Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/36/2018

Zmenené rozhodnutím 23Co/145/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobkyne: PIGAGRO, s. r. o., Ipeľský Sokolec 360, IČO: 36 046 272, zast.: VRBA & PARTNERS, s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 12C/36/2018 - 72 zo dňa 29. apríla 2019, v časti o nároku na náhradu trov konania (II. výrok), takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaná má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. III. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci sporu žalobcu: PIGAGRO, s. r. o., Ipeľský Sokolec 360, IČO: 36 046 272, zastúpený: VRBA & PARTNERS, s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05. 04. 2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil finančné prostriedky vo výške 184.594,96 Eur z exekúcie vedenej exekútorským úradom JUDr. Z. I. pod sp. zn. EX 165/2015.

2. Žalobu zdôvodnil žalobca tým, že Okresný súd Trnava vydal pod sp. zn. 50Er/261/2015 dňa 02. 06. 2015 poverenie na začatie exekučného konania pre súdneho exekútora JUDr. Z. I. v prospech žalovaného ako oprávneného voči povinnému Ing. G. V. o zaplatennie pohľadávky vo výške 16 Eur s príslušenstvom. Žalobca je majiteľom bankového účtu IBAN U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - kontokorentný účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky (ďalej len „účet 1“), z ktorého boli vykonané nasledovné platby: dňa 20. 03. 2013 suma 288 Eur, VS: XXXXXXXXXX, referenčné č. XXXXXXXXX, dňa 21. 03. 2013 suma 118.995,84 Eur, VS: XXXXXXXXXX, referenčné číslo XXXXXXXXX, dňa 11. 04. 2013 suma 2.515,45 Eur, VS: XXXXXXXXXX, referenčné č. XXXXXXXXX (ďalej len „platby 1“). Platby 1 boli určené na úhradu faktúr vystavených zmluvným partnerom žalobcu, spoločnosťou ACHP Levice, a. s., so sídlom Podhradie 31, Levice, IČO: 00 005 819. Konkrétne išlo k faktúry č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, a č. XXXXXXXXX. Uvedené platby 1 však namiesto účtu spoločnosti ACHP Levice, a. s., boli pripísané na účet IBAN U. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX - účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky (ďalej len „účet povinného 1“), ktorý je vedený na meno povinného, ktorý v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 165/2015 vystupuje ako povinný. Zároveň uviedol, že povinný je bývalý zmluvný partner žalobcu, ktorý vykonával pre žalobcu funkciu finančného manažéra, a to v období od 17. 12. 2012 do 22. 01. 2013, a teda z titulu svojej funkcie mal povinný prístup k databáze údajov obchodných partnerov žalobcu. Žalobca zistil, že v jeho účtovnom systéme bol svojvoľne povinným zmenený účet spoločnosti ACHP Levice, a. s., na účet povinného 1. V dôsledku toho, protiprávne a bez akéhokoľvek právneho titulu, boli platby 1 pripísané v prospech účtu povinného 1, a nie v prospech účtu ACHP Levice, a. s., a teda žalobcovi vznikla škoda, pričom povinný sa protiprávne obohatil, pretože platby 1 boli pripísané v prospech účtu povinného 1. Na účte povinného 1 sa teda nachádzajú peniaze žalobcu, ktoré povinný získal z trestnej činnosti. Žalobca je tiež majiteľom bankového účtu IBAN U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - vedený v Tatra banka, a. s. (ďalej len „účet 2“), z ktorého boli vykonané nasledovné platby: dňa 13. 02. 2013 suma 1.808,05 Eur, VS: XXXXXXXXXX, CRinfo: Agroris water, dňa 20. 02. 2013 suma 1.622,83 Eur, VS: XXXXXXXXXX, CRinfo: Agroris water, dňa 20. 03. 2013, suma 1.349,66 Eur, VS: XXXXXXXXXX, CRinfo: Agroris water, dňa 20. 03. 2013 suma 56.562,27 Eur, VS: XXXXXXXXXX, CRinfo: Agroris rent Dora/KRZ-netto, dňa 26. 04. 2013 suma 1.452,86 Eur, VS: XXXXXXXXXX, CRinfo: Agroris water (ďalej len „platby 2“). Platby 2 boli určené na zaslanie finančných prostriedkov zmluvnému partnerovi žalobcu, spoločnosti Agroris, s. r. o., so sídlom Potravinárska 3694, Rimavská Sobota, IČO: 31 607 969. Uvedené platby 2 však boli namiesto účtu spoločnosti Agroris, s. r. o., pripísané na účet IBAN U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - účet vedený v Tatra banke, a. s., ktorý je vedený na meno povinného (ďalej len „účet povinného 2“). Žalobca zistil, že v jeho účtovnom systéme bol svojvoľne povinným zmenený účet spoločnosti Agroris, s. r. o., na účet povinného 2. V dôsledku toho, protiprávne a bez akéhokoľvek právneho titulu, boli platby 2 pripísané v prospech účtu povinného 2, a nie v prospech účtu Agroris, s. r. o., a teda žalobcovi vznikla škoda, pričom povinný sa protiprávne obohatil, pretože platby 2 boli pripísané v prospech účtu povinného 2. Na účte povinného 2 sa teda nachádzajú peniaze žalobcu, ktoré povinný získal z trestnej činnosti. V dôsledku vyššie uvedených skutočností vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 184.594,96 Eur, ktorú si žalobca uplatnil v trestnom konaní. V zmysle príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov č. 1 Pv 382/2013-4 Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 07. 06. 2013, na základe uznesenia vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Levice, ČVS: ORP-415/OEK-LV-2013 zo dňa 06. 06. 2013 bola dňa 07. 06. 2013 o 12:51 hod. uskutočnená blokácia peňažných prostriedkov do výšky 121.799,29 Eur na účte povinného 1. Na základe príkazu Okresnej prokuratúry Levice 1 Pv 382/2013-5 zo dňa 07. 06. 2013 boli zaistené peňažné prostriedky až do výšky 62.795,67 Eur na účte povinného 2. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zaistené peňažné prostriedky boli bez právneho dôvodu prevedené na účet povinného 1 a účet povinného 2, a teda vlastníkom týchto peňažných prostriedkov je žalobca. Vo veci prebiehalo trestné konania vedené na Okresnom súde Levice pod č. 3T/87/2014 za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, výsledok ktorého bolo vydanie rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/87/2014 zo dňa 26. 06. 2017, právoplatného dňa 26. 06. 2017, na základe ktorého bol povinný uznaný za vinného a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 184.594,96 Eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca pristúpil k uplatňovaniu si svojej škody cestou exekučného konania, ktoré je vedené pod sp. zn. 148Ex 39/2017 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislav Sklenář. Vzhľadom ku skutočnosti, že na meno povinného sú vedené viaceré exekúcie, existuje dôvodná obava, že pohľadávka žalobcu nebude uspokojená. Má za to, že v trestnom konaní vedenom proti povinnému bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky v celkovej výške 184.594,96 Eur, ktoré boli pripísané na účet povinného 1 a účet povinného 2 patria výlučne žalobcovi. Hlavnou zásadou exekučného konania je, že oprávnený môže byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Finančné prostriedky vo výške 184.594,96 Eur nie sú majetkom povinného, ale sú vlastníctvom žalobcu. K žalobe pripojil žalobca rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/87/2014 zo dňa 26. 06. 2017.

3. Okresný súd Bratislava I postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 11. 04. 2018 s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 27. 08. 2018.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28. 11. 2018, doručeným súdu dňa 03. 12. 2018, v ktorom uviedol, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu, a to s poukazom na § 95 a nasl. Trestného poriadku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pokiaľ boli peňažné prostriedky zaistené a bolo preukázané, že nepatria majiteľovi účtu (v tomto prípade Ing. G. V.), ale žalobcovi, súd konajúci v trestnej veci rozhodne o ich vrátení vlastníkovi. V prípade, že v rámci trestného konania nie je možné vrátiť zaistené peňažné prostriedky, rozhodne súd o ich uložení do súdnej úschovy a osoby majú byť upozornené, aby si svoj nárok uplatnili v civilnom konaní, nie však prostredníctvom žaloby o vylúčenie veci z exekúcie. V exekučnom konaní, č. k. 50Er/261/2015, vedenom súdnym exekútorom JUDr. L. Y., spôsob výkonu exekúcie vedenej voči povinnému Ing. G. V. určila pôvodná súdna exekútorka. Žalovaný zdôraznil, že na základe informácií získaných od exekútora JUDr. L. Y., v predmetnej exekúcii bol dňa 26. 04. 2015 vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v celkovej sume 635,70 Eur. Žalovaný zistil, že v čase lustrácie účtov patriacich Ing. G. V. bol na účte vedenom v UniCredit banke ku dňu 31. 08. 2017 zostatok v sume 32.410,44 Eur, avšak daný účet bol už v tomto čase, t. j. 31. 08. 2017 blokovaný v rámci inej exekúcie, predmetom ktorej bolo vymoženie sumy vo výške 458.163,91 Eur. Čo sa týka účtu vedeného v Tatra banke, a. s. (IBAN U.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) bol zostatok na účte ku dňu 31. 08. 2017 v sume 4.166,95 Eur, avšak rovnako tak, aj tento účet už bol blokovaný v rámci inej prebiehajúcej exekúcie, predmetom ktorej je suma vo výške 276.608,13 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že na účtoch Ing. G. V. nie sú zostatky peňažných prostriedkov zodpovedajúce sume vo výške 184.594,96 Eur a petit žaloby je nevykonateľný, keď nie je reálne možné vylúčiť z exekúcie to, čo nie je jej predmetom. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj na daných účtoch boli sumy, zodpovedajúce tomu, čo uvádza žalobca v žalobe, bolo by veľmi ťažké odlíšiť, ktoré peňažné prostriedky sú tie z trestnej činnosti, za ktorú bol Ing. G. V. právoplatne odsúdený a ktorá je tá časť peňazí, ktoré nepochádzajú z trestnej činnosti, a teda nárok na ne žalobcovi nepatrí. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ktoré peňažné prostriedky na účte Ing. G. V. sú tie, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti. V neposlednom rade to ani nie je možné, nakoľko peňažné prostriedky boli zaistené v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 3T/87/2014.

5. Žalobca v podaní zo dňa 17. 12. 2018 v rámci repliky uviedol, že má za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená, nakoľko finančné prostriedky vo výške 184.594,96 Eur nie sú majetkom Ing. G. V., povinného v exekúcii vedenej pod sp. zn. 50Er/261/2015 súdnym exekútorom JUDr. L. Y., ale sú majetkom žalobcu, a teda nie je naplnená hlavná zásada exekučného konania, ktorou je skutočnosť, že oprávnený môže byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Žalobca je toho názoru, že v trestnom konaní vedenom proti Ing. G. V. bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky vo výške 184.594,96 Eur, pripísané na účty Ing. G. V., patria výlučne žalobcovi.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 06. 02. 2019 v rámci dupliky uviedol, že na základe informácií od súdneho exekútora vyplýva, že povinný Ing. G. V. nedisponuje na svojich účtoch v Tatra banke, a. s., a UniCredit banke, a. s., požadovanou sumou peňažných prostriedkov. Žalovaný má za to, že nie je možné z exekúcie vylúčiť tie veci, ktoré nie sú jej predmetom. Rovnako tak z dikcie zákona, ako aj zo samotnej dôvodovej správy k ustanoveniu § 55 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom čase nevyplýva, že v rámci excindenčnej žaloby je možné domáhať sa vylúčenia veci (v tomto prípade peňažných prostriedkov), ktoré len v budúcnosti budú dodatočne pripísané na účet povinného. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 95 ods. 1 Trestného poriadku, keď nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu neboli takto zaistené peňažné prostriedky po skončení trestného konania odovzdané žalobcovi, ktorý uvádza, že je ich majiteľom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 MCdo 2/2009, ktoré pojednáva v obdobnej veci a v zmysle ktorého nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet vložené, ale podstatné je to, kto je majiteľom účtu, t. j. či ide o povinnú osobu v exekúcii. Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave teda nie je vec (peňažné prostriedky), ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu. Exekúcii podlieha a predmetom tohto spôsobu exekúcie podľa § 94 Exekučného poriadku je preto len tento nárok. Nie je sporné, že exekútor ako aj banka a žalovaný, ktorý má v exekučnom konaní postavenie oprávneného, postupovali v súlade so zákonom. Daná exekúcia sa vykonáva prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to odpísaním finančných prostriedkov z účtu povinného do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekútor prikázal bankám, ktoré vedú účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Exekútor tento úkon vykonal doručením písomného príkazu banke dňa 24. 06. 2015, t. j. v čase, keď ešte nebol vydaný trestný rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/87/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 06. 2017. Je zrejmé, že poverený exekútor bankový účet povinného neskúma, nakoľko nemá ako skúmať a ani nemá povinnosť skúmať pôvod finančných prostriedkov, ktoré sa nachádzajú na účte, ktorý je vedený na meno povinného. Rovnako ani banka nemá ako preveriť, ktoré peniaze podliehajú exekúcii a ktoré nie. Je však podstatné, že na daných účtoch nie je taký objem finančných prostriedkov, pričom žalovaný zdôrazňuje, že v čase vykonania blokácie účtov boli tieto už blokované v rámci iných prebiehajúcich exekúcií. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 10. 11. 2004 pod sp. zn. 35 Odo 801/2002. Predmetom exekúcie nie sú konkrétne finančné prostriedky, ale nárok povinného (pohľadávka) na výplatu finančných prostriedkov z účtu v banke, ktoré prostriedky sa na účte povinného nachádzali, a to bez ohľadu na ich pôvod. Uvedené finančné prostriedky sú podľa ustálenej judikatúry majetkom finančného ústavu (banky), a nie sú v majetku povinného. Banka posiela na účet oprávneného de iure svoje peniaze a nie peniaze tretej osoby, či peniaze povinného, preto jediný právny vzťah, ktorý existuje medzi oprávneným a ostatnými uvedenými osobami, je vzťah oprávneného a banky. Medzi oprávneným a treťou osobou teda preukázateľne počas exekučného konania právny vzťah nikdy nevznikne. Žalobca sa nemôže úspešne dovolávať vylúčenia veci z exekúcie, a to z dôvodu, že dané peňažné prostriedky, ktoré predstavujú vec, ktorá má byť v rámci tohto konania vylúčená z exekúcie, v súčasnej dobe neexistuje, preto žalovaný žiada žalobu zamietnuť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi k nej pripojenými, s vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal a súhlasil s rozhodnutím o veci bez jeho účasti, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Z účtu žalobcu boli vykonané platby, a to dňa 20. 03. 2012 v sume 288 Eur, dňa 21. 03. 2013 v sume 118.995,84 Eur a dňa 11. 04. 2013 v sume 2.515,45 Eur, ktoré boli určené na úhradu faktúr vystavených zmluvným partnerom žalobcu, spoločnosťou ACHP Levice, a. s., ktoré platby však namiesto účtu spoločnosti ACHP Levice, a. s., boli pripísané na účet G. V. (povinného v exekučnom konaní, ktorý je bývalým zmluvným partnerom žalobcu - pre žalobcu vykonával funkciu finančného manažéra) v dôsledku toho, že G. V. v účtovnom systéme zmenil účet spoločnosti ACHP Levice, a. s., na svoj účet. Z účtu žalobcu boli tiež vykonané ďalšie platby, a to dňa 13. 02. 2013 v sume 1.808,05 Eur, dňa 20. 02. 2013 v sume 1.622,83 Eur, dňa 20. 03. 2013 v sume 1.349,66 Eur, dňa 20. 03. 2013 v sume 56.562,27 Eur, dňa 26. 04. 2013 v sume 1.452,86 Eur, ktoré boli určené na zaslanie zmluvnému partnerovi žalobcu, boli však pripísané na účet G. V., ktorý účtovnom systéme zmenil číslo účtu. Na účte G. V. (povinného v exekučnom konaní) sa nachádzajú peniaze žalobcu získané z trestnej činnosti, čím žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 184.594,96 Eur, ktorú si uplatnil žalobca v trestnom konaní. Vo veci prebiehalo trestné konanie na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 3T/87/2014, dňa 26. 06. 2017 bol vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 06. 2017, a na základe ktorého bol povinný uznaný za vinného a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 184.594,96 Eur. Na základe uvedeného exekučného titulu žalobca pristúpil k uplatňovaniu si škody cestou exekučného konania vedeného pod sp. zn. 148EX 39/2017 súdnym exekútorom Mgr. Ing. U. U.. Voči G. V. je vedené exekučné konanie pred exekútorom JUDr. L. Y. (predtým JUDr. Z. I.; na Okresnom súde Trnava vedenom pod sp. zn. 50Er/261/2015) pre vymoženie pohľadávky žalovaného (ako oprávneného) proti G. V. (ako povinnému) z titulu uloženej povinnosti zaplatiť sumu 16 Eur a trovy exekúcie.

9. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní k žalobe uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného podania a trvá na tom, že žaloba je nedôvodná. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal, že mu patria peňažné prostriedky, na ktoré si nárokuje.

10. Podľa § 55 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 94 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.

12. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca sa domáhal z exekúcie vylúčiť peňažné prostriedky (ktoré sú vecou). Pripísaním peňažných prostriedkov na účet v banke sa však tieto dostávajú do dispozície banky, ktorá účet spravuje (prijíma a vypláca peňažné prostriedky na/z účtu), majiteľ účtu má teda oprávnenie voči banke, aby jemu alebo ním určeným osobám boli vyplatené finančné prostriedky. Toto oprávnenie predstavuje pohľadávku majiteľa účtu vo vzťahu k účtu v peňažnom ústave.

13. Vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvného vzťahu voči banke, nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet vložené, ale podstatné je to, kto je majiteľom účtu, t. j. či ide o povinnú osobu v exekúcii. Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave teda nie je vec (peňažné prostriedky), ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu. Exekúcii podlieha a predmetom tohto spôsobu exekúcie je preto len tento nárok (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1MCdo 2/2009).

14. Rovnaký názor je uvedený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky z 10. 11. 2004, sp. zn. 35 Odo 801/2002, v zmysle ktorého peňažné prostriedky na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o bežnom účte alebo na základe zmluvy o vkladovom účte nie sú v majetku majiteľa účtu, v prospech ktorého bol tento účet zriadený, ale v majetku peňažného ústavu... čiastka... nebola v majetku spoločnosti, ale v majetku banky, voči ktorej existuje pohľadávka z účtu... Oprávnenie majiteľa účtu spočívajúce v tom, aby na základe jeho príkazu boli vyplatené peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave, totiž predstavuje iba pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Inak povedané, nejde o „vec“, ale o „nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z tohto účtu“ (pohľadávka z účtu).

15. Uzavretím zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah, upravený príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý síce používa termín „majiteľ účtu“, ale účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu, a peňažné prostriedky na ňom uložené sú v majetku peňažného ústavu, preto ani zostatok na účte nie je vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Zákon nepredpokladá, že z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku bude vylúčená pohľadávka, ale len vec ako určitý majetkový statok, teda aj keď žalobca si uplatňuje vylúčenie konkrétnych peňazí z exekúcie (konkretizovaním sumy týchto peňazí), nemožno sa stotožniť s názorom, že sa jedná o vec (konkrétne „peniaze“), ktorú by bolo možné z exekúcie vylúčiť.

16. Aj keď je zrejmé, že žalobca má voči povinnému pohľadávku, táto nemôže byť predmetom vylúčenia veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože „peniaze na účte“ sú majetkovým právom (jedná sa o pohľadávku, a nie o vec, pričom zákon nepredpokladá, že z exekúcie bude vylúčená pohľadávka, ale len vec ako určitý majetkový statok).

17. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na vylúčenie finančných prostriedkov vo výške 184.594,96 Eur z exekúcie vedenej exekútorom úradom JUDr. Z. I. vo výroku I. tohto rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

22. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

23. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutí, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

24. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy bol žalovaný v konaní plne úspešný, avšak žalovanému do súčasnosti nevznikli žiadne trovy konania. Súd je toho názoru, že ak by aj rozhodoval o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, tak tomuto už nemôže vzniknúť právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie samotné by bolo skončené skôr, ako by mu trovy vznikli. Pričom súd by následne samostatným rozhodnutím rozhodol, že priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 0 Eur. Súd je toho názoru, že takýto postup by bol priamo v rozpore s čl. 17 CSP, a preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovaného v záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.