Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9C/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v spore žalobcu: M., proti žalovanému: P., HlinHH o zaplatenie 400 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 400 € od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 400 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 400 € odo dňa 01.06.2016 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2) V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 17.02.2016 zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo požičanie peňazí vo výške 400 € žalovanému. Suma 400 € bola žalovanému poskytnutá dňa 17.02.2016. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť žalobcovi bez úrokov, a to v lehote do 31.05.2016. V zmluve si strany dohodli pre prípad omeškania úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. Žalovaný v lehote splatnosti požičanú sumu nevrátil. Žalobca preto vyzval žalovaného písomnou výzvou na vrátenie požičaných peňazí. Žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval a požičanú sumu žalobcovi nevrátil.

3) Vo veci bol dňa 25.01.2017 vydaný Platobný rozkaz pod č. k. 9C/134/2016-11, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, t.j. nemohli byť dodržané procesno-právne ustanovenia § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 03.05.2017, č. k. 9C/134/2016-29, zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

4) Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.02.2018, v ktorom uviedol, že peniaze boli na kúpu dodávky pre žalobcu. Nebolo to pre jeho potrebu. Mali zmluvu na zvoz jedálenských odpadkov a tukov s väznicou v Hrnčiarovce nad Parnou. Peniaze neboli pôžička. Nie je si vedomí nejakého dlhu, nakoľko pracoval pre žalobcu bez mzdy.

5) K vyjadreniu doložil mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom z obdobia od 12.02.2016 do 21.02.2016 a zo dňa 01.03.2016.

6) Súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Žalobca sa k nemu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

7) Súd nariadil pojednávanie na deň 29.04.2019, na ktoré nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil tým, že bude odcestovaný v Portugalsku. Žiadal odročiť pojednávanie alebo o vedenie pojednávania v jeho neprítomnosti. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

8) Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 uviedol, že pre žalobcu pracoval, peniaze 400,- € boli určené na kúpu dodávky (motorového vozidla), ktoré on nevyhnutne potreboval pre to, aby mohol vykonávať činnosť pre žalobcu. Zvyšnú sumu na kúpu dodávky doplatil on. Dodávka bola zakupovaná z dôvodu, že to malo byť firemné auto, na ktorom mal jazdiť. Žalobca mal zmluvu s väznicou na zber odpadov, olejov a tukov s tým, že on mal preňho pracovať, preto bral, že motorové vozidlo bude v podstate firemné a on na ňom bude jazdiť. Uznal svoju chybu, zmluvu podpísal, hoci ústna dohoda bola iná, nemá však na to žiaden dôkaz či už vo forme SMS alebo e-mailu.

9) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluvou o pôžičke zo dňa 17.02.2016 (č. l. 4-5), predžalobnou výzvou (č. l. 6), mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným (č. l. 41-48), ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

10) Dňa 17.02.2016 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaný ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej prenechal žalovanému peňažnú čiastku 400 €, ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi do 31.05.2016. Úrok dohodnutý nebol. Bolo tiež dohodnuté, že v prípade, že sa dlžník dostane do meškania, je povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Podľa čl. II predmetnej zmluvy bola pôžička poskytnutá dlžníkovi dňom podpisu tejto zmluvy v hotovosti. Dlžník prehlásil a svojím podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy.

11) Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že riešili pracovné záležitosti, resp. možnosť pracovnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným pri zbere oleja a kuchynského odpadu. Žalovaný sa v maile zo dňa 15.02.2016 pýtal, ako to vyzerá s dodavkou. Žalobca mu odpísal dňa 21.02.2016, kde mu v maile poslal číslo účtu, kde mu mal žalovaný poslať prvých 200 €. K mailu žalobcu, ktorým vysvetľuje spôsob možnej spolupráce boli pripojené aj 2 zmluvy o poskytovaní služieb pri zbere kuchynského odpadu.

12) Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13) Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14) Za nesporné súd považoval uzatvorenie písomnej zmluvy o pôžičke a prevzatie sumy 400 € žalovaným. Žalovaný však tvrdil, že peniaze boli na kúpu dodávky pre žalobcu, neboli pre jeho osobnú potrebu, že to nebola pôžička. Dôkazy, ktoré predložil, však nepreukazujú, že by nemalo ísť o pôžičku a že peniaze boli určené na kúpu dodávky. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že dodávku potreboval, aby mohol vykonávať pre žalobcu zvoz odpadov. Ak by malo ísť o firemné motorové vozidlo, toto by mu poskytol žalobca a žalovaný by nedoplácal zvyšok kúpnej ceny zo svojich finančných prostriedkov. Aj na základe ústneho vyjadrenia žalovaného súd dospel k záveru, že išlo o pôžičku, keďže žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla, ktoré nevyhnutne potreboval, ak chcel pre žalobcu pracovať (vykonávať zber kuchynského odpadu).

15) Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených zastupiteľných vecí na voľné nakladanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu (teda nie identickú vec). Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je a/ určenie zmluvných strán

- veriteľa a dlžníka, b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c/ dočasnosť zmluvného vzťahu, d/ povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu.

16) Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je skutkovo a právne dôvodný. Súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca reálne poskytol žalovanému pôžičku v sume 400 €, a to v hotovosti do rúk žalovaného, čo mal súd za preukázané podpísaním zmluvy o pôžičke žalovaným. Aj samotný žalovaný potvrdil, že predmetnú sumu prevzal. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý čas, dokedy má žalovaný pôžičku vrátiť, a to najneskôr do 31.05.2016. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu titulom poskytnutej pôžičky žalobcovi čo i len čiastočne uhradil, pričom tak neurobil ani na základe predchádzajúcej výzvy zo strany žalobcu, súd preto považoval žalobu žalobcu pokiaľ o uplatnený nárok na istinu pôžičky, za dôvodnú v celom rozsahu.

17) Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18) Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19) Podľa § 3 uvedeného Nariadenia vlády SR, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20) Súd však nepovažoval za dôvodný celý žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania. Žalobca si tento uplatnil vo výške 8,05 % ročne zo sumy 400 € od 01.06.2016 do zaplatenia. Žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, považoval za dôvodný z časti, a to vo výške 5,05 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB 0,05 % zvýšenú o 5 percentuálnych bodov), a to odo dňa 01.06.2016 až do zaplatenia. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania nad túto výšku, bola žaloba zamietnutá.

21) Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22) Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23) V konaní mal žalobca úspech v celom uplatnenom nároku (neúspech mal len v časti nevyčísleného úroku z omeškania, čo nemalo vplyv na úspech žalobcu v spore na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.