Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1731-2013.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Subarea
14Er/1731/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému CROCUS REST, s.r.o., so sídlom Štrbské Pleso 4078, 059 82 Štrba, IČO: 44 282 354, o vymoženie 339,23 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie č. 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn.: EX 2022/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 19.11.2013 sa začalo proti povinnému exekučné konanie o vymoženie istiny 339,23 eur s prísl. na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 9999007818 zo dňa 07.02.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 11.12.2013.
2. Dňa 20.07.2017 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že preukázateľným zisťovaním majetkových pomerov povinného zistil, že ten nevlastnil a ani nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, ktoré by bolo možné zexekvovať. Povinný nemá vedená žiadne účty, podúčty, devízové účty ani termínované vklady. Povinná spoločnosť má záväzky voči zdravotným poisťovniam, tiež voči Sociálnej poisťovni. Voči povinnému je podľa centrálneho registra exekúcií vedených ďalších 15 exekučných konaní, a to už od roku 2009, ktoré nie sú do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie vysporiadané. Podľa Sociálnej poisťovni, povinný bol v registri Sociálnej poisťovni vedený od 19.09.2008 do 30.06.2009, nemá vedených žiadnych zamestnancov a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Na adrese, ktorá je uvádzaná v obchodnom registri je spoločnosť neznáma. Súdny exekútor konštatoval že povinná spoločnosť nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Z obsahu zisťovania bolo teda jednoznačne zistené, že povinný nemá žiaden príjem, nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť akýmkoľvek spôsobom na vykonanie exekúcie uvedeným v Exekučnom poriadku. Vzhľadom k účelnosti a hospodárnosti konania je teda potrebné exekučné konanie zastaviť.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
8. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva poklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd preto majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.
9. Súd ešte poznamenáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať i reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Súd k tejto skutočnosti ešte uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). V tejto súvislosti súd dodáva, že v oprávnený už obdobných prípadoch vyslovil, že pre posúdenie nemajetnosti povinného nie je rozhodujúce stanovisko oprávneného, ale práve šetrenie súdneho exekútora.
10. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinných, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola voči povinnému ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku.
16. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.