Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-8-2021.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková v právnej veci žalobcu: RSQ 1 s.r.o., IČO: 48319643, so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, v zastúpení Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., IČO: 36867519, so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: D. U., P. XX.XX.XXXX, Y. O.. D. XXX/XX, XXX XX U. W., o vypratanie nehnuteľností t a k t o
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. U. W. ako parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 106 m2, parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 488 m2 s domom č. s. XXX stojaceho na parc.č. XXXX, a to všetko to 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáhal vypratania nehnuteľností citovaných vo výroku I. tohto rozsudku, nakoľko žalovaná nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu a nebola ochotná dobrovoľne ich uvoľniť. Zároveň žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil nasledovnými skutkovými okolnosťami: poukázal na Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 12.05.2016, ktorú uzatvoril s nebohým manželom žalovanej, V. U., v ktorej sa dohodli, že v budúcnosti uzatvoria kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca prevedie na manžela žalovanej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za predpokladu, ak v určených mesačných splátkach bude postupne splácať kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorú určili v zmluve na 20.000,- Eur. Manžel žalovanej sa podpisom Zmluvy o budúcej zmluve zaviazal mesačne uhrádzať splátky vo výške 200,- Eur, čo ho oprávňovalo nehnuteľnosti spolu s členmi svojej rodiny naďalej užívať. Manžel žalovanej však zomrel, preto zmluva o budúcej zmluve zanikla. Žalovanej zaniklo právo užívať nehnuteľnosti a na výzvy, aby ich vypratala, nereagovala. Snahu žalobcu riešiť vec mimosúdne dlhodobo ignorovala, a preto sa žalobca obrátil so žalobou na súd.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že za užívanie nehnuteľnosti žalobcovi uhrádzali dohodnuté mesačné splátky pravidelne, a to až do momentu smrti jej manžela, lebo neskôr zostala na splácanie sama a jej finančná situácia neumožňovala dohodnuté mesačné splátky žalobcovi uhrádzať. Bránila sa tým, že v nehnuteľnosti žije dlhodobo. Presťahovanie sa z nehnuteľnosti by vážnym spôsobom zasahovalo do jej života, čo by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Prejavila záujem o užívanie nehnuteľnosti aj do budúcna.
3. Súd viedol obe strany sporu k dohode. Žalobca bol naklonený mimosúdnej dohode žalovaná napriek opakovaným prehláseniam, že vec chce riešiť, neurobila nič v záujme toho, aby sa vec mimosúdne vyriešila.
4. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalovaná, ktorá predvolanie prevzala, sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila. Prítomnosť strán sporu na pojednávaní je ich právo., ktoré žalovanou využité nebolo, a tak súd vykonal pojednávanie podľa § 180 CSP v jej neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.05.2016 súd konštatuje, že bola uzatvorená medzi žalobcom a manželom žalovanej, V. U.. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok účastníkov zmluvy v lehotách a za podmienok určených zmluvou uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej budúci predávajúci prevedie vlastnícke právo k budúcemu predmetu kúpy na budúceho kupujúceho a budúca kupujúca zaplatí za ne dohodnutú kúpnu cenu, ktorá v zmysle čl. III. bod 2 predstavovala 20.000,- Eur. V čl. II. bod 9 Zmluvy sa dohody, že ak dôjde k zániku platnosti zmluvy, je budúca kupujúca povinná vrátiť budúcemu predávajúcemu predmet kúpy v stave, v akom sa tento nachádzal v deň podpisu zmluvy, s prihliadnutím na prípadné rekonštrukčné práce vykonané budúcim kupujúcim. V čl. III. bod 3 Zmluvy sa dohodli, že budúci kupujúci je za každý začatý kalendárny mesiac povinný zaplatiť časť kúpnej ceny vo výške 200,- Eur, najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V čl. III. bod 9 Zmluvy sa dohodli, že nárok na aj zaplatenie sumy vo výške 200,- Eur za každý aj začatý mesiac má budúci predávajúci v prípade, ak po zániku platnosti zmluvy bude budúci kupujúci nehnuteľnosť užívať ďalej bez právneho dôvodu.
7. Z LV č. XXX, k. ú. U. W. súd konštatuje, že nehnuteľnosti, vypratanie ktorých je predmetom konania, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to titulom osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby na základe notárskej zápisnice N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2015.
8. Z prehľadu čiastočných úhrad kúpnej ceny súd konštatuje, že v období od decembra roku 2015 do decembra 2017 boli žalobcovi poukazované platby v dohodnutom rozsahu 200,- Eur mesačne. Od januára 2018 žalovaná uhrádzala žalobcovi nižšie mesačné splátky, resp. úhradu nepoukazovala vôbec, a tak jej vznikol dlh vo výške 3.260,- Eur.
9. Z výzvy na zaplatenie omeškaných splátok na základe Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20.10.2020 súd konštatuje, že žalobca upozornil žalovanú na jej dlh za viac ako 3 mesačné splátky, čím sa dostala do omeškania a vyzval ju, aby dlh vo výške 3.260,- Eur v stanovenej lehote uhradila. Výzva nebola žalovanej doručená do vlastných rúk.
10. Z výzvy na úpravu práv k nehnuteľnostiam zo dňa 22.01.2021 súd konštatuje, že žalobca sa mimosúdne pokúšal vyriešiť spor tým, že ponúkol žalovanej, resp. inej neoznačenej osobe možnosť odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť za 20.000,- Eur, t. j. za cenu, ktorá bola pôvodne dohodnutá v Zmluve o budúcej zmluve s nebohým manželom žalovanej a upozornil žalovanú, že v opačnom prípade nehnuteľnosť predá tretej osobe.
11. Z výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 27.04.2021 súd konštatuje, že žalobca pred podaním žaloby na súd písomne vyzval žalovanú, aby nehnuteľnosť vypratala, lebo sa v opačnom prípade obráti so žalobou o vypratanie nehnuteľnosti na súd.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na všetky argumenty, na základe ktorých podali žalobu na súd. Opakovane prezentoval snahu žalobcu vyriešiť spor mimosúdne. Opísal možnosti, ktoré boli predostreté žalobcom žalovanej v záujme mimosúdnej dohody, ku ktorej však nedošlo.
13. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
14. Podľa § 50a ods. 1, 2, 3 z. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
15. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa čl. 20 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
18. V Občianskom zákonníku obsiahnutá úprava vlastníckeho práva je základnou úpravou platnou pre celý právny poriadok. Vlastnícke právo sa v zákone výslovne nedefinuje; ustanovenie § 123 OZ nie je definíciou, ale ustanovenie obsahu vlastníckeho práva. K jeho pojmovým črtám patrí, že ide o právo k veci, ktoré oprávnený subjekt vykonáva svojou mocou a vo svojom záujme. Vlastník teda v zmysle § 123 OZ má: právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), právo požívať vec (ius fruendi) a právo disponovať (ius disponendi). Pokiaľ do vlastníckeho práva vlastníka niekto neoprávnene zasahuje, môže sa vlastník domáhať ochrany spôsobom uvedeným v § 126 OZ , okrem toho pripadá do úvahy aj ochrana svojpomoci podľa 5 § OZ alebo predbežná ochrana na príslušnom orgáne štátnej správy podľa § 5 OZ. Nad rámec týchto prostriedkov ochrany môže vlastník podať podľa § 126 OZ určovaciu žalobu, žalobu na odstránenie následkov zásahov do jeho práva, žalobu na náhradu škody a pod. Citované ust. § 126 OZ vymedzuje dva druhy vlastníckych žalôb, a to žalobu na vydanie veci (revindikácia) a negatórnu (zápornú) žalobu. Predpokladom úspešnosti v oboch prípadoch je preukázanie žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vindikačnou žalobou a vlastník teda domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje; jej predpokladom je teda to, že vlastník nemá vec u seba a nemôže ňou nakladať. Pri nehnuteľnostiach má vindikačnú povahu aj žaloba na vypratanie nehnuteľnosti (ako v tomto prejednávanom prípade) a jej odovzdanie vlastníkovi.
19. Žalobca v konaní nesporne preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, vypratania ktorých sa v konaní domáha. Jeho vlastnícke právo je zapísané na LV č. XXX, k.ú. U. W.. Preukázal aj to, že nehnuteľnosti bez právneho dôvodu užíva žalovaná, ktorá za jej užívanie vlastníkovi neplatí a nebola ochotná nehnuteľnosť dobrovoľne uvoľniť. Súd nezistil žiaden právne významný dôvod, na základe ktorého by mohla žalovaná nehnuteľnosť užívať do budúcna. Zmluva o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a nebohým manželom žalovanej, jeho smrťou zanikla. Žalovanej ako pozostalej manželke, z takéhoto právneho úkonu, ktorý zanikol, nevzniklo žiadne, ani odvodené právo užívania predmetných nehnuteľností do budúcna, teda nehnuteľnosť užíva protiprávne, preto je povinná ju vypratať a odovzdať žalobcovi, ktorý ako vlastník má právo na ochranu vlastníckeho práva voči tomu, kto neoprávnene do tohto práva zasahuje. Túto ochranu mu poskytol súd v súlade s § 126 OZ a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu, otázka náhradného bývania alebo ubytovania, resp. inej bytovej náhrady neprichádzala do úvahy.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.