Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: S. K., bytom H., Ul. XX. O. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 16/61, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. júna 2018, č. OU-TN- OOP6-2018/018622-002/Sla, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU- TN-OOP6-2018/018622-002/Sla zo dňa 5. júna 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo OU-PD-OVVS-2018/002496-14 zo dňa 29.03.2018. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 28.07.2017 v čase okolo 12.30 hod v H., na Ul. XX. O. 84/60 v pivničných priestoroch vulgárne nadával S. I., slovami: „kokot a kockáč“ a fyzicky ho napadol tak, že ho oboma rukami chytil z prednej strany pod krk, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tento priestupok mu bolo uložené podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie druhoinštančného správneho orgánu je nejasné, nezrozumiteľné a nevykonateľné. Napriek skutočnosti, že v odôvodnení odvolací orgán konštatuje, že sa žalobca dopustil priestupku, tento prijatý záver však ničím nezdôvodnil. Žalovaný sa napriek nezrovnalostiam medzi tvrdeniami účastníkmi vôbec nezaoberal predloženým listinným dôkazom, v zmysle kontradiktórnosti konania sa s nimi vôbec nevyporiadal a zistené vady neodstránil, alternatívne nevykonal ústne pojednávanie, čím porušil ustanovenie § 59 Správneho poriadku. Neurobil tak napriek tomu, že už zo šetrenia orgánov Policajného zboru (ďalej len PZ) bol prijatý záver, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Mal za to, že dokladoval nenaplnenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, keď nebolo preukázané tvrdené poškodenie zdravia, a ani údajné urážky, a ani skutočnosť kto koho napadol ako prvý. Zotrval na tom, že k útoku došlo oznamovateľom S. I., a to dvakrát s časovým odstupom. Tvrdil, že útočil vždy S. I., a on vždy len odvracal útok priamo hroziaci voči jeho osobe. Na osobu S. I. siahol až po tom, ako na neho dvakrát fyzicky zaútočil.

3. Žalobca ďalej dôvodil, že napriek zisteným skutočnostiam žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza s tým, že dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecnými záväznými predpismi. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, neobsahuje zákonné náležitosti, dané ustanoveniami zákona č. 41/1967 Zb. o správnom konaní a zákona o priestupkoch, čím boli porušené práva žalobcu na zákonnosť daného konania, právna istota, ako i ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/174/2012. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušiť ako nezákonné.

4. Žalovaný v podanom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa s tvrdeniami žalobcu riadne vyporiadal, keď uviedol, že skutková podstata priestupku uvedeného vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bola konaním obvineného naplnená. Svojím konaním obvinený porušil právom chránený záujem spoločnosti, predovšetkým záujem na riadnom občianskom spolunažívaní. Žalobca naplnil objektívnu stránku (protiprávne konanie alebo nekonanie páchateľa priestupku, negatívny následok a príčinná súvislosť medzi uvedenými zložkami), keď konal protiprávne, pretože dňa 28.07.2017 v čase okolo 12.30 hod. v H. na Ul. XX. O. XX/XX, v pivničných priestoroch vulgárne nadával S. I. a fyzicky ho napadol. Konaním žalobcu nastal negatívny následok, pretože porušil občianske spolunažívanie a pokojný život S. I. a existovala príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a následkom jeho konania, pretože občianske spolunažívanie bolo narušené na základe jeho vulgárnych nadávok a fyzického útoku, keď S. I. ukladal drevo. Žalobca mal deliktuálnu zodpovednosť, teda v čase spáchania priestupku dovŕšil pätnásty rok svojho veku a netrpel duševnou poruchou. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku (vôľová a psychická zložka páchateľa k zamýšľanému následku, t. j. zavinenie) - žalobca úmyselne vynadal S. I. slovami „kokot“ a „kockáč“ a chytil ho oboma rukami pod krk, keď, ako to sám uviedol, bol nahnevaný na S. I.. Podľa právnej teórie skutková podstata priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch je alternatívnou skutkovou podstatou, keďže obsahuje viacero spôsobov spáchania priestupku a pre naplnenie jej znakov postačuje, že príslušný znak je naplnený jedným spôsobom, teda v tomto prípade iným hrubým správaním. K tvrdeniu právneho zástupcu o odvracaní útoku žalobcom žalovaný opakoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalobca ocitol v situácii, kedy by priamo hrozil útok na jeho osobu zo strany S. I. a tiež nebolo preukázané, že by žalobca konal primeraným spôsobom, ako to určuje § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, keď chytil S. I. pod krk. Po individuálnom posúdení predmetného konania možno za primeraný spôsob považovať odchod z miesta skutku, keďže obvinenému v tomto odchode nikto a nič nebránilo. Svedok S. I. vo svojej výpovedi negoval uvedené tvrdenie žalobcu o nutnej obrane, keď uviedol, že opakovane vyzýval žalobcu, aby položil drevo, ktoré zobral do rúk, na čo on nereagoval a zdalo sa mu, že ide na neho s tým drevom zaútočiť. Vo svojej výpovedi pred prvostupňovým správnym orgánom žalobca uviedol, že sa nahneval, a preto chytil S. I. rukami pod krk a vynadal mu, že je „kokot a kockáč,“ z čoho je zrejmé, že nekonal v nutnej obrane a chytenie pod krk preto, že bol žalobca nahnevaný, nemožno považovať za primeraný spôsob odvrátenia útoku, ktorý už nehrozil, keďže podľa slov žalobcu S. I. drevo už hodil. Z výpovede žalobcu tiež nevyplývalo, že by sa svedka S. I. pýtal, či je „kokot a kockáč,“ ale uviedol to na jeho adresu, keďže bol nahnevaný. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že by sa žalobca bránil slovami „kokot a kockáč“ na adresu S. I. sa prieči zásadám logiky a nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť konania žalobcu. Žalovaný dodal, že jeho úmyslom, a ani úmyslom prvostupňového správneho orgánu nebolo „za každú cenu“ potrestať žalobcu, ako to vyplýva zo žaloby. Žalobca bol na základe riadneho zisteného stavu veci uznaný vinným zo spáchania priestupku a bol potrestaný len pokarhaním.

5. Žalobca v následnom písomnom podaní (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) trval na podanej žalobe na preskúmanie rozhodnutí v celom rozsahu a žiadal jej vyhovieť. Dôvodil, že žalovaný ničím nepreukázal nedôvodnosť žaloby. Jeho tvrdenia buď neboli preukázané žiadnymi dôkazmi alebo vykonané dôkazy odporujú v rozhodnutiach prijatému záveru, rovnako tak k tvrdeniam uvádzaným vo vyjadrení zo dňa 14.08.2018. Tvrdenie, že v pivničných priestoroch nadával S. I. nebolo v priebehu konania preukázané žiadnym dôkazom a je len tvrdením S. I.. Záver o tom, že S. I. oboma rukami chytil pod krk odporuje vypočutiu OR PZ, kde je uvedené, že sa pod krk chytili obidvaja. Záver, že žalobca vulgárne nadával a fyzicky napadol S. I., keď tento ukladal drevo odporuje vykonanému šetreniu, keď bolo preukázané, že k incidentu došlo až po tom, keď S. I. hodil do žalobcu drevo tak, že mu spôsobil poranenie ruky a hlavy. S. I. konal údajne v domnení, že žalobca chce voči nemu hodiť drevo. Tento incident sa stal po tom, keď sa žalobca vrátil po kľúče, ktoré mu S. I. zakopol do dreva, a tieto si dvíhal zo zeme, v ktorej chvíli bol žalobca zasiahnutý hodeným drevom od útočníka S. I.. Pojednávajúci správny orgán mal taktiež počas celého konania vedomosť o vysokom veku žalobcu, o jeho zlom zdravotnom stave, ako i o skutočnosti, že sa pohybuje za pomoci operadla (bakuly). Nie je preto možné i k uvedeným skutočnostiam prezumovať len na základe domnienok, že bol schopný byť útočníkom. Naproti tomu p. I. netrpel žiadnymi zdravotnými vadami. Žalobca trval na tom, že on, ako prvý nezaútočil na p. I., a ako obeť sa proti útoku S. I. bránil, nakoľko tento hodlal v útoku pokračovať. Je preto nesporné, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je potrebné v rámci konania nutnej obrany vynaložiť i útok razantnejší než konal samotný útočník. Hrubšie správanie, či otázky pôsobiace ako urážka je prípustným i vedľajším následkom v procese odvracajúceho útoku žalobcom voči útočiacemu p. I..

6. Žalobca mal za to, že nebol v žiadnom prípade útočníkom a nie je si vedomý porušenia žiadneho zákonného ustanovenia zákona o priestupkoch. Poukázal na to, že ho v prvom štádiu S. I. zvalil na zem a tam s ním zápasil. V druhom štádiu, keď sa vrátil hľadať kľúče, zaútočil na neho S. I. drevom. S. I. ničím nepreukázal dôvod prečo do neho hodil drevo, prečo ho zvalil na zem, a tak s ním ako osobou staršou so zlým zdravotným stavom zápasil. Nepreukázal ani tvrdenie, že a mu poškodil zdravie, ktoré uviedol v podnete a ktoré odporovalo lekárskemu stanovisku. Žalovaný sa nezaoberal ani agresivitou S. I. na pojednávaní na správnom konaní, keď sa na ňom vyhrážal pred pracovníčkou priestupkového orgánu právnemu zástupcovi (čoho svedkami boli dokopy 3 osoby), keď si v ďalšom odsadol od žalobcu so slovami, že pri smraďochovi sedieť nebude. I takéto konanie pred rozhodujúcim správnym orgánom svedčilo o pravom útočníkovi, ktorý podal podnet, keď svoje agresívne správanie nedokázal kontrolovať ani v priestupkovom konaní. Uvedené nepriamo dokazovalo, že pravdepodobným útočníkom bol S. I.. Uviedol, že priestupkové konanie je vybudované na určitých bazálnych zásadách, na ktorých treba bezvýhradne trvať, ako je i zásada zákazu seba obviňovania, či zásade dokázania skutočnej viny.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy a bez verejného prejednania veci (účastníci nariadenie pojednávania nežiadali) dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov uvedených nižšie.

9. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, č. OU-TN- OOP6-2018/018622-002/Sla zo dňa 05.06.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo OU-PD-OVVS-2018/002496-14 zo dňa 29.03.2018. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 28.07.2017 v čase okolo 12.30 hod v H., na Ul. XX. O. XX/XX v pivničných priestoroch vulgárne nadával S. I., nar. XXXX slovami: „kokot a kockáč“ a fyzicky ho napadol tak, že ho oboma rukami chytil z prednej strany pod krk, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tento priestupok mu bolo uložené podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.

10. Z administratívneho spisu vyplýva, že Obvodné oddelenie PZ Handlová dňa 17.10.2017 vykonalo šetrenie v H. na ul. XX. O. XX/XX, nakoľko dňa 27.07.2017 bolo prijaté oznámenie, dňa 03.11.2017 zaslalo Okresnému úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch podnet na začatie priestupkového konania spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku.

11. Vo veci podal vysvetlenie žalobca, ktorý uviedol, že dňa 28.07.2017 sa nachádzal na adrese svojho trvalého bydliska, pričom v čase o 12.30 hod. išiel do pivničných priestorov, pretože chcel otvoriť okná, aby sa vyvetralo. Keď tam prišiel, všimol si, že káričku nemal na svojom mieste, pričom bola opretá na druhej strane. V tomto čase sa nachádzal v pivničných priestoroch sused S. I., ktorý prenášal zo spoločných pivničných priestorov palivové drevo do svojej pivnice. Žalobca tvrdil, že pristúpil k susedovi I. a povedal mu, aby jeho káričku nepremiestňoval a nedotýkal sa jej, na čo reagoval pán I. tým, že káričku premiestnil pretože potreboval miesto, nakoľko tu prenášal palivové drevo do svojej pivnice.

Žalobca uviedol, že hneď na to mu padli na zem kľúče, ktoré držal v ruke. Keď sa snažil zodvihnúť tieto kľúče, sused I. začal do neho hádzať drevo, pričom drevo ho trafilo do oblasti zápästia na pravej ruke, a taktiež aj do predlaktia na ľavej ruke. Po uvedenom odišiel preč z pivničných priestorov k sebe domov. Keď prišiel ku svojim dverám zistil, že kľúče nemá pri sebe, a preto sa vrátil späť do pivničných priestorov. Keď si zobral svoje kľúče, ktoré boli na zemi, opätovne začal konflikt medzi ním a pánom I., pričom sa držali obaja navzájom pod krkom. Žalobca poukázal na to, že následne odišiel z pivničných priestorov a vrátil sa do svojho bytu. V minulosti boli medzi nimi konflikty fyzické aj slovné, pričom podotkol, že k svojmu ošetrujúcemu lekárovi nepôjde, nakoľko zranenia, ktoré mu boli spôsobené drevom nie sú vážne. V čase vysvetlenia mal žalobca drobné chrasty na uvedených miestach.

12. S. I. vo vysvetlení situáciu opísal tak, že dňa 28.07.2017 bol napadnutý žalobcom. Trval na svojom oznámení, ktoré podal dňa 28.07.2017, v ktorom uviedol, že presunul káričku patriacu žalobcovi v pivničných priestoroch z dôvodu, že prekladal palivové drevo. Prišiel žalobca, ktorý mu začal vulgárne nadávať. Na to mu povedal, aby išiel preč a nechal ho na pokoji. Následne ho žalobca napadol tak, že ho chytil oboma rukami za krk. Začali zápasiť, následkom čoho bol ich pád. Žalobca potom odišiel, ale asi o 10 minút sa vrátil. Uviedol, že žalobca držal v ruke drevo, pričom ho opätovne upozorňoval, aby ho hodil na zem. Keď žalobca nereagoval na jeho výzvu, hodil kus dreva na to drevo, ktoré držal žalobca, pretože mal obavu, že ho do neho hodí. S. I. potvrdil, že kľúče spadli žalobcovi na zem, do ktorých kopol a povedal žalobcovi, aby odišiel preč. Následne ho žalobca opätovne chytil pod krk a došlo k opätovnému zápasu. Zahryzol žalobcovi do ľavej ruky, pričom povolil stisk rúk a potom žalobcu odtláčal z pivničných priestorov. Žalobca sa následne upokojil. S. I. uviedol, že slovné urážky ho neurazili na cti a pri konflikte neboli žiadni svedkovia. Uviedol, že následne pociťoval bolesti krčnej a driekovej chrbtice.

13. H. J., pri šetrení vykonanom Obvodným oddelením PZ Handlová dňa 07.10.2017 na Ul. XX. O. XX/ XX v H. vypovedala, že so žalobcom sú dlhodobé problémy, ktoré pretrvávajú až do súčasnosti. Označila ho za neprispôsobivého suseda, ktorého ľudia nemajú radi, pretože im robí napriek.

14. N. T., pri šetrení vykonanom Obvodným oddelením PZ Handlová dňa 17.10.2017 na Ul. XX. O. XX/ XX v H. uviedol, že so žalobcom sú dlho pretrvávajúce problémy, nie je obľúbený.

15. Z lekárskej správy praktického lekára pre dospelých MUDr. E. C. zo dňa 05.09.2017 bolo zistené, že S. I. bol dňa 31.07.2017 o 9.49 hod. vyšetrený v ambulancii, pričom na jeho koži neboli prítomné patologické zmeny, na rtg. dokumentácii neboli prítomné čerstvé traumatické zmeny. Je liečený neurológom pre chronický vertebrogénny syndróm, došlo k zhoršeniu jeho chronických ťažkostí. S. I. nevyžadoval hospitalizáciu, pokračoval v doporučenej liečbe jeho chronických ťažkostí.

16. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2017 vyplýva, že žalobca sa dňa 20.01.2015 dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 10 eur. Dňa 26.02.2016 spáchal priestupok vedením psa takým spôsobom, že neodstránil bezprostredne výkaly, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo podľa § 7 ods. 2 písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z., za ktorý mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 10 eur.

17. S. I. a žalobca boli vypočutý aj prvostupňovým správnym orgánom. Vo svojej výpovedi S. I. uviedol, že dňa 28.07.2017 v pivnici prekladal palivové drevo, keď tam prišiel žalobca a začal mu vulgárne nadávať. Dôvodom nadávok bolo, že preložil žalobcovi karičku na iné miesto. Otočil sa žalobca na neho útočil rukami. Žalobcu odsotil v dôsledku čoho spadli obaja na zem a on kvôli tomu musel neskôr vyhľadať lekárske ošetrenie. Následne žalobca odišiel, vrátil sa po 10 minútach a zobral do ruky drevo. Opakovane mu povedal, aby to drevo položil a keďže sa zdalo, že ide na neho s drevom zaútočiť hodil mu na to drevo, ktoré držal iné drevo, aby mu ho vyrazil z ruky. Opätovne došlo k zápasu. Zahryzol sa mu do ruky, následkom čoho povolil jeho stisk a vtlačil ho z pivnice von.

18. Žalobca incident opísal tak, že dňa 28.07.2017 išiel do pivnice a všimol si, že jeho kárička nie je na svojom mieste. Na mieste sa nachádzal S. I., a preto si bol istý, že to on ju premiestnil. Išiel teda za ním a povedal mu nech ju nepremiestňuje. Na to mal S. I. uviesť, že ju premiestnil lebo mu zavadzala pri prenášaní dreva a ďalej, že mu žalobca nemá rozkazovať. Mal ho rukami odsotiť tak, že obaja padli na zem. Žalobca odišiel domov, ale zistil, že nemá kľúče, a preto sa po ne vrátil do pivnice. Opäť sa pritom dostali do konfliktu, a keď si chcel zo zeme zdvihnúť kľúče tak, mu S. I. hodil do ruky drevo. Nahneval sa, a preto ho chytil rukami pod krk a vynadal mu, že je „ kokot a kockáč“. Potom obaja zápasili a následne odišiel preč. Na mieste neboli žiadni svedkovia.

19. Žalobca bol následne v rozkaznom konaní uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch za čo mu bolo uložené pokarhanie. Proti rozhodnutiu podal žalobca odpor a následne Okresný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 27.12.2017, č. OU-PD-OVVS-2017/025484-09 uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Za tento priestupok mu bolo uložené podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania v sume 16 eur. Prvostupňový orgán verejnej správy dôvodil, že žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči S. I. vulgárnymi nadávkami, že je „kokot a kockáč“ a fyzickým napadnutím spôsobom, že ho chytil pod krk. Uviedol, že pri vyslovení viny vychádzal z priznania sa žalobcu ku skutku a zo svedeckej výpovede S. I.. Z listinného dôkazu (lekárskej správy zo dňa 05.09.2017) podľa názoru prvostupňového orgánu verejnej správy nevyplynulo, že zranenia S. I. boli spôsobené útokom žalobcu. V tomto smere nemal preukázané, že zranenia spôsobil žalobca a neboli spôsobené pádom na zem, v dôsledku prvotného útoku S. I.. Uviedol, že sám svedok S. I. vo svojej výpovedi priznal, že oboma rukami S. K. odsotil, v dôsledku čoho padli obaja na zem a kvôli tomu musel vyhľadať lekárske ošetrenie.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho považoval za nezákonné. Žalovaný na základe podaného odvolania preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a rozhodnutím č. OU-TN- OOP4-2018/008393-002/5/2018/Sla zo dňa 15.02.2018 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že odôvodnenie sankcie bolo nedostatočné a bez riadnej správnej úvahy, čo malo za následok podstatnú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

21. Okresný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 29.03.2018, č. OU-PD-OVVS-2018/002496-14 opätovne uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Za tento priestupok mu bolo uložené podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania v sume 16 eur. Vo svojom rozhodnutí sa prvostupňový orgán verejnej správy v intenciách rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.02.2018, č. OU-TN-OOP4-2018/008393-002/5/2018/Sla zameral na riadnu správnu úvahu odôvodnenia uloženej sankcie (pokarhania). Pri určení jej druhu prihliadal hlavne na spôsob spáchania priestupku úmyselným verbálnym a fyzickým útokom, ktorým síce nebola spôsobená ujma na zdraví, ale uvedené konanie žalobcu malo za následok narušenie občianskeho spolunažívania a pokojného života S. I., ako aj na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný. Skutočnosť, že žalobca nebol v minulosti za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu uznaný vinným, a že sa priznal ku skutku, prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil ako poľahčujúce okolnosti, preto mu bola uložená najmiernejšia sankcia v zmysle zákona o priestupkoch (pokarhanie), ktorú správny orgán považoval za primeranú, tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho, aby sa podobného skutku žalobca v budúcnosti nedopustil.

22. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol odvolaním. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že je vecne správne. Uviedol, že skutková podstata priestupku (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka) bola konaním žalobcu naplnená. Svojim konaním žalobca porušil právom chránený záujem spoločnosti, predovšetkým záujem na riadnom občianskom spolunažívaní. V dôsledku tohto konania nastal negatívny následok, pretože porušil občianske spolunažívanie a pokojný život S. I. a existovala príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a následkom jeho konania, pretože občianske spolunažívanie bolo narušené na základe jeho vulgárnych nadávok a fyzického útoku, keď S. I. ukladal drevo. Žalobca mal deliktuálnu zodpovednosť, teda v čase spáchania priestupku dovŕšil pätnásty rok svojho veku a netrpel duševnou poruchou. Žalobca úmyselne vynadal S. I. slovami „kokot“ a „kockáč“ a chytil ho oboma rukami pod krk, keď, ako to sám uviedol, bol nahnevaný na S. I.. Žalovaný poukázal na to, že podľa právnej teórie skutková podstata priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch je alternatívnou skutkovou podstatou, keďže obsahuje viacero spôsobov spáchania priestupku a pre naplnenie jej znakov postačuje, že príslušný znak je naplnený jedným spôsobom, teda v tomto prípade iným hrubým správaním. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalobca ocitol v situácii, kedy by priamo hrozil útok na jeho osobu zo strany S. I., a tiež nebolo preukázané, že by žalobca konal primeraným spôsobom, ako to určuje § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, keď chytil S. I. pod krk. Vo svojej výpovedi pred prvostupňovým orgánom verejnej správy žalobca uviedol, že sa nahneval, a preto chytil S. I. rukami pod krk a vynadal mu, že je „kokot a kockáč,“ z čoho je zrejmé, že nekonal v nutnej obrane a chytenie pod krk preto, že bol žalobca nahnevaný, nemožno považovať za primeraný spôsob odvrátenia útoku, ktorý už nehrozil, keďže podľa slov žalobcu S. I. drevo už hodil. Žalovaný nevzhliadol dôvod pre porušenie ústavného práva žalobcu, daného mu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

24. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

26. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

27. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

30. Pojem priestupok vymedzuje zákon dvoma spôsobmi a to pozitívne, ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok v zákone výslovne označené a zároveň negatívne, teda priestupkom je len také konanie, ktoré nie je iným správnym deliktom postihnuteľným podľa osobitných právnych predpisov alebo trestným činom.

31. Konanie možno právne kvalifikovať ako priestupok len v prípade, ak súčasne (kumulatívne) spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty, t. j. subjekt, subjektívnu stránku, objekt a objektívnu stránku. Ak v posudzovanom konaní chýba, čo i len jeden znak skutkovej podstaty alebo zo strany orgánov verejnej správy nedošlo k dôslednému objasneniu priestupku, pričom existujú dôvodné pochybnosti o spáchaní priestupku obvineným (priestupok existuje len v rovine „tvrdenia proti tvrdeniu,“), musí sa uplatniť zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

32. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch) sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Iným hrubým správaním sa v tomto smere rozumie konanie (iné ako vymedzené v skutkovej podstate), ktoré narúša občianske spolunažívanie. Môže ísť o facku, verbálne nadávky a pod. Subjektom (páchateľom) uvedeného priestupku môže byť každá deliktuálne spôsobilá fyzická osoba, subjektívnou stránkou je úmyselné konanie, ktoré sa prejavuje aj iným hrubým správaním. Objektom (chráneným spoločenským vzťahom) je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie páchateľa, t. j. narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.

33. Správny súd poukazuje na to, že incident medzi žalobcom a S. I. sa udial v pivničných priestoroch bytového domu, a to bez svedkov. Obe osoby, ktoré boli na ňom účastné zhodne uviedli, že došlo k prvotnému konfliktu počas ktorého obaja spadli, následne žalobca odišiel a vrátil sa po cca 10 minútach. Potom prišlo k opätovnému konfliktu. Správny súd ďalej poukazuje na to, že obe osoby boli vypočuté tak Obvodným oddelením PZ ako aj správnym orgánom, pričom pri ich opísaní skutku pri vypočúvaní jednotlivými orgánmi, došlo k určitým odlišnostiam. Dá sa vo všeobecnosti konštatovať, že jediné čo zhodne uviedli obe osoby (a to pri oboch vypočúvaniach), ktoré boli účastníkmi konfliktu je 1) kedy a kde sa konflikt odohral, 2) že pri ňom neboli iné osoby, svedkovia, 3) konflikt vznikol kvôli káričke žalobcu, ktorú S. I. premiestnil, 4) konflikt bol prerušený na cca 10 minút a následne pokračoval, 5) S. I. hodil do ruky žalobcu drevo. Ostatné skutkové okolnosti boli opísané účastníkmi incidentu odlišne a niekedy dokonca boli opísané odlišne tou istou osobu pri jednotlivých výpovediach. Za týchto okolností bolo podstatné, aby správne orgány výslovne uviedli, ktoré skutkové okolnosti mali za preukázané, a z akých dôkazov bol takto ustálený skutkový stav preukázaný, prečo pri niektorej skutkovej okolnosti uverili práve určitému účastníkovi konfliktu, ako sa vysporiadali s odlišným popisom skutkového deja. Podstatné taktiež je, aby správne orgány ozrejmili, či vzhľadom na časový odstup medzi jednotlivými skutkovými okolnosťami, išlo podľa ich názoru o jeden skutok alebo dva skutky, či išlo o skutok pokračovací alebo trváci a podobne.

34. Správny súd pritom poukazuje na to, že vo výpovediach pred správnym orgánom síce obe vypočúvané osoby uviedli, že boli žalobcom použité nadávky „ kokot, kockáč“, nie je však bez právneho významu, že výpovede sa zásadne odlišujú v tom, kedy k takémuto slovnému ataku došlo a za akých okolností. Zakiaľ čo S. I. uvádza, že k nadávkam došlo hneď na „začiatku konfliktu“ potom ako sa žalobca ohradil voči premiestneniu jeho káričky, tak žalobca uvádza, že tieto slová použil až potom, čo sa do pivničných priestorov vrátil. Rovnako S. I. uviedol, že ho žalobca chytil za krk dvakrát, a to tak na začiatku konfliktu ako aj po tom ako sa žalobca do pivnice vrátil. Žalobca zase uvádza, že k uvedenému došlo len jedenkrát a to potom čo prišiel opätovne po 10 minútach. Aj s ohľadom na takúto dôkaznú situáciu je potrebné, aby správne orgány predovšetkým jasne a zrozumiteľne ustálili svoje skutkové závery tak, aby tak samotný obvinený z priestupku ako následne aj správny súd pri súdnom prieskume rozhodnutia vedeli jednoznačne identifikovať skutkový stav, z ktorého správny orgány vychádzal.

35. V prejednávanej veci však prvostupňový orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia len obsahy výpovedí účastníkov konfliktu, ktoré učinili na pojednávaní a následne len skonštatoval, že po vykonanom dokazovaní a následnom vyhodnotení dôkazov a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutočný stav veci bol spoľahlivo zistený, pričom obvinený svojim konaním popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním voči S. I. vulgárnymi nadávkami a fyzickým napadnutím spôsobom, že ho chytil rukami pod krk. Uviedol pritom, že vychádzal z priznania obvineného a zo svedeckej výpovede S. I..

36. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správne orgány nesprávne, resp. nepresne uvádzajú, že sa žalobca priznal. Je nesporné, že žalobca svoju vinu zo spáchania skutku tak, ako sa mu kladie za vinu nielenže nepriznal, ale ju vyslovene opakovane odmieta. Skutočnosť, že vo svojej výpovedi uviedol, že chytil S. I. pod krk automaticky neznamená, že sa priznal k spáchaniu priestupku. Uvedené platí v predmetnej právnej veci o to viac, že žalobca uvádza skutkové okolnosti, ktoré predchádzali tomuto ataku odlišne ako svedok a súčasne tieto okolnosti považuje za podstatné pre právne posúdenie jeho konania, keď podľa jeho tvrdenia išlo o iba o reakciu na iné, ohrozujúce správanie svedka I..

37. Ako bol ustálený skutkový stav, z ktorého správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali nie je možné dostatočne zistiť ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý sa ako odvolací orgán v podstate len vysporiadaval len s odvolacími námietkami žalobcu a aj to len všeobecným spôsobom, resp. odkazom na to, že nebolo preukázané to, čo vo svojej obrane tvrdí.

38. Za týchto okolností (keď nie je ani ustálené či malo dôjsť ku „chyteniu pod krk“ jeden alebo dvakrát a v ktorom čase (či na začiatku konfliktu alebo potom ako sa žalobca do pivničných priestorov vrátil), resp. či išlo o jeden alebo viac skutkov, sa javí aj vymedzenie skutku v výroku rozhodnutia ako nedostatočné.

Vo veciach správneho trestania je pritom takéto riadne vymedzenie skutku zásadné aj s poukazom na založenie prekážky veci rozhodnutej.

39. S poukazom na uvedené je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude predovšetkým zosumarizovať skutkové zistenia, ktoré sú, resp. budú podkladom pre jeho právne posúdenie veci. Je vecou správnych orgánov či po takomto jasnom, zrozumiteľnom ustálení skutkového stavu, pri ktorom presne uvedú z ktorých dôkazov vychádzali a vzhľadom na protirečivosť oboch aktérov konfliktu aj uviedli dôvody, prečo pri jednotlivej skutkovej okolnosti uverili práve tomu - ktorému účastníkovi. Následne správne orgány zvážia, či nie je potrebné prípadné ďalšie doplnenie dokazovania napríklad vykonaním konfrontácie oboch účastníkov konfliktu alebo vec bez ďalšieho právne posúdia a buď uznajú žalobcu opätovne za vinného zo spáchania priestupku alebo budú postupovať v súlade so zásadou trestného práva, ktorá dopadá aj na trestanie v priestupkových veciach, in dubio pro reo.

40. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaný svojim postupom zaťažil konanie a rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého, ak mal žalobca vo veci úspech celkom alebo sčasti, správny súd mu prizná voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).