok, či už proti tretej osobe, alebo priamo proti jej poisťovateľovi. Naviac zo žiadosti o splnenie povinnosti nahradiť škodu zo dňa 31. 08. 2015 adresovanej žalovanému v 2. rade mal preukázané, že žalobca vyzval aj priamo poisťovateľa na plnenie, no tento ho odmietol uhradiť, preto priamo žalovaný v 1. rade musí svoj nárok z uzatvorenej poistnej zmluvy uplatniť proti poisťovateľovi. V závere rozhodnutia sa zaoberal aj otázkou spoluzavinenia poškodeného, ktorému boli vyplatené dávky invalidného poistenia, t.j. tým, či mal na vzniku dopravnej nehody podiel aj samotný poškodený, ktorá skutočnosť je významná pre pomer náhrady škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka, no spoluzavinenie poškodeného na dopravnej nehode nevzhliadol, vychádzajúc z trestného rozsudku, ktorý konštatoval, že poškodený šiel vo svojom jazdnom pruhu, povolenou rýchlosťou a zrážke sa snažil zabrániť.
3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") a v konaní úspešnému žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi, ktorý mal proti žalovanému v 1. rade plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .
4. Proti výroku II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade domáhajúc sa v týchto častiach jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a zamietnutia žaloby a priznania mu náhrady trov konania. Argumentoval, že v predmetnej veci sa súd prvej inštancie nesprávne právne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie. Prezentoval názor, že pasívne legitimovaným vo veci je poisťovateľ povinného zmluvného poistenia, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) a ods. 3 v spojení s ust. § 15 ZoPZP účinného v čase vzniku dopravnej nehody bol poisťovateľ povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou žalovaného v 2. rade. V danom prípade škodu nahradil žalobca a jej úhradou sa dostal do pozície poškodeného, pretože plnením nemocenského poistenia mu vznikla škoda, keď dávky nemocenského poistenia poskytol. Akcentoval, že poškodeným v konaní tak nie je osoba, ktorá utrpela zranenie pri dopravnej nehode, ale práve žalobca, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/19/2008 z 21. 01. 2009. Tvrdil, že nemá žiadnu mieru spoluzavinenia na vzniku nároku na poskytovanie dávok a ani na skutočnosti, že jeho zamestnanec spôsobil dopravnú nehodu, ktorá bola príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, z ktorého dôvodu nemožno aplikovať objektívnu zodpovednosť vo vzťahu k nemu.
5. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca namietajúc uloženie mu povinnosti nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v celom rozsahu z dôvodu, že žaloba bola voči nemu zamietnutá. Žiadal zmeniť napadnutý výrok a uložiť povinnosť žalovanému v 1. rade zaplatiť trovy konania žalovanému v 2. rade v rozsahu 100%. Poukázal na to, že v žalobe navrhoval alternatívny petit, ktorým žiadal zaviazať v prípade preukázania liberačných dôvodov jedného žalovaného k úhrade žalovaného nároku druhého žalovaného. Keďže súd rozsudkom rozhodol v neprospech žalovaného v 1. rade, ako strana plne neúspešná, žalovaný v l. rade bol povinný nahradiť trovy konania nielen žalobcovi, ale i žalovanému v 2. rade.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a výroky I., II. a IV. napadnutého rozsudku navrhol potvrdiť.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vo veci rozhodol, považujúc nárok žalobcu voči nemu za nedôvodný. Mal za to, že v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je nositeľom právnej povinnosti, a teda v spore nie je pasívne legitimovaný, pretože škoda, ktorú spôsobil sa považuje za škodu spôsobenú právnickou osobou, ktorá ho zamestnávala. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne jeho povinnosti nahradiť mu trovy konania uviedol, že nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane, pričom žaloba žalobcu bola voči nemu v celom rozsahu zamietnutá, preto má ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Zvýraznil, že v danom prípade sa žalobca domáhal rovnakého plnenia voči dvom rôznym subjektom, pričom z opatrnosti zažaloval obidvoch. V dôsledku uplatnenia nároku voči dvom rôznym subjektom vzniklo v predmetnom spore procesné spoločenstvo na strane žalovaných, ktorí nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne vo vzťahu k meritórnemu nároku. Súd tak nemohol uložiť povinnosť nahradiť jeho trovy konania žalovanému v 1. rade.
8. Žalobca podaním zo dňa 28. 05. 2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že poisťovňa žalovaného dňa 04. 05. 2018 uhradila celú žalovanú sumu ako náhradu škody za vyplatené dôchodkové dávky D. K. za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014.
9. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zobral svoje odvolanie voči II. a IV. výroku nepadnutého rozsudku späť v celom rozsahu, nakoľko poisťovateľ povinného zmluvného poistenia KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poistené predmetné motorové vozidlo, uhradil po podaní jeho odvolania žalovanú istinu v plnej výške. K odvolaniu žalobcu uviedol, že z jeho odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu žalobca napáda predmetný rozsudok a odvolanie nie je odôvodnené, nakoľko v ňom nie sú uvedené dôvody, pre ktoré odvolateľ považuje rozhodnutie súdu za nesprávne. Zvýraznil, že žalobu podal žalobca voči žalovanému v 1. rade a voči žalovanému v 2. rade, čím určil okruh strán sporu a spor medzi žalovanými navzájom neexistoval a ani neexistuje, preto okruh žalovaných nemohol ovplyvniť. Žalobca nemal úspech v konaní vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, preto je zákonný a vecne správny III. výrok napadnutého rozsudku a nie je možné zaviazať ho na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade. Dodal, že strany sporu na strane žalovaných nepredstavujú nerozlučné spoločenstvo strán sporu, ale jedná sa o samostatné strany sporu na strane žalovaných.
10. Žalovaný v 1. rade na výzvu odvolacieho súdu písomným podaním došlým dňa 19. 03. 2018 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby.
11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
12. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 CSP).
13. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom sporu môže nielen tým, že podá žalobu na jeho začatie v zmysle § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať späť (sčasti alebo celkom) a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.
14. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom. Tento však pre absenciu odvolania subjektov oprávnených podať odvolanie (žalobca, žalovaný v 2. rade) v zákonnej lehote tak nadobudol právoplatnosť vo výroku I., ktorým bola žaloba žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietnutá. V tomto smere je významné, že žalovaní v 1. a 2. rade tvorili v danej veci samostatné procesné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý konal sám za seba, pričom k účinnému doručeniu rozsudku žalobcovi došlo dňa 21.11.2017, žalovanému v 2. rade dňa 24.11.2017 a k späťvzatiu žaloby až podaním žalobcu zo dňa 28.05.2018. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch II., III. a IV. v dôsledku odvolania žalobcu a žalovaného v 1. rade, a preto späťvzatie žaloby žalobcom mohlo byť účinné len vo vzťahu k žalovanému v l. rade. Za situácie, že žalovaný v 1. rade vyjadril súhlas s týmto späťvzatím žaloby, bol tak daný dôvod pre postup podľa § 370 ods. 1, 2 CSP s ohľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli. Odvolací súd preto späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch (II. a IV.) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil a konanie zastavil.
15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, keď žalovaný v 1. rade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Procesné zavinenie žalovaného v 1. rade na zastavení konania odvolací súd vzhliadol v skutočnosti, že po vydaní napadnutého rozsudku bola uhradená pohľadávka, na zaplatenie ktorej bol napadnutým rozsudkom zaviazaný žalovaný v 1. rade. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým bol žalovanému v 2. rade priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% voči žalobcovi a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti tomuto výroku nie je dôvodné.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Rozhodovanie o náhrade trov konania je založené na zásade zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho sporového konania. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je tak miera úspechu v spore a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane sporu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jej žalobe (návrhu) vo veci a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ strana sporu má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
19. V súdenej veci okruh strán sporu určil žalobca v podanej žalobe, kde na strane pasívne legitimovaných subjektov označil žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, pričom na strane žalovaných sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo. S ohľadom na uvedené bolo potrebné prihliadať na pomer účastníctva vo veci samostatne u každého zo žalovaných. V predmetnom spore bol bezpochyby úspešnou stranou žalovaný v 2. rade v plnom rozsahu, pretože žaloba bola voči nemu v plnom rozsahu zamietnutá. Odvolací súd dodáva, že úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Žalovaný má plný úspech vo veci, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Vo svetle uvedeného preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval a v intenciách § 255 ods. 1 CSP priznal v konaní plne úspešnému žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým bol žalovanému v 2. rade priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).