Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6Co-2-2019.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K., J. XXX/XXX, o zaplatenie 626,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 21. septembra 2018, č. k. 6Csp/37/2018-50, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 470,55 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 20.11.2015 do zaplatenia v splátkach po 50 eur splatných k 25-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,18%. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 177 ods. 2, § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., článok 3 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 O nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 626,67 eura, zmluvnej pokuty 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 626,67 eur od 20.11.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 570 eur odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 570 eur, len 5,05% ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy do zaplatenia. Ďalej uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 24.04.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 570 eur, ktorý sa zaviazal splácať spolu s úrokom v 36-mesačných splátkach po 20,17 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 4 o viac ako tri mesiace a do podania žaloby zaplatil len 99,45 eura. Žalobca si uplatnil právo, t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa 15.11.2015. Je nesporné, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a bolo nutné skúmať obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle citovaného § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Zmluva neobsahovala zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď v zmluve sa nenachádzal žiaden údaj, ktorý bolo možné považovať za označenie konečnej
splatnosti úveru a týmto údajom nie je ani uvedený počet splátok. Nie je pritom postačujúce, keď tento údaj sa uvádza v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.04.2015, teda v deň, kedy žalobca podpísal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Žalovaný podpísal zmluvu dňa 21.04.2015 v Nitre a žalobca tak urobil neskôr dňa 24.04.2015 v Bratislave. Takže keď žalovaný zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, čo sa uvádzalo iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.06.2015 a poslednej splátky úveru dňa 01.05.2018. Tento údaj však nebol uvedený priamo v zmluve, keď ju podpisoval žalovaný. Nie je pritom zrejmé, kedy sa Oznámenie žalobcu o schválení úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. f/) je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca má nárok iba na vrátenie toho, čo z jeho strany bolo žalovanému plnené, t. j. na sumu vo výške 570 eur. Žalovaný z tejto sumy uhradil iba 99,50 eura a rozdiel činí 470,55 eura, ktorú žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V bode 8.1 a 8.2 zmluvných dojednaní (str. 4 spisu) boli uvedené sankcie. Je nesporné že ide o formulárovú typovú zmluvu s vopred pripraveným textom a s voľnými údajmi týkajúcimi sa samotného úveru a náležitostí zmluvy, ktoré sú následne do textu zmluvy dodatočne vpisované, a to najskôr v bode 5 sú uvádzané údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere a v bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. V zmysle § 544 OZ dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Keď žalovaný podpisoval zmluvu v bode 8.1 nebolo možné posúdiť konkrétnu výšku a primeranosť. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená požiadavkou určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 OZ), avšak v článku 8 nebola pokuta uvedená určite, jasne a samotná žiadosť vyplnená a podpísaná žalovaným nezakladá právny nárok na zmluvnú pokutu, pretože sa vyžaduje od žalobcu schválenie výšky spotrebiteľského úveru, od čoho sa následne môže odvíjať aj výška zmluvnej pokuty. Keďže schválená výška úveru žalobcom bola až potom, ako mu došla žiadosť, podpísaná žalovaným, považuje dojednanie zmluvnej pokuty za neplatné, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Spolu s tým súvisel aj úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne, ktorého výška sa vlastne odvíjala od uvedenej zmluvnej pokuty. Pokiaľ v tejto časti bola žaloba zamietnutá, úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Splátky povolil v zmysle § 232 ods. 4 CSP. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 50,18% vychádzajúc z toho, že z uplatnenej sumy 626,67 eura mu priznal 470,55 eura, čo predstavuje úspešnosť žalobcu 75,09% a úspešnosť žalovaného 24,91%. (75,09% - 24,91% = 50,18%).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne zruší rozsudok v napadnutej časti a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zák. č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Potom pri aplikácii zákona je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne to znamená, že vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti, resp. k jeho neuvádzaniu nemôže byť spájaný s následkom v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala a to spôsobom vyplývajúcim z jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Závery súdu prvej inštancie o tom, že dojednania ohľadne zmluvnej pokuty nie sú určité, nie sú pravdivé, pretože tieto zmluvné dojednania sa nachádzajú priamo v zmluve, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím je naplnená požiadavka písomnej formy tohto právneho úkonu. Neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil, a preto nie je ani preskúmateľná.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.
5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 626,67 eura, zmluvnej pokuty 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 626,67 eur od 20.11.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 570 eur odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 570 eur, len 5,05% ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Takýto záver súdu prvej inštancie nebol v konaní spochybňovaný a považuje ho za správny aj odvolací súd.
12. K námietkam žalobcu uvedenými v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva, že v zmluve o revolvingovom úvere je dostatočne špecifikovaná splatnosť úveru a teda nie je možné zmluvu o revolvingovom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
13. V preskúmavanej spornej veci považoval súd prvej inštancie zmluvu zo dňa 24.04.2015, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, nespĺňajúce
ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. 129/2010 Z.z. Odvolací súd podrobil prieskumu uvedenú zmluvu za účelom posúdenia jej uzavretia a vzniku ako takej s dôrazom na skúmanie prejavu vôle dlžníka (žalovaného) smerujúceho k vzniku zmluvy. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (č.l. 10 spisu) podpísanej žalobcom (veriteľom - dodávateľom) dňa 24. 04. 2015 v Bratislave a žalovaným (dlžníkom - spotrebiteľom) dňa 21. 04. 2015 v Nitre, že žalovaný žiadosť s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5 formulára) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6, pretože v žiadosti bolo uvedené, že bod 6 sa nevypĺňa. V čase, keď žalovaný túto žiadosť podpisoval, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená, žalobca ju vyplnil až následne a to bez účasti žalovaného na svojom pracovisku v Bratislave a žalovanému sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6 a podpísaná veriteľom s dátumom 24. 04. 2015. Až Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 2 spisu) sa žalovaný dozvedel o schválení úveru a o údajoch týkajúcich sa úveru. Uvedené oznámenie je podpísané len žalobcom a nie je súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere podpísanou žalobcom a žalovaným, a preto zmluva neobsahuje náležitosti predpokladané ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č 129/2010. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalovaným, ale len žalobcom, toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma stranami sporu, a preto uvedená zmluva nespĺňa zákonné náležitosti obsiahnuté v § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a je možné konštatovať, že je bezúročná a bez poplatkov. Následkom takto konštatovaného vzťahu potom znamená, že žalobca má nárok len navrátenie toho, čo z jeho strany bolo žalovanému plnené, t. j. sumu 570 eur. Keďže žalovaný uhradil z tejto sumy iba 99,50 eur, rozdiel vo výške 470,55 eur bolo nutné priznať žalobcovi a vo zvyšku žalobu zamietnuť.
14. Pokiaľ ide o sankcie zakotvené v Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu (str. 10 - 11 spisu) v bode 8.1 a 8.2 bolo nutné tieto dohodnúť písomne. Výška tejto sankcie musí byť v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 544 písomne uzavretá a musí byť v nej jednoznačne uvedená výške sankcie, prípadne spôsob jej určenia. Ak tomu tak nie je, nemožno hovoriť o platnom dojednaní týchto sankcií. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 37 ods. 1 a § 544 OZ). Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu boli irelevantné a nespôsobilé napadnúť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti. Zákonný úrok z omeškania bol správne súdom prvej inštancie priznaný z priznanej sumy od 20. 11. 2015 teda od splatnosti úveru správne.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. O náhrade trov odvolacieho rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v danom prípade úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v priebehu odvolacieho konania mu žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).