Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TEPLÁREŇ Považská Bystrica, s.r.o., so sídlom Robotnícka 2160, 017 34 Považská Bystrica, IČO: 36 300 683, zastúpená: POLÁČEK&PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej moci, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 07.05.2021 domáhal, aby súd uznesením určil, že postup Úradu pre reguláciu sieťových odvetví („Úrad“) pri výkone kontroly vykonanej v spoločnosti TEPLÁREŇ Považská Bystrica, s.r.o., so sídlom Robotnícka 2160, 017 34 Považská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 36 300 683 („Žalobca“) v období od 18.06.2019 do 10.03.2021, podľa poverenia na vykonávanie kontroly generálnej riaditeľky sekcie cenovej regulácie č. 209/2019 zo 06.06.2019 zamestnancami Úradu, zameranej na kontrolu dodržiavania vybraných zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí a overenie správnosti a pravdivosti dokladov predkladaných úradu v oblasti regulácie elektroenergeticky a tepelnej energetiky za roky 2012-2019, bol nezákonný.

2. Spolu so žalobou žalobca doručil aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil tým, že v predmetnej veci je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania tak, aby bol zachovaný účel tohto súdneho konania a bolo súčasne zamedzené vzniku závažnej ujmy. Úrad po ukončení kontroly pristupuje k ďalšiemu postupu, keď začal pokutové konanie, ktoré začalo 04.06.2020 a aktuálne stále prebieha, vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. V tomto konaní Úrad ako podklad pre vydanie rozhodnutia využíva Protokol o výsledku vykonanej kontroly č. 209/2019 z 11.12.2019 ako aj kontrolné závery, ku ktorým dospel počas výkonu napádanej kontroly. Vzhľadom na to, že kontrola je nezákonná a závery protokolu sú vopred odsudzujúce, je zo strany žalobcu dôvodné požadovať, aby došlo k zmrazeniu právnych účinkov podkladov rozhodujúcich pre postup v pokutovom konaní a to predovšetkým protokolu. Zastavenie faktických ako aj právnych následkov je nevyhnutné z dôvodu, aby následné rozhodnutie súdu mohlo byť nielen formálnym ale hlavne materiálnym prostriedkom ochrany práv žalobcu.

3. Závažnosť hroziacej ujmy spočíva predovšetkým v tom, že žalobcovi faktickým postupom Úradu hrozí uloženie pokuty na podklade záverov kontroly, ktoré je zjavne nezákonná. Nezákonnosť vykonanej kontroly a nezákonnosť protokolu zaťažujú aj prebiehajúce pokutové konanie. Existenciu závažnej hroziacej ujmy predstavuje aj fakt, že protokol obsahuje arbitrárne závery o údajnom úmysle žalobcu. Protokol môže byť ako podklad použitý aj v iných sankčných konaniach. Protokol sám zasahuje do práv žalobcu a môže spôsobiť závažnú ujmu žalobcovi.

4. Bez priznania odkladného účinku reálne hrozí aj to, že Úrad pristúpi k prípadnej zmene potvrdení o pôvode elektriny za minulé roky na ťarchu žalobcu, čo môže mať pre žalobcu likvidačný charakter. Aj prípadné konanie o zmene potvrdení o pôvode elektriny začaté na podklade záverov kontroly by bolo zaťažené nezákonnosťou. Napriek tomu, že konanie o zmene potvrdení už nie je možné začať, existuje reálna hrozba, že Úrad k ich zmene pristúpi, keďže to avizuje. Aj v záujme takéhoto postupu je potrebe žalobe priznať odkladný účinok. Pokiaľ Úrad pristúpi k zmene potvrdení, je síce žalobca oprávnený podať opravný prostriedok - tzv. námietky, avšak tieto námietky nemajú odkladný účinok. Hrozba neodvrátiteľnej škody je tak už po prvostupňovom rozhodnutí reálna a bezprostredná.

5. Hrozba závažnej ujmy sa týka aj bežnej prevádzky žalobcu ako dodávateľa tepla. Žalobca v súčasnosti zásobuje teplom viac ako 8 500 domácností a firiem v Považskej Bystrici. Akýkoľvek zásah Úradu, ktorý sa dotkne jeho bežnej prevádzky, bude mať nepochybne fatálny dopad aj na týchto odberateľov.

6. Akékoľvek závažné procesné pochybenie orgánu verejnej správy v jeho postupe nie je v súlade s verejným záujmom na zabezpečení riadneho fungovania verejnej správy. Vzhľadom k tomu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku je zamedziť reťazeniu ďalšej nezákonnosti, ktorá negatívne poznačuje ďalšie správne konania a práva žalobcu.

7. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku žalobe. Žalobcovi nehrozí závažná majetková ani nemajetková ujma v dôsledku úkonov žalovaného pri vykonávaní kontroly a prerokovaní protokolu. Kontrola bola riadne ukončená 10.03.2021 a nie je možné uväzovať o jej pozastavení, či prerušení, pretože už sa fakticky ani právne nevykonáva. Kontrolné zistenia samé o sebe nemajú vykonateľný charakter - neukladajú žalobcovi žiadnu povinnosť niečo konať alebo sa niečoho sa zdržať, či strpieť iné konanie. Úrad neudelil v protokole ani v zápisnici k protokolu žalobcovi žiadne opatrenie.

8. Po preukázaní porušenia zákona v správnom konaní hrozila žalobcovi pokuta vo výške od 500 - 100 000 eur. Pokuta uložená žalobcovi v konaní na prvom stupni bola vo výške 6 000 eur, pričom následne bolo rozhodnutie o uložení pokuty v odvolacom konaní zrušené, a teda žalobca nebol povinný pokutu uhradiť. Pôvodne uloženú pokutu vo výške 6 000 eur ani zákonnú hranicu 100 000 eur nemožno podľa žalovaného považovať za závažnú ujmu s miliónovými dopadmi na žalobcu, osobitne ak sa vychádza z účelu správneho trestania a skutočnosti, že žalobca poberá každoročne doplatok za výrobu elektriny v niekoľko miliónových sumách, pričom ide iba o jednu zložku z finančných príjmov žalobcu z jeho podnikania.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že v súčasnosti sa proti žalobcovi nevedie žiadne správne konanie vo veci uloženia pokuty za kontrolné zistenia v protokole, teda žalobcovi nehrozí uloženie sankcie. Rozhodnutím žalovaného č. /PR/SD z 26.08.2021 bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: z 08.12.2020, podľa ktorého: „Zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho správneho orgánu predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správe konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánov verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž súdom zveruje až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy.“

10. Prípadné ďalšie miliónové ujmy hroziace žalobcovi v dôsledku zásahu do jeho práv pri výkone kontroly, spočívajúce v neskorších zmenách potvrdení o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydaných pre žalobcu podľa sú podľa žalovaného v tomto štádiu namietané predčasne a ničím nepodložené. Priznanie odkladného účinku by nielenže neodstránilo údajný iný zásah, ale naopak by bolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.

12. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

16. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

17. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

18. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. však musí ísť o žalobu podanú podľa , teda žalobu, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. V prípade vyhovenia takejto žalobe správny súd v uznesení vyslovuje v zmysle ust. zákaz pokračovať v inom zásahu. Ustanovenie vymedzuje len jeden dôvod pre priznanie odkladného účinku negatórnej zásahovej žalobe, ktorým je hrozba závažnej ujmy.

19. Zo znenia žalobného petitu, ako ho žalobca formuloval v podanej žalobe, je zrejmé, že žalobca podal žalobu v zmysle , teda určovaciu zásahovú žalobu, ktorou sa žalobca domáha, aby správny súd určil, že zásah (postup Úradu pri výkone kontroly vykonanej u žalobcu v období od 18.06.2019 do 10.03.2021) bol nezákonný. Takéto znenie petitu plne korešponduje s ust. , podľa ktorého správny súd rozhoduje o určovacej zásahovej žalobe podanej podľa .

20. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavaný iný zásah orgánu verejnej správy nevyvolával žiadne právne účinky. Len takýto právny a skutkový stav totiž za určitých zákonom ustanovených podmienok môže byť objektívnym predpokladom toho, že rozhodnutie správneho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe a ktorým došlo k zákazu v pokračovaní v inom zásahu bude relevantným nástrojom ochrany subjektívnych práv žalobcu. Logicky sa preto odkladný účinok viaže len na negatórnu zásahovú žalobu ( ), pretože pri už skončenom inom zásahu nemôže dôjsť k odloženiu jeho účinkov. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov prebiehajúceho alebo opakovane hroziaceho iného zásahu orgánu verejnej správy. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, s. 1244 - 1249).

21. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu podanej podľa .

22. K samotnej hrozbe závažnej ujmy správny súd dodáva, že na priznanie odkladného účinku žalobe podľa nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí.

23. Žalobca iba konštatoval subjektívnu domnienku a eventuálnu možnosť vzniku reálnej hrozby závažnej ujmy. Jedná sa však o tvrdenia a z nich vyplývajúce závery žalobcu v hypotetickej rovine. Hrozba musí byť reálna, čo ale neznamená, že závažná ujma v každom prípade nastane. V danom prípade však žalobca ako hlavný dôvod uvádza iba subjektívnu domnienku, že žalovaný bude niekedy v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti porušovať jeho práva a právom chránené záujmy. Tvrdenie žalobcu, odvolávajúce sa na procesný postup správneho orgánu v inom prípadnom správnom konaní, ktorý bude ovplyvnený závermi z vykonanej kontroly, nemá reálny základ, pretože žalobca a ani správny súd v konaní o priznaní odkladného účinku, nemôže prejudikovať, akým spôsobom žalovaný rozhodne. Prípadné rozhodnutie v správnom konaní o uložení pokuty, prípadne o zmene povolenia je potrebné primárne riešiť v danom správnom konaní vyčerpaním všetkých dostupných opravných prostriedkov.

24. Z uvedených dôvodov súd procesný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol (). Skúmanie ďalších predpokladov na priznanie odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie predpokladu vymedzeného v nadbytočné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).