Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-28-2018.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: V. V., J.. XX.X.XXXX, Y. G. O. XXX/XX, XXX XX Y. Y. proti žalovanej: D. V., V.. S., J.. X.X.XXXX, Y. G. O. XXX/XX, XXX XX Y. Y. v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Turčianske Teplice, odbor katastrálny, na LV č. XXX, M. Y. V. O. N.. Č.. XXX J. K. V. „. K. K.. Č.. XXXX/XX, Ď. K. V. „.U. K. K.. Č.. XXXX/X záhrada o výmere 198 m2, pod parc. č. 1085/10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 330 m2 patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2018 spolu s doplnením žaloby v zápisnici spísanej na Okresnom súde Martin dňa 2.10.2018 ( č.l. 15 súdneho spisu ) domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti
- dom súp. č. XXX J. K.. V.. „. K. K.. Č.. XXXX/XX, M. M. K. K. V.. „. K. K.. Č.. XXXX/X o výmere 198 m2 - záhrada, parc. č. 1085/10 o výmere 310 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXX, H.. Ú.. Y. Y., patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žalobcu a žalovanej. Ako dôvod uviedol, že sa J. XX.X.XXXX I. G. Z.. Je ženatý so slovenskou občiankou, teda žalovanou a manželmi sú od XX.X.XXXX. V roku XXXX N. manželka presťahovala do Chorvátska, kde pracoval žalobca ako výpravca vlakov. V roku1992 sa s manželkou, teda žalovanou vrátili na Slovensko, a to len z toho dôvodu, že v tom čase tam bol vojnový stav. V r. 1996 spoločne kúpili rodinný dom v Turčianskych Tepliciach, do ktorého sa presťahovali v r. 1999. Až po určitom čase, keď potrebovali LV na katastri v Turčianskych Tepliciach žalobca zistil, že rodinný dom, ktorý spolu kupovali, je napísaný len na manželku do výlučného vlastníctva. V tom čase, keď sa dom kupoval, dobre po slovensky žalobca nerozumel a notár S. O. mu zápisnicu neprečítal, vôbec ho nepoučil, čo to pre neho znamená a logicky sa žalobca domnieval, že keď sú manželia, tak dom by mal byť napísaný na obidvoch a nielen na manželku. Navrhol, aby u notára túto záležitosť išli spoločne s manželkou, teda žalovanou napraviť, čomu sa žalovaná bránila, čo sa opakovalo viackrát. Poukázal na to, že žije v predmetnom dome ako bezdomovec. Žalovaná mu môže dvere zamknúť kedy chce, čo už aj viackrát urobila. Tŕpne, keď príde z roboty, či dostane kľúč do dverí a tak sa stalo aj 30.4.2018 o 6,00 hod. ráno keď išiel z nočnej služby. S tým, že bol u notárky v Turčianskych Tepliciach, kde mu bolo povedané, že celá notárska zápisnica je zle napísaná. S tým, že notár Debnár pochybil a mal byť on uvedený automaticky ako spoluvlastník domu. Zároveň išiel za notárom Debnárom, s tým, že on mu teda povedal, že sa to môže riešiť táto vec darovacou zmluvou od manželky alebo súdnou cestou. Žalovaná, teda manželka darovaciu zmluvu s problémom podpísala, ale overiť ju už na kataster nechcela. Následne notár zomrel a danú vec už sa teda nedalo riešiť. V súčasnosti je žalobca zamestnancom SBS s minimálnou mzdou. Žalovaná je nezamestnaná. Chodí za chorou matkou, za čo dostáva sociálny príspevok cca 200 €. Všetky poplatky spojené s
bývaním, teda domom uhrádza žalobca. Žalovaná neprispieva, s tým, že okrem fajčenia konzumuje aj alkohol. Z tejto situácie sa mu narušilo zdravie, má vysoký krvný tlak a žiada teda, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti, teda dom a pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania doložil Notársku zápisnicu obsahujúcu kúpnu zmluvu ( č.l. 3 súdneho spisu ), výpis z LV zo 4.12.2013 ( č. l. 5 súdneho spisu ), darovaciu zmluvu ( č.l. 7 súdneho spisu ), čestné prehlásenie rodičov žalovanej ( č. l. 9 súdneho spisu ).
2. Súd zaslal žalovanej žalobu na vyjadrenie, táto zaslala vyjadrenie v podaní doručenom súdu 5.11.2018 ( č. l. 22 súdneho spisu ), v ktorom sa však k merite veci nevyjadrila. V podaní len uviedla, že má záujem sa obrátiť na Centrum právnej pomoci, aby bola teda zastúpená. Zároveň žalovaná tieto skutočnosti, že sa obracia na Centrum právnej pomoci, a že akým spôsobom to prebiehalo, súdu oznámila aj v podaní doručenom súdu 10.1.2019. V predmetnom podaní aj uviedla, že teda sa obrátila na mediátora S.. F. A., s tým, že chcela, aby bolo stretnutie, aby prebehla mediácia medzi ňou a žalobcom, teda manželom.
3. Súd vo veci vykonal pojednávanie za účasti strán sporu 29.4.2019, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol.
4. Za nesporné súd považoval skutočnosti týkajúce sa uzavretia manželstva medzi žalobcom a žalovanou dňa 18.7.1987. Rovnako nebolo rozporované, že v r. 1989 sa žalovaná ako manželka žalobcu presťahovala do Chorvátska, v r. 1992 sa naspäť vrátili žalobca a žalovaná ako manželia na Slovensko, nakoľko v Chorvátsku bol v tom čase vojnový stav.
5. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola spísaná vo forme Notárskej zápisnice N 303/96 NZ 331/96 ( č. l. 3 súdneho spisu ) ako kupujúca kúpila od predávajúcich za účasti nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, čiže tie, ktoré sú predmetom tohto konania, a to za súhlasu žalobcu - manžela V. V. do svojho výlučného vlastníctva. Na základe tejto kúpnej zmluvy potom na LV bola žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného rodinného domu spolu s pozemkami. Zo skutkových tvrdení, ktoré prezentoval žalobca, mal súd za preukázané, že žalobca je teda občanom Chorvátska a v čase keď sa kupoval predmetný rodinný dom, alebo teda predmetné nehnuteľnosti v r. 1996, bol presvedčený v čase, keď sa spisovala notárska zápisnica, keďže dobre nerozumel predmetnej notárskej zápisnici, tak mal za to, že tieto nehnuteľnosti spolu kupovali so žalovanou ako manželkou, s tým, že notár, ktorý predmetnú notársku zápisnicu vyhotovil, nepoučil žalobcu, čo je jej obsahom a aké to má následky. V ďalšom mal súd zistené, že žalobca sa domáhal nápravy keď zistil na LV, že je zapísaná len žalovaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, s tým, že došlo aj k tomu, že žalovaná ako darca sa rozhodla darovať polovicu predmetných nehnuteľnosti žalobcovi, a to darovacou zmluvou, ktorú do konania doložil žalobca zo dňa 9.2.2010. Z jej obsahu je zrejmé, že žalovaná ako darca ňou chcela obdarovať žalobcu jednou polovicou nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX, čiže tých, ktoré sú predmetnom tohto konania. Darovaciu zmluva je podpísaná zo strany žalovanej. Tieto skutočnosti žalovaná nespochybnila v rámci jej výsluchu, avšak k odkladovaniu predmetnej darovacej zmluvy nedošlo.
6. Z čestného prehlásenia ( č. l. 9 súdneho spisu ), ktoré do konania doložil žalobca, ide o čestné prehlásenie z 5.9.2011 rodičov žalovanej Z. S. M. S. Z. S., súd zistil, rodičia žalovanej čestne prehlásili, že nehnuteľnosti, teda rodinný dom č. 641 so záhradou v k. ú. Turčianske Teplice na Družstevnej ulici odkúpila ich dcéra, teda žalovaná spolu s jej manželom, teda žalobcom a za nehnuteľnosť vyplatili predávajúcim dňa 1.4.1997 1 000 000 Sk. Ďalej uviedli, že čestne prehlasujú, že túto sumu peňazí si riadne zarobili a usporili aj počas 10- ročného pobytu u rodičov žalovanej, nakoľko rodičia žalovanej im umožnili ubytovanie a stravovanie za malý poplatok a prvých sedem rokov bezplatne. Zároveň čestne prehlásili, že ich zakúpený dom je spoločným vlastníctvom aj žalobcu, aj žalovanej a obidvaja manželia prispeli finančne rovnakou mierou. S tým, že považujú za spravodlivé, že dom je vlastníctvom obidvoch, teda aj ich dcéry - žalovanej, ako aj jej manžela - žalobcu v rovnakých dieloch. Uvedené čestné prehlásenie bolo podpísané rodičmi žalovanej a ich podpisy boli overené ( č. l. 10 súdneho spisu ).
7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií
majetkov jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o po c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Je zrejmé, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť aj nehnuteľnosti, teda pozemky, stavby, ak boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a to buď spoločnou činnosťou manželov a na zaplatenie použili, čo i len z časti spoločné peniaze. Žalobca sa domáhal určovacou žalobou, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX rodinný dom spolu s pozemkami patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. V prípade sporu o tom či vec, právo alebo iná majetková patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, sa môže ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia, že konkrétna vec, právo alebo iná majetková hodnota do tohto majetku patrí. Čo sa týka určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, súd má za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to z toho dôvodu, že z predloženého LV vyplýva, že je v katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka zapísaná len žalovaná. To znamená, že žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, nakoľko žalobca má za to, že predmetná nehnuteľnosť má byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň žalobca podľa názoru súdu preukázal naliehavý právny záujem na určení aj z toho dôvodu, že je potrebné alebo má právny záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významným teda užitočný a aby mal zmysel. Je potrebné uviesť, že žalobca tvrdil a nebolo to spochybnené zo strany žalovanej, že sa cíti v predmetnom dome ako bezdomovec, s tým, že platí všetky účty a môže sa stať situácia, že ho teda žalovaná bez uvedenia dôvodu vyhodí z predmetného domu, v ktorom býva a stane sa z neho bezdomovec, čiže aj uvedené súd považoval za preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Žalobca teda tvrdil, že predmetné nehnuteľností si spoločne kúpil so žalovanou za spoločné financie, s tým, že v čase keď sa predmetný dom spolu s pozemkami kupoval, mal za to, že bude zapísaný na LV spolu s manželkou ako manželia, teda, že budú predmetné nehnuteľnosti zapísané spoločne na obidvoch, a keďže v tom čase keď sa dom kupoval spolu s pozemkami dobre po slovensky nerozumel a nebol ani poučený zo strany notára, ktorý spisoval notársku zápisnicu o uzavretí kúpnej zmluvy, tak sa domnieval sa, že dôjde k zapísaniu na LV predmetného domu spolu s pozemkami na obidvoch manželov. Podľa názoru súdu žalobca preukázal jednak svojou výpoveďou, jednak podpornými listinnými dôkazmi, a to darovacou zmluvou podpísanou zo strany žalovanej ako darcom, ako aj čestným prehlásením rodičov, že predmetný dom spolu s pozemkami, kde tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, kupovali spoločne ako manželia zo spoločne zarobených peňazí.
10. Tvrdenia žalovanej, ktoré prezentovala na pojednávaní, ktoré sa konalo vo veci dňa 29.4.2019, kde uvádzala, že mala predmetný dom zaplatiť z financií, ktoré získala z dedičstva, podľa názoru súdu nepreukázala. Žalovaná predložila súdu rodinnú zmluvnú dohodu o dedičstve z r. 2000 ( prílohová obálka súdu) a tvrdila, že jej bolo vyplatené dedičstvo skôr na viackrát a s tým, že z tohto dedičstva mala vyplatiť aj celú predmetnú nehnuteľnosť. Súd týmto skutkovým tvrdeniam neuveril a zároveň poukazuje aj na rodinnú zmluvnú dohodu o dedičstve rodinného domu, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou, jej rodičmi a súrodencom, ktorá je z 3.8.2000. Čo sa týka predmetných nehnuteľností tieto boli kupované v r. 1996 a kúpna cena vo výške 1 000 000 Sk mala byť zaplatená tak, že časť kúpnej ceny vo výške 630 000 Sk mala byť vyplatená pred podpísaním zmluvy a zostatok vo výške 370 000 Sk mal byť vyplatený najneskôr v lehote do 1.4.1997. Z tohto dôvodu neobstoja tvrdenia žalovanej, že predmetný dom mala vyplatiť v súvislosti s dohodou o dedičstve uzavretom medzi ňou, rodičmi a sestrou. Rovnako uvedené nepreukazuje ani potvrdenie z 15.8.2000 ( prílohová obálka súdu ), ktorým potvrdila sestra žalovanej, že jej poskytla čiastku k sume 100 000 Sk. Tieto úkony boli všetko vykonané po uzavretí kúpnej zmluvy a v žiadnom smere nepreukazujú, že by žalovaná vyplatila predmetný dom spolu s pozemkami z peňazí, ktoré získala na základe nejakej dedičskej dohody s rodičmi a so sestrou. Súd mal za to, že teda žalobca preukázal, že spoločnými finančnými prostriedkami a počas trvania manželstva nadobudli predmetné nehnuteľností zapísané na LV č. XXX, a preto súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil, a preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Okresný súd Martin, dňa 29.4.2019
JUDr. Miriam Štillová
sudca