Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/180/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: I & G Trade, s. r. o., so sídlom Jiráskova 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 44 425 708 právne zastúpeného Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámka 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 právne zastúpenému JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 22.183,02 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.183,02 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.03.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.183,02 eur s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca ako poistený uzavrel dňa 17.01.2012 so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu, obsahom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcom, a to do výšky 99.600,- eur (ďalej len „poistná zmluva“). Poistná zmluva bola uzatvorená pre územie SR a susediace štáty. Dňa 24.03.2015 sa stala poistná udalosť u klienta žalobcu - spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH, Leberstrasse 120, Viedeň, Rakúsko, pri ktorej prišlo k úniku vody z hasiaceho zariadenia v dôsledku povolenia spoja. Nakoľko sa jednalo o hasiace zariadenie, ktoré dodával a montoval žalobca, bolo konštatované, že žalobca zodpovedá za škodu spôsobenú únikom vody. Žalobca následne po oboznámení sa so situáciou nahlásil u žalovaného poistnú udalosť - nárok z poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá bola vedená pod č. PU 9561206456. Výšku škody di uplatnil žalobca takto: parno-kondenzačná linka - náklady na materiál a prácu spolu vo výške 12.463,38 eur, demontáž a montáž parného potrubia transformátora a izolácie spolu vo výške 24.073,84 eur, náklady na káblovú trasu vo výške 2000,- eur a ostatné náklady vo výške 111,39 eur. Spolu uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje sumu vo výške 38.648,61 eur. Uplatňovaná suma vyplýva z reálnych nákladov, ktoré mal klient žalobcu v súvislosti s odstraňovaním následkov poistnej udalosti, a ktoré žiada preplatiť od žalobcu. Likvidácia poistnej udalosti trvala takmer 2 roky. Žalovaný si dal vypracovať expertnú správu o zodpovednostnej škode žalovaného ku dňu 31.08.2016, na základe ktorej bola z celého uplatneného nároku uznaná ako poistné plnenie len suma 16.465,59 eur. Z tejto sumy bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 330,- eur a suma 16.135,59 eur bola žalobcovi vyplatená dňa 01.03.2017. Rozdiel medzi uplatneným nárokom na poistné plnenie a priznaným nárokom predstavuje 22.183,02 eur. Z expertnej správy nevyplýva dôvod, pre ktorý žalovaný krátil žalobcom uplatnený nárok. V poznámkach na strane 5,6 je výslovne uvedené, že v nej nie sú zohľadnené žiadne aspekty vyplývajúce z práv poistiteľa pre konečné určenie výšky poistného plnenia, ako aj skutočnosť, že správa

je určená výhradne pre lokálny trh v SR a likvidáciu škody z lokálnej poistnej zmluvy. S poukazom na čl.XII bod 2 VPP ZP 606 vyčíslil žalobca majetkové hodnoty ,a to faktúrami ktoré musel jeho klient uhradiť za účelom odstránenia následkov poistnej udalosti. Pri vyhotovení expertnej správy neboli vzaté do úvahy ceny za materiál a služby, ktoré musel zaplatiť klient v Rakúsku, a ktoré sú nepochybne vyššie ako ceny v SR. Škoda sa však stala v Rakúsku a aj odstránenie jej následkov je nevyhnuté vyčísliť v sumách zodpovedajúcich rakúskemu trhu.

2. Žalovaný v obsahu odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalovaný má za to, že všetky riadne preukázané škodové nároky z poistnej udalosti poškodenému riadne plnil v súlade s poistnou zmluvou, zisteným a preukázaným skutkovým stavom na na základe expertnej správy spoločnosti INSERVIS Slovakia z 31.08.2016. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď v zmysle poistnej zmluvy a VPP ZP 606 jediným subjektom oprávneným na vyplatenie prípadného poistného plnenia sú vo všeobecnosti osoby poškodené v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu. Výnimku predstavuje len ustanovenie článku IX bod 4 bod 6 VPP ZP 606, v zmysle ktorého by mal žalobca ako poistený nárok na úhradu škody alebo jej časti zo strany žalovaného, ak ju sám poškodenému uhradil. Uvedené však žalobca nerepukázal a ani netvrdil.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní dovodzuje z poistnej zmluvy, ktorú má ako zmluvná strana uzavretú so žalovaným ako poistiteľom. Žalobca je zmluvnou stranou poistnej zmluvy a ako zmluvná strana si z poistnej zmluvy uplatňuje nárok. Žalobca vo vzťahu ku svojej aktívnej legitimácii poukázal na § 822 Obč.zák., podľa ktorého je osobou ktorá je oprávnená uplatniť nárok na poistné plnenie ako poistený. Žalobca uviedol, že nárok na poistné plnenie od počiatku uplatňoval on, pričom na základe takto uplatneného nároku žalovaný už aj čiastočne plnil a v tomto konaní uplatnil zvyšnú časť plnenia, ktoré nebolo žalovaným uznané. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie považuje žalobca za účelovú. Žalobca v žalobe navrhuje, aby bolo poistné plnenie vyplatené jemu a nie priamo poškodenému z toho dôvodu, že poškodení si časť nároku, ktorá zodpovedá uplatnenému poistnému plneniu už zadržal, a to titulom zádržného práva, ktoré mal žalobca so svojim obchodným partnerom spoločnosťou COFELY Gebäudetechnik GmbH - poškodeným dohodnuté v zmluve o dielo. Zo strany poškodeného bolo realizované zádržné dojednané v zmluve o dielo uzatvorenej medzi poškodeným a žalobcom v rámci dohody o spôsobe fakturácie. Celková poškodeným zadržaná suma je podstatne vyššia ako žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní, nakoľko realizované zádržné právo sa týka aj iných poistných udalostí, ktoré žalobca rieši, ale nie sú predmetom tohto konania. Pri poistení zodpovednosti za škodu je poisteným ten, kto škodu spôsobí. Primárnym účelom poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu teda nie je kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá vznikne poškodenému, ale majetkovej ujmy, ktorá by vznikla poistenému škodcovi úhradou oprávneného nároku poškodeného. Vzhľadom k tomu, že vznikla poistná udalosť a poistné plnenie nebolo v primeranej lehote poskytnuté poškodenému, tento si v zmysle zmluvy o dielo zadržal časť plnenia, ktoré mal inak vyplatiť žalobcovi. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že škoda bola poškodenému uhradená. Žalobca si uplatnil svoj nárok aj s poukazom na čl. IX bod 6 všeobecných obchodných podmienok žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dokladov predložených stranami sporu, a to obsahom poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.01.2012, všeobecných poistných podmienok VPP ZP 606, obsahom expertnej správy o zodpovednostnej škode spoločnosti I & G Trade, s.r.o. na majetku spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH vyhotovenej vyhotovenej dňa 31.08.2016 spoločnosťou INSERVIS Bratislava, s.r.o., zmluvy o dielo č. 12 74755/532-16361, ďalej likvidačnou správou žalovaného ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Z poistnej zmluvy Profesionál (pre poistenie podnikateľov - produkt 441 - KL“) uzatvorenej medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovňou dňa 17.01.2012 zistil súd a medzi stranami nebolo sporným, že predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy bola všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcom , s limitom plnenia 99.600,- eur, s územnou platnosťou pre SR a susediace štáty, so začiatkom poistenia dňa 18.01.2013 a neurčitou dobou trvania. Strany neurobili spornou ani tú skutočnosť, že poistná zmluva v čase vzniku poistnej udalosti trvala. Poistná zmluva odkazovala na všeobecné poistné podmienky.

6. Z expertnej správy o zodpovednostnej škode spoločnosti I & G Trade, s.r.o. na majetku spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH vyhotovenej vyhotovenej dňa 31.08.2016 spoločnosťou INSERVIS Bratislava, s.r.o. (ďalej len „expertná správa“) súd zistil, že dňa 24.03.2015 prišlo v technických priestoroch nemocnice Krankenhaus Nord, Brünner Strasse 68 vo Viedni počas tlakovej skúšky stabilného hasiaceho zariadenia realizovaného žalobcom v dôsledku netesného spoja k úniku vody do okolitého priestoru, čo malo za následok poškodenie izolácie, vzduchotechniky, klimatizačných vedení a elektroinštalácie. Dňa 24.03.2015 bola vykonaná tlaková skúška potrubí DN 100 a DN 200, ktoré sú od seba vzdialené cca 50 cm. Potrubie DN 100 bolo pri tlakovej skúške naplnené vodou pri tlaku 16 bar. Potrubie DN 200 sa v prvom kroku natlakovalo na tlak 5 bar vzduchom. Pri tejto hodnote povolil spoj potrubia DN 200 a následná explózia poškodila potrubie DN 100 a spôsobila nekontrolovateľný únik vody čo malo za následok vznik škody. V expertnej správe bola konštatované poškodenie na držiakoch a nosičoch káblovej trasy, poškodenie kondenzačnej linky vrátane kompenzátorov, tvaroviek, tepelnej izolácie potrubia a sprinkler potrubia, zatečenie parného potrubia transformátora a azatečenie technických priestorov. Pokiaľ išlo o výšku škody, nebolo uvažované s amortizáciou materiálu. Pokiaľ ide o výšku škody zo správy vyplýva, že z nákladov na opravu parno-kondenzačnej linky vo výške celkom 12.463,38 eur (6114,38 eur + 6349,- eur) boli žalovaným ako oprávnené uznané náklady vo výške celkom 6310,36 eur (2721,36 eur + 3589,- eur); z nákladov na demontáž a montáž parného potrubia transformátora a izolácie v celkovej výške 24073,84 eur boli žalovaným ako oprávnené uznané náklady vo výške 9043,84 eur. Vo vzťahu ku oprave vodou poškodených držiakov a nosičov káblovej trasy správa konštatuje, že žalobca predložil faktúru na 2000,- eur za materiál a montáž, pričom žalovaný prostredníctvom spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. uznal nárok žalobcu vo výške 1000,- eur. Žalovaný uznal žalobcom uplatnený nárok vo výške 111,39 eur v plnej výške. Z expertnej správy vyplýva, že spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. v jej záveroch nezohľadnila žiadne aspekty vyplývajúce z práv poistiteľa pre konečné určenie výšky poistného plnenia a expertná správa bola podľa jej zhotoviteľa určená výhradne pre lokálny trh v Slovenskej republike a likvidáciu škody z lokálnej poistnej zmluvy.

7. Žalovaný likvidoval poistnú udalosť zo dňa 24.03.2015 a podľa likvidačnej správy poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 16.135,59 eur po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 330,- eur.

8. Zo zmluvy o dielo č. 12 74755/532-16361 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou COFELY Gebäudetechnik s.r.o. dňa 23.05.2012 súd zistil, že jej predmetom bola kompletná montáž sprinklerov a zariadenia hydrantov v stavebných častia Mall, Shops a Multiplex v rámci stavebného projektu SCS Stammhaus a Multiplex. V časti zmluvy s označením zálohové faktúry a konečná faktúra sa strany zmluvy dohodli na zrazení zádržného spoločnosťou COFELY Gebäudetechnik s.r.o. z mesačne žalobcom fakturovaných prírastkov výkonov. Zádržné predstavovalo 10% zo zálohovo fakturovanej ceny a po úplnom dokončení prác 3% z konečnej faktúry. Z pripojeného prehľadu žalobcom vystavených faktúr zistil súd, výšku fakturovaných súm, splatnosti a následne špecifikácie uhradených častí faktúr a zadržaných finančných objemov, ktoré ku dňu 20.01.2017 predstavovali finančný objem 35.113,50 eur.

9. Poistenie zodpovednosti za škodu dojednané medzi stranami sporu upravujú aj všeobecné poistné podmienky VPP ZP 606 (ďalej len „VPP“).

Podľa článku II ods. 1 VPP z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby KOOPERATIVA za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označenými v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu počas trvania poistnej doby.

Podľa článku II ods. 2 VPP sa tieto všeobecné poistné podmienky vzťahujú na poistenie zodpovednosti za škodu fyzických a právnických osôb vykonávajúcich určitú činnosť a konajúcich v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi.

Podľa článku III ods. 1 VPP tieto všeobecné poistné podmienky sa vzťahujú na zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej len „poistenie“) právnických alebo fyzických osôb.

Podľa článku IX ods. 1 VPP plnenie z škodovej udalosti v jednom poistnom obodbí nesmier presiahnuť poistnú sumu dohodnutú v poistnej zmluve. Maximálna výška poistného plnenia za všetky poistné udalosti v jednom poistnom období nesmier presiahnuť dvojnásobok poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve.

Podľa článku IX ods. 2 VPP poistený sa podieľa na náhrade škody/plnení z každej poistnej udalosti sumou dohodnutou v poistnej zmluve (spoluúčasť), o ktorú KOOPERATIVA zníži náhradu škody vyplatenú poškodenému.

Podľa článku IX ods. 6 VPP ak nahradí poistený sám poškodenému škodu alebo jej časť, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vyplatená náhrada škody) takto získaného KOOPERATIVOU.

Podľa článku XII ods. 2 VPP škoda znamená škodu na veci, resp. ujmu na zdraví, pričom a) škoda na veci je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku, prípadne strate, zničení) existujúceho majetku poškodeného, a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné; okrem práv duševného vlastníctva, porušenia práv z licenčných zmlúv a práv priemyselných vzorov; b) ujma na zdraví znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich vyplývajúca majetkovú ujmu vrátane ušlého zisku.

10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil a strany nakoniec ani nesporovali skutočnosť, že poistnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami si žalobca poistil u žalovaného ako poisťovne zodpovednosť za jeho činnosťou spôsobenú škodu, pričom územný rozsah poistenia sa týkal Slovenskej republiky a susediacich štátov. Nespornou bola tiež skutočnosť, že dňa 24.03.2015 prišlo v Rakúsku k poistnej udalosti, keď žalobca realizujúc v technických priestoroch viedenskej nemocnice pre svojho klienta - spoločnosť COFELY Gebäudetechnik GmbH dodávku a montáž hasiaceho zariadenia, vykonal tlakovú skúšku hasiaceho zariadenia a v dôsledku netesného spoja prišlo k úniku vody a zatečeniu okolitého priestoru, čím bola spôsobená škoda na izolácii, vzduchotechnike, klimatizačných vedeniach a elektroinštalácii. Žalovaný poskytol poškodenému - spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH z poistenia zodpovednosti za škodu žalobcu poistné plnenie vo výške 16.135,59 eur. Nebolo sporným, že poistná zmluva v čase poistnej udalosti trvala a poistenie zodpovednosti za škodu sa podľa výslovného dojednania strán obsiahnutého v poistnej zmluve vzťahovalo na SR a susediace štáty, ktorým je aj Rakúsko.

12. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia rozdielu medzi výškou škody, za ktorej vznik žalobca zodpovedá, a ktorá predstavovala 38.648,61 eur a žalovaným poskytnutého poistného plnenia vo výške 16.465,59 eur. Žalovaný vo svojom odpore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď jediným oprávneným subjektom na vyplatenie poistného plnenia sú osoby poškodené v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu a žalobca by mal nárok na úhradu škody zo strany žalovaného, len ak ju sám poškodenému uhradil ,a to s poukazom na článok IX bod 6 a bod 4 VPP. Vo vzťahu ku výške skôr poskytnutého poistného plnenia odkázal žalovaný na expertnú správu a uviedol, že všetky preukázané nároky plnil.

13. Žalobca vo vzťahu ku žalovaným namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní uviedol, že sa žalobou domáha, aby bolo poistné plnenie s poukazom na čl. IX bod 6 VPP vyplatené jemu a nie poškodenému, pretože poškodenému už žalobca škodu nahradil, a to tým spôsobom, že si poškodený zadržal peňažnú sumu až do výšky škody, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou, a za ktorú zodpovedá žalobca. Poškodený si zadržal peňažnú sumu až do výšky jemu vzniknutej škody, teda nevyplatil žalobcovi peňažné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi voči poškodenému nárok zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným.

14. Žalovaný tvrdenia žalobcu o zaplatení nároku na náhradu škody žalobcom poškodenému, uvedené v replike žalobcu ku odporu žalovaného, žiadnym spôsobom v rámci súdom uskutočnenej koncentrácie konania nesporoval a nevyjadril sa k nim, hoci mu súd uznesením z 02.10.2018 č.k. 29Cb/180/2018-102 uložil povinnosť v 30-dňovej lehote vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu, uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, poučil ho podľa § 149 až § 153 Civilného sporového poriadku s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, pričom uznesenie súdu bolo žalovanému doručené dňa 28.11.2018. Žalovaný tvrdenia žalobcu o úhrade škody poškodenému začal sporovať až na pojednávaní konanom dňa 29.04.2019, teda až po márnom uplynutí súdom poskytnutej lehoty, ktorej uplynutím došlo k procesnej preklúzii práva žalovaného uplatniť prostriedky procesnej obrany. Súd teda neprihliadol na námietky žalovaného vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu o úhrade škody spôsobenej škodovou udalosťou poškodenému.

Sporové konanie sa vyznačuje zásadou kontradiktórnosti , v rámci ktorej súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Podľa čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 základných princípov CSP vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 základných princípov CSP). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na

neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, ktorými súd uskutočnil sudcovskú koncentráciu konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu (k tomu rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Obdo/43/2018).

15. Z ust. § 822 Občianskeho zákonníka vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo týmto zákonným ustanovením priznať poistenému právo požadovať od poistiteľa, aby za neho plnil v súlade s podmienkami poistnej zmluvy v prospech poškodeného. Takýto záver o úmysle zákonodarcu vyplýva priamo z textu citovaného ustanovenia § 822 Obč.z. ako aj z dôvodovej správy, podľa ktorej toto poistenie zodpovednosti za škodu ako samostatný druh poistenia plní dvojakú ekonomickú funkciu, keď chráni poisteného zodpovedného za škodu spôsobenú inému proti mimoriadnemu a dlhodobému finančnému zaťaženiu, ktoré by ho mohlo postihnúť pri náhrade škôd veľkého rozsahu. Druhá úloha poistenia zodpovednosti za škodu spočíva v tom, že je zabezpečené uspokojenie nárokov poškodených aj vtedy, keď zodpovedná osoba nemá dostačujúce prostriedky na odčinenie ujmy vzniknutej osobe, ktorá utrpela škodu. Zámer zákonodarcu bol teda upraviť postup, podľa ktorého má škodu za poisteného škodcu, za ktorú je poistený zodpovedný a na ktorú sa vzťahuje predmet poistenia, nahradiť zásadne poistiteľ v súlade s obsahom poistnej zmluvy, pričom ju má nahradiť priamo poškodenému. Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému, ale poškodený nemá priamy nárok voči poistiteľovi, pokiaľ tak neustanovuje osobitný právny predpis (napr. § 15 z.č. 381/20001 Z.z.), prípadne poistná zmluva. Účastníci právneho vzťahu z poistenia sú totiž zásadne poistiteľ a poistený (event. poistník) a priame právo poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi môže byť založené len právnym predpisom alebo zmluvou. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní nie je dôvodná a oprávneným domáhať sa zaplatenia poistného plnenia voči žalovanému ako poisťovni je žalobca, ktorý uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu a je poisteným a súčasne poistníkom v tomto vzťahu. Úplne v súlade s obsahom ust. § 822 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá a § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, ako aj v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, ich článkom II ods. 1, podľa ktorého z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného, je poistený aktívne vecne legitimovaný domáhať sa voči žalovanej poisťovni poistného plnenia. Pri postupe, ktorý by pripúšťal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie poisteného domáhať sa nároku na zaplatenie poistného plnenia z poistenej zodpovednosti za škodu voči poisťovni, by poškodenému bolo znemožnené reálne sa náhrady škody domôcť a poistenému by bolo odoprené plnenie z poistnej zmluvy. Skutočnosť, že poistený má právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Obč.z.) ako aj obsah čl. II ods. 1 VPP, podľa ktorého má poistený právo, aby z poistenia zodpovednosti za škodu poisťovňa za neho nahradila škodu, by potom zodpovedala formulácia petitu, podľa ktorej by bol žalovaný povinný zaplatiť za žalobcu poškodenému (teda v tomto prípade spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH).

16. V prejednávanej veci však súd žalobcom uplatnený nárok neposudzoval ako nárok na poistné plnenie. Žalobca totiž skutkovo vymedzil ním uplatnené právo tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi to čo plnil poškodenému (poškodený si peňažné plnenie zadržal) titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú svojou činnosťou.

17. Platí, že ak poistený uhradil poškodenému škodu priamo, vzniká mu proti poisťovateľovi právo na úhradu vyplatenej peňažnej sumy, ktorú by inak v súlade s poistnou zmluvou plnil poistiteľ. Žalobca tvrdil a žalovaný to žiadnym spôsobom nesporoval (k tomu pozri bod 14 odôvodnenia rozsudku), že si poškodený svoj nárok už zadržal z plnení, ktoré mal poskytnúť žalobcovi, teda že žalovaný týmto spôsobom uhradil poškodenému vzniknutú škodu.

18. Všeobecné poistné podmienky vo svojom článku IX bod 6. zakladajú nárok poisteného, ak tento nahradí poškodenému škodu alebo jej časť, na vydanie bezdôvodného obohatenia takto získaného poisťovňou. Súd teda posúdil právny základ žalobcom uplatneného nároku v zmysle citovaného ustanovenia všeobecných poistných podmienok a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodným a vychádza zo záväzku žalovaného, obsiahnutého priamo v poistných podmienkach kompenzovať žalobcovi ako poistenému úhradu poskytnutú priamo poškodenému v tomto prípade titulom zodpovednosti škody na veci. Nárok žalobcu je v tomto prípade nárokom z bezdôvodného obohatenia, pričom podľa všeobecných poistných podmienok je predpokladom vzniku tohto nároku len nahradenie škody poškodenému poisteným, žiadne ďalšie obmedzenia vzniku tohto nároku na strane žalobcu poistné podmienky neobsahujú. Implicitne je možné z obsahu poistných podmienok dovodiť, že musí ísť o taký nárok poškodeného, ktorý spadá pod rozsah poistného krytia, ktorú skutočnosť však strany neurobili spornou. Napokon takáto právna konštrukcia sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za škodu, a síce kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného.

19. Na základe uvedeného považoval súd žalobcom uplatnený nárok za dôvodný.

20. Pokiaľ išlo o výšku nároku, tu si žalovaný podľa súdu opätovne nesplnil svoju povinnosť uloženú mu uznesením súdu z 02.10.2018 č.k. 29Cb/180/2018-102, a to povinnosť v stanovenej lehote vyjadriť sa, uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca predložil žalovanému, ako to vyplýva z expertnej správy vyhotovenej pre žalovaného, podklady ku likvidácii škodovej udalosti, pričom žalovaný identifikoval v expertnej správe položkovite žalobcom preukazované náklady na materiál a náklady na prácu v súvislosti s odstránením poškodení , za ktoré zodpovedá žalobca, a v ktorej výške žalobca žiadal poistnú udalosť likvidovať. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu odkázal na expertnú správu a jej obsah a trval na tom, že poskytol poistné plnenie. Žalovaný neposkytol súdu žiadne vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach týkajúcich sa nákladov, resp. majetkových hodnôt potrebných vynaložiť, aby boli poškodené veci, za ktorých poškodenie niesol zodpovednosť žalobca, uvedené do pôvodného stavu, hoci má likvidovať poistnú udalosť s odbornou starostlivosťou. Nekonkretizoval a neposkytol žiadne relevantné námietky ani konkrétne skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu, že by rozsah prác alebo materiálu nezodpovedal rozsahu poškodení vzniknutých pri škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá žalobca. Žalovaný identifikoval vo svojej expertnej správe poškodenie izolácie, vzduchotechniky, klimatizačných vedení a elektroinštalácie, za ktoré zodpovedá žalobca, nesporoval, že by k poškodeniu došlo práve v tom rozsahu, v akom boli práce a materiál na odstránenie poškodenia fakturované resp. rozpočtované; ku jednotlivým položkám však uviedol len výšku ním uznaných nákladov, teda uskutočnil zníženie nároku na poistné plnenie bez toho, aby poskytol okrem všeobecného a nekonkrétneho tvrdenia o znížení, resp. neuznaní nákladov také relevantné tvrdenia a dôvody, ktoré by umožnili preskúmať ako dospel k rozsahu zníženia, z čoho vychádzal, akými úvahami sa spravoval pri určení rozsahu zníženia, preto súd nepovažoval takúto námietku žalovaného za relevantnú teda takú, ktorá by mohla ovplyvniť záver súdu o preukázaní primeranosti nákladov na opravu poškodení za ktoré zodpovedal žalobca. Ak žalovaný zahrnul do primeraných nákladov na opravu poškodení, za ktoré zodpovedá žalobca, náklady v nižšej výške, mal uviesť a preukázať svoje tvrdenia o primeranosti tejto výšky nákladov. Žalovaný okrem svojho tvrdenia o neprimeranosti výšky nákladov na opravu poškodení, za ktoré zodpovedá žalobca, neposkytol súdu žiadne tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré považoval uplatnené náklady v danom čase a mieste za neakceptovateľné a neprimerané. Žalovaný hoci je poisťovateľom, ktorý má likvidovať poistnú udalosť s odbornou starostlivosťou sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k rozpočtu, resp. faktúram za náklady predloženými žalobcom a zhrnutými v expertnej správe, nezdôvodnil ako dospel k ním uvádzanej výške primeraných nákladov na opravu poškodení, za ktoré zodpovedá žalobca a svoje tvrdenia o neprimeranosti nákladov žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a nepreukázal a nenavrhol v tomto smere súdu vykonať žiadne dokazovanie. Žalovaný tak neumožnil žalobcovi reagovať a vyjadriť sa k jeho všeobecnému tvrdeniu o znížení výšky nákladov na opravu poškodení, za ktoré zodpovedá žalobca. Podľa súdu v konaní nepostačuje skutkové tvrdenia strany len rozporovať, ale v civilnom sporovom konaní je potrebné tvrdiť vlastné skutkové tvrdenia a tieto aj preukazovať, o to viac ak ide na strane žalovaného o poisťovateľa a jeho povinnosť likvidovať poistú udalosť s odbornou starostlivosťou, teda s náležitou a odbornou starostlivosťou preskúmať náklady tvrdené žalobcom a k neakceptácii niektorých nákladov resp. znížení ich výšky sa vyjadriť konkrétne a špecificky a svoje tvrdenia odôvodniť a náležite aj podložiť tak, aby poistený ako osoba, ktorá nepodniká v poistení, a ktorá sa poistila práve za účelom prenesenia následkov poistnej udalosti na poisťovňu ako profesionála,

mal možnosť sa ku konkrétnym tvrdeniam a ich dôvodom a úvahám poisťovne vedúcim k neakceptácií resp. zníženiu nákladov na odstránenie poškodenia, za ktoré poistený zodpovedá, aj vyjadriť. V tomto smere žalovaný neprodukoval procesnú iniciatívu. Pretože tvrdenia žalovaného o primeranej výške nákladov na opravu poškodení, za ktoré zodpovedá žalovaný , a ktoré žalovaný realizoval odkazom na expertnú správu, boli nekonkrétne, paušálne a pre súd nepreskúmateľné považoval žalobcom tvrdenú výšku nákladov na opravu poškodenia za ktoré zodpovedá, predstavujúcich 38.648,61 eur, za dôvodnú. Žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške 16.465,59 eur. Z tejto sumy bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 330,- eur a suma 16.135,59 eur vyplatená poškodenému. Nárok na zapaltenie rozdielu vo výške 22.183,02 eur, ktorý žalobca poškodenému uhradil a následne si uplatnil touto žalobou, považuje súd za dôvodný.

21. Pre úplnosť súd uvádza, že spol. INSERVIS Slovakia s.r.o. nie je odborne spôsobilou osobou v žiadnom z odborov, ku ktorým podávali vyjadrenia resp. tzv. expertízy. Menovaná spoločnosť nie je znaleckou organizáciou a podľa predmetov činnosti, ktoré mala a má zapísané v obchodnom registri podniká vo všeobecných predmetoch podnikania ako je predaj a nákup tovarov, poradenskej činnosti všeobecne a poskytovaní administratívnych prác, čo súd zistil z verejne prístupného portálu, na ktorom sú zverejnené výpisy z obchodného registra, teda v činnostiach, ktoré nemajú žiaden vzťah k oblasti, v ktorej bola uskutočňovaná likvidácia poistnej udalosti žalovaným. S poukazom na uvedené súd teda prihliadal na obsah expertízy vypracovanej spol. INSERVIS Slovakia s.r.o. len ako na skutkové tvrdenia žalovaného a nie ako na dôkaz odborne spôsobilej osoby.

22. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom žalobcom uplatnenom rozsahu dôvodný.

23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. účinného do 31.12.2014 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pretože medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, ktorý sa spravoval Obchodným zákonníkom, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 22.183,02 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.03.2017 až do zaplatenia , a to s poukazom na § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s §1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. Výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu omeškania bola vo výške 0% ročne, preto zákonná výška úroku z omeškania činí 9% ročne. Výšku úrokovej sadzby ani omeškanie žalovaný nesporoval, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške a od odo dňa, v ktorých si tieto žalobca uplatnil.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.