Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/79/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Pavlákovej a prísediacich Mgr. Ivana Hajka a Jely Rosenbergovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 v Martine takto

rozhodol:

obžalovaný

ml. A. R. A., V.. XX.XX.XXXX L. Q., T. Q. L. P. D. T. Í., trvale bytom obec T., Z. R., C.. J. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 16.03.2018 v čase asi od 15.00 hod. do 19.00 hod. v Turanoch na Ul. T. XX L. P. Č.. XX, okres Martin, keď bola na návšteve u neho mal. T. Č., V.. XX.XX.XXXX, s ktorou, ako aj s ďalšou maloletou osobou, nadmerne požívali alkoholické nápoje - um, potom v jeho detskej izbe jej dával svoj pohlavný úd do jej úst, teda v čase, keď maloletá túto situáciu pod vplyvom alkoholu nevnímala a nebola schopná sa tomuto konaniu brániť,

t e d a

iného donútil k orálnemu styku a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a spáchal čin na osobe chránenej

- dieťati,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala dňa 26.07.2018 obžalobu zo dňa 24.07.2018, č. k. 1Pv 168/18/5506, na ml. A. R. A., a to pre skutok právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák.

Po prednesení obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Martin obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom na všetky otázky predsedníčky senátu uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., teda či:

- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák.,

- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin - zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu kladený za vinu,

- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý mu je kladený za vinu, odpovedal kladne.

Na základe uvedenej skutočnosti súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal. Postupom podľa § 269 Tr. por. súd vykonal dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody prečítaním listinných dôkazov, a to odborného vyjadrenia R.. P., T. C., psychiatrickej kliniky, správy ÚPSVaR Martin, správy ZŠ Hurbanova, správy Mesta Turany, uznesenia OR PZ Martin, OKP ČVS:ORP-515/1-VYS-MT-2017 z 28.12.2017, evidencie priestupkov, lustrácie STA, odpisu RT a lustrácie v GP.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje zohľadniť vyhlásenie obžalovaného, ktorý uznal svoju vinu v zmysle podanej obžaloby a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Obžalovaný mladistvý vo svojej záverečnej reči uviedol, že by bol veľmi rád, keby ešte dostal šancu, pretože uložením nepodmienečného trestu by v podstate bol úplne odpísaný.

Obhajkyňa obžalovaného mladistvého v záverečnej reči zdôraznila, že priznanie jej klienta za danej situácie, keď samotná poškodená v zmysle záverov znaleckého posudku psychológa vyhotoveného k jej duševnému stavu je charakterizovaná ako osoba, ktorá si rada vyrába spomienky nemajúce základ v reálnom zážitku a tiež vzhľadom na stav, v ktorom sa mala pri skutku nachádzať, keď nebola schopná ani reprodukovať prežité udalosti v rámci trestného konania a jej výpoveď na tieto účely ani nebola použiteľná, tak za takéhoto stavu je priznanie obžalovaného mladistvého mimoriadnym počinom, keďže situácia tak úplne jednoznačná do toho momentu ani nebola. Je potrebné zohľadniť to, že sa jedná o mladistvú osobu, keď účel trestu by mal byť u neho najmä prevýchovný a mal by rešpektovať najmä cieľ, ktorý sleduje vo svojich zásadách Trestný zákon. Podľa jeho názoru trest navrhnutý prokuratúrou v súlade so zmyslom a účelom trestu sledovaným Trestným zákonom u mladistvých osôb nie je. Trestný zákon priznáva a zohľadňuje, že mladistvá osoba môže spáchať niektoré skutky nerozvážne, a preto mal dostať obžalovaný šancu, aby mohol pokračovať v ceste riadneho života, ktorú v zmysle vykonaného dokazovania zrejme nastúpil, keď uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by v danom prípade mohlo byť kontraproduktívne - osoba, ktorá doteraz nemá tak závažné protispoločenské správanie a chovanie by za daných okolností sa mohla v rámci výkonu trestu skôr pokaziť ako napraviť. Požiadala súd, aby dôsledne zvážil všetky okolnosti vo vzťahu k jej klientovi a následne mu uložil primeraný prevýchovný trest, a dal mu tak šancu dokázať, že je schopný byť riadnym členom tejto spoločnosti.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu mladistvého páchateľa, doterajší život, ktorý viedol, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Z hľadiska vyhodnotenia okolností uvedených v § 36 a v § 37 Tr. zák. súd konštatuje, že obžalovanému poľahčovalo predovšetkým priznanie a úprimné oľutovanie spáchaného trestného činu (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), ale aj skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život, nikdy nebol súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), svojim postojom - najmä na hlavnom pojednávaní, keď bolo možné posúdiť a uznať vinu bez vykonania pôvodne navrhnutého rozsiahleho dokazovania, čím i samotný cieľ trestného konania bol dosiahnutý rýchlejšie a efektívnejšie - a tak obžalovaný účinne napomohol pri objasňovaní predmetnej trestnej činnosti (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Priťažujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil žiadne.

Pre ukladanie trestu platia v prípade mladistvého špecifické zásady, tieto ustanovuje Trestný zákon v § 97. Účelom trestu u mladistvého je podľa § 97 ods. 1 Tr. zák. predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu prípadne narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do vhodného rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom tieto musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé tresty možno uložiť samostatne alebo aj viaceré popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. je 7 rokov až 12 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr. zák.), a to bez ohľadu na skutočnosť, že trestné sadzby odňatia slobody sa u mladistvých v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby pritom nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky - v uvedenej sadzbe 2 roky až 7 rokov trestu odňatia slobody súd i v danom prípade ukladal mladistvému obžalovanému trest. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák. musel súd obligatórne ukladať trest odňatia slobody - či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako trest nepodmienečný.

Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, okrem iného i to, že obžalovaný sa po uvedenej udalosti naozaj snaží viesť riadny život - ak ešte v lete roku 2017 sa mal dopúšťať opakovane trestnej činnosti najmä majetkovej povahy, pre ktoré je aktuálne na neho vedené trestné stíhanie (samozrejme pri plnom rešpektovaní zásady prezumpcie neviny), z vykonaných lustrácií vyplynulo, že po začatí vykonávania procesných úkonov v tejto trestnej veci viac žiadne ďalšie obvinenia v iných trestných veciach voči nemu vznesené neboli. Práve i zmena postoja obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti súd viedla k tomu, aby mu ako mladistvému človeku dal šancu dokázať, že vo vedení riadneho života - ktorý má aktuálne podľa vlastných slov i vyjadrení jeho matky skutočne viesť - je schopný pokračovať aj v budúcnosti, a tak dokázať, že je schopný rešpektovať príslušné normy a pravidlá, a byť tak platným členom spoločnosti. Súd neprehliadol ani skutočnosť, že istý podiel na priebehu udalosti je možné pripísať i samotnej poškodenej, ktorá nezachovala akúsi primeranú mieru racionality vo svojom správaní (požívanie alkoholických nápojov napriek jej nízkemu veku, miera ovplyvnenia ním v čase predchádzajúcom skutku, zotrvávanie v byte po odchode ostatných kamarátov atď.), čo však samozrejme nezbavuje obžalovaného viny z konania, pri ktorom akoby jeho pudy predbehli zdravý úsudok a zatienili potrebnú morálnu korekciu vlastného správania a konania. Tiež je potrebné poukázať na vek obžalovaného a mladistvej v čase skutku - išlo o rovesníkov resp. osoby približne rovnakého veku ( obžalovaný 15 a poškodená 16 rokov).

Súd považoval uloženie trestu odňatia slobody vo forme nepodmienečného trestu za neprimerane prísne, keď na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa jeho názoru postačuje v plnej miere i trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, počas plynutia ktorej bude mať obžalovaný šancu dokázať, že vie žiť riadnym spôsobom života. V opačnom prípade bude musieť súd rozhodnúť o jeho neosvedčení sa a povinnosti pôvodne podmienečne odložený trest vykonať v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody.

S prihliadnutím na skutočnosť, že poškodená strana si neuplatnila nárok na náhradu škody, súd náhrade prípadnej škody v rámci adhézneho konania ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.