Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27C-4-2022.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Subarea
27C/4/2022
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci veriteľa: W.. N. N., D. D. D. T. S. T. XX, XXX XX Ž. proti dlžníkovi: K. V., L. XX.XX.XXXX, J. O. XXXX/X, C. - Č. T., o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správkyňa, v tlačive označená ako veriteľ, sa návrhom podaným na tlačive stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 655/2014 z 15.05.2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenia“) doručeným Okresnému súdu Martin dňa 11.01.2022 domáhala vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov voči dlžníčke, udelenia výnimky z poskytnutia zábezpeky z dôvodu vyhláseného konkurzu a taktiež získania informácií o účte dlžníčky.
2. Dňa 27.01.2022 Okresný súd Martin postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu s výlučnou miestnou príslušnosťou na rozhodnutie vo veci v zmysle § 20 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 nariadenia.
3. Správkyňa v tlačive uviedla, že uznesením Okresného súdu v Žiline č.k. 7OdK/24/2021-23 zo dňa 04.05.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku OV 88/2021 dňa 10.05.2021 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, C. a zároveň bola do funkcie správcu ustanovená W.. N. N., so sídlom kancelárie S. T. XX, XXX XX X.. Dňa 30.12.2021 správkyni jeden z prihlásených veriteľov do konkurzu (jedná sa o veriteľa s najväčšou prihlásenou pohľadávkou) podal podnet na vykonanie šetrenia účtov v zahraničí p V., nakoľko má dôvodný predpoklad, že p. V. schovala spreneverené prostriedky na účty do zahraničia. Výška pohľadávky tohto veriteľa je veľmi vysoká (1.998.766,18 eur), a ako uviedol exekútor na Slovensku nič nevymohol a podľa jeho tvrdení hrozí nebezpečenstvo, že dlžník všetky zvyšné prostriedky minie. Zároveň uviedla, že na základe rozhodnutia súdu (nebola uvedená spisová značka ani nebolo pripojené k tlačivu) dlžník zatiaľ neplnil.
4. K návrhu bolo pripojené uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 7OdK/24/2021-23 zo dňa 04.05.2021 (č.l. 10 spisu), ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky a výpis z Obchodného vestníka č. 88/2021 zo dňa 10.05.2021 (č.l. 21 spisu).
5. Podľa bodu 7 úvodných ustanovení nariadenia, veriteľ by mal mať možnosť dosiahnuť vydanie ochranného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie, ktorým by sa zabránilo prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky
voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte by malo zabrániť nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým dlžník povolil vykonávať platby prostredníctvom tohto účtu, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty, používať tieto finančné prostriedky.
6. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch vymedzených v článku 3 bez ohľadu na povahu príslušného súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
7. Podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva pre takýto vzťah porovnateľné účinky ako manželstvo; b) závety a dedenie vrátane vyživovacích povinností v dôsledku smrti; c) pohľadávky voči dlžníkovi, v súvislosti s ktorým sa začalo konkurzné konanie, konanie o likvidácii obchodných spoločností alebo iných právnických osôb v úpadku, súdne vyrovnania alebo podobné konanie; d) sociálne zabezpečenie, e) rozhodcovské konanie.
8. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.
9. Podľa čl. 12 ods. 1, ods. 2 nariadenia, ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, súd pred vydaním príkazu na zablokovanie od veriteľa vyžaduje, aby poskytol zábezpeku v dostatočnej výške na to, aby sa zabránilo zneužitiu konania ustanoveného v tomto nariadení a na zabezpečenie náhrady všetkých škôd, ktoré môžu dlžníkovi v dôsledku príkazu vzniknúť, a to v rozsahu, v akom za ne zodpovedá veriteľ podľa článku 13. Súd môže od požiadavky uvedenej v prvom pododseku výnimočne upustiť, ak vzhľadom na okolnosti prípadu považuje poskytnutie zábezpeky uvedenej v prvom pododseku za neprimerané Ak veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, súd pred vydaním príkazu môže od veriteľa požadovať, aby poskytol zábezpeku uvedenú v odseku 1 prvom pododseku, ak to vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za potrebné a primerané. 10. Podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia, ak veriteľ dosiahol v členskom štáte vydanie vykonateľného rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, podľa ktorých je dlžník povinný zaplatiť veriteľovu pohľadávku, a veriteľ má dôvody domnievať sa, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte, avšak nepozná ani názov a/ani adresu banky, ani kód IBAN, BIC alebo iné bankové číslo, ktoré umožňuje identifikovanie banky, môže požiadať súd, na ktorý sa podal návrh na vydanie príkazu na zablokovanie, aby požiadal informačný orgán členského štátu výkonu, aby získal informácie potrebné na to, aby bolo možné identifikovať banku alebo banky a účet alebo účty dlžníka.
11. Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia, súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení.
12. Podľa článku 46 ods. 1, ods. 2 nariadenia, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha konanie. Účinky začatia konkurzného konania na základe jednotlivých návrhov vo veci výkonu, ako je napríklad výkon príkazu na zablokovanie, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa začalo konkurzné konanie.
13. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov, je európsky príkaz na zablokovanie účtov neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu. Na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
15. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Správkyňa sa svojim návrhom domáha vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov voči dlžníčke, udelenia výnimky z poskytnutia zábezpeky z dôvodu vyhláseného konkurzu a taktiež získania informácií o účte dlžníčky v zmysle nariadenia. Podmienkou aplikácie nariadenia je podľa čl. 2 cezhraničný charakter prípadu, za ktorý možno podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) nariadenia považovať situáciu, keď sa súd konajúci o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie nachádza v jednom členskom štáte a bankový účet, ktorého sa príkaz týka, sa vedie v inom členskom štáte. V danom prípade správkyňa požiadala súd o získanie informácií o účtoch dlžníčky a v priloženom návrhu uviedla ako členský štát, kde by mal byť vedený bankový účet Rakúsko. To znamená, že podmienka cezhraničného prípadu je podľa názoru súdu splnená.
17. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právne akty Európskej únie sa vzťahujú len na členské štáty Európskej únie. Hoci v danom prípade návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov smeruje proti dlžníčke, ktorá je fyzickou osobou s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie, predmetom návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je pohľadávka voči dlžníčke, v súvislosti s ktorou preukázateľne prebieha konkurzné konanie. Vzhľadom na skutočnosť začatia konkurzného konania podľa čl. 2 ods. 2 písm. c) nariadenia nie je možné v konaní nariadenie aplikovať, nakoľko z neho explicitne vyplýva, že sa nevzťahuje na pohľadávky voči dlžníkovi, v súvislosti s ktorým sa začalo konkurzné konanie. Tunajší súd preto proti dlžníčke nemôže vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov, nakoľko je povinný zdržať sa aplikácie tohto nariadenia. Uvedený záver súdu podporuje aj úvodné ustanovenie nariadenia v bode 8, podľa ktorého rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal okrem určitých presne vymedzených vecí pokrývať všetky občianske a obchodné veci. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať najmä na pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze. Malo by to znamenať, že po začatí konkurzného konania v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 v súvislosti s dlžníkom nemožno voči nemu vydať príkaz na zablokovanie.
18. Tunajší súd v súlade s čl. 17 ods. 1 nariadenia a § 161 ods. 1 CSP preskúmal, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v nariadení na vydanie príkazu na zablokovanie účtov dlžníčky a zistil, že za daných okolností (prebiehajúce konkurzne konanie a vylúčenie aplikácie predmetného nariadenia v danom konaní) nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, pričom ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, preto súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie o návrhu na vydanie európskeho príkaz na zablokovanie účtov zastavil.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V prejednávanej veci nemala žiadna strana sporu úspech, keďže súd konanie zastavil z dôvodu zistenia, že v konaní nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom Okresného súdu Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.