Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cr-1-2016.pdf
PDF · 182.41 KB
No categories available
9Cr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, v spore žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., Veľká E. XX, právne zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 911 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľka a advokátka, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, Framborská 3605, Žilina, pod č. k. RK-PC-2124/15/MK zo dňa 7.3.2016, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2016 prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-2124/15-MK zo dňa 7.3.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa ho domáhal a namietal, že v rámci rozhodcovského konania a) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, b) rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, c) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené záležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, d) v konaní nebol právne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca predložil, nevykonal ním navrhované dôkazy alebo neumožnil žalobcovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, e) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, f) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, h) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, i) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca poukázal na to, že on ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere a ani rozhodcovskú zmluvu. Špecifikovaný rozsudok, ktorý má byť predmetom zrušenia, bol vydaný v rámci rozhodcovského konania, ktorého predmetom bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400056427 zo dňa 7.5.2013 a Rozhodcovská zmluva č. 8400056427 zo dňa 7.5.2013. Žalobca považoval rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, najmä z dôvodu, že nebola so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, žalobca ako spotrebiteľ si osobne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná, a takýto postup žalobcu považoval za súladný s ustanovením § 45 odsek 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a skutočnosť, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť. Čo sa týka Zmluvy o revolvingovom úvere, poukázal na to, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, keď na základe žiadosti žalobcu mu bola schválená výška úveru (úverový limit) 840,- eur, z tejto sumy si však žalovaný ponechal poplatok vo výške v zmysle Čl. 8.1 písmeno a) zmluvy, teda reálne žalobcovi bolo vyplatených len 719,42 eur. Žalobca úver splácal v hotovosti, spočiatku vkladom na účet v banke a potom za ním chodil inkasný pracovník žalovaného a takto žalobca zrealizoval 28 splátok a zaplatil spolu 1.621,22 eur. Žalobca uviedol, že úver dávno preplatil a napriek tomu ho rozhodcovský súd odsúdil na ďalšie plnenie. Dohodnutú odplatu za úver žalobca považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho poukázal na to, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písmeno j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 odsek 1 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení. Namietal, že žalovaný nesprávne určil v zmluve ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v rámci úveru, nie z revolvingu. Podľa zmluvy má RPMN výšku 69,64 % a z výpočtu na online kalkulačke podľa jeho názoru vychádza výška RPMN 70,02 %. Z tohto dôvodu mal za to, že za údaj o RPMN nemožno považovať hocijaké číslo. Iný výklad, teda, že aj nesprávny údaj o RPMN je údajom o RPMN a nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebného úveru, by viedla k absurdnému záveru. Navyše zákon hovorí o údaji RPMN a nie o pravdepodobnej RPMN. V ďalšej časti zmluvy pod bodom 6 sú údaje o schválenom revolvingovom úvere s tým, že žalobca namietal, že priemerný spotrebiteľ spravidla ani nevie, čo to vlastne revolving je a žalovaný dokonca schválil žalobcovi automaticky revolving bez akejkoľvek žiadosti spotrebiteľa podľa bodu 4 zmluvy. Ďalej v zmluve namietal bod 10 zmluvných podmienok, keď veriteľ môže kedykoľvek započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke dlžníka. Ak však chce dlžník započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke veriteľa, musí o to požiadať a v takom prípade sa stanú splatnými všetky záväzky dlžníka bez ohľadu na to, či veriteľ započítanie povolí alebo nie. Namietal bod 13 zmluvného dojednania o mimoriadnom zosplatnení úveru v prípade omeškania so zaplatením iného peňažného záväzku ako splátky trvajúcom 35 dní a viac. Za zjavne neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval dohodu o poskytnutí služieb podľa bodu 8 zmluvného dojednania, spočívajúcu v možnosti požiadať o odklad splátok revolvingu za odplatu vo výške 120,58 eur, resp. 62,64 eur. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku označil formát zmluvy a veľkosť písma použitého v nej a v „zmluvných dojednaniach“. Tieto sú voľným okom ťažko čitateľné a v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/320/2013, ktorý potvrdil rozsudky nižších súdov, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, pretože obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v nečitateľnom písme. Žalobca považoval za podstatné riešiť ako predbežnú otázku platnosť zmluvy a z dôvodu, že žalobca preplatil úver žalovanému, mal za to, že sa tým žalovaný bezdôvodne obohatil a podaním zo dňa 15.9.2016 navrhol pripustenie rozšírenia žaloby o zaplatenie sumy 421,22 eur žalovaným žalobcovi spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, o ktorom nároku súd rozhodol procesne uznesením zo dňa 20.10.2016, pod sp. zn. 9Cr/1/2016-86 a podľa § 142 odsek 1 C.S.P. pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 421,22 eur spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade, že bude žalobca úspešný, je žalovaný povinný nahradiť mu trovy konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2016 a zároveň ďalším procesným uznesením zo dňa 1.3.2017 pod sp. zn. 9Cr/1/2016-103 súd vylúčil žalobu ohľadom zaplatenia sumy 421,22 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom na samostatné konanie podľa ustanovenia § 166 odsek 2 C.S.P.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 29.8.2016, v ktorom uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania. Čo sa týka námietky žalobcu voči priebehu rozhodcovského konania, uviedol, že nie sú bližšie konkretizované a v tomto smere žalovaný poukazuje na ustanovenie Štatútu rozhodcovského súdu Čl. VIII. odsek 3, v zmysle ktorého rozhodcu ustanovuje Predsedníctvo rozhodcovského súdu bez toho, aby na voľbu rozhodcu mohol mať vplyv účastník rozhodcovského konania v zmysle § 24 odsek 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca si mohol uplatniť voči ustanovenému rozhodcovi námietku v zmysle Čl. X. odsek 3 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, ako aj v zmysle § 29 zákona č. 335/2014 Z. z., avšak nepreukázal, že by toto právo využil. Rovnako žalovaný tvrdí, že žalobca sa v rozhodcovskom konaní nedomáhal ústneho prejednania žaloby s tým, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje spravidla v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. Žalobca mohol požiadať rozhodcovský súd o ústne prejednanie. Žalovaný tvrdí, že žalobca bol o všetkých svojich právach poučený prostredníctvom poučenia, ktorého vzor a náležitosti stanovuje Príloha č. 2 k zákonu č. 335/2014 Z. z. Žalovaný popieral námietky žalobcu, v ktorých žalobca namietal, že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a že v rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade so zákonom, keď žalobca nepreukázal tieto svoje tvrdenia. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 73 odsek 5 zákona č. 335/2014 Z. z., keď spor rozhodoval Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, ktorý je nástupníckym súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, žalovaný uviedol, že táto bude posudzovaná podľa ustanovení druhej časti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu. Žalovaný mal za to, že z obsahu rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o rozhodcovskom konaní. Poprel, že by rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pretože bola pripravená na vopred predtlačenom formulári. Rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu „individuálny“ javí ako základný fakt, ktorý neguje tvrdenia žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že stály rozhodcovský súd rozhodoval v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, nesprávne vyhodnotil dôkazy, nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný popiera dôvodnosť týchto tvrdení žalobcu v celom rozsahu. Podľa žalovaného, predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy zo nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo teda o majetkový spor, ohľadne ktorého je možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad, ktorý je v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Popieral aj tvrdenie o zaujatosti rozhodcu v rozhodcovskom konaní.
3. Dňa 29.4.2019 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a právnej zástupkyne podľa ustanovenia § 180 C.S.P. s tým, že právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť mailom aj elektronicky zo dňa 28.4.2019 a 29.4.2019 s tým, že sa ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania aj za žalovaného a súhlasila s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti s tým, že trvala na tom, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalobcu a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: vyjadreniami strán sporu, štatútom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, rokovacím poriadkom stáleho rozhodcovského súdu, výpisom z registra rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskou zmluvou, kópiami vkladov žalobcu na účet žalovaného v banke, potvrdeniami o prevzatí peňažných prostriedkov, splátkovým kalendárom, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, prehľadom platieb, rozhodcovským rozsudkom, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, originálom zmluvy o revolvingovom úvere, originálom rozhodcovskej zmluvy, originálom oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta, spisom Stáleho rozhodcovského súdu č. k. RK-PC-2124/15-MK, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a rozhodcovskú zmluvu považoval za exkluzívnu s poukazom na ustanovenie § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov považoval rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú a za nulitný aj samotný rozhodcovský rozsudok. Čo sa týka samotného rozhodcovského konania, poukázal na to, že je potrebné vychádzať zo zákona č. 335/2014 Z. z. § 73 a nasl. a ďalej v súvislosti s ustanovením § 73 odsek 3 tohto zákona, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Rozhodcovskú zmluvu je však potrebné posúdiť jednak podľa vtedy platného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a vtedy platných ustanovení Občianskeho zákonníka. Čo sa týka zákona č. 244/2002 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a následne z toho vyplývajúceho rozhodcovského rozsudku, uviedol, že napáda a navrhuje zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia § 40 odsek 1 písmeno j). Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. navrhoval zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 45 odsek 1 písmeno e) a h), i), l), keď poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní rozhodoval zaujatý rozhodca, že rozhodcovský súd konal v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalobca uviedol, že niekedy v roku 2013 alebo 2015 prišla k nim domov jedna pani a dala mu podpísať papier, lebo on potreboval peniaze, lebo im robili ústredné kúrenie. V ich dedine pani Pintérová dávala takýto papier o tom, že spoločnosť žalovaného poskytuje úver. Nerozumel otázke súdu o tom, čo je to rozhodcovský súd. Žalobca si pamätal, že pani H., teda tá, ktorá mu doniesla podpísať zmluvu, mu zároveň doniesla aj peniaze, ale nič podrobnejšie ohľadom obsahu zmluvy mu nepovedala, iba mu ukázala, kde ju má podpísať. Uviedol, že v podstate mu nič nepovedala, lebo sa ponáhľala. Nepamätal si, že by ho dotyčná oboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že si pamätá, že podpísal dve zmluvy a pamätá si, že niečo podpísal, čo mu prišlo aj poštou, ale nepamätá si, že čo to bolo. Čo sa týka rozhodcovského rozsudku, uviedol, že ho obdržal, ale keď ho prečítal, nerozumel tomu, o čo ide. Čo sa týka splácania zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, uviedol, že túto splácal najprv Československej obchodnej banke, a.s. a potom ju splácal prostredníctvom pána, ktorý prišiel k nemu domov a povedal mu, že nemusí chodiť do banky a že jemu bude tieto splátky uhrádzať. Nemal vedomosti žalobca o tom, či splatil celý úver. Na druhej strane však uviedol, že si nepamätá od žalovaného, že by obdržal písomnú výzvu ohľadom nezaplatených splátok úveru. Právny zástupca vysvetlil skutočnosti ohľadom pána, ktorý chodieval vyberať peniaze od žalobcu, konkrétne jednalo sa o JUDr. J. R., za spoločnosť PROFI CREDIT, ktorý vyberal peniaze doma u žalobcu s tým, že bolo to tak, že v jeden deň, keď mal prísť inkasný pracovník, právny zástupca žalobcu bol osobne u žalobcu, mal vedomosti o tom, že inkasný pracovník príde k žalobcovi a keď prišiel, vtedy mu právny zástupca žalobcu vysvetlil, že na takýto výber peňazí nemá právo, potom odišiel a viac už neprišiel.
7. Vykonaným dokazovaním bolo súdu nesporne preukázané, že žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 7.5.2013 č. 8400056427 veriteľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 697 270 schválila pre dlžníka - žalobcu poskytnutie finančných prostriedkov titulom úveru (úverového limitu) vo výške 840,- eur. Tento úver sa dlžník - žalovaný zaviazal vrátiť 42 mesačnými splátkami po 45,01 eur, splatnými vždy k 8. dňu v mesiaci pri ročnom úroku úveru 70,02 % a RPMN 70,02 % a priemernej RPMN 47,29 %. Celkovú čiastku, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úver) bola 1.890,42 eur. Z uvedenej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 7.5.2013 č. zmluvy 840056427 súd zistil, že dlžníkovi bola schválená aj čiastka revolvingu 505,94 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 70,02 % a predpokladanej RPMN 60,51 %, celková čiastka revolvingu, ktorú by mal dlžník zaplatiť veriteľovi (revolving + úroky) bola stanovená vo výške 1.890,42 eur. Podľa bodu 8.1 Zmluvy, sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na záväzku veriteľa, poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu, za čo sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu vo výške 120,58 eur, za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 eur, v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Úver bol žalobcovi schválený v bode 6 Zmluvy v zmysle žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s tým, že v údajoch o schválenom revolvingovom úvere bola zmena ohľadom výšky RPMN za úver, ktorá bola stanovená hodnotou 69,84 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,51 %, ročná úroková sadzba úrokov bola stanovená na hodnotu 5,75 % pri zmluve a pri revolvingu 76,21 %. Schválenie tohto úveru žalovaným bolo dňa 7.5.2013.
8. Dňa 7.5.2013 bola medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podpísaná rozhodcovská zmluva č. 8400056427. Rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na hlavičkovom papieri spoločnosti žalovaného, predpripravená, kde sa dopísali len nasledovné kolónky: meno zástupcu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ďalej kolónky týkajúce sa dlžníka (jeho osobné údaje) a dátumy a podpisy. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa tejto zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávanej žalobný návrh. V záverečnej časti rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
9. Predmetom rozhodcovského konania bol spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o revolvingovom úvere. Spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že predmetom ich činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jednalo o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekoanala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako tzv. typovú zmluvu, teda spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Takýto spor potom spĺňa podmienky pre spotrebiteľský spor stanovený v § 2 odsek 1 citovaného zákona č. 335/2014 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
10. Rozhodcovský súd vydal dňa 7.3.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2124/15-MK, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 714,21 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 45,01 eur od 9.12.2014 do 9.2.2015, zo sumy 45,01 eur od 9.1.2015 do 9.2.2015, zo sumy 54,01 eur od 9.2.2015 do 9.2.2015, zo sumy 40,03 eur od 10.2.2015 do 9.3.2015, zo sumy 45,01 eur od 9.3.2015 do 9.3.2015, zo sumy 40,04 eur od 10.3.2015 do 7.4.2015, zo sumy 40,04 eur od 9.4.2015 do 10.5.2015, zo sumy 45,01 eur od 9.5.2015 do 10.5.2015, zo sumy 40,04 eur od 11.5.2015 do 7.6.2015, zo sumy 39,05 eur od 9.6.2015 do 7.7.2015, zo sumy 39,05 eur od 9.7.2015 do 11.10.2015, zo sumy 45,01 eur od 9.8.2015 do 11.10.2015, zo sumy 39,06 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 45,01 eur od 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 45,01 eur od 9.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 585,13 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 840,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy, je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 714,21 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 71,81 eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur.
11. Obsah rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina pod sp. zn. RK-PC-2124-MK tvorí žaloba žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. doručená rozhodcovskému súdu dňa 9.12.2015, pokus o zmier pred začatím súdneho konania, ktorý adresoval žalobca spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. žalovanému, oznámenie o zosplatnení zo dňa 20.9.2015, podľa ktorého spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. oznámila žalovanému, že ku dňu 20.9.2015 je v omeškaní s úhradou splátok č. 26,27,28, ktorý je povinný uhrádzať ako dlžník podľa zmluvy o revolvingovej pôžičke a suma omeškaných splátok spolu predstavuje 129,07 eur a aktuálne omeškania na najstaršej splatnej splátke je 74 dní a upozornený bol, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie viac ako 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 7.5.2013, rozhodcovská zmluva zo dňa 7.5.2013, kópia doručenky žalovaného z 24.7.2015, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 7.5.2013, karta klienta, rozhodcovský rozsudok a kópia doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku, ktorý si žalovaný prevzal 30.3.2016 a kópia doručenky o tom, že si prevzal od rozhodcovského súdu oznámenie o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania a výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 28.12.2015, ktoré si žalovaný prevzal dňa 25.1.2016. 12. Štatútom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter a Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter žalovaný preukázal, že sa Stály rozhodcovský súd pri svojej rozhodovacej činnosti riadi v súlade s týmito predpismi.
13. Žalobca preukázal, že úver splácal splátkami, ktoré vykonával vkladom na účet žalovaného v Československej obchodnej banke (čl. 47-50, 51-55) a ďalšími listinnými dôkazmi preukázal, že splátky úveru splácal spoločnosti žalovaného prostredníctvom inkasného pracovníka na základe potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov z čl. 56-60. Splátkovým kalendárom zo dňa 7.5.2013 žalovaný preukázal, ako mal určené platby splátok žalobca na úvere a v ktorý deň má tieto splátky splácať podľa zmluvy s tým, že mal rozvedené, čo predstavuje splátku úroku a čo splátku istiny. Prehľadom platieb žalovaný preukázal, že žalobca zaplatil na predmetnom úvere sumu 1.261,22 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z originálu karty klienta.
14. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. odsek 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52a odsek 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
16. Podľa § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. odsek 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. odsek 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. odsek 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 53 odsek 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. odsek 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html> a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písmeno a) a písmeno b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>.
22. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel Zmluvu o úvere so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).
23. Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a spotrebiteľským úverom, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené nie len Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
25. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
26. Podľa ustanovenia § 73 odsek 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,zostávajú zachované.
27. Podľa ustanovenia § 72 odsek 3 Zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
28. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy (7.5.2013), t.j. podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
29. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd (9.12.2015), t.j. podľa zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
30. Podľa ustanovenia § 46 odsek 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobca Ján Cobori v rozhodcovskom konaní prevzal rozsudok dňa 30.3.2016 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na súd dňa 25.4.2016, t.j. včas v lehote v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z.
31. Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 písmeno a) až l) zákona č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c)rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20150101.html> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f)stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20150101.html> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g)v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h)vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2014/335/20150101.html> a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k)výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l)rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
32. Podľa ustanovenia § 47 odsek 1 a 2 zákona č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. odsek 2, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
33. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 244/2002 Z. z.), v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
34. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. odsek 2, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
35. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú uvedené v ustanovení § 45 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie ustanovení upravujúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 45 až § 47 zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že tieto dôvody nie sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo z iných dôvodov.
36. Zatiaľ čo pri zrušení rozhodcovského rozsudku, napríklad z dôvodu porušenia všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo veci rozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc. Preto z dôvodu hospodárnosti konania sa súd zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, keďže v prípade jej neplatnosti by už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, bolo nadbytočné, pretože tieto otázky by súd riešil tak či tak v konaní vo veci samej za predpokladu, že by niektorý z účastníkov konania podal návrh podľa §47 ods. 1 Zák. č. 335/2014 Z. z.
37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože prestavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa.
38. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní mal súd za preukázané, že žalobca pri podpise úverovej zmluvy nebol informovaný o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu, nebol oboznámený s obsahom a účelom tejto zmluvy, nebolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť, ani to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, taktiež nebol poučený ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. Súd má za to, že v prípade, ak by dlžníkovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky pre neho vyplývajú z rozhodcovského konania, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Treba uviesť, že bežný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalovaný, pre ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy, prípadne v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaný) majú dostatok informácii. Sporná rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ.
Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Treba poukázať na to, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu).Zmluvná možnosť dlžníka najneskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí vtom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania, na základe ktorej rozhodcovský súd si založil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočnou alternatívnou, keďže veriteľ podaním žaloby v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej je neprijateľnou podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva.
39. Žalobca v žalobe namietal a považoval za dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku skutočnosť, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe čoho súd túto námietku vyhodnotil tak, že kreovanie rozhodcovského súdu je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubý nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu na škodu spotrebiteľa, nakoľko žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní nemá vplyv na výber rozhodcu, nakoľko v čl. VIII. odsek 3 Štatútu rozhodcovského súdu je to takto uvedené, v zmysle ktorého rozhodcu vyberá predsedníctvo rozhodcovského súdu bez vplyvu dodávateľa na výber rozhodcu. Rozhodca spôsobilý rozhodovať spotrebiteľské spory musí spĺňať isté kritériá podľa zákona č. 335/2014. Rozhodcu teda ustanovilo do funkcie predsedníctvo rozhodcovského súdu zo zoznamu pôsobiacich na danom rozhodcovskom súde. Od rozhodcu spotrebiteľského rozhodcovského súdu by sa dalo čakať, že okrem splnenia kritérií stanovených zákonom je to aj odborník na spotrebiteľské právo, že sa tejto problematike venuje a má o ňu záujem. V danom prípade nemožno hovoriť o záujme spotrebiteľa u rozhodcu v tomto konaní, keď rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý spotrebiteľa - žalobcu, zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, teda v rozpore s ustanovením § 53b odsek 1 Občianskeho zákonníka.
40. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzaných žalobcom mal byť zle uvedený údaj v zmluve o úvere podľa § 9 odsek 2 písmeno j), a to nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, pričom ide len o RPMN z úveru a nie z revolvingu. Podľa zmluvy o úvere má RPMN výšku 69,64 % a správne má byť tento údaj uvedený podľa výpočtu na online vo výške 70,02 %. Z dôvodu, že nie je správne uvedený údaj o výške RPMN, zakladá skutočnosť podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a) až k), r) a y). Z dôvodu, že údaj o RPMN nebol správne uvedený, zmluva tento údaj fakticky neobsahuje, a preto spôsobuje neplatnosť úveru.
41. Čo sa týka ďalšej neplatnosti zmluvy o úvere, ide o revolving s tým, že v riadnej zmluve o úvere bol dojednaný aj automatický revolving bez akejkoľvek žiadosti spotrebiteľa, nakoľko v zmluvných podmienkach je naformulovaný až natoľko automaticky, že k nemu dochádza pri každom jednom splatení predraženého úveru. Takto sa teda úver môže nepretržite predlžovať o stále nový a nový revolving bez súhlasu spotrebiteľa.
42. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanú v zmluve o úvere v rozpore so zákonom a dobrými mravmi súd považuje bod 10 zmluvných podmienok, keď veriteľ môže kedykoľvek započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke dlžníka. Ak to však chce urobiť dlžník alebo spotrebiteľ oproti veriteľovi, musí o to požiadať a v takom prípade sa stanú splatnými všetky záväzky dlžníka voči veriteľovi bez ohľadu na to, či veriteľ započítanie povolí alebo nie.
43. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanú v zmluve o úvere súd považuje ustanovenie bodu 13 zmluvy o mimoriadnom zosplatnení úveru v prípade s omeškaním so zaplatením iného peňažného záväzku ako splátky trvajúcom 35 dní a viac v rozpore s ustanovením § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka.
44. Za zjavne neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil podmienku dohodnutú v bode 8 „Dohoda o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka“, podľa ktorého predmetom tejto dohody a poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za možnosť odkladu troch splátok úveru v sume 120,58 eur, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Súd poukazuje na to, že podľa § 9 odsek 7 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona, za takéto konania sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Súd považuje za logické, že sumu odplaty nevpisoval do zmluvy dlžník, pretože jeho záujmom je vždy čo najnižšia alebo nulová odplata (aj v prípade záujmu o službu), ale odplatu vpísal veriteľ, ktorý jediný mohol mať na takejto odplate záujem a jediný mohol výšku odplaty znížiť. Súd takéto dojednanie považuje za neplatné v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3, § 39 OZ.
45. Súd naviac iba uvádza, že zmluva nemá charakter revolvingu a revolvingového úveru ako takého, nakoľko v prípade revolvingu ide o kombináciou kontokorentného úveru a krátkodobej bankové pôžičky pri možnosti ďalšieho obnovenia. Pri tomto type úveru je fakticky nemožné určenie pevnej splátky a už vôbec nie RPMN. Naproti tomu, úver poskytnutý žalobcovi mal byť poskytnutý na rekonštrukciu ústredného kúrenia v dome žalobcu, čo skôr predstavuje charakter viazaného spotrebiteľského úveru, kde bola poskytnutá určitá suma s pevne dohodnutým splácaním a len možnosťou veriteľa poskytnúť ďalší úver a to ani na základe žiadosti dlžníka ale vlastného uváženia veriteľa. Teda absentujú tu základné znaky revolvingového úveru, ktorý by umožňoval užívať určitý rozsah poskytnutých prostriedkov po dohodnutý dobu.
46. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že rozhodcovský súd, pokiaľ na daný prípadne aplikoval citované ustanovenie § 9 odsek 2 v spojení s § 11 odsek 1 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z. z. rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, keďže žalovanému priznal aj žalovaný nárok na zaplatenie úrokov.
47. Rozhodca rozhodoval o predmete úveru v zmysle citovaných právnych predpisov zákona č.129/2010Z. z., a teda formálne sa zaoberal uplatneným nárokom aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa. Po preskúmaní napadnutého rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-2142/15-MK zo dňa 7.3.2016 dospel súd k názoru, že rozhodcovský súd síce aplikoval aj spotrebiteľské právo, avšak čisto formalisticky bez toho, aby skutočne bola poskytnutá ochrana slabšiemu subjektu v spore. Dotknutá zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 7.5.2013, uzavretá medzi stranami sporu, neobsahovala náležitosti podľa citovaného ustanovenia § 9 odsek 2 písmeno f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z.
48. Súd v danom prípade poukazuje i na nedôslednosť súdu vo vzťahu k priznaniu nároku na zmluvnú pokutu, pri ktorej aplikácii vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, veriteľ musí rešpektovať osobitné ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Rozhodcovský súd pritom takto výrazné skutočnosti úplne odignoroval a jeho odôvodnenie vykazuje úplne formálny postup s prevažnou obhajobou veriteľa. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úverov až po podpise zmluvy a tieto nemôžu určiť rozsah, nakoľko uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku možno vzťahovať tak na celý rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti dotknutej týmito dôvodmi, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku.
49. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 29.8.2016, doručeného tunajšiemu súdu 31.8.2016, sa súd s jeho právnou argumentáciou nestotožnil, nepovažoval ju za správnu s poukazom na všetko vyššie zdôvodnené, keď námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe a aj v ďalšom rozsiahlom písomnom vydaní považoval za dôvodné a preukázané, oproti dôvodom, ktoré žalovaný považoval vo svojom vyjadrení za správne.
50. S poukazom na všetko vyššie uvedené a na podrobné skutkové zistenia a úvahy súdu o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere, ako aj pri podrobnej analýze rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej zmluvy, súd dospel k záveru, že boli porušené ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v neposlednom rade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednoznačne boli dôvody uvedené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní platnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Žilina, Framborská 3605 pod sp. zn. RK-PC-2124/15-MK.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovanému podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).