Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_SK-3Er-218-2015.pdf
PDF · 69.49 KB
Case nature
Subarea
SK-3Er/218/2015
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., štátny občan SR, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého, o vymoženie istiny 88 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tomto prípade o sťažnosti oprávneného proti výroku o trovách exekučného konania, takto
rozhodol:
Zamieta sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Bardejov, č. k. SK-3Er/218/2015-49 zo dňa 7.11.2023 v znení opravného uznesenia č. k. SK-3Er/218/2015-57 zo dňa 27.5.2024.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor dňa 7.5.2015 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom zo dňa 6.3.2015 na vykonanie exekúcie oprávneného a na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 15735/14 zo dňa 21.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 5.1.2015. 2. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 3Er/218/2015-16 zo dňa 15.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2021 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Okresnému súdu Svidník bolo dňa 1.12.2016 doručené odvolanie oprávneného proti predmetnému uzneseniu. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 8CoE/41/2021-37 zo dňa 8.7.2021 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Svidník.
3. Uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. SK-3Er/218/2015-49 zo dňa 7.11.2023 vydaným súdnym úradníkom v znení opravného uznesenia č. k. SK-3Er/218/2015-57 zo dňa 27.5.2024, súd rozhodol o trovách exekučného konania vo výroku II. tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 21,78 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
4. Oprávnený podal dňa 14.11.2023 proti výroku II. uznesenia tunajšieho súdu č. k. SK-3Er/218/2015-49 zo dňa 7.11.2023 vydaného súdnym úradníkom sťažnosť z dôvodu, že v danom prípade nie je vhodné aplikovať § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého „ak dôjde k zastaveniu exekúciu zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.“ Exekučný poriadok upravuje v § 203 ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania. Oprávnený má za to, že vzhľadom na úpravu zásady zodpovednosti za zavinenie v Exekučnom poriadku je daná súdu možnosť v rámci diskrečnej právomoci zvážiť či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
vznikli. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností (úmyselne alebo z nedbanlivosti), ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v dôsledku čoho došlo k zmareniu úkonu. Na základe vyššie uvedenej definície zásady zodpovednosti za zavinenie, má oprávnený za to, že zastavenie konania nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania (podanie návrhu na začatie exekúcie a jeho následné zastavenie exekučným súdom, nemožno klasifikovať ako porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona. Oprávnený má za to, že uskutočnenie jeho práva (iniciovať exekučné konanie, v záujme realizácie vykonateľného rozhodnutia) v žiadnom prípade nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností. Súd by v zmysle uvedeného ustanovenia mal prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Oprávnený má voči povinnému existujúcu aj keď nevymožiteľnú pohľadávku, z dôvodu, ktorý sám nemohol v čase vzniku podania návrhu na vykonanie exekúcie predpokladať. Práve uvedený prípad možno klasifikovať ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd zrušil predmetné uznesenie.
5. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného na výzvu súdu v súdom určenej lehote nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 240 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CSP“), sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
13. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného, sťažnosťou napadnutého uznesenia a súdneho spisu dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Predmetným uznesením súdny úradník rozhodoval o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Tým, že oprávnený viedol exekúciu na podklade nespôsobilého exekučného titulu, možno uzavrieť, že z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Pre úplnosť súd dodáva, že oprávnený v sťažnosti nenamietal ani výšku odmeny, ani výšku hotových výdavkov, o ktorých súd rozhodoval sťažnosťou napadnutým výrokom II. predmetného uznesenia. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol súd v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku. Nakoľko súdny exekútor spísal návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, súd mu priznal podľa § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenu vo výške 16,60 eura. Súd ďalej súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov - poštovné v sume 1,55 eura (§ 22 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z.) za doručenie žiadosti o udelenie poverenia. Exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto sa zvyšuje jeho odmena podľa § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH.
16. Z vyššie uvedených dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú vo výrokovej časti tohto uznesenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.