Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-12-2019.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého P. A., narodeného XX. Y. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna matky Q. O., narodenej XX. G. XXXX, bytom I., Y. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátom, so sídlom Brezno, ČSA 18, a otca B. A., narodeného XX. A. XXXX, bytom P., O. A. W. XXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Maloletý P. A., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od 01.02.2019 z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 50 (päťdesiat) Eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.02.2019
III. Otcovi za obdobie od 01.02.2019 do 29.04.2019 vznikol dlh na výživnom vo výške 128,08 Eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Súd styk otca s maloletým neupravuje, tento ponecháva na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. februára2019 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 50 Eur mesačne a styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere. Matka maloletého je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške 24,34 Eur. Otec maloletého o neho nejaví záujem.
2. Otec maloletého, ktorému bol opis návrhu doručený dňa 22. februára 2019 sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol, že matka s maloletým a jeho sestrou Z. žijú v rodinnom dome, pri starej matke maloletého, kde spolu s nimi žije aj brat matky. Domácnosť je udržiavaná v primeranom poriadku, maloletý má vytvorený priestor na uspokojovanie jeho základných potrieb. Maloletý je zdravý, má však alergiu na mlieko. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené nedostatky.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. apríla 2019, vec prejednal v prítomnosti matky maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, (otec maloletého predvolanie prevzal dňa 21. marca 2019, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá v plnom rozsahu, maloletého navrhuje zveriť do svoje starostlivosti počnúc dňom 1. februára 2019. Matka býva v rodinnom dome, ktorý vlastní stará matka maloletého so svojim bratom a s maloletou Z.. Starej matke neprispieva na bývanie žiadnou sumou, pretože nemá z čoho jej prispieť. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 48,68 Eur mesačne. Maloletý P. je v celodennej starostlivosti matky. Matka odhaduje náklady na stravu maloletého na sumu 100 Eur mesačne len čo sa týka mlieka bez laktózy kupovaného v lekárni a tiež sumu okolo 50 Eur na iné potraviny, na ošatenie a hygienu maloletého vynakladá sumu 20 Eur mesačne a na plienky cca 30 Eur mesačne. Maloletý má kožné ochorenie kde na kontroly a krémy matka minie sumu okolo 30 Eur mesačne. V období od 1. februára 2019 do dňa pojednávania otec matke uhradil na výživnom sumu 50 Eur, kde na výživné maloletej Z. sa započítala sumu 28,08 Eur a teda na výživu maloletého P. otec uhradil sumu 21,92 Eur.
6. Otec maloletého bol v celom konaní pasívny - nevyjadril sa ani písomne ani ústne, pričom návrh matky mu bol doručený.
7. Matka maloletého poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 48,68 Eur.
8. Otec maloletého je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 124,70 Eur mesačne.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec neprejavil ani v minulosti záujem o maloletého, súd preto rozhodol tak, že maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 1. februára 2019, tak ako to matka na pojednávaní žiadala.
25. Maloleté deti sú vzhľadom na svoj vek svojou výživou odkázané na rodičov. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti otcovi, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 Eur mesačne. Súd vychádzal pri určení takejto výšky z reálnych nákladov matky na maloletého, ktoré súd akceptoval zhruba vo výške prevyšujúcej sumu 200 Eur mesačne, tiež z príjmu otca vo výške 124,70 Eur mesačne, ale najmä z právneho názoru nadriadeného súdu v obdobnej veci sp.zn. 15CoP 25/2017, kde nadriadený súd konštatoval, že pokiaľ otec dieťaťa nenamieta požadovanú výšku výživného, nevyjadruje sa k nemu, nemožno na základe takéhoto konania otca dospieť k záveru, že nemožno určiť požadované výživné primerané potrebám maloletého dieťaťa. Pasivita otca nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa, ktorého záujmy sú pre rozhodovanie súdu prvoradé.
26. Otec maloletého bude povinný prispievať na výživu maloletého k rukám matky maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
27. Súd dlh na výživnom za obdobie od 1. februára 2019 do 29. apríla 2019 ustálil na výške 128,08 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná o sumu, ktorej splatenie by v kratšom čase mohlo otcovi spôsobovať problémy. Uvedenú sumu dlžného výživného súd vypočítal ako dlžné výživné za mesiace február, marec a apríl 2019 čo je 3 mesiace x 50 Eur za každý jeden mesiac čo je 150 Eur mínus suma 21,92 Eur, ktorú na maloletého P. otec uhradil v mesiaci február 2019, celkom je dlžné výživné takto 150 - 21,92 a to sa rovná sume 128,08 Eur.
28. Súd styk otca s maloletým neupravoval, tento ponechal na dohodu rodičov. Bude na rodičoch maloletého, najmä na jeho matke, aby si styk otca s maloletým dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletého.
29. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.