Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/467/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C. H., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 429,54 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 429,54 € spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 20.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má právo na 100% trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 16.10.2017domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 429,54 € spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 20.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k veci nevyjadril. Súd preto konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 23.5.2012 žalobca- právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 9584,59 € na zakúpenie ním zvoleného tovaru. Túto pôžičku mal splácať v 75 pravidelných mesačných splátkach po 10,29 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 267,54 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa29.10.2014 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok . Žalovaný tento dlh nevyrovnal a preto veriteľ úver zosplatnil. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný zaplatiť 697,08 €, a keďže zaplatil267,54 e, dlh činí 429,54 €.

4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to:

a) zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 23.5.2012 (čl. 7) z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 584,59 € za účelom kúpy stavebného materiálu. Zaviazal sa splatiť ju v 75 mesačných splátkach po 10 € a s poistením 10,29 €. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že „celková suma pôžičky“ je 750 € bez poistenia, že úroková sadzba 8,56 % ročne, RPMN 8,56 %, priemerná RPMN 26,58 a celkové náklady spotrebiteľa 165,41 € . Splátky sa zaviazal platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 8/2018. Splatnosť jednotlivých splátok bola podľa čl. 6.2 zmluvy určená do 20. dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky (bod 6.3) v mesiaci, nasledujúcom po uzavretí zmluvy t.j. v tomto prípade do 20.6.2013.

b) predžalobnú upomienku zo dňa 29.10.2013 (čl. 9) z ktorej vyplýva, že veriteľ vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu k aktuálnemu dňu vo výške 32,93 € zaplatil do 5.12.2014 doručenia výzvy na tam uvedený účet a variabilný symbol, inak bude úver predčasne splatný.. Žalovaný výzvu prevzal dňa 7.11.2013. Následne žalobca zosplatnil úver ku dňa 19.12.2014, o čom bol žalovaný oboznámený istom zo dňa 31.12.2014.

c) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad (čl 6), z ktorej je zistiteľné, že žalovaný zaplatil celkovú sumu 267,54 €

5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok dňom 19.1.2018 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2018

6. Počas konania žiadna zo strán okrem vyššie uvedených nepredložila a ani nenavrhla doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazy či vecné skutočnosti, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

7. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

8. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako Obchodný zákonník upravuje v § 261 ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

(9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

10. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v Občianskom zákonníku (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v Obchodnom zákonníku, tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:

- Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

- Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

- Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 účinného dňa 16.7.2013: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

12. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 4588,67 €. Ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,01%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 24,01%. Priemerná RPMN bola 18,86%, a ako súd z prehľadu Súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch za celý 2. kvartál 2013 zistil, pri úveroch v výške od 1500 € do 6500 € pri lehote splatnosti od 5 do 10 rokov bola 18,84% a teda dohodnutá odplata sa nevymykala ustanoveniam zákona. 13. Žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný mal ku dňu podania žaloby aj so zmluvným úrokom zaplatiť 697,08 € a keďže zaplatil 267,54 €, jeho dlh činí 429,54 €, ktorú súd žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania.

14. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 10c cit. nariadenia: ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

17. Dňa 1.2.2013 bola základná sadzba ECB 0,75%, žalobcovi by patril úrok z omeškania 8,75%, no žaloval ho v sadzbe 8,05%, preto o výške úroku z omeškania súd rozhodol podľa žaloby.

18. V danej veci bol žalobca plne úspešný, preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.