Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-172-2015.pdf
PDF · 69.42 KB
Case nature
Subarea
13Er/172/2015
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s, so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO: 35 937 874 proti povinnému V. S., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom mesto C., o vymoženie 676,20 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, Exekútorský úrad so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. Ex 597/15, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.03.2015 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - Výkazu nedoplatkov č. 1546061613 zo dňa 15.01.2015, Výkazu nedoplatkov č. 1446651113 zo dňa 10.10.2014, Výkazu nedoplatkov č. 1446453913 zo dňa 15.07.2014 a Výkazu nedoplatkov č. 1446274413 zo dňa 10.04.2014. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 14.04.2015.
2. Dňa 15.03.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nevlastní žiadny majetok, nie je vlastníkom nehnuteľnosti, účet v banke bol zrušený, nevlastní motorové vozidlo, nevykonáva žiadnu činnosť, od roku 2011 nie je zamestnaný, na žiadnej známej adrese sa nezdržuje, zásielky nepreberá a v Registri obyvateľov SR má uvedený pobyt mesto Poprad. Vzhľadom na nemajetnosť povinného žiada aby súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a zároveň žiadal súd, aby v súlade s § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
3. Výzvou zo dňa 06.11.2018 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora. Oprávnený sa do dňa rozhodovania o podnete súdneho exekútora nevyjadril, pričom v predmetnej výzve bol poučený, že v prípade, ak sa nevyjadrí, súd bude mať za to, že s podnetom exekútora súhlasí.
4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
8. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Taktiež skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok nedáva poklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd preto majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.
9. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.