Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-2055-2002.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/2055/2002
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinným 1. S., o vymoženie 199,16 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom Exekútorský úrad Košice, Štúrova 17, takto
rozhodol:
I. Exekúciu voči povinnému v 1. rade z a s t a v u j e.
II. Exekúciu voči povinným v 2. a 3. rade vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi nepriznáva trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Fulkovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinní nezaplatili, napriek tomu, že im tak ukladá platobný rozkaz sp. zn. Ro 638/96 zo dňa 30.4.1996, ktorý vydal Okresný súd Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2016 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Michala Fulka zanikol a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov povinného v 1. rade zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný v 1. rade nemá ani nemal žiadne finančné prostriedky, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku.Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by len dochádzalo k zvyšovaniu trov exekúcie.
7. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného v 1. rade nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. V danej veci povinný v 2. rade zomrel dňa 13.7.2000 a povinná v 3. rade zomrela dňa 20.5.1996, teda ešte pred podaním návrhu na začatie konania, nakoľko toto bolo na návrh oprávneného v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté až dňa 26.8.2002 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Keďže povinní v 2. a 3. rade v deň začiatku konania už nemali spôsobilosť byť účastníkom konania, potom nebol účinne založený procesný vzťah medzi týmito účastníkmi a oprávneným. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania týkajúci sa účastníka, ktorú nie je možné odstrániť ani zmenou účastníka, nakoľko označený subjekt nemá už od počiatku právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou.
11. Súd z takto zisteného skutkového stavu má za preukázané, že výkon exekúcie voči povinným v 2. a 3. rade ani voči ich dedičom nie je možný, nakoľko títo stratili spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred začatím tohto konania..
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
16. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
17. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 - 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
18. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinných, má súd za to, že súdny exekútor skúmal majetkové pomery povinných od roku 2006, pričom na základe vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor mal vedomosť, že povinní v 2. rade a 3. rade zomreli, avšak návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinných podal až v roku 2016 (po 10 rokoch). Taktiež mal súdny exekútor na základe lustrácií majetkových pomerov povinného v 1. rade vedomosť o nemajetnosti povinného, avšak návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podal spolu s návrhom na zastavenie exekúcie voči povinným v 2. rade a 3. rade, ktorí zomreli a dedičské konania boli pre nemajetnosť zastavené.
19. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov, a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).