Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-7-2019.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, zast.: JUDr. Denis Glajch, advokát so sídlom Bernolákova 2476/34, 955 01 Topoľčany proti osobe povinnej platiť výživné: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, o určenie príspevku na výživu nákladov nevydatej matke takto
rozhodol:
I. Povinný D. S. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky na čas od 01.02.2018 do 31.01.2020 mesačne sumou 40 eur a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Zameškané výživné za čas od 01.02.2018 do 30.04.2019 v sume 240 eur povoľuje súd povinnému Jaroslavovi Ručkayovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
IV. Povinný D. S. je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 36 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.03.2019 podala navrhovateľka na tunajšom súde návrh na určenie príspevku na výživu nevydatej matke, ktorým návrhom sa domáhala uloženia povinnosti D. S. ako osobe povinnej platiť výživné, a to mesačne sumou 100 eur za čas od 01.02.2018 do 31.01.2020. Návrh podala z dôvodu, že s D. S. žila v spoločnej domácnosti do novembra 2018, kedy sa z dôvodu vzájomných nezhôd odsťahovala k svojim rodičom na H.. Od januára 2019 býva v Piešťanoch v prenajatom dvojizbovom byte spolu so svojím priateľom. Za prenájom platia 450 eur, pričom ona prispieva do domácnosti nákupom potravín a drogérie. Od 24.02.2016 do 31.01.2018 bola zamestnankyňou Panta Rhei, s.r.o. s platom vo výške 486 eur mesačne. Od 01.07.2018 poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eura mesačne. Iný príjem nemá. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/236/2018 bol D. S. zaviazaný platiť na maloletú Q. S., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100 eur mesačne.
2. D. S., ako osoba povinná platiť výživné, vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľkou žili spolu v jednej domácnosti približne od roku 2014 do novembra 2018, kedy sa od neho odsťahovala, a to z dôvodu, že si navrhovateľka našla nového partnera s ktorým teraz žije v spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte v Piešťanoch. Nakoľko bývali v spoločnej domácnosti navrhovateľke pomáhal. Približne od tretieho mesiaca tehotenstva nepracovala, lebo nemohla vykonávať prácu, ktorú vykonávala pred tehotenstvom. Čo bolo treba kúpiť sa kúpilo, ako kočík, postieľka, výbavička a podobne. Mali spoločné financie, nikdy nebola núdza, že na to nemajú.
3. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že známosť s D. S. bola od apríla 2015. Keď nastúpila do zamestnania, bývali spolu u rodičov D. S. v spoločnej domácnosti, na nákladoch ktorej sa podieľali spoločne. Dňa 17.01.2018 sa narodila maloletá Q. a spolužitie s otcom maloletej trvalo do novembra 2018, teda do konca októbra 2018. Najskôr pracovala ako čašníčka v reštaurácii a naposledy v Panta Rhei, kde jej príjem bol mesačne 450 eur. V čase keď otehotnela, naďalej žili s otcom dieťaťa v dome jeho rodičov. Za bývanie im prispievali po 70 eur mesačne, platili za Magio 33 eur a sebe za mobilný telefón 40 eur mesačne. V roku 2017 nastúpila na materskú dovolenku a poberala materské dávky cca 400 eur mesačne po dobu 6 mesiacov a potom poberala rodičovský príspevok po 232 eur mesačne. V súčasnosti naďalej poberá rodičovský príspevok v tej istej výške, býva v Piešťanoch v dvojizbovom byte, ktorý majú prenajatý spolu s jej partnerom od januára 2019. Za bývanie platia 450 eur mesačne. Za telefón platí 30 eur a za internet a Magio platia mesačne do 30 eur. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu. Jej partner pracuje s mesačným zárobkom v priemere do 700 eur, ktorý vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej uviedla, že D. S. sa s maloletou Q. stretáva tak, ako to bolo upravené súdom, svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní.
4. D. S., ako osoba povinná platiť výživné, vo svojej výpovedi uviedol, že prečo by mal súhlasiť s návrhom, keď navrhovateľka žije so svojim partnerom, vedela do čoho ide, keď ho opustila. S navrhovateľkou prestali žiť spolu kvôli tomu, že si našla známosť. S navrhovateľkou začali žiť spolu v jednej domácnosti, keď táto mala 17 rokov a trvalo to do októbra 2018. Bývali spolu u nich doma, teda u jeho rodičov a výdavky uhrádzali v rámci spoločnej domácnosti tak, ako to uviedla navrhovateľka. Jeho zárobok je vo výške minimálnej mzdy, iný príjem nemá. Naďalej žije u rodičov, ktorým prispieva za bývanie po 70 eur mesačne. Ďalej platí za Quatro, keďže kupoval elektroniku, čo bolo ešte za spolužitia s navrhovateľkou, kde spláca mesačne po 30 eur. Ďalej platí za Magio 30 eur a za mobilný telefón paušál 44 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu.
5. Právny zástupca navrhovateľky vo svojej záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného dokazovania považuje nárok navrhovateľky za dôvodný a navrhuje, aby súd osobe povinnej uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu od 01.02.2018 do 31.01.2020 mesačne sumou 100 eur splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred a zameškané splátky povoliť v sume 20 eur splatné spolu s bežným výživným.
6. Povinný D. S. v záverečnej reči uviedol, že s návrhom nesúhlasí.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa kópiou rodného listu dieťaťa, obsahom výplatných pások, mzdových listov, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/236/2018, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7.1. Známosť navrhovateľky s povinným D. S. trvala od roku 2014, ktorí následne začali žiť v spoločnej domácnosti v rodinnom dome rodičov povinného. Z ich vzťahu pochádza maloletá Q. S., nar. XX.XX.XXXX. Spolužitie účastníkov trvalo do novembra 2018. Ako bolo zistené zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/236/2018, dňa 27.11.2018 podal povinný D. S. ako navrhovateľ, návrh na úpravu práv a povinností k maloletej Q. S., pričom v návrhu uviedol, že pred troma týždňami, pred podaním tohto návrhu, sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.01.2019 č.k. 9P/236/2018-64 bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 100 eur s účinnosťou od 01.02.2019. Súčasne bol upravený styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 17:00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2019.
7.2. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Panta Rhei, s.r.o., nachádzajúceho sa v spise sp. zn. 9P/236/2018 vyplýva, že navrhovateľka bola ich zamestnankyňou od 24.02.2016 do 31.01.2018. Do konca roka 2016 pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 384,65 eura, za rok 2017 s čistým mesačným príjmom vo výške 258,35 eura, keď pravidelnú mzdu poberala do júna 2017. Ako uviedla vo svojej výpovedi navrhovateľka, v roku 2017 nastúpila na materskú dovolenku a poberala materské dávky po dobu 6 mesiacov vo výške cca 400 eur. Od 01.07.2018 poberá rodičovský príspevok mesačne vo výške 220,70 eura. V súčasnosti navrhovateľka od januára 2019 býva v Piešťanoch v prenajatom dvojizbovom byte spolu so svojim priateľom. Naďalej poberá rodičovský príspevok. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu. Spolu s priateľom platia za bývanie 450 eur mesačne, za telefón navrhovateľka platí 30 eur mesačne, za internet a Magio platia s priateľom do 30 eur mesačne. Jej priateľ pracuje s priemerným mesačným zárobkom do 700 eur, ktorý vyživovaciu povinnosť nemá.
7.3. Zo mzdového listu zamestnávateľa povinného, nachádzajúceho sa v spise sp. zn. 9P/236/2018 súd zistil, že za rok 2018 pracoval povinný s priemerným mesačným zárobkom vo výške 425,41 eura. Za mesiac január 2019 jeho čistá mzda predstavovala sumu 471,62 eura, za mesiac február bola v sume 471,57 eura. Po ukončení spolužitia s navrhovateľkou povinný naďalej žije u svojich rodičov v ich rodinnom dome, ktorým za bývanie prispieva mesačne sumu 70 eur, ďalej platí pôžičku Quatro mesačne po 30 eur, za Magio 30 eur a za mobilný telefón paušál 44 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má voči maloletej Tamare, s ktorou sa pravidelne stretáva tak, ako to bolo upravené rozsudkom tunajšieho súdu a svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní riadne.
8. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
9. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Citované ustanovenie § 74 Zákona o rodine upravuje dva nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, ktorými sú príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu. Ďalej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom k primeranosti, tento príspevok bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky, keď priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku, i keď väčší význam bude mať nesporne u matiek v nepriaznivej sociálnej situácii. Súd pri rozhodovaní zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, a to odôvodnené potreby matky ale aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov a súlad s dobrými mravmi.
11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka pred narodením dieťaťa bola zamestnaná v spoločnosti Panta Rhei, s.r.o. od 24.02.2016 do 31.01.2018, kde dosiahla čistý príjem za rok 2016 384,65 eura mesačne a za rok 2017 258,35 eura, ktorá výška príjmu bola ovplyvnená nástupom na materskú dovolenku, v ktorom čase poberala materské dávky vo výške cca 400 eur mesačne po dobu 6 mesiacov. Od 01.07.2018 poberala rodičovský príspevok, ktorého výška od 01.01.2019 bola naďalej po 220,70 eura mesačne. Od roku 2014 navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s povinným do novembra 2018. Maloletá Q. sa narodila dňa 17.01.2018. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že u navrhovateľky došlo k zmene sociálnej situácie porovnaním s obdobím pred tehotenstvom, pôrodom a situáciou po narodení dieťaťa. K podstatnej zmene došlo najmä po tom, ako začala poberať rodičovský príspevok, keď došlo k výraznejšiemu zníženiu jej príjmu oproti príjmu, ktorý dosahovala pred narodením dieťaťa. Zákonné vymedzenie príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a požiadavka spoluúčasti otca dieťaťa podieľať sa na týchto nákladov, a v prípade priznania príspevku na výživu, ako už bolo konštatované sa posudzuje zmena sociálnej situácie. Súd skúmal príjem a majetkové pomery navrhovateľky na strane jednej, ale na strane druhej sa musel zaoberať aj schopnosťami, možnosťami a tiež príjmom a majetkovými pomermi povinného z vyživovacej povinnosti, ktoré boli vo veci zistené tak, ako je to uvedené vyššie. Bolo potrebné prihliadať na jeho výdavky, spojené s vyživovacou povinnosťou voči dcére, s nákladmi na cestovné v rámci realizácie styku s maloletou, vzhľadom na súčasné bydlisko navrhovateľky.
11.1. Vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, súd priznal navrhovateľke príspevok na jej výživu mesačne vo výške 40 eur s účinnosťou podľa návrhu, t.j. od 01.02.2018 na dobu dvoch rokov, t.j. do 31.01.2020. V konaní bolo preukázané, že účastníci žili spolu od roku 2014 do novembra 2018, takže od 01.02.2018 do 31.10.2018 to predstavuje dobu 9 mesiacov kedy žili spolu a zdielali spoločnú domácnosť, čo potvrdila aj navrhovateľka v písomnom návrhu a vo svojej výpovedi. Uvedené spolužitie bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky ak súd jej priznal príspevok na výživu za obdobie 2 rokov, čo predstavuje 24 mesiacov, z toho bolo potrebné zohľadniť 9 mesačnú dĺžku spolužitia účastníkov, takže nárok navrhovateľky je daný po dobu 15 mesiacov (15x40=600). Na základe toho potom súd vyčíslil zameškané výživné za čas od 01.02.2018 do 30.04.2019 s tým, že do 31.10.2018 nárok nebol priznaný a priznaný bol od 01.11.2018 čo do 30.04.2019 predstavuje 6 mesiacov po 40 eur, t.j. zameškané výživné 240 eur. Zameškané výživné súd povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
11.2. Vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie, súd návrh zamietol.
12. Nakoľko navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) Zákona č. 71/1992 Zb., podľa § 2 ods. 2 tohto zákona prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na povinného, ktorému súd uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% z priznaného plnenia (položka 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov), ktoré bolo v celkovej sume 600 eur a tak súdny poplatok predstavuje výšku 36 eur.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.