Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Ek-1134-2021.pdf
PDF · 78.49 KB
Case nature
Subarea
5Ek/1134/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 2526/8, 813 61 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31364501, proti povinnému: UFS s.r.o., so sídlom 526, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 44185529, práv. zast.: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47247916, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rastislava Horského, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.04.2021 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia a to na základe exekučného titulu- rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 23Cb/113/2016 zo dňa 28.03.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Cob/22/2019 zo dňa 25.06.2020.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 25.05.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rastislava Horského, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava.
3. Povinný podal u súdneho exekútora v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že listom zo dňa l2.11.2020 oznámil oprávnenému, že je okamžite pripravený vydať tlakovú nádobu SZH výr. číslo 350/335 s obsahom hasiacej látky FM 200/HFC 227 ea. Následne listom zo dňa 18.12.2020 žiadal oprávneného o predloženie dokumentácie od výrobcu 8 kusov tlakových nádob, ktoré boli poskytnuté oprávneným na prečerpanie predmetnej hasiacej látky, ako aj dokumentov preukazujúcich školenia osôb nakladajúcich s týmito nádobami a dodanie prípravku na plnenie predmetných tlakových nádob, pričom opätovne zdôraznil, že je pripravený predmet nepeňažného plnenia vydať. Povinný uvedené skutočnosti oprávnenému znovu oznámil listami zo dňa 29.01.2021, 22.02.2021 a 05.05.2021. Podľa jeho názoru je teda zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný nedôvodne, nakoľko ešte pred začatím exekučného konania bol pripravený predmet exekúcie vydať, avšak oprávnený sa pre predmet exekúcie - predmetnú hasiacu látku nedostavil a nesplnil ani zákonné podmienky, aby mohol predmet nepeňažného plnenia prevziať. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a zároveň zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.
4. K podaniu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
12. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný vydať oprávnenému rezervnú hasiacu látku FM200 v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých oprávneným a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nakoľko si povinný svoju povinnosť nesplnil, podal oprávnený dňa 12.04.2021 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Povinný následne podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom ako dôvod na zastavenie exekúcie uviedol skutočnosť, že mu oprávnený neposkytol súčinnosť spočívajúcu jednak v predložení príslušnej dokumentácie preukazujúcej oprávnenie na nakladanie s predmetom nepeňažného plnenia - hasiacej látky FM 200 ako aj dokumentov týkajúcich sa 8 kusov tlakových
nádob dodaných oprávneným, vyškolenia osôb narábajúcich s danými nádobami a hasiacou látkou a nedodanie prípravku na ich plnenie. Podľa názoru povinného by v prípade, ak by predmet plnenia vydal oprávnenému aj bez predloženia takýchto dokladov, došlo by z jeho strany k porušeniu zákona.
13. K uvedenej argumentácii povinného súd uvádza, že daná skutočnosť nemá žiadny vplyv na vedenie exekúcie. Výrokom exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť prečerpať uvedenú hasiacu látku na vlastné náklady, pričom splnenie tejto povinnosti bolo podmienené len poskytnutím tlakových nádob zo strany žalobcu. Z návrhu na zastavenie exekúcie ako aj listov povinného adresovaných oprávnenému mal súd za preukázané, že tieto nádoby v počte 8 kusov boli oprávneným dodané dňa 23.10.2020 a oprávnený teda poskytol súčinnosť potrebnú na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím, avšak povinný predmet nepeňažného plnenia napriek tomu nevydal. Námietky povinného o tom, že mu oprávnený nepredložil dokumentáciu od výrobcu predmetných tlakových nádob ako ani dôkazy preukazujúce vyškolenie na nakladanie s uvedenými nádobami a hasiacou látkou súd považoval za právne irelevantné, pričom poukazuje aj nato, že totožné skutočnosti už oprávnený namietal aj v základnom konaním, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, pričom sa s nimi vysporiadal ako prvoinštančný súd tak aj súd odvolací, ktoré konštatovali, že povinnému právo požadovať uvedené dokumenty od oprávneného nepriznáva žiadny platný právny predpis. Ak by aj oprávnený predložil nevhodné tlakové nádoby, resp. by prácu vykonávali nevyškolené osoby jednalo by sa len o riziko a zodpovednosť oprávneného, pričom povinný by bol povinný oprávneného len upozorniť na nevhodnosť nádob, resp. nedostatočnú kvalifikáciu pracovníkov, avšak nemal by žiadne právo predmet nepeňažného plnenia nevydať.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že povinný povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil aj napriek poskytnutej súčinnosti zo strany oprávneného, pričom nepreukázal ani žiadny iný dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná a preto jeho návrh zamietol v celom rozsahu.
15. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
18. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
22. O trovách povinného súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko nebol v konaní úspešný. Rovnako súd nepriznal trovy ani oprávnenému, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.