Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Er-1078-2012.pdf
PDF · 77.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/1078/2012
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: E. L., X.. XX.XX.XXXX, X. X. A.S. XX, XXX XX X. X. A., štátny občan SR, o vymoženie 231,38 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 4865/12 s a z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo dňa 01.10.2012, kedy oprávnený spísal pred súdnym exekútorom návrh na vykonanie exekúcie.
2. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 15.01.2019 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených z vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie.
3. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo pred 01.04.2017, súd postupuje podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie, súd posúdil podanie súdneho exekútora ako podnet na zastavenie exekúcie a o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci.
7. Podľa § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Zo správy súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, doručenej súdu spolu s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie dňa 15.01.2019 má súd za preukázané, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Lustráciou na SP bolo zistené, že povinný je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Lustráciou v bankových subjektoch bolo zistené, že povinný nemá vedený žiadny účet. Lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam v závere správy o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor konštatuje, že u povinného nie je reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto exekúcii.
9. Nemajetnosť povinného exekučný súd zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak táto musí byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom. V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné, aby bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. A teda zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného. Tu súd poznamenáva, že skutočnosť, že povinný by mohol v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok, resp. mať príjem je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. dosahuje príjem z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
10. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil.
11. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Súdny exekútor si v podaní doručenom súdu dňa 13.01.2019 vyčíslil trovy exekúcie spočívajúce v minimálnej odmene za paušálne úkony vo výške 33,19 Eur a v náhrade hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom vo výške 6,15 Eur, čo spolu vrátane 20% DPH z odmeny súdneho exekútora predstavuje sumu vo výške 47,21 Eur.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhl., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 14 ods. 2 vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
18. Podľa § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Súd preskúmal vyčíslenie trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4865/12 a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom, nakoľko súdnemu exekútorovi prináleží náhrada len tých hotových výdavkov, ktoré boli súdnym exekútorom účelne vynaložených na exekúciu, ktoré sa bez pochýb vzťahujú na konkrétne exekučné konanie, teda boli preukázateľne účelne vynaložené výlučne v konkrétnom exekučnom konaní za účelom vymoženia konkrétneho nároku oprávneného voči konkrétnemu povinnému. Vzhľadom na to, že súdny exekútor nepredložil súdu exekučný spis, ani nijakým iným spôsobom nepreukázal, že hotové výdavky, ktoré si vyčíslil vo vyúčtovaní exekučného konania zo dňa 13.01.2019, doručenom súdu dňa 15.01.2019 mu skutočne vznikli a v akej výške, súd mu ich náhradu nepriznal.
20. Ďalej si súdny exekútor trovy exekúcie vyúčtoval správne v súlade s vyhláškou, súd mu preto priznal odmenu za paušálne úkony v minimálnej výške 33,19 Eur, čo spolu s 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 Eur.
21. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
22. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorov.
Poučenie:
Proti výroku I tohto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Proti výroku II tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.