Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8Co-97-2018.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/97/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkýň: 1. rade K. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu Z., Y. XXXX/X a 2. rade B. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu Z., Y. XXXX/X, obe zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému TOMA úverová a leasingová, a. s., so sídlom Čadca, Májová 1319, IČO: 36 664 090, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, v spore o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 23.02.2018 č.k. 20Csp 164/2017-55 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyniam sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam primerané zadosťučinenie vo výške 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyne majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2017 sa žalobkyne domáhali od žalovaného zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Podanú žalobu žalobkyne odôvodnili tým, že v konaní, ktoré skončilo právoplatne rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 z 04.07.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/235/2013 z 18.12.2013 boli ako spotrebiteľky úspešné a na základe toho si v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich spotrebiteľských práv. V konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/91/2012 súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.06.2007 č. 20105 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a žalobkyniam priznal náhradu trov konania. Následne Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 1Co/235/2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluvu o úvere č. XXXXX uzatváral podľa Obchodného zákonníka a pokiaľ by šlo o spotrebiteľskú vec, zmluvu so žalobkyňou by neuzatvoril. Pokiaľ súd konštatoval, že zmluva o úvere aj nadväzujúca zmluva o zriadení záložného práva sú spotrebiteľskými zmluvami, zmenil tak vôľu žalovaného - veriteľa. Rozhodcovská doložka v zmluve bola neplatnou zo zákona a súdy o nej rozhodli duplicitne. Napriek tomu, žalovaný rozhodcovskú doložku nikdy neuplatňoval a neuplatňuje a podal na žalobkyňu žalobu o zaplatenie na všeobecný súd a nie súd rozhodcovský, preto má žalovaný za to, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/91/2012 žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nakoľko žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva nie je rozhodcovskou doložkou v spotrebiteľskej zmluve, žiadal žalobu zamietnuť. 4. Svoju právnu argumentáciu vyjadrenú v tomto podaní zopakoval aj na pojednávaní vo veci samej, kde uviedol, že žaloba podaná žalobkyňou žiadnou žalobou nie je, nakoľko v nej absentujú skutkové tvrdenia. Tvrdenia, že niekto bol úspešný v konaní podľa žalovaného nie sú dostatočným tvrdením pre prejednanie veci. Podľa žalovaného zákon o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok v čase uzavretia zmluvy s neprijateľnou položkou neexistoval. Podľa žalovaného súd rozhoduje spory a neudeľuje pokuty. Esenciálnou podmienkou pre konštatovanie nekalej obchodnej praktiky má byť skutočnosť, že takáto skutočnosť mala ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa, avšak rozhodcovská doložka rozhodovanie spotrebiteľa narušiť nemôže. Podľa žalovaného žiadanie primeraného finančného zadosťučinenia je amorálnym zneužitím práva a vyrábaním sporov.
5. Po vykonanom dokazovaní zistil súd prvej inštancie skutkový stav, podľa ktorého z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 (č.l. 5) súd zistil, že uvedeným rozsudkom súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.6.2007 č. XXXXX je neprijateľnou podmienkou. Doložka odkazovala na vylúčenie právomoci všeobecných súdov v prípade sporov medzi stranami sporu v súvislosti s úverovou zmluvou a jediným oprávneným rozhodovať mal byť rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. 6. Z nadväzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 18.12.2013 (č.l. 9) súd zistil, že uvedeným rozsudkom Krajský Prešov súd ako súd druhej inštancie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že argumentáciu žalovaného odmietol ako neakceptovateľnú. 7. Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014.
8. Súd vec správne posúdil podľa ustanovenia § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z., článku 6 ods. 1 a článku 8 CSP a dospel k nasledovným záverom.
9. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove vyššie uvedených spisových značiek súd konštatuje, že podmienka ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je splnená. Súd neakceptuje tvrdenia žalovaného o tom, že žiadanie primeraného finančného zadosťučinenia je amorálnym zneužitím práva a vyrábaním sporov. Je nepochybné, že zmluvu o úvere či zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.6.2007 predkladal žalobkyniam ako spotrebiteľkám na podpis žalovaný, ktorý v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť ich obsah ovplyvniť. Súčasne tak bolo právoplatne konštatované, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, v dôsledku čoho je splnená podmienka uplatnenia si nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľom. Súd prvej i druhej inštancie konštatoval netransparentnosť a hrubú nevyváženosť práv a povinností žalobkýň ako spotrebiteľov, a je teda nepochybné, že je na mieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
10. Pokiaľ žalovaný namieta, že predpis pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy neexistoval, v tomto smere má súd za to, že námietku nemožno uznať za oprávnenú. Práve existujúca nerovnováha medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľov bola dôvodom pre zavedenie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého nemá svoju funkciu v prípade „diskomfortu“, ako nesprávne argumentuje žalovaný, ale má svoje opodstatnenie v prípadoch, kedy dodávateľ koná vo vzťahu k v spotrebiteľovi spôsobom, ktorým hrubo a nespravodlivo zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.
11. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z., možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. V prejednávanej veci možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v zmarení možnosti preskúmať podmienky zmluvy o zriadení záložného práva všeobecným súdom, čo mohlo v konečnom dôsledku viesť k strate finančných prostriedkov či strate obydlia, čo nepochybne predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby. 12. Toto je potrebné považovať za rozhodujúce pre určenie výšky finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). 13. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. 14. Zároveň pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia musel súd prihliadnuť aj na výšku odškodňovania iných nemajetkových újm aprobovaných právnym poriadkom SR, napr. pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne, kde obyčajne dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 500,- eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyne, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobili ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustili do sporu s ním.
16. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
17. Podľa názoru odvolateľa, v rozhodnutí súdu prvej inštancie v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie.
18. Podanie žalobkýň označené ako žaloba v úplnosti neobsahuje relevantné tvrdenia a relevantné dôkazné návrhy vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu ku skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného údajného „nároku“.
19. Žalobkyne netvrdia (neuvádzajú) žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli dať vzniknúť právu normovanému ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., žiadne konkrétne okolnosti, na základe ktorých im mal vzniknúť údajný, nimi tvrdený nárok, okolnosti, na základe ktorých by mohla byť posúdená jeho údajná existencia a výška uvedeného nároku.
20. To, že pôvodcovia konania označia rozhodnutie, v ktorom im bolo vyhovené a inak skutkovo neuvedú vôbec nič, nie je v žiadnom prípade skutkovým tvrdením dostatočným, na základe ktorého by bolo vôbec možné posudzovať prípadnú existenciu nároku, či jeho výšku.
21. Účelom zákonného ustanovenia, ktorého sa žalobcovia dovolávajú, je odškodniť spotrebiteľa za špecifické okolnosti, špecifický diskomfort, ktorý nastal z dôvodu tvrdeného porušenia práva alebo povinnosti zo strany dodávateľa a ktorý by mal za následok, že takéto tvrdené porušenie je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, že takáto ujma s ohľadom na konkrétne špecifické okolnosti vznikla. Žalobcovia však netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by takto nastali na ich strane a boli by spôsobilé vzniknúť takému nároku.
22. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd neuviedol, o ktoré právne normy svoje názory oprel, a keďže neodkazuje na konkrétne právne normy a nič z uvedeného, ani zo žiadnych noriem nevyplýva, navyše je uvedené v rozpore s konceptom ujmy, ako ho definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky.
23. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
25. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
26. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 389/2015 zo dňa 14.09.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
28. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal (rovnako ako žalobkyne v podanej žalobe) na konania, v ktorých boli žalobkyne v postavení spotrebiteliek úspešné a v ktorých úspešne uplatnili porušenie práva.
29. V týchto skorších konaniach súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.06.2007 č. 20105 je neplatná a po podanom odvolaní žalovaným odvolací súd rozsudok potvrdil.
30. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.12.2013 č.k. 1Co 235/2013, 1Co 236/2013, 1Co 237/2013 okrem iného zvýraznil, že „Tieto citované články Smernice č. 93/13/EHS dávajú taktiež priestor (v kontexte so Zákonom na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.) pre deklarovanie neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, a to práve z dôvodu, že článok 6 citovanej Smernice naďalej zabezpečuje existenciu pôvodnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi (teda aj medzi účastníkmi tohto konania), avšak existencia tejto zmluvy by mala byť očistená od nekalých podmienok, čím by sa zabezpečil stav právnej istoty vo vzťahu medzi účastníkmi, predovšetkým stav právnej istoty na strane žalobkýň ako spotrebiteliek, ktoré by neboli naďalej privádzané do stavu neistoty, ktorý je vytvorený existenciou tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky.
31. Žalobkyne si tak bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnili nárok z porušenia práva na určenie neplatnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
32. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zvýraznil, že je nepochybné, že zmluvu o úvere, či zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.06.2007 predkladal žalobkyniam ako spotrebiteľkám na podpis žalovaný, ktorý v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť ich obsah ovplyvniť.
33. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkýň, ktorá im vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý museli v dôsledku konania žalovaného, ktorý ich priviedol do stavu neistoty, trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyne sa v tomto prípade úspešne domohli svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).