Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-66-2018.pdf
PDF · 170.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného V. W., N.. XX.X.XXXX M. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 29.4.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný: V. W., N.. XX.X.XXXX M. B., trvale bytom Q. XXX,
j e v i n n ý, ž e
dňa 25.06.2017 v čase približne o 04:30 h, v Brezovej pod Bradlom na Športovej ulici pred bývalou Strednou odbornou školou fyzicky napadol poškodeného V. K. tak, že ho udrel päsťou do oblasti ľavého oka a keď poškodený spadol na zem, obžalovaný ho ešte na zemi udrel otvorenou dlaňou po tvári, uvedeným konaním spôsobil poškodenému V. K. zranenia, a to pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku a pomliaždenie a podvrtnutie oblasti ľavého zápästia s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života v trvaní minimálne 2 týždne,
t e d a
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
- inému úmyselne ublížil na zdraví
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený V. K., N.. XX.XX.XXXX M. V. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 741/17/3304-26 zo dňa 22.8.2018 na obžalovaného V. W., N.. XX.X.XXXX M. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 25.06.2017 v čase približne o 04:30 h, v Brezovej pod Bradlom na Športovej ulici pred bývalou Strednou odbornou školou fyzicky napadol poškodeného V. K. tak, že ho udrel päsťou do oblasti ľavého oka a keď poškodený spadol na zem, obvinený ho udrel otvorenou dlaňou po líci, uvedeným konaním spôsobil poškodenému V. K. zranenia, a to pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka s možnými prejavmi vegetatívnej symptomatológie s odreninami kože na čele, pomliaždenie bulbu ľavého oka, pomliaždenie a podvrtnutie oblasti ľavého zápästia a odreniny kože v oblasti oboch kolien vľavo s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života v trvaní minimálne 2 týždne“.
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 25.2.2019, 19.3.2019, 12.4.2019, 29.4.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. W., poškodeného V. K., svedkov P. Q., F. Š., F. B., H. K.S., C. K., W. W., F. A., znalca V.. V. W. a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný V. W. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že v roku 2017 cez leto šiel na akciu s priateľmi s názvom „nakopni leto“, celú noc požívali alkoholické nápoje a zabávali sa. Akcia skončila asi okolo 4-tej ráno, potom sa presunuli pred budovu bývalej strednej školy v Brezovej, kde bolo viacero skupín ľudí, spolu tam bolo hádam 50 ľudí, boli poopíjaní, viacerí kričali, nadávali, boli tam konflikty. Pamätá si ako zastavil na hlavnej ceste taxík, asi 15 metrov od obžalovaného, obžalovaný stál opretý o betónový stĺp, z taxíku vystúpil V. K., ktorý sa blížil k obžalovanému, po ceste si vyzliekal tričko, nadával, kričal, že je majster Slovenska v pretláčaní, po ceste si pri elektrickom stĺpe (asi 3 - 4 metre od obžalovaného) odložil veci peňaženku, telefón, keď sa priblížil k obžalovanému asi na jeden meter, obžalovaný mu dal slabšiu facku lebo sa bál, že ho napadne K. ako prvý, z jeho správania vytušil, že ide proti nemu. Obžalovaný uviedol, že napriek tomu, že sa cítil ohrozený zo strany poškodeného, slabšiu facku považoval za dostatočnú, aby ohrozenie odstránil. Nepamätá si, čo predchádzalo tomuto konfliktu, on nemal konflikt s nikým iným. Nevie prečo za ním poškodený K. išiel. K. po facke padol na zem, na zadok, ten pád asi nebol ani z tej facky, že zo sily ale z toho ako sa popíjal alkohol, následne k poškodenému K. pristúpil neznámy muž, ten mu dal facku, dosť silnú, asi silnejšiu ako mu dal obžalovaný. Obžalovaný odišiel domov autom z parkoviska, vtedy poškodený stále sedel na zemi. Obžalovaný počas večera a noci vypil asi liter fernetu citrus, aby bol opitý a nepamätal si, musel by vypiť asi dva litre. Obžalovaný bol na akcii s kamarátom C. K., ten stál počas toho vedľa neho. Keď k nim poškodený išiel, nerobili nič, stále opretý o stĺp a čakali na auto.
Poškodený V. K. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že toho dňa šiel s pánom B., V. na diskotéku, tam sa bavili celú noc, potom šli pred strednú školu v Brezovej pod Bradlom, kde nastúpil aj s pánom V. do taxíka. Keďže pri čerpacej stanici zistil, že s nimi nie je aj B., povedal taxikárovi nech sa vráti, taxík sa vrátil naspäť pred strednú odbornú školu. Vystúpil, pričom už tam bol ďalší taxík, pričom videl ako niekto fyzicky napáda pána Q., keďže je to jeho kamarát, snažil sa mu nejako pomôcť, pristúpil k nim a začal hovoriť aby ho nebili. Nechcel sa biť, ale chcel pomôcť kamarátovi, ktorého bili. Boli tam v prevahe, on bol sám. Dostal sa do konfrontácie s obžalovaným, chcel odpútať pozornosť aby nebili Q., a keďže tam bol sám vyzliekol si tričko a chcel vzbudiť rešpekt a odlákať pozornosť od svedka Q., aby ho nebili, čo sa mu nepodarilo, toto vyprovokovalo obžalovaného, pričom tento najskôr chcel zaútočiť na poškodeného avšak ho jeho kamaráti najskôr držali, potom sa v nejakom amoku cez nich dostal a zaútočil na poškodeného a to údermi päsťou, boli asi dva do oblasti tváre, ale jedným sa obžalovaný netrafil, druhým trafil do ľavej strany tváre, na oko a následkom úderu padol na zem, padol akoby na chrbát, resp. na zadok, potom dostal ešte úder dlaňou od obžalovaného ako bol už na zemi, potom boli ešte vulgarizmy z viacerých strán aj od obžalovaného. Poškodený počul reči ako kokot, do piče, prijebem ti. Celá partia (Senica, Jablonica) okolo obžalovaného - W. sa správala agresívne. Táto partia sa správala agresívne už aj v predchádzajúcom období vnútri na diskotéke. Poškodený utrpel zranenie hlavy, opuch oka, nevidel, slabá rovnováha, bolela ho hlava, slzilo mu oko, krvácal nos a to bezprostredne ešte po útoku obžalovaného, oškreté kolená nevedel vysvetliť. Po pästi padol na betón, myslí si, že keď spadol po údere päsťou mal tam niekde položené ruky a vtedy mohol utrpieť zranenie zápästia. Mal zahmlené videnie po útoku päsťou hneď, toto zaznamenal hneď po útoku päsťou, ešte predtým ako dostal od inej osoby. Po následnej facke od obžalovaného nevedel, čo sa s ním presne stalo, toto si nepamätá, facka bola intenzívna. Po facke už obžalovaný neútočil, prišlo pre neho auto a odišiel preč. Toto mohol vidieť Q., B. a asi aj ostatní svedkovia. Následne došlo ešte k ďalšiemu napadnutiu od jemu neznámej osoby, bola to slabšia facka, taká „doťukávačka“. Poškodený uviedol, že bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, asi stredne opitý, pil celý večer vodku, vypil asi pol litra vodky, pričom posledné asi 3 hodiny už nepil. Zranenia mu spôsobili obmedzenia - prvé dni mu robila problémy aj koordinácia - najmä chôdza, mal problémy s jemnou motorikou, aj 3,4 dni, potom mal oko dlhodobo zalepené, 5,6 dní mu oko slzilo, mal tam opuch - hlavne bolesť oka bola veľmi intenzívna, bolesť hlavy mu spôsobovala problémy. Do „TOP“ kondície ako pred zranením, že by už nepociťoval obmedzenie a už mohol nastúpiť do práce a nepociťoval ťažkosti - pretrvávali ťažkosti poškodeného 3 týždne. Presne uviesť nevie koľko dlho trvali tie najväčšie ťažkosti. Poškodený ďalej uviedol, že je zamestnaný vo firme, robí koordinátora ľudí z tretích krajín, musí byť mobilný, musí chodiť autom všade, taktiež robí prácu za počítačom. Do práce musí chodiť každý deň. V kancelárii nemusí byť každý deň. Robí kompletný servis ľudí z tretích krajín - stará sa o týchto ľudí, ubytovanie, chodí s nimi k doktorovi, keď je problém, robenie výplat. V dôsledku zranení nemohol vykonávať túto svoju prácu. Z dlhodobého hľadiska problémy ani obmedzenia nemá. Nebol nikdy postihnutý za trestný čin ani priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Svedok Q. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že v nočných hodinách prebiehala v Brezovej pod Bradlom diskotéka. Po ukončení diskotéky sa pohybovali pred bývalou strednou odbornou školou. Bola tam skupina ľudí nich, aj pána W.. Prišli taxíky, začali nasadať. On popri tom ako nasadal utrúsil poznámku, ktorá vyprovokovala inú skupinu okolo obžalovaného W., čo začul chalan z tej skupiny, ten ho začal vyťahovať z taxíka, začal fyzicky na neho útočiť, sácal ho a pýtal sa či chce dostať. Svedok odstupoval od neho, nechcel sa biť, hovoril, nech ho nechá tak. Zrazu boli pred ním viacerí chalani, aj 5 ti, 10-ti, nabalovalo sa to, začali ho biť, fackovať, kopať. Potom sa pristavil aj obžalovaný, pán W., ktorý prišiel ako najväčší mačo, udrel svedka do hlavy, po čom svedok spadol, ležal na zemi, obžalovaný ho dvihol za nohavice, pýtal sa, či chce ešte dostať, dostal od neho ešte nejaké ďalšie údery. V tom videl ako sa vrátil jeden taxík, z ktorého vystúpil V. K., preto svedok kričal na K., že ho bijú, aby mu prišiel pomôcť. Ten vystúpil z taxíka, snažil sa odlákať pozornosť, tak si vyzliekol tričko, potom k nemu pristúpil obžalovaný W. a došlo k fyzickému kontaktu. Svedok B. sa ich snažil odhovoriť slovne, nech ho nechajú tak, B. sa nebil. Svedok dodal, že asi pred rokom ho kontaktoval pán K., jeden zo svedkov a pýtal sa ho, čo si o tom všetkom myslí, začal sa ľutovať, že mu dal dve rany. Uviedol, že tá banda sú najväčší rypáci v Senici a toto robia každú akciu. K fyzickému kontaktu obžalovaného a poškodeného svedok uviedol, že poškodený K. sa pýtal, prečo bijú svedka, načo pristúpil k nemu W. a udrel ho dosť silno a to päsťou do oblasti hlavy - asi obočia, hneď ostala dosť veľká rana, začala mu tiecť hneď krv. Jeden úder bol zásadný, ten mu spôsobil najväčšie zranenia aj do krvi, aj krvácal, aj padol, dostal ranu a posadilo ho. Následne ešte obžalovaný dal poškodenému ako sedel ešte aj facku a napádal ho aj verbálne. Mal typické mačovské reči, že on je tu najväčší frajer na parkovisku, všetkých tu rozbije. Potom ďalej vyhlasoval obžalovaný, že kto chce ešte dostať na piču. Na poškodenom videl, že tento mal krvavú hlavu.
Svedok F. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že na mieste bol s chalanmi, s W. W., F. A., H. K., boli na zábave, bavili sa, chceli ísť domov a poškodený K. začal do nich skákať, tak mu dal obžalovaný facku. S obžalovaným nebol vonku, ale pozná ho z videnia, vie kto to je. Toto bolo na parkovisku pred školou, kde sa presunuli po zábave. Bolo tam asi 20 ľudí. Obžalovaný stál s kamarátom, nevie ako sa volá. Pred konfliktom nevie o tom, že by niekto niekoho urážal alebo fyzicky napádal. Nevie, že by tam prišiel taxík. Poškodený začal hovoriť, že on je majster Slovenska. Poškodený K. tam mal dvoch svojich kamarátov, nikto jeho kamarátov nenapadol. Nevie, odkiaľ prišiel poškodený, asi tam čakal na taxík. Od miesta, kde sa odohral konflikt stál svedok asi 5 - 10 metrov. Nevidel žiadny taxík, že by chcel niekto nastupovať alebo vystupovať. Poškodený začal rýpať do obžalovaného, na to mu dal obžalovaný jednu facku a to bolo všetko. To poškodený prišiel k obžalovanému, nie naopak. Pozoroval vec ďalej ale už sa nič nedialo. Svedok uviedol, že bezprostredne po facke poškodený K. zostal stáť a to asi 3-4 min, potom si sám sadol na zem a ostal sedieť. Svedok požíval alkoholické nápoje, vypil asi 8 pív a nejakú štamprlu. Svedok dodal po prečítaní rozporu z prípravného konania, či poškodený po facke ostal stáť, že on už nevie ako to bolo. Svedok uviedol, že nevidel žiadnu krv, poškodenému nič nebolo. Dodal, že na mieste boli všetci pod vplyvom alkoholu, tak stredne opití sa mu zdá. Vyzlečenie trička u poškodeného vnímal tak, že sa chce poškodený ukázať. Svedok nevie uviesť, či poškodený používal nejaké vulgarizmy na obžalovaného. Niečo počul ale nevie čo a nepamätá si to už.
Svedok F. B. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že boli na diskotéke na Brezovej, boli pod vplyvom alkoholu. Nad ránom, keď odchádzali, nemali dohodnutí odvoz, volali si taxík. Taxík prišiel. Svedok čakal so svedkom Q.. Q. nastupoval do taxíka, nastupovali spolu. Svedok Q. bol nejako pánmi, ktorí sú obžalovaní z tohto konania najskôr vyzvaný aby vystúpil z taxíka, potom vytiahnutý z taxíku, predtým mali spolu nejaký konflikt, možno Q. niečo povedal. Svedok vtedy sedel v taxíku. Snažil sa verbálne upokojovať prítomných, vedel, že fyzicky proti presile zasahovať sa nedá. Videl, že svedka Q. fyzicky napadli nejaké osoby, ale nevie uviesť presne ktoré. F. Š. nepoznal predtým. Na mieste videl osobu v červenom tričku, túto osobu už dnes pozná, že ide o F. Š.. Nepamätá si už teraz, čo tam robil. Svedok ďalej odpovedal takým spôsobom, že sa čítali rozpory na vyjasnenie neúplností, rozporov jeho výpovedí, pričom svedok týmto spôsobom potvrdil, že videl ako F. Š. kopol niekoľko krát do P. Q., tento pred ním cúval. P. Q. sa bránil pred útokmi Š. vykrýval údery. Útok začal F. Š.. Po príchode K., P. Q. už nebol napádaný. Potom P. spadol na zem, prišiel ku nemu W., ktorý ho zdvihol zo zeme za jeho oblečenie, postavil ho na nohy a ešte ho prefackal. Svedok ďalej uviedol, že poškodený K. vystúpil z taxíka, chcel brániť svedka Q.. Vyzliekol si tričko. Na vyzlečenie trička zareagovali páni, ktorí predtým bili Q. agresívne. Svedok videl, že obžalovaný dal poškodenému pár faciek, menej ako 10 nevie koľko, mohlo to byť 5,6. Na to poškodený padol na zem, na zadok. Obžalovaný na zemi dal poškodenému ešte asi 3 facky. Potom ešte niekto ďalší napadol poškodeného na zemi. Bol to F. Š., ktorý mu ešte dal facku. Nevie aká bola tá facka silná. Svedok ďalej uviedol, že V. K. sa so svedkom rozprával, pričom svedkovi povedal, aby na súde vypovedal pravdu. Poškodený používal na mieste vulgarizmy. Ale aj všetci si navzájom na mieste vulgárne nadávali. Zdalo sa mu, že tam boli na mieste viacerí pod vplyvom alkoholu. Svedok uviedol, že mu nikto nehovoril, že by mal niečo konkrétne vypovedať ale on si uvedomuje svoju situáciu aj to, že nie je sám na pojednávaní.
Svedok H. K. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že bolo asi 04:30 nadránom na parkovisku pred bývalou školou, kde bolo asi 20 ľudí. Bol tam on, F. A., W., F. Š.. Z ničoho nič prišiel za nimi jeden z chalanov, asi sa volá Q., verbálne na nich útočil, provokoval. Bol opitý. Potom sa tam stal nejaký konflikt. Nevie o tom, že by niekto fyzicky napádal svedka Q.. Po prečítaní rozporu jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že vie, že niekto jemu neznámy vyťahoval Q. z taxíka, a ten istý niekto dal Q. aj kopanec, ale už si to nepamätá, ten kopanec, je to možné. Svedok najskôr stál bokom, potom keď bol konflikt s Q., tak tam prišiel a drgal do Q., chcel konflikt ukončiť, bolo mu zle, chcel ísť domov. Prišiel tam V. K., roztrhol si tričko, svedok sa pritom cítil divne, poškodený hovoril nejaké nadávky, nevie aké presne už, prišiel za obžalovaným, nevie to určite uviesť, či áno, asi na meter, následne mu obžalovaný dal asi 1-2 facky a on si z toho sadol na zem. Svedok stál trošku ďalej, keď toto videl, asi 20 metrov, ale videl ako obžalovaný dal facky poškodenému aj z diaľky. Svedok videl, že sú to facky aj z tejto vzdialenosti, z postoja obžalovaného, preto si myslí, že to boli facky a nie údery päsťou. Poškodený ostal sedieť na zemi. Svedok následne sa zasa priblížil ku skupine, rozprával sa aj s Jurčom a všimol si aj poškodeného, ten tam stále sedel, videl aj krv na jeho tvári. Svedok ďalej uviedol, že si písal so svedkom Q., napísal mu, že zlé správanie bolo z oboch strán, a že k ničomu nemuselo dôjsť nebyť tej provokácie.
Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že boli na zábave na Brezovej s kamarátmi, popíjal alkoholické nápoje, pivo a asi desať fernetov, po skončení išli k bývalej strednej škole, odtiaľ mali odvoz. Obžalovaného pozná zvidenia. Boli tam skupinky ľudí. Spomína si, že na hlavnej ceste zastavil taxík, vystúpil poškodený po ceste si dával dole tričko, kričal vulgarizmy, kričal, že je majster Slovenska v pretláčaní, odložil si osobné veci, chodil tam okolo nich a keď sa dostal do blízkosti obžalovaného, keď prišiel k obžalovanému, obžalovaný mu dal facku, po ktorej spadol, potom mu dal ešte niekto svedkovi neznámy facku na zemi. Bola to silná facka. Potom sa nejako pozviechal. Vedľa poškodeného nikto nesedel. Poškodený mal aj nejakú krv. Obžalovaný poškodenému vulgárne nenadával. Prišlo auto a svedok spolu s obžalovaným a ďalšou osobou V. A. odišli autom z miesta. Facka, ktorú dal obžalovaný poškodenému bola slabšia ako tá následná, čo mu dala neznáma osoba. Svedok stál asi 2 metre, keď sa to dialo a to v ich skupine, partii o počte možno desať ľudí, napriek tomu svedok cítil zo správania poškodeného ohrozenie. Svedok nevie, že by tam bolo nejaké ďalšie auto (okrem taxíka, z ktorého vystúpil poškodený) a to ani pred incidentom. Svedok vie, že tam na mieste padalo veľa vulgarizmov zo všetkých strán.
Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že poškodený prišiel na miesto, vyzliekol si tričko a začal kričať na všetkých, že ich dobije bol agresívny. Potom začal niečo na V., teda obžalovaného tiež, že ho dobije, tiež kričal, na čo mu dal obžalovaný facku a tá osoba padla na zem. Potom ho ešte niekto iný udrel na zemi a to silno. Ale nevie, kto to bol ani kde ho udrel. Po prečítaní rozporu výpovede svedka z prípravného konania „potom z taxíka tam prišiel nejaký mne neznámy chalan, ktorý si vyzliekol tričko a kričal poďte na mňa, tento prišiel tam k stojacej skupine osôb, medzi ktorými stál i obžalovaný, prišiel do jeho blízkosti, kričal na okolostojacich, že poďte na mňa a v tom okamihu mu dal obžalovaný facku“ a rozporu „nevidel, že by poškodeného na zemi ešte niekto udrel okrem obžalovaného“. Svedok uviedol, že si to až teraz na hlavnom pojednávaní rozpamätal všetko, teda že aj iná osoba napadla poškodeného, keď už sedel na zemi. Až teraz si rozpamätal, čo poškodený kričal. Svedok uviedol, že sa to stalo už dávno, a že je pravdou asi to, čo vypovedal pred policajtom, lebo to bolo skôr po incidente, čo uviedol k prvému čítaniu. V čase incidentu bol svedok pod vplyvom alkoholu, vypil asi osem štamprlíkov vodky, bol mierne pod vplyvom. Obžalovaný dal jednu facku obžalovanému. Následkom facky poškodený padol na zem. Poškodený nevyzeral, že by sa predtým tackal, že by bol opitý. Svedok nevie kde stál a v akej vzdialenosti, keď obžalovaný dal facku poškodenému. Svedok na to zasa uviedol, že si to riadne nepamätá všetko, skôr čiastočne. Zdá sa mu, že poškodený nemal žiadne zranenie, ani krv. Pred tým tam bol konflikt ale nevie, čo sa dialo a kto to bol. Osoby tam po sebe kričali, aj tam došlo k fyzickej potýčke, boli tam kopance a údery od osôb, ktoré svedok nepozná.
Svedok F. A. na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2019 uviedol, že asi o piatej hodine ráno sedeli na parkovisku s H. K., W. a ďalšími osobami. Potom k nim došiel obžalovaný. Prišiel tam svedok Q., ktorý začal provokovať. Strhla sa tam šarvátka, ktorú nevidel, lebo stál ďalej. Potom zastavil taxík na ceste, z ktorého vystúpil poškodený, roztrhol si tričko začal kričať, že ich tam dobije, bol agresívny a vulgárny. Poškodený prišiel ku obžalovanému, kričal aj na obžalovaného, na to mu obžalovaný dal facku. Bola to klasická facka. Po tejto facke, jej následkom bolo, že si poškodený sadol na zem. Svedok uviedol, že bol asi 10 až 15 metrov od toho ako sa tento konflikt odohral. Nepozeral sa na poškodeného, či mal nejaké zranenia na tvári. Nevie, či ešte niekto udrel poškodeného na zemi, svedok šiel preč. Na mieste sa kričali rôzne vulgarizmy. Svedok uviedol, že nevie nič o inom fyzickom konflikte. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania - že po príchode poškodeného na miesto, tento sa začal pýtať, že - prečo sme ich zbili“, svedok odpovedal, že to je pravda, nie to, čo povedal na začiatku výpovede, toto poškodený hovoril. Svedok ale nevedel o akú bitku alebo šarvátku sa jedná. Svedok nevidel, že by tam bol predtým taxík alebo, že by niekto niekoho vyťahoval z taxíka a bil ho. Svedok nevidel ani to, že by obžalovaný predtým niekoho iného fyzicky napadol. Svedok bol pod vplyvom alkoholu, pil pivo. Na mieste bolo viacero osôb pod vplyvom alkoholu.
Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia V.. V. W. vypracoval dňa 16.10.2017 odborné vyjadrenie č. 90/17, na ktoré sa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 12.4.2019 odvolal a uviedol, že odborné vyjadrenie vypracoval na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie poškodeného. Po preskúmaní znalec zistil, že poškodený utrpel zranenia a to pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka s možnými prejavmi vegetatívnej symptomatológie s odreninami kože na čele, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku, pomliaždenie a podvrtnutie oblasti ľavého zápästia a odreniny kože v oblasti oboch kolien vľavo. K pomliazdeniu mozgového tkaniva nedošlo. Liečba prebiehala ambulantne. Bežne si tieto zranenia vyžadujú liečenie 2 až 3 týždne. Práceneschopnosť 3 týždne u poškodeného zodpovedá vzniknutým zraneniam. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že zranenia vznikli pôsobením tvrdého tupého predmetu, u niektorých zranení aj plošného. Čo sa týka najzávažnejšieho zranenia, hoci z medicínskeho hľadiska ide o ľahké zranenie, a to pomliaždenia mäkkých tkanív tváre a oka, toto vzniklo najpravdepodobnejšie päsťou, vylúčiť sa nedá ani úder vedený nohou. Odreniny kože môžu vniknúť aj iným úderom ale aj kontaktom so zemou. Nepriamym mechanizmom vzniká zranenie podvrtnutie ľavého zápästia a to nefyziologickým ohybom zápästia, napr. dopadom dlane na zem. Intenzita pôsobiaceho násilia, najmä zranení ľavej strany tváre, išlo o intenzitu slabú až stredne silnú. U poškodeného došlo k obmedzeniam v spôsobe jeho života, a to hlavne bolesťou, obmedzením zraku, náročnej fyzickej aktivite i psychickej činnosti, zranenia mohli spôsobiť aj vegetatívne prejavy, zvracanie a iné. Trvalé následky neboli zanechané. Znalec uviedol, že na spôsobenie najzávažnejších zranení a to pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku postačuje aj jeden úder päsťou do ľavej strany tváre alebo prípadne jeden kop slabej až stredne silnej intenzity. Čo sa týka odrenín kože na čele, tieto mohli vzniknúť aj pádom na zem ale iným úderom. Znalec výslovne vylúčil, že by dané najzávažnejšie zranenia (pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku) mohli byť spôsobené fackou a to ani dvomi. Znalec bez pochybností uviedol, že to muselo byť päsťou. Pri facke je úder rozložený na väčšiu plochu, dané zranenia mohla spôsobiť len päsť. Znalec ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by po údere päsťou ešte nasledovali údery fackou, tieto by už na vzniknuté zranenia spôsobené päsťou nemali vplyv. K možným prejavom vegetatívnej symptomatológie (zvracanie) znalec pripustil, že mohli byť spôsobené aj ako následok intoxikácie poškodeného alkoholom, preto už vo vyjadrení uviedol, že „s možnými prejavmi“. Ku kritériu obmedzenia v bežnom spôsobe života znalec uvádza, že ide o objektívne kritéria bežne pracujúcej osoby. Obmedzenia spôsobovali poškodenému tie najzávažnejšie zranenia popísané vyššie, nie možné prejavy vegetatívnej symptomatológie ani ďalšie ľahké zranenia ako odreniny kože. Bolesť sa prejavuje najmä ako pulzujúca, tepavá bolesť pri akejkoľvek fyzickej námahe ale aj psychickej. Po údere päsťou nasledujúce aj prípadné údery fackou nemohli u poškodeného mať vplyv na bolestivosť zranení, ktoré poškodený utrpel do údere päsťou.
Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom, obvodného oddelenia Brezová pod Bradlom sp. zn. ČVS: ORP-97/BB-NM-2018 vyplýva, že obžalovaný, po tom, čo mu bolo v tejto veci vznesené obvinenie, podal trestné oznámenie na poškodeného V. K.. V uvedenej veci bolo dňa 22.3.2018 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin výtržníctva. Uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 3.8.2018 bola podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec na tom skutkovom základe, že „na základe podaného trestného oznámenia V. W., páchateľ dňa 25.6.2017 v čase približne o 4:30 hod na parkovisku pred bývalou strednou školou nachádzajúcou sa na Športovej ulici v Brezovej pod Bradlom verbálne hrubo urazil a vzbudil obavu o bezpečnosť zdravia V. W., N.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, čím sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že slovne napadol iného“ bola postúpená Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom, Odboru všeobecnej a vnútornej správy, pracovisko Myjava, Moravská č. 1, lebo výsledky vykonaného skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/70/2013 zo dňa 16.7.2013, právoplatného toho istého dňa vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve s ďalšími tromi páchateľmi podľa § 20 Trestného zákona. Za trestnú činnosť mu bol uložený peňažný trest vo výške 200 €.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že „dňa 25.06.2017 v čase približne o 04:30 h, v Brezovej pod Bradlom na Športovej ulici pred bývalou Strednou odbornou školou fyzicky napadol poškodeného V. K. tak, že ho udrel päsťou do oblasti ľavého oka a keď poškodený spadol na zem, obvinený ho udrel otvorenou dlaňou po líci, uvedeným konaním spôsobil poškodenému V. K. zranenia, a to pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka s možnými prejavmi vegetatívnej symptomatológie s odreninami kože na čele, pomliaždenie bulbu ľavého oka, pomliaždenie a podvrtnutie oblasti ľavého zápästia a odreniny kože v oblasti oboch kolien vľavo s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života v trvaní minimálne 2 týždne“. Súd mal vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok na takom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete výroku rozsudku pri zmene skutkovej vety pri zachovaní totožnosti skutku a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaných trestných činov, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a to aj pri posudzovaní veci z hľadiska materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Objektom prečinu ublíženia na zdraví je záujem na ochrane zdravia človeka a objektom trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane určitých zásad slušného správania a medziľudských vzťahov na verejnosti.
Základnými predpokladmi pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je samotné preukázanie, že sa skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba stal, že je trestným činom, a že bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. V tomto prípade súd vykonaným dokazovaním pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj súhrnne vo všetkých súvislostiach nadobudol jednoznačné a nespochybniteľné presvedčenie, že skutok sa stal, že je trestným činom, resp. dvomi a že ho spáchal práve obžalovaný.
Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti popieral. Jeho obrana spočívala v podstate v tom, že pociťoval ohrozenie z poškodeného, ktorý bez akejkoľvek príčiny po vystúpení z taxíka šiel smerom k obžalovanému, ktorý nič nikomu nerobil, len pokojne stál, pričom poškodený si po ceste vyzliekal tričko, nadával a kričal, že je majster Slovenska v pretláčaní. Obžalovaný vytušil, že ide proti nemu, pričom poškodený mal prísť k nemu až na meter, a keďže sa z tohto správania obžalovaný cítil veľmi ohrozený, tak dal poškodenému jednu slabú facku. Po facke poškodený padol na zem na zadok ale to nebol ani následok facky, lebo to bola slabá facka ale skôr toho, že mal poškodený vypité. Následne niekto neznámy prišiel k poškodenému a dal mu riadnu, silnú facku. Obžalovaný sa teda bránil, že jeho konanie bolo jednak konaním v obrane, v strachu pred poškodeným a jednak tým, že jeho konanie nespôsobilo poškodenému zranenia, ktoré utrpel. Taktiež sa bránil tým, že jeho konanie je maximálne priestupkom s poukazom na materiálny korektív uvádzaný v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Podľa názoru súdu obrana obžalovaného je čiastočne aj nelogická, ale najmä bola vyvrátená vykonaným dokazovaním a to najmä výpoveďou poškodeného, svedka Q. a znalca V.. V. W. a jeho znaleckého posudku. Konflikt, ktorý predchádzal konfliktu obžalovaného s poškodeným popísal okrem svedka Q. aj svedok B., ktorý konflikt odráža motív konania poškodeného, prečo išiel vôbec na miesto. Súd mal po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov za to, že skutok sa stal tak ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku z nasledovných dôvodov. V prvom rade, súd neuveril verzii obžalovaného, že len stál, nič nerobil a zrazu ho bezdôvodne ohrozil svojím agresívnym správaním poškodený. Toto jednoznačne vylučuje okrem výpovede poškodeného aj výpoveď svedka Q. P. B.. Je zrejmé a priznal to aj svedok Q., že utrúsil nejakú nevhodnú poznámku, na čo reagovala fyzicky agresívne skupina okolo obžalovaného, najskôr ho jeden človek vytiahol z taxíka, ten ho začal biť, sácať, svedok Q. ustupoval, nechcel ísť do konfliktu, zrazu bola pri ňom už väčšia skupina piati až desiati a bili ho, fackovali, kopali. Na to k nemu prišiel aj obžalovaný, ktorý ho udrel, po čom spadol na zem, obžalovaný ho zdvihol za nohavice a ešte ho niekoľko krát udieral. V tom svedok Q. si všimol poškodeného, ktorý práve vystúpil z taxíka, tak na neho kričal, aby mu šiel pomôcť. Výpoveď svedka Q. bola pritom konštantná, neodchyľoval sa od výpovede z prípravného konania, jeho výpoveď súd považuje za vierohodnú, svedok pritom priznal aj svoju chybu, že slovne mohol provokovať, bol pod vplyvom alkoholu. Ani slovná provokácia však podľa názoru súdu nedáva automaticky právo skupine piatich až desiatich ľudí v jednoznačnej presile (žiadny férový boj) fyzicky mlátiť iného. Takto sa choval k svedkovi aj obžalovaný, ktorý za prítomnosti zjavnej presily bez šance svedka sa ubrániť fyzicky opakovane udieral svedka. Uvedená skutočnosť síce nie je predmetom samotného trestného stíhania obžalovaného, avšak podľa názoru súdu je významná aj pre následné správanie sa poškodeného a pre skúmanie celej veci z hľadiska materiálneho korektívu. Poškodený po prosbe o pomoc zo strany svedka Q., ktorého bil obžalovaný v presile so skupinou útočníkov, šiel k skupine, vyzliekol si tričko, pretože chcel vzbudiť rešpekt a odlákať pozornosť, aby neboli svedka Q., keďže videl, že svedka bije početnejšia skupina. Poškodený aj hovoril, aby ho nebili. Vyzlečenie trička vyprovokovalo obžalovaného, ktorý sa snažil predrať k nemu, najskôr ho kamaráti zastavili, potom sa mu to podarilo a obžalovaný pristúpil k poškodenému a dal mu ranu päsťou následkom ktorej sa poškodený zvalil na zem, spadol na zadok. Poškodený toto konanie obžalovaného popísal a jednoznačne uviedol, že sa jednalo o päsť, nie facku, obžalovaný sa dvakrát zahnal, ale jedenkrát ho netrafil. Následne mu obžalovaný, keď už poškodený sedel na zemi dal ešte úder otvorenou dlaňou a vulgárne mu nadával. Neskôr dostal ešte na zemi slabšiu facku ešte od inej osoby. Mal zahmlené videnie, čo zaznamenal hneď po útoku päsťou, ešte predtým ako dostal od inej osoby. Nielen výpoveď poškodeného a svedka Q. ale aj odborné vyjadrenie znalca V.. W., resp. jeho osobný výsluch na pojednávaní vyvrátil obranu obžalovaného o slabej facke, ktorú mal dať poškodenému. Znalec jednoznačne vylúčil, že by najzávažnejšie zranenia poškodeného a to pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku mohli byť spôsobené fackou, teda úderom otvorenou dlaňou. Znalec jednoznačne uviedol, že zranenie bolo spôsobené tvrdým tupým predmetom, pripustil päsť alebo kop a to slabou až stredne silnou intenzitou. Uviedol, že pri facke sa úder rozloží na väčšiu plochu a nie je možné aby facka dané zranenia spôsobila. Znalec v tomto smere zotrval na záveroch svojho odborného vyjadrenia. Znalec dodal aj to, že následná prípadná facka už nemohla zhoršiť následky a bolestivosť spôsobených zranení. Uvedená skutočnosť podľa názoru súdu jednoznačne potvrdzuje verziu poškodeného a svedka Q. a vylučuje verziu (facky) obžalovaného a ostatných svedkov. Súd pritom uvádza, že výpovede ostatných svedkov mohli byť motivovaného jednak kamarátskym vzťahom k obžalovanému, strachom (svedok B.) ale aj tým, že sa zapájali do predchádzajúceho konfliktu so svedkom Q., prípadne boli od samotného konfliktu vzdialený a nemohli ho tak presne vidieť (napr. F. A., H. K.), taktiež napríklad výpoveď svedka W. W. je podľa názoru súdu nedôveryhodná, pretože vypovedal na hlavnom pojednávaní rozdielne ako v prípravnom konaní, pričom uviedol, že až teraz na hlavnom pojednávaní si to všetko rozpamätal. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mal kričať, že všetkých dobije aj obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedal, že mal kričať „poďte na mňa“, taktiež na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že videl ako následne ešte niekto na zemi poškodeného udrel a v prípravnom konaní výslovne uviedol, že nikoho nevidel udrieť na zemi už poškodeného. Súd takúto výpoveď svedka nepovažuje za vierohodnú aj preto, že svedok tvrdí, že si niečo pamätá lepšie po dvoch rokoch od skutku ako po roku, keď bol vypočúvaný v prípravnom konaní, taktiež svedok následne na hlavnom pojednávaní aj tak povedal, že si to všetko už moc nepamätá (napriek tomu, že sa rozpamätal na hlavnom pojednávaní). Svedok svojou výpoveďou chcel zjavne pomôcť obžalovanému. Za vierohodnú súd nepovažuje ani výpoveď svedka F. Š., nakoľko tento jednak mal byť osobou, ktorá začala fyzický konflikt so svedkom Q., čo vo svojej výpovedi výslovne poprel (že ani nič nevie o predchádzajúcom konflikte) a taktiež mal byť osobou, ktorá ešte poškodenému dala facku, keď už sedel na zemi. Naviac táto osoba v rozpore s výpoveďami ostatných uviedla, že poškodený mal dostať od obžalovaného facku a ešte ostal stáť 3-4 minúty a až potom si sadol. Nakoniec svedok uviedol, že si to vlastne už ani všetko nepamätá. Dôveryhodne pre súd nepôsobí ani výpoveď svedka C. K., najmä keď ten hovorí, že obžalovaného pozná iba zvidenia, pričom obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že bol na akcii s kamarátom C. K.. Za čiastočne nedôveryhodnú výpoveď súd považuje aj výpoveď F. B., ktorý podľa názoru súdu z bližšie neobjasneného strachu nevedel riadne odpovedať na položené otázky a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola konfrontovaná s výpoveďou z prípravného konania 5 krát. Svedok sa vedel akurát vyjadriť ku konfliktu, ktorý predchádzal situácii, o tom ako svedok Q. uviedol niečo provokačné a ako ho vytiahli z taxíka a začali napádať. Následne už ďalšia výpoveď svedka nepôsobila na súd dôveryhodne z dôvodu, že svedok jednoducho nechce odpovedať riadne na položené otázky, zrejme mal strach. V súlade s objektívnymi dôkazmi, resp. hodnovernými dôkazmi, o ktorých pravdivosti súd nemal pochybnosti, súd mal za to, že obžalovaný napadol poškodeného a to úderom päsťou do ľavej strany tváre, čím mu spôsobil zranenia pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku. Následok úderu päsťou bolo, že sa poškodený posadil na zadok, resp. padol po údere, pričom pri inštinktívnej snahe zachytiť sa rukami, došlo aj k pomliaždeniu a podvrtnutiu oblasti ľavého zápästia, ktorú skutočnosť poškodený uvádzal a vyplýva aj z vyjadrenia znalca. Výpoveď poškodeného o údere päsťou ako aj svedka Q. plne korešpondujú s objektívnym dôkazom, výpoveďou znalca V.. W., preto súd vyhodnotil, že sa jednalo o úder päsťou, nie otvorenou dlaňou, teda fackou. Zranenia poškodeného sú objektivizované výpoveďou znalca. Zároveň tieto dôkazy utvrdzujú súd v presvedčení aj o nelogickosti obrany obžalovaného v tom smere, že obžalovaný v podstate tvrdil, že poškodený sa na neho agresívne rútil bez akejkoľvek príčiny ako „zúriaci býk“ a on v nejakej obave o svoje zdravie sa rozhodol „zúriaceho býka“ zastaviť jednou slabou fackou. Takéto správanie by sa vymykalo logike, a preto súd bol bez pochybností presvedčený, že sa jednalo o úder päsťou spôsobilý posadiť poškodeného na zadok. Zo žiadnej svedeckej výpovede pritom nevyplýva, že by poškodený mal pôsobiť tak opitý, že by tackavo chodil a že by aj slabý úder fackou mohol spôsobiť jeho pád z dôvodu opitosti. Pokiaľ ide o ostatné zranenia popísané znalcom, súd upravil v skutkovej vete rozsudku oproti obžalobe zranenia tým spôsobom, že odstránil „možné prejavy vegetatívnej symptomatológie, odreniny kože na čele a odreniny kože v oblasti oboch kolien“. Súd pritom vychádzal z toho, že možné prejavy vegetatívnej symtomatológie (uvádzané zvracanie) mohlo byť aj následkom požitého alkoholu (ako to uviedol znalec), odrenina kože na čele mohla byť aj následkom facky, pričom poškodený dostal facku, keď bol na zemi aj od ďalšej osoby okrem obžalovaného a odreniny kože na kolenách, nakoľko uviedol, že k týmto nevie ako prišiel, pri popisovaní pádu po údere päsťou od obžalovaného neuviedol, že by si mohol odrieť kolená. Keďže existovali pochybnosti ohľadom týchto zranení, resp. prejavov či boli spôsobené výlučne konaním obžalovaného alebo aj inej osoby, súd ich nepoňal do skutkovej vety výroku rozsudku a v tejto časti aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, hoci sa potenciálne mohlo jednať aj o následok konania obžalovaného. Obžalovaný svojím konaním v jednočinnom súbehu naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov a to prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa na mieste verejnosti prístupnom (pred bývalou strednou odbornou školou, kde bolo viac ako 20 ľudí) dopustil výtržnosti (teda konania, ktoré závažnejším spôsobom narúša pokoj a verejný poriadok) tým, že napadol iného a zároveň inému úmyselne ublížil na zdraví. Obžalovaný pritom napadol poškodeného, on prišiel k poškodenému, nie poškodený do bezprostrednej blízkosti k nemu, že by sa musel brániť (vyplýva z výpovede poškodeného aj svedka Q., ktorým výpovediam súd na rozdiel od ostatných uveril ako je zdôvodnené vyššie), čím je vylúčená aj nutná obrana obžalovaného. Obžalovaný, keby sa skutočne iba chcel ubrániť pred poškodeným, potom ako by ho zložil k zemi (údajne jednou slabou opatrnou fackou), nenapadol by ho znovu, že mu následne dal facku, keď už sedel na zemi a nevyhlasoval by, že je najväčší frajer na parkovisku, že tu všetkých dobije a kto chce ešte dostať na piču, čo uviedol svedok Q.. Pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, týmto sa v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárskej vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného sa pritom rozumie porušenie normálnych telesných alebo duševných funkcií, ktoré sťažuje výkon pracovnej alebo inej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného. Ublíženie na zdraví spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Pre ublíženie na zdraví nepostačujú krátke prechodné bolesti, drobné ranky, oderky. Jedným z dôležitých kritérií, nie však jediným, je aj pracovná neschopnosť poškodeného, teda je potrebné individuálne zisťovať, či ublíženie na zdraví neumožňovalo vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva konkrétny poškodený. Znamená to, že rovnaké zranenie sa môže u rôznych poškodených rôzne posúdiť, či sa jedná o trestný čin alebo iné, menej závažné konanie s prihliadnutím na výkon konkrétnej práce alebo inej obvyklej činnosti. V súdnej praxi sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní (R 16/1986), hoci zákon nestanovuje presnú dĺžku, táto môže byť v závislosti na konkrétnej situácii kratšia i dlhšia. Význam má okrem iného napríklad aj intenzita bolesti zranenia. Najzávažnejšie zranenia, ktoré poškodený utrpel (pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej strany tváre a oka, pomliaždenie bulbu ľavého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku), a to v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním obžalovaného boli objektivizované znalcom z hľadiska všeobecných obmedzení, ktoré takéto zranenie spôsobujú obmedzenia v bežnom spôsobe života u bežného človeka 2-3 týždne, rovnako približne tú istú dobu trvá aj práceneschopnosť pri takýchto zraneniach. Poškodený subjektívne uvádzal, že prvé dni, asi 3,4 mu robila problémy aj koordinácia - najmä chôdza, mal problémy s jemnou motorikou, ďalej mal oko dlhodobo zalepené, asi 5,6 dní mu oko slzilo, mal tam opuch - hlavne pociťoval bolesť oka, ktorá bola veľmi intenzívna, taktiež bolesť hlavy mu spôsobovala problémy. Do „TOP“ kondície ako pred zranením, že by už nepociťoval obmedzenie zo spôsobeného zranenia a už mohol nastúpiť do práce a nepociťoval ťažkosti - pretrvávali ťažkosti poškodeného 3 týždne. Uviedol pritom, že robí koordinátora ľudí z tretích krajín, musí byť mobilný, musí chodiť autom všade, taktiež robí prácu za počítačom. Do práce musí chodiť každý deň. V kancelárie nemusí byť každý deň. Robí kompletný servis ľudí z tretích krajín - stará sa o týchto ľudí, o ich ubytovanie, chodí s nimi vybavovať rôzne veci, napr. aj k doktorovi. Uvedené zranenie, ktoré utrpel mu neumožňovalo vykonávať túto prácu. Súd má za to, že vyššie popísané zranenia sú jednoznačne spôsobilé k tomu, aby súd mohol konštatovať, že obžalovaný úmyselne ublížil na zdraví poškodenému. Poškodený po zranení prežíval intenzívnu bolesť, zahmlievalo sa mu videnie, slzilo mu oko, mal opuch a nemohol vykonávať svoju prácu po dobu 3 týždne, čo je plne v súlade aj s názorom znalca pri takomto zranení. Obžalovaný teda poškodil tak zdravie poškodenému, že si to vyžiadalo lekárskej vyšetrenie a došlo k sťaženiu obvyklého spôsobu života poškodeného nie iba na krátky čas. Sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného sa okrem bolestivosti pritom rozumie aj nemožnosť vykonávať pracovnú činnosť, ktorá je inak pre poškodeného bežnou činnosťou.
V nadväznosti na obranu obžalovaného posúdiť celú vec ako priestupok s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona súd uvádza, že podľa jeho názoru materiálny korektív v tomto prípade nie je aplikovateľný. Paragraf 10 ods. 2 Trestného zákona predstavuje výnimku z formálneho princípu chápania trestného činu. Znamená to, že aj v prípade, ak by došlo po formálnej stránke k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu, nemuselo by sa jednať o prečin. Podľa tohto ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. V neprospech posúdenia veci v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona svedčia celé okolnosti, za ktorých sa skutok stal, spôsob jeho vykonania, konanie, ktoré tomu predchádzalo, zavinenie ako i pohnútka obžalovaného. Na jednej strane je síce pravdou, že išlo o rannú hodinu po diskotéke, kde bolo viacero ľudí pod vplyvom alkoholu, súd však vyslovuje názor, že pokiaľ obžalovaný najskôr fyzicky napádal, udieral svedka Q. a to v skupine a značnej presile, ktorej sa svedok nemal šancu brániť a to ešte potom ako ho predtým bili najskôr iné osoby (konanie obžalovaného tak bolo o tom, že si chcel aj on ešte buchnúť do bezbranného svedka, ktorý sa nevedel brániť, hoci slovne predtým provokoval) a následne obžalovaný napadol aj ďalšiu osobu a to poškodeného, ktorý sa snažil bitého svedka brániť proti presile (aj snahou vzbudiť rešpekt vyzlečením trička, hoci neúspešne) a potom ako už poškodený nepredstavoval žiadne ohrozenie, keď bol po údere päsťou v podstate knokautovaný na zemi ešte ho obžalovaný opätovne uderil, tak takéto celkové konanie obžalovaného a okolnosti nemožno vyhodnotiť v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný opätovne napádal viaceré osoby a ešte aj po tom ako zložil poškodeného vykrikoval, že je najväčší frajer na parkovisku s tým, že kto chce ešte dostať na piču. Zároveň následok konania obžalovaného sa prejavil v podobe silných bolestí poškodeného a trojtýždňovej práceneschopnosti. Závažnosť konania obžalovaného tak nemožno vyhodnotiť ako nepatrnú. Nejednalo sa pritom zo strany obžalovaného o nejakú jednu náhodnú slabú facku v obrane, o čom sa snažil presvedčiť súd. Je dôležité uviesť, že poškodený sa snažil brániť kamaráta, pričom hovoril, aby ho nebili. Keďže útočníci boli v početnej prevahe, je uveriteľné aj to, že práve vyzlečením trička chcel poškodený vzbudením rešpektu docieliť, aby kamaráta prestali biť. U obžalovaného sa pritom jedná o osobu so sklonom k agresívnemu správaniu, pričom súd vyslovuje názor, že keď páchateľ napadne v krátkom časovom období osobitne viaceré osoby (a minimálne pri jednej v presile bije slabšieho), vylučuje to skutočnosť, že by vec mohla byť posúdená v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovanému pritom takéto správanie nie je cudzie, keď už bol v minulosti odsúdený za prečin ublíženia na zdraví a výtržníctvo potom ako spolu s ďalšími troma osobami napadli a zbili inú osobu. Na vyvodení sklonu obžalovaného páchať násilnú trestnú činnosť nič nemení okolnosť, že predchádzajúce odsúdenie má zahladené.
V rámci dokazovania súd odmietol vykonať navrhnutý dôkaz obžalovaného - odborným vyjadrením špecialistom z odboru oftalmológia. Súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za podstatné, pretože skutočnosti potrebné k rozhodnutiu už mal za preukázané vykonaním iných dôkazov. Pokiaľ takýmto odborným vyjadrením chcel obžalovaný preukazovať, že uvádzané najzávažnejšie zranenia možno spôsobiť aj fackou, tieto skutočnosti jednoznačne a bez pochybností vylúčiť znalec V.. V. W., ktorý ich na hlavnom pojednávaní viac krát zopakoval. Zároveň vykonanie dôkazu bolo odmietnuté aj z dôvodu, že sa nejednalo o žiadne nové skutočnosti prezentované znalcom až na hlavnom pojednávaní (ako nové skutočnosti). Skutočnosť, že dané najzávažnejšie zranenia boli spôsobené pôsobením tvrdého tupého predmetu uvádzal znalec už vo svojom odbornom vyjadrení, takýto dôkaz zo strany obžalovaného tak nebol podaný bez meškania po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3,4 Trestného poriadku.
Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo stíhaných prečinov na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku vyhláseného rozsudku, pretože obžalovaný svojím aktívnym konaním naplnil všetky znaky skutkových podstát uvedených prečinov. Obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/70/2013 zo dňa 16.7.2013, právoplatného dňa 16.7.2013 pre trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200 €. V tomto prípade sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Okrem toho bol 5 krát postihnutý za spáchanie priestupku na úseku dopravy. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Obžalovaného súd uznal za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a trest mu ukladal podľa prísnejšieho ustanovenia, teda prečinu výtržníctva, kde je vyššia horná hranica trestnej sadzby, pričom zákon umožňuje uložiť trest až na tri roky (0 až 3 roky). Z dôvodu, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi v pomere 1:0, v zmysle § 38 ods. 4 a postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona sa u obžalovaného zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd mu tak v konečnom dôsledku ukladal trest v rozsahu 12 mesiacov až 36 mesiacov, teda 1 až 3 roky. Súd mal pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody za to, že zvýšená dolná hranica trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov je s ohľadom na osobu obžalovaného pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy dostatočným trestom spĺňajúcim tak zásadu zákonnosti trestu, jeho spravodlivosti aj individualizácie trestu. Súd v rámci úvah o druhu trestu zvažoval vzhľadom na to, že odsudzoval obžalovaného za prečin, kde vzhľadom na hornú hranicu trestnej sadzby uloženie trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné (§ 34 ods. 6 Trestného zákona) aj uloženie niektorého z alternatívnych trestov. Súd však dospel k záveru, že v minulosti za totožnú trestnú činnosť uložený miernejší peňažný trest obžalovanému nebol spôsobilý dosiahnuť u obžalovaného takú nápravu, aby mu zabránil v páchaní trestnej činnosti a neochránil ani spoločnosť pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, keďže obžalovaný opätovne spáchal rovnakú trestnú činnosť. Agresivita sa teda u obžalovaného prejavila opakovane a preto podľa názoru súdu je potrebné pôsobiť na obžalovaného tvrdším prísnejším trestom a to trestom odňatia slobody 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu. Súd má za to, že je potrebné sledovať správanie obžalovaného v primeranej skúšobnej 18 mesačnej dobe, ktorá bude nútiť obžalovaného správať sa spoločensky prijateľným spôsobom, nedopúšťať sa trestnej ani priestupkovej činnosti, inak by to mohlo mať za následok premenu podmienečného trestu na nepodmienečný, na čo súd obžalovaného upozorňuje. Súd mal tak za to, že u obžalovaného boli splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, avšak súd upozorňuje obžalovaného, že v prípade ak by sa opätovne dopustil rovnakej trestnej činnosti prípadne i inej, môže to mať za následok aj uloženie nepodmienečného trestu. Takto uložený trest zároveň napĺňa prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie. V súvislosti s výrokom o náhrade škody, súd uvádza, že poškodený si náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnil a neuplatnil si ju ani na začiatku hlavného pojednávania. Keďže však splnomocnenec poškodeného v rámci záverečnej reči uplatnil v mene poškodeného nárok na náhradu škody, súd ho samostatným výrokom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces pretože svoj nárok neuplatnil riadne a včas, teda najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.