Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10To-5-2019.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/5/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Evy Pirkovskej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.4.2019, v trestnej veci obvineného V. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/82/2018 zo dňa 21.11.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo dňa 31.10.2018 sp. zn. Pv 2/18/7713, osobne podanú na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 2.11.2018, odmieta a vracia vec prokurátorovi do prípravného konania.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť, ktorú dodatočne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti zdôraznil, že procesnou chybou sa rozumie nedodržanie závažných formálnych náležitostí a postupov v prípravnom konaní, pričom vrátenie veci do prípravného konania prichádza do úvahy iba vtedy, ak je to potrebné na objasnenie závažných chýb prípravného konania. Má za to, že prípravné konanie bolo vykonané zákonným spôsobom a zákonným spôsobom boli vykonané všetky vyšetrovacie úkony. Podľa neho poverený príslušník PZ počas skráteného vyšetrovania vykonal všetky vyšetrovacie úkony, potrebné na objasnenie skutkového stavu. Vykonal ohliadku miesta činu, spracoval plánok a vyhotovil fotodokumentáciu. Boli vypočuté do úvahy prichádzajúce osoby ako svedkovia, resp. obvinený. Znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva bolo zisťované, aké zranenia utrpela poškodená Z. X.. Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody na č. l. 84-85 vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že miesto dopravnej nehody sa nachádza na rovnom úseku štátnej cesty, povrch vozovky je suchý, neznečistený. Poveternostné podmienky neboli sťažené a nebola znížená viditeľnosť. Zo zápisnice o výsluchu obvineného V. I. na č. l. 30-33 vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že predmetného dňa viedol firemné nákladné motorové vozidlo po štátnej ceste smerom od obce Bystré smerom na Vranov nad Topľou a počas jazdy sa rozhodol predchádzať pred ním idúce nákladné motorové vozidlo s prívesom, na ktorom bol umiestnený nejaký pracovný stroj. Obvinený ďalej uviedol, že keď sa ním vedené motorové vozidlo nachádzalo v protismere a asi v polovici prechádzaného nákladného motorového vozidla, spozoroval, že v protismere prichádza osobné motorové vozidlo, preto ubral plyn a chcel sa zaradiť späť za nákladné motorové vozidlo, avšak osobné motorové vozidlo sa rýchlo približovalo a došlo ku zrážke. Poškodená Z. X. na č. l. 35-44 uviedla, že ako spolucestujúca, sediaca na zadnom sedadle v osobnom motorovom vozidle, bola účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela zranenia. Poškodená videla, že po ceste oproti ich motorovému vozidlu prichádza nejaké nákladné motorové vozidlo, zrejme kamión, a tento kamión predchádzala nejaká dodávka červenej farby, pričom motorové vozidlo, v ktorom cestovala, sa zrazilo s dodávkou červenej farby. Počas skráteného vyšetrovania bola vypočutá aj poškodená F. P., ktorá na
č. l. 55-61 uviedla, že viedla svoje osobné motorové vozidlo smerom na Prešov a medzi obcami Čierne nad Topľou a Bystré videla, že oproti prichádza kamión, pričom kamión bol predchádzaný dodávkovým vozidlom červenej farby, kedy poškodená začala znižovať rýchlosť ňou vedeného motorového vozidla, avšak zrážke s protiidúcim dodávkovým motorovým vozidlom nedokázala zabrániť. Z vyššie uvedeného je podľa neho zrejmé, akým spôsobom došlo ku dopravnej nehode a kto dopravnú nehodu zapríčinil. Nesprávne predchádzanie v danom prípade bolo v príčinnej súvislosti s následkami dopravnej nehody. Porušenie dôležitej povinnosti je otázkou právnou. V tomto prípade je nepochybné, že príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne predchádzanie. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, predchádza sa vľavo. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pri tom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla. Podľa ods. 5 písm. b) citovaného ustanovenia zákona, vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo vozidlá, ktoré chce predísť. Podľa § 15 ods. 5 písm. c) citovaného zákona, vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky. Je presvedčený, že ohľadom tejto dopravnej nehody nebolo potrebné pribrať do konania znalca z odboru cestná doprava. Už pri ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody a pri výsluchu účastníkov dopravnej nehody boli objasnené základné okolnosti dopravnej nehody. Bol zdokumentovaný smer pohybu oboch motorových vozidiel, miesto zrážky, postavenie oboch motorových vozidiel po zrážke, pričom okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode opísali jej účastníci. Je podľa neho nepochybné, za akých okolností došlo k dopravnej nehode a kto zodpovedá za následky dopravnej nehody. Počas skráteného vyšetrovania boli objasnené všetky skutkové okolnosti dopravnej nehody a boli dodržané všetky príslušné procesné ustanovenia Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove napadnuté uznesenie zrušil a súdu prvého stupňa prikázal, aby vo veci konal a rozhodol.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a zistil nasledovné:
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa obžalobu prokurátora odmietol z dôvodu, že zistil závažné procesné chyby. Tieto chyby vidí predovšetkým v tom, že vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, ktoré považuje za nevyhnutné, lebo nie je známa rýchlosť vozidiel v čase zrážky. Ďalej poukazuje na znalecký posudok č. 70/2018 zo dňa 17.8.2018, v ktorom ohľadom mechanizmu vzniku zranení poškodenej Z. X. znalec uviedol, že poškodená bola s najväčšou pravdepodobnosťou pripútaná bezpečnostným pásom, čo však nevylučuje opak.
V súlade so sťažnostnými námietkami prokurátora, aj podľa krajského súdu uvedené dôvody odmietnutia obžaloby nemožno považovať za zákonné.
V zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku samosudca odmietne obžalobu a vráti vec prokurátorovi len vtedy, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Súd prvého stupňa však závažné procesné chyby prípravného konania nevytýka.
Okolnosť, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. poriadku) je vecou úvahy prokurátora, ktorej opačnou alternatívou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a) alebo písm. c) Tr. poriadku. Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 ods. 10 Tr. poriadku nie je procesnou chybou v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku, respektíve § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi podľa naposledy označených ustanovení. Sankciu v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam, relevantným ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a) alebo písm. c) Tr. poriadku, alebo skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu v prospech obžalovaného. Procesnou chybou sa rozumie nedodržanie závažných formálnych
náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. poriadku (práva obvineného) a § 44 ods. 2 Tr. poriadku (práva obhajcu) [pozri R 118/2014].
Závažnou procesnou chybou preto nemôže byť skutočnosť, ak prokurátor v rámci svojich oprávnení dospeje k záveru, že pre podanie obžaloby nie je potrebný znalecký posudok, alebo že už nie je potrebné ďalšie objasňovanie pripútania poškodenej bezpečnostným pásom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. poriadku je totiž oprávnením prokurátora zhodnotiť, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
V tomto smere preto krajský súd sťažnostné námietky prokurátora považuje za dôvodné.
Pri plnení prieskumnej povinnosti však krajský súd zistil, že sa orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby na súd dopustili aj závažnej procesnej chyby, ktorá v napadnutom uznesení výslovne uvedená nie je.
Podľa § 208 ods. 1, veta prvá až tretia Tr. poriadku, ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť.
Podľa § 208 ods. 2 Tr. poriadku o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa § 208 ods. 1 Tr. poriadku vykoná policajt záznam do spisu.
Podľa § 34 ods. 5, veta prvá Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania zakotvené v ustanovení § 208 Tr. poriadku je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. To vyplýva aj z rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o preštudovaní spisu. Tento inštitút slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Preto významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby bol reálne v plnom rozsahu naplnený, čo sa v danom prípade nestalo.
K tomu, aby obvinený mohol právo na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania realizovať, je potrebné aktívne konanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú povinné konkretizovať kedy a kde môže obvinený právo na preštudovanie spisu podľa § 208 ods. 1 Tr. poriadku využiť. Vykonanie takéhoto upozornenia orgánom činným v trestnom konaní pritom musí byť v spise preukázateľne zistiteľné.
V danom prípade poverený príslušník PZ, ako orgán činný v trestnom konaní, svojim postupom neposkytol obvinenému reálnu možnosť uplatniť jeho zákonné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 208 Tr. poriadku. Na právo preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania totiž obvinený V. I. upozornený nebol.
V zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa konštatuje, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa uskutočnilo dňa 22.10.2018 na ODI Vranov nad Topľou, ďalej že obvinený V. I. bol na možnosť preštudovania spisu upozornený písomne, tiež že preštudoval celý spis a že mu bol poskytnutý primeraný čas na preštudovanie spisu. Zároveň sa v zázname konštatuje, že V. I. sa na preštudovanie spisu bez udania dôvodu a bez ospravedlnenia neúčasti nedostavil. Záznam je podpísaný len povereným príslušníkom PZ.
Na rozdiel od ostatných oprávnených osôb (poškodení Z. X., Z. Z., F. P. a W. L. K.) sa v prípade obvineného v spise nenachádza žiadne upozornenie na možnosť preštudovať vyšetrovací spis a ani doklad o doručení takéhoto upozornenia.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 13.10.2018 pritom vyplýva, že obvinený V.H. výslovne žiadal, aby mu po skončení vyšetrovania bolo umožnené preštudovanie spisu.
Na základe uvedeného preto nie je možné dospieť k inému záveru, než že orgány činné v trestnom konaní neumožnili obvinenému uplatnenie práva preštudovať spis po skončení vyšetrovania, čo vykazuje znaky závažnej procesnej chyby. Takáto chyba sama osebe odôvodňuje odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku.
Preto krajský súd sťažnosť okresného prokurátora v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.