Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-170-2018.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/170/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej H. M., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, A. - O., t. č. bytom A., L. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 1.530,77 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 2.7.2018 č. k. 18Csp/35/2017 - 69 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III..
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.584,74 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov 2.000,- eur s tým, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy neplnila riadne a včas. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaná na zaplatenie istiny úveru v sume 1.530,77 eur. Vzhľadom na zmluvné dojednanie o povinnosti platiť za poskytnutý úver zmluvné úroky do predčasného zosplatnenia úveru, keď úroková sadzba 12,90% ročne vyplýva zo zmluvy o úvere, súd priznal žalované právo aj v tejto časti pokiaľ ide o sumu 52,69 eur. Rovnako priznal sankčné poplatky - úroky z omeškania 1,28 eur v kapitalizovanej sume. Spolu tak priznal istinu 1.584,74 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom uplatnený úrok z úveru, poukázal súd prvej inštancie na ustálený právny názor v tom zmysle, že tieto úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, však povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí do splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú už sankčné úroky z omeškania. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov vo vzťahu k tejto problematike. Preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP zohľadňujúc to, že žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnuté úroky z omeškania odo dňa zosplatnenia úveru a tvrdí, že úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia a má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka a komentár k
týmto zákonným ustanoveniam. Zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, teda dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere dojednať odchylne. S ohľadom na judikatúru súdov podľa žalobcu platí, že úrok z úveru je v podstate cena za používanie peňažných prostriedkov, preto dlžník má zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, teda až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné aj v kontexte s ust. § 499 Obchodného zákonníka. Tvrdí, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania, úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Na týchto zisteniach sa nezmenilo nič ani v štádiu odvolacieho konania, a preto odvolací súd poukazuje na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom.
7. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi stranami sporu bola dňa 25.3.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 2.000,- eur s dohodnutým úrokom 12,90% ročne, výškou splátky 29,93 eur mesačne, v termíne prvej splátky od 22.4.2013, s konečnou splatnosťou dohodnutou dňa 20.3.2023, výškou RPMN 15,79% pri priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,86%. Listom zo dňa 23.2.2017 žalobca žalovanej oznámil, že bola opakovane upozornená na to, že neplní podmienky uzatvorenej zmluvy. Napriek opakovanej snahe o vyriešenie situácie žalovaná neobnovila plnenie povinnosti v zmysle zmluvy, preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Zároveň požiadal žalovanú uhradiť celý dlh vo výške 1.681,34 eur s prísl. najneskôr do 5.3.2017.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti úveru až do jeho zaplatenia a spotrebiteľ by tak nemal platiť úroky aj po skončení obdobia, na ktoré bol úver dojednaný. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitý čas (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.
9. Žalobca sa však dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
10. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom.
11. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach, teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovania príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Chýbajúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
12. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľa. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav nemožno pripustiť, pretože by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, naviac za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
13. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do momentu zosplatnenia, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Podobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/223/20174, či Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013, resp. 4Co/83/2013).
14. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).