Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-75-2019.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/75/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, T., a otec - E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, T., zastúpený - Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s. r. o., IČO: 36 856 562, so sídlom Šumavská 3, Bratislava, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 25.04.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca zo dňa 24.04.2019, ktorým žiada, aby súd, neodkladným opatrením dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 20/435/2017, upravil jeho styk s maloletou A. v rozsahu: každý nepárny týždeň v pondelok od 16:00 hod. do 19:30 hod., v stredu od 16:00 hod. do 19:30 hod. a v piatok od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod. a každý párny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 19:30 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do piatka 08:00 hod., kedy si maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, alebo v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky, okrem ak v čase ukončenia styku prebieha vyučovanie maloletej v školskom zariadení, v tom prípade ju odovzdá do školského zariadenia. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi.
2. Návrh odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebieha na jeho návrh konanie pod sp. zn. 20P 435/2017 o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré je v štádiu nariadenia znaleckého dokazovania. Doteraz práva a povinnosti rodičov k maloletej neboli súdom upravené, otec sa s A. stýkal na základe neformálnej dohody, ktorú matka v súčasnosti odmieta rešpektovať a umožňuje mu styk podľa jej ľubovôle, zneužíva, že styk nie je upravený súdom. Keď A. ešte navštevovala škôlku, otec sa s ňou mohol stýkať v skorých poobedňajších hodinách v dňoch, na ktorých sa rodičia dohodli. Časom, najmä po nástupe dieťaťa do školy, matka určila skorší čas ukončenia styku z 19:30 hod. na 18:00 hod. a začala aj dcéru brávať tesne pred začiatkom styku zo školy sama a styk znemožňovala. Situácia sa zhoršuje. Matka styk umožňuje čoraz menej a komplikovanejšie, čo zdôvodňuje vymýšľaním si o školských povinnostiach, pričom otec si tieto povinnosti s maloletou vždy rád a s láskou plní a maloletá ich tiež s ním rada plní. Matka si uzurpovala právo na učenie sa s A. a jemu za osem mesiacov školskej dochádzky umožnila ísť pre ňu do školy iba 19-krát a aktuálne to znemožňuje úplne. Často zveličuje choroby dieťaťa, pre ktoré sa s ňou otec nemôže stýkať, ale keď sa bližšie pýta na zdravotný stav dcéry, poskytne mu iba strohé informácie a nedovolí mu s maloletou navštíviť lekára. V minulosti mu po zlepšení zdravotného stavu umožnila zobrať A. na prechádzku alebo na doliečenie k nemu, čo teraz odmieta tvrdiac, že dcéra nemôže ísť von ani na hodinu a pritom ten istý deň ide s ňou von ona. Dieťaťu čas strávený s otcom prospieva. Matka sa snaží odpútavať maloletú od neho a ničí ich vzájomný láskyplný vzťah. Vštepuje jej názor, že keď sa jej nechce, nemusí otcovi odpovedať na bežné otázky, nemusí s
ním telefonovať, na otcovi a jeho názore nezáleží, čo je zlá výchova, ktorá ohrozuje jej správnu výchovu a vývin. Matka nemá väčšie práva v rozhodovaní a vo výchove maloletej, hoci má maloletú v osobnej starostlivosti, a to iba na základe dohody rodičov. Napriek tomu koná svojvoľne a odopiera otcovi jeho práva a povinnosti, maloletej odpiera jej právo na výchovu, starostlivosť a lásku od oboch rodičov. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti a napriek tomu otec nikdy nekonal svojvoľne, nikdy neporušil dohodu, koná ústretovo a o všetkom matku informuje. Matka môže uňho vždy maloletú navštíviť, ale jemu bráni navštíviť chorú dcéru a dokonca mu často ani telefón nedvíha a odopiera mu informácie o dieťati. Dňa 09.04.2019 mu e-mailom oznámila, že sa bude s A. stretávať v menšom rozsahu spôsobom, akoby bol odkázaný spoliehať sa na jej „ochotu“ umožniť mu styk s vlastnou dcérou. Matka si je vedomá, že súd v zmysle judikatúry zveruje maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti vtedy, keď rodičia dokážu spolu komunikovať. Zrejme preto sa snaží komunikáciu sabotovať, aby to následne mohla zneužiť v podobe údajnej nemožnosti komunikácie s otcom. Komunikáciu zámerne zhoršila od podania prvotného návrhu na súd, resp. od prezradenia jej svojvoľných plánov s budúcnosťou dieťaťa. Dovtedy s otcom riadne komunikovala a priateľsky diskutovala o všetkom, čo sa týkalo ich spoločnej dcéry, dokonca si takmer na všetko pýtala jeho súhlas a názor. Otec dal do pozornosti súdu, že v lehote 15 dní, ktorú určil súd na uzavretie rodičovskej dohody alebo zaslanie otázok na znalca, otec vynaložil úsilie dohodnúť sa s ňou a keď opakovane odmietla jeho návrhy na uzavretie dohody, zaslal súdu otázky na znalca, nakoľko k rodičovskej dohode nedošlo. Matka úmyselne predlžuje konanie tým, že zaslala súdu žiadosť o predĺženie lehoty na uzavretie rodičovskej dohody, čo odôvodnila údajne prebiehajúcimi rokovaniami s otcom, hoci otec ani jeho právny zástupca o rokovaniach nemali vedomosť. Otec sa obáva, že matka zneužíva výkon osobnej starostlivosti o maloletú na znevažovanie a podceňovanie otca, vykresľovaním ho ako neschopného riadne sa postarať o ňu. Tieto tendencie sú badateľné aj vo výpovedi A. zo dňa 29.01.2019 v konaní vo veci samej, keď sa okrem iného vyjadrila, že keď si chce otec prísť po ňu do školy a robiť s ňou úlohy, matka ju zoberie skôr domov, ale uviedla aj, že otec s ňou vie robiť úlohy, pričom svoju neochotu robiť si s ním úlohy odôvodňuje tým, že by ich s ním robila do večera. Keby mu bolo umožnené riadne prísť po dieťa do školy, robil by s ňou úlohy poobede. Maloletá sa dokonca vyjadrila, že niekedy by chcela byť s otcom aj dlhšie a súčasne uviedla, že by nebolo dobré, aby bola častejšie u otca, nechcela byť u neho týždeň, nevie prečo a nechcela by to ani vyskúšať, matka jej povedala, aké by to bolo zlé, keby bola týždeň u neho. Nezvykla by si u neho, lebo matka povedala, ako by to vyzeralo, keby jej otec týždeň nečesal a neumýval vlasy. Z rozporností jej výpovede je zrejmé, ako ju matka manipuluje proti nemu, maloletá dokonca na niektorých miestach opisuje, ako ju matka manipuluje, ale zároveň sa prejavuje, že malé deti v zásade nevedia klamať a pozitívny vzťah k otcovi matka doposiaľ u dieťati nedokázala utlmiť. Z výpovede maloletej je zrejmé, ako matka otca pred ňou neustále ponižuje a vykresľuje ho ako človeka, ktorý sa nevie ani v základoch postarať o dieťa, keď mu údajne nečistí zuby, nečeše a nechce česať a umývať vlasy. Otec ale nemá žiadne problémy so základnými úkonmi starostlivosti o dieťa. Sústavné ponižovanie otca zo strany matky pred maloletou môže prerásť až do výskytu úvodných príznakov tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča vo vzťahu k otcovi, čo je v súčasnosti univerzálne akceptovaná diagnóza. Aktuálne k nemu A. stále prejavuje jednoznačne pozitívny vzťah, je jej za ním smutno, keď je u matky. V jej výpovedi sa objavili absurdné a zjavne nepravdivé záporné charakteristiky otca. Nedáva totiž zmysel, aby otec, ktorému na maloletej záleží, by jej nechcel česať vlasy, nebol schopný umývať vlasy a zuby. Ide o účelové a manipulatívne konanie matky s cieľom vytesniť ho z jej života a vytrestať za to, že si dovolil domáhať sa striedavej osobnej starostlivosti. Záporné charakteristiky otca zo strany maloletej však našťastie v súčasnosti ani zďaleka nedosahujú intenzitu, ktorá sa vyžaduje pre naplnenie kritéria syndrómu zavrhnutého rodiča v podobe nenávistnej kampane na degradáciu rodiča. Rovnako tak nie je v súčasnosti naplnené kritérium pod názvom fenomén nezávislého názoru, keďže maloletá nereprezentuje nechuť stretávať sa s otcom - práve naopak, priznala, že sa chce s ním stretávať aj viac, nechuť styku sa s ním v rozsahu jeden týždeň nereprezentuje ako vlastný názor, ale v niektorých častiach priznáva, že preto, lebo jej to matka povedala. Otec nemá inú možnosť, ako zmierniť jej negatívny vplyv, len domáhať sa záväznej úpravy styku. V najlepšom záujme maloletej je striedavá osobná starostlivosť, ale uvedomuje si rozhodovaciu prax súdov a vie, že v tomto štádiu konania mu rovnomerná starostlivosť o maloletú umožnená nebude, hoci rovnocenný a rovnoprávny osobný styk dieťaťa s oboma rodičmi predpokladá § 24 ods. 4 zákona o rodine. Otec pre účely neodkladného opatrenia navrhuje styk v rozsahu, na akom sa s matkou neformálne dohodol. Matka nerešpektuje právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny styk s otcom, keďže od výsluchu maloletej na súde znížila rozsah ich styku. Neexistuje z objektívneho hľadiska prekážka, ktorá by bránila súdu neodkladným opatrením umožniť otcovi stýkať sa s maloletou v rozsahu, na akom bol v minulosti s matkou neformálne dohodnutý a na aký bola maloletá zvyknutá. Otec neformálne dohodnutý styk rozšíril o jednu noc, a to v nepárny týždeň od piatka od 16:00 do nasledujúceho pondelka do 08:00 namiesto piatka od 16:00 hod. do nedele
19:30 hod. z dôvodu, že pre dcéru je pohodlnejšie, aby ju v nasledujúci týždeň v pondelok ráno odviezol priamo do školy miesto toho, aby musela v nedeľu cestovať k matke, a zároveň aj matka bola stotožnená s takouto úpravou víkendového styku. Otec sa v zúfalej nádeji obracia na matku s prosbou, aby nebránila maloletej vo vytvorení si plnohodnotného vzťahu s ním, pretože svojím súčasným dlhodobým konaním ubližuje nielen jemu, ale aj A., ktorej detská psychika je prirodzene krehkejšia.
3. K návrhu boli pripojené tieto písomnosti: e-mailová komunikácia rodičov zo dňa 09.04.2019; blog na SME.sk od Jozefa Tinku s názvom Keď o osudoch detí rozhoduje Sofiina voľba zo dňa 25.01.2018; Syndróm zavrhnutého rodiča - článok z webovej stránky združenia Rada pre práva dieťaťa Slovenská republika.
4. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že doposiaľ o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. súdom rozhodnuté nebolo. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 20P 435/2017 vedie konanie na návrh otca maloletej, v ktorom sa otec svojím návrhom zo dňa 12.12.2017 domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Toto konanie nie je právoplatne skončené, nakoľko uznesením tunajšieho súdu č. k. 20P 435/2017-168 zo dňa 26.03.2019 bolo v danej veci nariadené znalecké dokazovanie.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. V konaní starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri rozhodovaní sledujú v prvom rade záujem detí. Je nesporné, že pre vývoj každého dieťaťa je domáce prostredie najvhodnejšie.
13. Súd konštatuje, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je zistiť, či sú pre takéto neodkladné opatrenia splnené podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa, s poukazom na účel neodkladného opatrenia - zabezpečiť ochranu právom chránených záujmov maloletých detí, s cieľom umožniť ničím nerušené konanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred
nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
14. V danej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z návrhu vo veci samej bolo zistené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, aktuálne sa styk otca s maloletou realizuje - v zmysle e-mailu matky zo dňa 09.04.2019 každý nepárny týždeň v pondelok od 16:00 do 18:00, piatok od 16:00 do pondelka 08:00, keď ju otec odvedie do školy a každý párny týždeň vo štvrtok od 16:00 do 18:00 s tým, že rodičia medzi sebou komunikujú vo veľmi obmedzenej miere. Otec sa s A. doposiaľ stretával v zmysle neformálnej rodičovskej dohody, teraz nastavený styk vychádza z jednostranného rozhodnutia matky. Pri takto zadefinovanom skutkovom stave (realizácia styku otca s maloletým dieťaťom každý nepárny pondelok od 16:00 do 18:00, piatok od 16:00 do pondelka 08:00 a každý párny týždeň vo štvrtok od 16:00 do 18:00) nebolo zistené žiadne ohrozenie pomerov maloletej, nevznikla potreba dočasne zastabilizovať styk otca s maloletou A., keďže tento sa realizuje, i keď nie v takom rozsahu, ako by si otec predstavoval, ale v takom rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu medzi otcom a dieťaťom a zároveň v takej miere, aby si mohli budovať vzájomný vzťah. Takto v súčasnosti realizovaný rozsah styku zodpovedá nevyhnutnej úprave. Úprava styku v takom rozsahu, v akom sa domáha otec, si vyžaduje obšírnejšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov konania, ktorá má zabezpečiť bezodkladnú realizáciu ich práv, kým nebude o nich rozhodnuté podľa hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine). V dôsledku uvedeného bol návrh zamietnutý.
15. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania a súd ho vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
16. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.
17. V danom prípade mal súd za to, že podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia splnené neboli.
18. Súd apeluje na oboch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého dieťaťa, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine, a to aj za využitia odbornej pomoci, aby sa naučili spolu obaja rodičia vecne a konštruktívne komunikovať ohľadne ich jediného maloletého dieťaťa. Je smutné, že rodičia vzájomne riadne nekomunikujú, keď v živote dieťaťa dochádza k zásadným životným zmenám, keď maloletá nastúpila na povinnú školskú dochádzku, čo predstavuje výrazný míľnik v jej ďalšom vývoji. Súd si dovoľuje upozorniť, že len rodičia sú zodpovední za to, čo zo svojich detí vychovajú a aký vzor im prezentujú, a preto apeluje na rodičov, aby začali spolu vecne, slušne a konštruktívne komunikovať.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a teda návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.