Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-50-2017.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu JUDr. G. U., advokát so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX O. D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej E.. G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Banská Bystrica, štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária Laššák s.r.o. so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 771 651, o zaplatenie 10 524,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1/ Žalobca požadoval v konaní od žalovanej zaplatenie sumy 10 524,67 Eur predstavujúcej ním vyúčtované trovy právneho zastúpenia za jej zastupovanie v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/168/2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10 524,67 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia a trov konania.
2/ Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 08. 05. 2013, keď ho žalovaná so svojou matkou (žalobcovou sesternicou) navštívili, a došlo k podpísaniu dohody o plnomocenstve, informoval žalovanú po oboznámení sa s masou jej BSM o výške odmeny za úkon právnej služby okolo 600 Eur. Dňa 11. 10. 2013, kedy išla prvá mimosúdna výzva manželovi žalovanej, a bola už známa hodnota masy BSM, a tým aj výška odmeny za úkon právnej služby, preposlal žalobca výzvu aj jej, ako všetky listiny počas celého súdneho konania. Po celú dobu zastupovania žalovaná nenamietala výšku právneho úkonu, až keď prišlo vyúčtovanie. Žalobca poskytol pritom žalovanej zľavu, niektoré úkony jej dal za štvrtinu, a tiež si neúčtoval DPH. Ak by išlo o rodinnú výpomoc pri poskytovaní právnej pomoci žalovanej, neponúkala by mu na záver zastupovania 3000 Eur. Uhradila mu len dvakrát zálohu po 300 Eur, aj to v druhom prípade na jeho naliehanie.
3/ Žalovaná bola ochotná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 Eur, ktorú považovala za primeranú a reálnu. Inak navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu, že si žalobca nesplnil voči nej oznamovaciu povinnosť podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii ohľadom výšky odmeny za úkon právnej služby, teda, toho, čo je úkon, ako a z akej hodnoty sa odmena zaň vypočítava, ani na ich stretnutí 08. 05. 2013, ani neskôr počas zastupovania, a túto skutočnosť ani nepreukázal. Ak by aj žalobca 08. 05. 2013 uviedol, že to bude okolo 600 Eur, nemožno takéto poučenie považovať za poučenie spotrebiteľa, pretože nebolo zrejmé, za čo táto suma bude, rovnako aj v prípade uvedenia sumy 728 Eur vo výzve z 11. 10. 2013. Zároveň tento list nepreukazuje, že žalovaná bola uzrozumená, že má túto sumu platiť. Aj sám žalobca
v e-maily zo 07. 08. 2017 potvrdil skutočnosť, že žalovanú o výške odmeny neinformoval, keď v ňom uvádza, že za 4 roky žalovanú ani raz nenapadlo spýtať sa, čo ju bude tento spor stáť. Z vyúčtovaní predkladaných žalobcom žalovanej nevyplýva, z akej hodnoty žalobca vychádzal pri vyčíslení odmeny za jeden úkon právnej služby.
4/ Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/168/2014 o vyporiadanie BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, na základe dohody o zastupovaní. Nepochybné bolo tiež, že na stretnutí 08. 05. 2013 strany prebrali možný majetok spadajúci do masy BSM, ako aj orientačné spôsoby jeho vyporiadania, rovnako aj zaslanie výzvy z 11. 10. 2013 žalovanej a úhrada dvakrát po 300 Eur na pohonné hmoty žalovanou žalobcovi. Sporné medzi stranami bolo poučenie žalovanej o výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní žalovanej žalobcom.
5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami žalobcu a žalovanej, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov T. B., G. E., G.. U. S., M.. Z. P., ako aj prečítaním listinného dôkazu z 11. 10. 2013 na čl. 11, a dokazovanie prečítaním ostatných písomností a dôkazov tvoriacich obsah spisu sp. zn. 14C/50/2017 súd so súhlasom strán sporu nevykonával, nakoľko s týmito boli oboznámené a jednotlivé písomnosti a vyjadrenia im boli zo strany súdu oboznámené.
6/ Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
7/ V zmysle § 24 ods. 3 zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Čo zodpovedá aj zneniu § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom na to, mal byť žalobca v danom prípade odmeňovaný tarifnou odmenou, či už to bolo medzi stranami dohodnuté alebo nie (podľa súdu táto dohoda v plnomocenstve z 08. 05. 2013 obsiahnutá bola). Pre priznanie tejto odmeny za jednotlivé úkony právnej služby bolo podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii potrebné oznámenie jej výšky za úkon právnej služby v priebehu zastupovania žalovanej žalobcom ešte pred začatím tohto úkonu. Žalobca tvrdil, že si túto informačnú povinnosť splnil ústne, uvedením približnej sumy už pri prvom stretnutí so žalovanou dňa 08. 05. 2013. Súd mal za to, že toto tvrdenie, spochybnené žalovanou, v konaní nepreukázal. Žalobcom navrhnutá svedkyňa G. E. vypovedala, že ako asistentka u žalobcu posielala žalovanej mailom všetky výzvy adresované jej bývalému manželovi, vrátane prvej výzvy na mimosúdnu dohodu s poučením o výške hodnoty veci, ďalšia komunikácia ohľadom výšky odmeny za úkon právnej služby už nebola, pri poučovaní žalovanej žalobcom o výške úkonu nebola prítomná. Ani prípadné vyhodnotenie svedeckej výpovede matky žalovanej T. B. ako nedôveryhodnej, by nemohlo mať za následok preukázanie tejto skutočnosti. Informovanie žalovanej ako klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby žalobcom ako advokátom v e-mailom zaslanej výzve z 11. 10. 2013, súd nepovažoval za vykonané v súlade s ustanovením § 18 ods. 4 zákona o advokácii, keďže sa netýkalo konkrétneho úkonu právnej služby (nebolo uvedené, za aký úkon sa má platiť), a nebolo teda uskutočnené pred jeho začatím (nemôže sa preto vzťahovať ani na predmetnú výzvu). Okrem toho, v tejto výzve uvedená suma 728,38 Eur mala v sebe zahŕňať aj režijný paušál a DPH, nebolo tak oznámené, aká je výška tarifnej odmeny. Ak by aj súd pripustil, že na stretnutí žalovanej so žalobcom 08. 05. 2013 zaznela informácia o sume približne 600 Eur za úkon právnej služby, ako uvádzal žalobca aj v e-mailoch z 03. 07. 2017 a 07. 07. 2017, rovnako nebola splnená podmienka informovania žalovanej ako klienta o tom, za ktorý konkrétny úkon táto suma prichádza do úvahy. Takto nastavené vnímanie splnenia informačnej povinnosti podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, zodpovedá účelu jeho zavedenia do zákona o advokácii zákonom č. 304/2009 Z.z.. Vychádzajúc z dôvodovej správy k nemu: „advokát musí vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta.“ Uvedený názor vyplýva aj z výpovede žalobcom navrhnutej svedkyne JUDr. U. S., podľa ktorej klient
ako spotrebiteľ musí presne dopredu vedieť o všetkom, čo presne stojí, advokát je povinný oboznámiť klienta s tým, aká hodnota úkonu bude, príp. od čoho hodnota úkonu, ak sa nedá určiť, závisí. Teda iba pri poučení advokátom, za aký úkon právnej služby aká odmena prislúcha (klient nemusí vedieť, kedy ide o spoplatnený úkon právnej služby, a že vôbec ide o úkon právnej služby, tiež výška odmeny za jednotlivé úkony sa môže líšiť), a to vopred, pred uskutočnením úkonu (klientovi je tak daná možnosť vykonanie úkonu kvôli jeho cene odmietnuť), môže klient získať priebežne informáciu o sume trov právneho zastúpenia, čo má význam najmä pri dlhotrvajúcich sporoch s veľkým počtom úkonov. Aktivitu mal teda vyvinúť žalobca, ten pritom podľa jeho vyjadrení, nechával na žalovanú, aby sa zaujímala o výšku trov konania. Na základe uvedeného, mal súd za to, že žalobca si nesplnil voči žalovanej svoju povinnosť ako advokát v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii, z tohto dôvodu mu neprislúcha tarifná odmena za žiaden ním vykonaný úkon právnej služby počas zastupovania žalovanej v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/168/2014, a to bez ohľadu na to, či žalovaná počas zastupovania výšku uvedenú vo výzve z 11. 10. 2013 namietala alebo nie. Súd preto jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
8/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca je, vzhľadom úspech žalovanej v konaní, povinný nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP) vo výške uvedenej v rozhodnutí súdu vydanom po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).