Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/8/2019

Potvrdené rozhodnutím 5Co/84/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Mgr. A. L., bytom B. Z. č. XX, t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Národná 15, Žilina proti žalovaným 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom Šagátova 1, Bratislava, 3/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby so sídlom Mierové námestie 1, Ilava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/8/2019-65 zo dňa 29. apríla 2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. č. XX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava, Mierové námestie 1, 019 17 Ilava práv. zast. JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Národná 15, Žilina proti žalovaným: 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom Šagátová 1, Bratislava, 3/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby so sídlom Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd nariadil pred začatím konania vo veci samej neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným v rade l/ až 3/ povinnosť zdržať sa voči žalobcovi uplatňovania Prílohy č.6 Ústavného poriadku č. ÚVTOS a ÚVV -384/23/2017 v časti týkajúcej sa vzoru strihania vlasov, ako aj akéhokoľvek uplatňovania týkajúcej sa vzoru strihania vlasov, ako aj akéhokoľvek zasahujúceho príkazu, rozkazu, nariadenia či interného predpisu zasahujúceho do vzhľadu vlasov mimo rámec zákona č. 475/2008 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Vo svojom návrhu uviedol, že podľa § 5 ods.2 vyhlášky MS SR č.368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „vyhláška“) na výkon trestu sa odsúdený oholí a ostrihá. Vlasy na zadnej časti temena hlavy nesmú siahať nižšie ako po golier košele, bočné partie vlasov môžu siahať do polovice ušníc. Odsúdený si môže ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú bradu. Úprava vlasov sa neobmedzuje u odsúdenej ženy. Poukázal na to, že v Prílohe č.6 Ústavného poriadku (vzor úpravy vlasov a fúzov) sa nachádzajú fotografie, ako má byť odsúdený ostrihaný. Tento vzor strihania vlasov teda sprísňuje úprava vlasov odsúdených nad rámec ust. § 5 ods.2 vyhlášky, čím došlo k porušeniu práva na súkromie žalobcu. Uviedol, že obmedzenie práva je zásah do „priestoru práva“, teda medzi hranice, ktorými je právo vymedzené. Ústava SR výslovne určuje podmienky, ktoré legitimizujú obmedzenie základného práva alebo slobody ( čl. 13 ods,2 až 4) Účelom čl. 13 ods.2 je určiť formálnu záruku obmedzenia základných práv a slobôd. Ústavne konformné obmedzenie základného práva alebo slobody musí mať formu zákona, ktorý splnil všetky podmienky určené pre schvaľovanie zákona. Určením právnej sily ústavne konformného obmedzenia základného práva a slobody sa ustanovil aj subjekt, ktorý v súlade s Ústavou SR ako jediný môže obmedziť základné právo alebo slobodu. Jedine Národná rada SR má toto postavenie. Ďalej žalobca poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ( ďalej len „ESĽP“) vyslovil stanovisko, že podstatou článku 8 Dohovoru je ochrana jednotlivca pred neoprávneným zásahmi orgánov verejnej moci spočívajúcimi tak v prijatí právnej úpravy nerešpektujúcej súkromie, ale aj v uplatnení takej úpravy, že z čl.8 Dohovoru môže vyplývať nielen negatívny záväzok štátu zabezpečiť účinný rešpekt voči súkromnému životu (Čase of Abdulaziz, Cabales and Balkandali. Publications of the European COurt of Human Rights. Šerieš A:Judgements and Decisions. Koln-Berlin-Bohn-Munchen, Carl Heymanns Verlag KG, 1985,č.94,s.33-34). Uviedol, že pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa (viď I.ÚS 13/2000. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2001). V rozsudku ESĽP vo veci BIRŽIETIS c. LITVA zo dňa 14.júna 2016, sťažnosť č. 49304/09, súd uviedol, že osobné voľby ohľadom želaného vzhľadu väzňa sú dôležitou otázkou princípu (§37). ESĽP neuznal za legitímny účel obmedzenia práva väzňa, že tieto obmedzenia slúžia ako prevencia pred nepokojmi a zločinnosťou, či prospech udržiavania hygieny, resp. slušného vzhľadu väzňov. Vláda podľa ESĽP nevedela preukázať, ako sa predmetné obmedzenie týka týchto legitímnych účelov. Rovnako tak vláda neuniesla dôkazné bremeno z hľadiska proporcionality obmedzenia. Preto ESĽP vyslovil, že obmedzovaním vzhľadu vlasov, brady a fúzov väzňa dochádza k porušeniu čl. 8 ods. 1,2 Dohovoru. Žalobca uviedol, že obmedzovanie strihania vlasov ustanovením obligatórneho vzoru strihania v Prílohe č.6 Ústavného poriadku je obmedzovaním základného práva žalobcu (práva na súkromie) predpisom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý predpis nemá formu zákona. Týmto konaním žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ došlo k porušeniu čl. 13 ods.2 a čl. 19 ods.l Ústavy SR, teda došlo tak k zásahu do osobnostných práv žalobcu v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie úpravy vlasov Prílohou č.6 Ústavného poriadku nie je legitímne, nakoľko (de constitutione lata) zákon v prípade obmedzení práv odsúdených vždy stanoví základné prvky právnej konštrukcie obmedzení, pričom podzákonné či interné predpisy môžu upravovať len ďalšie aspekty a náležitosti obmedzenia práv, teda vedľajšie prvky (napr. čas a frekvencia strihania vlasov atď.). Je teda neprípustné, aby Ústavný poriadok namiesto určenia podrobností spôsobu obmedzenia práv odsúdených ustanovoval ďalšie, resp. nové obmedzenie týkajúce sa vzhľadu úpravy vlasov väzňov. Poukázal na to, že podľa § 31 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, odsúdený je povinný plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom. Podľa § 39 písm. p) zákona č. 475/2005 Z.z., odsúdený je povinný byť ustrojený a dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem. V zmysle ust. § 39 písm. a) a p) zákona č. 475/2005 Z.z. je tak Príloha č.6 Ústavného poriadku obligatórnym vzorom, ktorý musí žalobca dodržiavať, inak by mu bol uložený disciplinárny trest za disciplinárne previnenie. Podľa § 52 ods. l zákona č. 475/2005 Z.z., odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Žalovaný 3/ a žalovaný 2/ majú pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko Ústavný poriadok a jeho spornú prílohu č.6 vydal riaditeľ ústavu ( § 41 ods. l zákona č. 475/2005 Z.z.) a schválil ho generálny riaditeľ Zboru (§ 41 ods.2 zákona č. 475/2005 Z.z.). V zmysle zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo spravodlivosti (žalovaný 1/) právnickou osobou, pričom podľa § 3 ods. l zák. č. 4/2001 Z.z. o ZVJS je Zbor podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené ma preto pasívnu vecnú legitimáciu aj žalovaný v rade 1/, keďže neodstránil, resp. nezabránil zásahu do práva na súkromie žalobcu. V predmetnej veci doručil žalobca dňa 29.10.2018 sťažnosť podľa § 65da zák. č. 4/2001 Z.z. o ZVJS žalovanému 2/ (riaditeľstvo), ktorý ju dňa 15.10.2018 postúpil žalovanému 3/ (ústav). Listom zo dňa 4.12.2018 vyzval žalovaný 3/ žalobcu, aby odstránil nedostatky sťažnosti tvrdiac, že je potrebné uviesť konkrétne konanie príslušníkov Zboru, ktorým boli porušené práva žalobcu súvisiace so vzorom strihania vlasov a jeho prípadným disciplinárnym potrestaním. Žalobca v podaní zo dňa 6.12.2018 upozornil Ústav, že protiprávnym konaním je už samotné ustanovenie obligatórneho vzoru strihania vlasov odsúdených v rámci Prílohy č. 6 Ústavného poriadku a porušovateľom je ústav a generálny riaditeľ ZVJS. Dňa 14.12.2018 ústav vrátil sťažnosť žalobcu žalobcovi tvrdiac, že v danej veci nejde o sťažnosť nakoľko sa jednalo o podanie, v ktorom žalobca nepoukazuje na konkrétne konanie ústavu voči jeho osobe. Ústav vyslovil svojvoľný právny názor, že sa namietaný nedostatok vzoru strihania vlasov vybavuje prostredníctvom Ústavného súdu SR v konaní o posudzovaní súladu právnych predpisov sústavou. Dňa 31.12.2018 doručil žalobca ministerstvu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, v ktorom namietal, že ústav postupoval nesprávne pri vybavení sťažnosti. Dňa 22.1.2019 bola žalobcovi doručená odpoveď ministerstva (č. 33646/2018/65), v ktorej bolo o.i. uvedené, že žalobca nepoukazuje na také konanie, ktoré by bolo v rozpore s účinnými právnymi predpismi, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že všetci traja žalovaní (ako orgány štátnej moci vecne príslušné zabezpečovať výkon trestu odňatia slobody) odmietli poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práva na súkromie v rámci konania o sťažnosti podľa §65da zák. č. 4/2001 Z.z. o ZVJS, preto je dôvodné, aby bola žalobcovi poskytnutá ochrana jeho súkromia prostriedkami civilného práva určených na ochranu pred zásahmi do osobnostných práv ( § 11 v spojení s § 13 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o svojvoľný zásah do základného ľudského práva žalobcu - práva na súkromie, je daná potreba bezodkladne upraviť pomery pri realizácii práv a obmedzení žalobcu v sektore väzenstva. Skutkové okolnosti sú dostatočne osvedčené, a to aj samotnými vyjadreniami žalovaných, ktorí skutkový stav nepopierajú, avšak ho nesprávne právne posudzujú ako ústavne súladný. S poukazom na ústavné princípy, ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru, ako aj s poukazom na relevantnú judikatúru ESĽP možno spoľahlivo ustáliť, že sa ustanovením vzoru strihania vlasov odsúdených v rámci Prílohy č.6 Ústavného poriadku flagrantným spôsobom zasahuje do základného práva žalobcu na súkromie, ktorý zásah vyžaduje rýchlu a účinnú nápravu. Žalovaní nielenže nedodržali ústavou vyžadovanú formu zákona, ale samotný vzor strihania vlasov nezodpovedá ani žiadnemu účelu vyplývajúcemu z rozumných potrieb väzenstva.

Žalobca ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v návrhu pripojil svoju sťažnosť zo dňa 15.10.2018 adresovanú Generálnemu riaditeľstvu zboru väzenskej a justičnej stráže, výzvu ÚVTOS a ÚVV zo dňa 04.12.2018 na odstránenie nedostatkov sťažnosti, odpoveď na výzvu na odstránenie nedostatkov sťažnosti zo dňa 06.12.2018, vrátenie podania ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 14.12.2018, doplnenie sťažnosti zo dňa 10.12.2018, sťažnosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti adresovaná MS SR zo dňa 22.12.2018, odpoveď MS SR na podania zo dňa 16.01.2019, Ústavný poriadok pre odsúdených v ÚVTOS a ÚVV Ilava účinný od 01.01.2018.

Zo sťažnosti žalobcu adresovanej GR ZVJS zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že žalobca namietal porušenie jeho práva na súkromie ustanovením vzoru úpravy vlasov väzňa v rámci prílohy č.6 Ústavného poriadku pre odsúdených v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Vo svojom podaní poukázal na rozsudok ESĽP vo veci BIRŽIETIS c. LITVA zo dňa 14.júna 2016, sťažnosť č. XXXXX/XX, v ktorom súd uviedol, že osobné voľby ohľadom želaného vzhľadu väzňa sú dôležitou otázkou princípu, pričom neuznal za legitímny účel obmedzenia práva väzňa, že tieto obmedzenia slúžia ako prevencia pred nepokojmi a zločinnosťou, či prospech udržiavania hygieny, resp. slušného vzhľadu väzňov. Poukázal na to, že vzor strihania vlasov uvedený v Prílohe č. 6 ústavného poriadku, ktorý musia väzni dodržiavať pod hrozbou disciplinárneho opatrenia je v rozpore s § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ktorá normuje, že odsúdený musí mať vlasy upravené tak, že na zadnej časti temena nesmú vlasy siahať nižšie ako po golier košele a bočné partie vlasov môžu siahať do polovice ušníc. Uviedol, že keďže vzor strihania vlasov je obligatórny, mení vyhláškou ustanovený rozsah úpravy vlasov, na ktorú reštrikciu nemá zákonné splnomocnenie. Tiež poukázal na to, že 01.10.2018 dal podnet verejnej ochrankyni práv, aby táto podala na ÚS SR návrh na začatie konania podľa č.l. 125 Ústavy SR o nesúlade § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky s čl. 19 ods.2 Ústavy SR. S odvolaním sa na rozhodnutie ESĽP konštatoval, že ak je podľa ESĽP osobná voľba želaného vzhľadu väzňa dôležitou otázkou princípu a keď princíp proporcionality neumožňuje štátu obmedzovať vzhľad vlasov väzňov, tak tým menej umožňuje zákon zasahovať do vzhľadu vlasov väzňov nad rámec zákona či vyhlášky na základe ústavného poriadku alebo na základe voľnej úvahy toho-ktorého príslušníka dozorového personálu. Na základe uvedené žalobca žiadal, aby generálny riaditeľ zrušil spornú Prílohu č.6 ústavného poriadku, eventuálne aby novelizoval túto prílohu tak, že stanoví, že ide o exemplifikatívny vzor strihania vlasov, resp. žiadal vypustenie vzoru strihania vlasov.

Z výzvy na odstránenie nedostatkov sťažnosti zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že žalobca bol žalovaným 3/ vyzvaný na doplnenie svojho podania v zmysle § 65 dc ods. 4 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, na ktorú žalobca odpovedal svojím podaním zo dňa 06.12.2018.

Z doplnenia sťažnosti žalobcu zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného 3/, aby jeho sťažnosť doručili na vybavenie žalovanému 1/.

Z podania žalovaného 3/ označeného ako vrátenie podania zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že podanie označené ako sťažnosť bolo žalobcovi vrátené späť s odôvodnením, že ak v svojom podaní poukazuje na to, že platný právny predpis nie je v súlade s Ústavou SR, alebo smeruje proti ľudským právam tým, že stanovuje nejakú povinnosť alebo obmedzuje ľudské práva iným spôsobom, nie je možné takéto podanie prešetriť ako sťažnosť, nakoľko na posudzovanie súladu právnych predpisov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ako aj na rozhodovanie o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je príslušný jedine Ústavný súd SR.

Z podania žalobcu zo dňa 22.12.2018 adresovaného žalovanému 3/ vyplýva, že žalobca žiadal o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti, trval na tom, že nakoľko sťažnosť smeruje proti činnosti riaditeľa ústavu a generálneho riaditeľa, ktorí sú „autormi“ porušovania práv je túto sťažnosť príslušné vybaviť MS SR, ktorému navrhol, aby rozhodlo tak, že ustanovený vzor strihania vlasov zruší.

Z odpovede žalovaného 1/ zo dňa 16.01.2019, v časti ktorá sa venuje vybavenia jeho sťažnosti vyplýva, že jeho podanie mu bolo vrátené s tým, že v ňom nepoukazuje na také konanie, ktoré by bolo v rozpore s účinnými právnymi predpismi, ale poukazuje na právne predpisy, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať, pričom sa jedná o úpravu vlasov odsúdených, konkrétne o poriadok výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom sú uvedené povinnosti odsúdených, ktoré sú povinní dodržiavať a právnym predpisom stanovené obmedzenia sú povinní strpieť. Žalobca bol informovaný, že sa môže v zmysle § 65da ods. 3 písm. b) zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže obrátiť so svojím podaním na dozorového prokurátora.

Z predloženej fotokópie Ústavného poriadku pre odsúdených v ÚVTOS a ÚVV Ilava účinného od 01.01.2018, z prílohy č.6 vyplýva vzor úpravy vlasov a fúzov. Vzor je tvorený 4 fotografiami odsúdených, na ktorých je vyobrazený strih vlasov zozadu, z profilu, spredu a tiež vzor strihania fúzov a holenia brady.

Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Žalobca je umiestnený v ÚVV a ÚVTOS Ilava, kde si odpykáva uložený trest odňatia slobody sa domáha ochrany svojho práva na súkromie, konkrétne sa domáha voči žalovaným zdržania sa obmedzovania jeho práva na úpravu vlasov mimo rámec zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, a to prostriedkami civilného práva. Vo svojom návrhu poukazuje jednak na to, že obmedzenie vzhľadu vlasov vyhláškou MS SR č. 368/2008 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR, nakoľko medze základných práv a slobôd možno upraviť len za podmienok ustanovených len zákonom a jednak na to, že ustanovením sprísneného vzoru úpravy vlasov v rámci Ústavného poriadku ÚVV a ÚVTOS Ilava sa zasahuje do jeho základného práva na súkromie. Žalobca ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie vzoru strihania vlasov nezodpovedá žiadnemu účelu vyplývajúcemu z rozumných potrieb väzenstva.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované. Ďalším predpokladom je dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil bezodkladnosť dočasnej úpravy pomerov.

Potreba bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje žalobcu, a to pod sankciou zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia je na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Z citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP je teda zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Po oboznámení sa s návrhom a priloženými listinami na účely rozhodnutia o návrhu o neodkladnom opatrení súd dospel k záveru, že v danej veci žalobca neosvedčil existenciu súkromnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanými, a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca sa týmto neodkladným opatrením domáha ochrany svojich osobnostných práv, má za to, že mu hrozí neoprávnený zásah do jeho práva na súkromie, za čo sú zodpovední žalovaní 1/ až 3/. Samotná skutočnosť, že žalovaný 3/ vydal ústavný poriadok, ktorým podľa tvrdenia žalobcu nad rámec zákona a vykonávacej vyhlášky upravil vzor strihania vlasov väzňov, neznamená, že tým došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, konkrétne do práva na súkromie žalobcu (želaného vzhľadu väzňa), ktorý u žalovaného 3/ vykonáva trest odňatia slobody a v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. počas výkonu trestu je povinný podrobiť sa obmedzeniam základných práv a slobôd, vrátane osobnostných práv. Zásah do osobnostnej sféry žalobcu spočíva vždy v konkrétnom konaní niektorého zo žalovaných, resp. osôb konajúcich za žalovaného, v konkrétnom mieste a čase. Nemožno hovoriť o tom, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu len prijatím interného normatívneho predpisu na to príslušným orgánom bez toho, aby boli zo strany žalobcu tvrdené rozhodujúce skutočnosti o tom, že konaním niektorého zo žalovaných bol žalobca proti svojej vôli nútený podrobiť sa tomuto predpisu a tým bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Bez zásahu do osobnostných práv nemohol vzniknúť súkromnoprávny právny vzťah, obsahom ktorého je právo oprávneného subjektu domáhať sa proti tomu, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal ochrany svojej osobnosti prostriedkami právnej ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom navrhovanej predbežnej ochrany svojich osobnostných práv. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy osvedčiť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú relevantné tvrdenia žalobcu, ktoré by odôvodňovali naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, chýba odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca v návrhu netvrdil, ani nijako neosvedčil, aký účes preferuje, netvrdil, že jemu vzor účesu podľa prílohy č.6 ústavného poriadku nevyhovuje a teda, že strihom vlasov podľa uvedenej prílohy by jemu samotnému mohla byť spôsobená ujma. Túto prípadnú ujmu žalobca nijako nešpecifikoval, nevysvetlil, v čom spočíva jej nenapraviteľnosť, resp., že ju bude možné len ťažko napraviť. Aj v prípade, ak by žalobca tvrdil, že on osobne preferuje dlhšie vlasy (napr. „účes na legionára“, príp. iný účes v rámci úpravy vlasov podľa vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), ani len netvrdil, že počas jeho umiestnenia v ÚVV a ÚVTOS Ilava sa domáhal inej úpravy vlasov ako je na vzore v prílohe č. 6 ústavného poriadku a že táto mu nebola umožnená z dôvodu, že ide o obligatórny vzor strihania vlasov, že proti jeho vôli bola úprava vlasov vykonaná, príp. že bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie z dôvodu nepodrobenia sa vzoru účesu podľa prílohy č.6 ústavného poriadku. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d) CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).