Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-7-2017.pdf
PDF · 163.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9C/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX N. Č.. XXX, právne zast.: ŠÁŠIK & Partners s.r.o., so sídlom Sokolská č. 18, 811 04 Bratislava proti žalovaným v 1/rade: R.. N. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. H. X, XXX XX Y., v 2/ rade: T. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XX, XXX XX W., v 3/rade: Y.. U. F., W.. XX.XX.XXXX, F. V.É. X, XXX XX W., všetci právne zast.: JUDr. Diana Beresecká, advokátka so sídlom Farská 33, Nitra, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1/až 3/rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, každému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1/ až 3/rade domáhal určenia, že nadobudol vlastníctvo vydržaním k nehnuteľnosti v kat. úz. Lehota zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, a to parc.č. XXX/1 -zast. plochy a nádvoria o výmere 1.628m2. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe jeho záujmu o kúpu nehnuteľnosti patriacej rodine žalovaných koncom roka 1994 so žalovanou v 1/ rade, ktorá konala s poverením aj za žalovaných v 2/a 3/rade, začal rokovať o predaji nehnuteľnosti v kat. úz. Lehota zapísanej na LV č. XXXX. Výsledkom ich jednania došlo medzi nimi k dohode, že túto nehnuteľnosť od žalovaných odkúpi za dohodnutú cenu 470.000,-Sk. Túto cenu vyplatil žalovaným na tri krát, prvú časť vo výške 300.000,-Sk prevzala od neho žalovaná v 1/rade dňa 29.12.1994, čo potvrdila v písomnom vyhlásení, v ktorom uviedla, že túto sumu prevzala ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti v kat. úz. Lehota parc.č. XXX/1 pozemok, pivnica, sklad. Vyhlásenie podpísali on a žalovaná v 1/rade. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk si od neho osobne prevzal žalovaný v 3/rade dňa 6.12.1995, o čom bolo spísané písomné potvrdenie. Zvyšok kúpnej ceny 70.000,-Sk si prišla prevziať opäť žalovaná v 1/rade, a to dňa 9.9.1996, o čom vyhotovil výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpísal on aj žalovaná v 1/rade. Na základe týchto skutočností žalobca tvrdí, že nehnuteľnosť nadobudol po vzájomnej dohode so žalovanými v 1/až 3/rade potom, čo za kúpu riadne zaplatil a prevzal nehnuteľnosť od nich s vedomím, že mu bude navždy patriť. Hneď po zaplatení prvej časti kúpnej ceny mu žalovaní poskytli nehnuteľnosť s tým, aby ju využíval pre svoju potrebu a on začal na nej vykonávať potrebné asanačné práce, opravy a rekultiváciu. Nakoľko dlhé roky sa o nehnuteľnosť nikto nestaral a táto sa nachádzala v zdevastovanom stave a budovy na nej boli zbúrané alebo značne poškodené, začal stavby opravovať a rekonštruovať, na čo vynaložil značné finančné prostriedky, využíval upravené priestory na uloženie stavebného materiálu, strojov a stavebnej techniky. S jeho súhlasom a vedomím využívali na skladovanie tieto priestory aj Obecný úrad v Lehote, prípadne iné subjekty. O nehnuteľnosť sa nerušene staral a využíval ju pre svoju vlastnú potrebu takmer 20 rokov. Počas toho obdobia žalovaní nejavili o nehnuteľnosť záujem. Toto trvalo až do roku 2014, kedy sa písomne obrátil na nich, aby sa zosúladil stav faktický so stavom právnym. Žalovaná v 1/rade mu oznámila, že s týmto nesúhlasí , pretože k vydržaniu vlastníckeho práva z jeho strany nedošlo, začali sa k ich dohode o kúpe nehnuteľnosti žalovaní stavať odmietavo a začali tvrdiť, že s ohľadom na dlhý čas, aký od nej uplynul, nemajú na jej naplnení záujem. Žalovaní sa v súčasnosti svojou žalobou domáhajú , aby nehnuteľnosť vypratal, lebo s ňou disponuje neoprávnene, pretože mu odvolali predchádzajúci súhlas s jej užívaním a vyzvali ho na jej vydanie a sprístupnenie. Vec je vedená pod sp.zn.XC/XXX/XXXX. On má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, má dôvodne za to, že aj napriek skutočnosti, že platný titul k získaniu tejto nehnuteľnosti v súčasnosti neexistuje, vzhľadom na všetky okolnosti, v zákone stanoveným spôsobom predmetný pozemok vydržal a nadobudol k nemu vlastnícke právo podľa §134 ods.1,2 OZ. 2. Žalovaní v 1/až 3/rade v písomnom vyjadrení k žalobe žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uviedli, že so záverom žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním nie je možné súhlasiť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie všetkých zákonnom stanovených podmienok nevyhnutých pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, t.j. oprávnenú dobromyseľnú držbu, trvajúcu po stanovenú dobu a spôsobilý predmet vydržania. Nie je spornou skutočnosť, že žalobca užíva spornú nehnuteľnosť po dobu presahujúcu 10 rokov, predmetnú nehnuteľnosť však neužíva dobromyseľne s vedomým, že je jej vlastníkom, práve naopak. Nielen zo samotnej žaloby, ale tiež z písomných podaní žalobcu je zrejmé, že u žalobcu absentuje zákonná podmienka dobromyseľnosti. Je pravdou, že žalovaná v 1/rade vstúpila do jednania so žalobcom ohľadne možného predaja nehnuteľnosti v roku 1994, žalobca zaplatil zálohu na kúpnu cenu za nehnuteľnosť, k žiadnej dohode o predaji ani k uzavretiu zmluvy však nedošlo. Žalobca vedel, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudol, t.j. nemohol byť dobromyseľný, že mu nehnuteľnosť patrí. Žalobca sám túto skutočnosť potvrdil v liste zo dňa 26.11.2014, kde priznal, že v roku 1994 len vstúpili do jednania ohľadne predaja nehnuteľnosti, avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom tiež uviedol, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z rôznych dôvodov. Toto jeho tvrdenie je pravdivé. Aj v žalobe uviedol, že platný titul k získaniu nehnuteľnosti neexistuje. Už len zo samotného tvrdenia žalobcu je možné vyvodiť záver, že žalobca nikdy ani len nezačal byť dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí a preto k vydržaniu nemohlo dôjsť. V čase rokovania o možnej kúpe nehnuteľnosti bol žalobca ženatý a predpokladal, že jeho manželstvo skončí rozvodom, nechcel preto nadobudnúť nehnuteľnosť pred rozvodom, preto žiadal o odklad uzatvorenia kúpnej zmluvy. K uzavretiu zmluvy teda nedošlo a to na jeho výslovnú žiadosť. Žalobca začal nehnuteľnosť spolu s hospodárskou budovou bez s. č. a pivnicou v tom čase užívať, nenakladal s ňou ako so svojou vlastnou a nebol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Po rozvode manželstva sa žalobca nedomáhal uzavretia kúpnej zmluvy, to je na jeho zodpovednosti. V skutočnosti nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny, ale len zálohy (preddavku) na kúpnu cenu za nehnuteľnosť. V roku 1996 žalobca okrem toho zaplatil za užívanie predmetnej nehnuteľnosti nájomné, čo v žalobe zámerne neuvádza. V zmysle §-u 498 OZ na to, čo dal pre uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Žalobca ohľadom predmetnej nehnuteľnosti nepodal daňové priznanie. Za celé obdobie, čo žalobca nehnuteľnosť užíval, platila žalovaná v 1/rade dane, čo preukazuje rozhodnutiami Obce Lehota za roky 2007,2009 až 2016 a dokladmi o zaplatení dane za roky 2011 a2013 až 2016. Žalobca sa v roku 2013 stal starostom obec Lehota a je ním dodnes. Za konanie zo strany žalobcu preukazujúce , že dobromyseľný ohľadom vstupu do oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti nikdy nebol, možno považovať tiež nasledovné skutočnosti: Žalobca rozhodnutie obec Lehota č. XXX/XXXX pre žalovanú v 1/rade podpísal ako starosta obce dňa 21.05.2014, listom zo dňa 16.03.2015 predložil žalovaným návrh na mimosúdne riešenie veci, potom dňa 09.06.2015 podpísal rozhodnutie č. 905/2015, ktorým obec vyrubila žalovanej v 1/rade daň. Prvú žalobu podal žalobca dňa 13.01.2016, rozhodnutie č. XXX/XXXX podpísal po podaní žaloby dňa 16.06.2016.Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, keď žalovaní vykonávali spolu so znalkyňou ohliadku predmetnej nehnuteľnosti za účelom vypracovania ZP dňa 01.11.2014. Pre úplnosť k veci žalovaný v 3/rade uviedol, že ako sudca od roku 2001 podával majetkové priznanie a túto povinnosť má aj ako prokurátor v súčasnosti, spornú nehnuteľnosť nepretržite od roku 2001 uvádza ako svoj majetok, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve. Tieto majetkové priznania preukazujú, že žalovaní sa nikdy neprestali cítiť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že u žalobcu od začiatku chýba jedna zo základných podmienok a to dobromyseľnosť držiteľa veci. 3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka samotnej žaloby, túto podal žalobca preto, že si dôvodne a oprávnene myslí, a je presvedčený o tom, že vykonával kvalifikovanú držbu nehnuteľnosti po dobu stanovenú v zákone. Pod kvalifikovanou držbou rozumie to, že nehnuteľnosti fakticky ovládal a bola tu aj z jeho strany držobná vôľa s týmito nehnuteľnosťami nakladať ako s vlastnými. Majú za to, že keď sa držby v decembri 1994 uchopil, bol k tomuto oprávnený, a takto to bolo aj po dobu ďalších 20 rokov a to až do roku 2014, kedy sa obrátil na žalovanú v I/ rade a zistil, že veci nie sú v poriadku a táto spochybňuje a namieta to, na čom sa dohodli pred 20 rokmi. Žalobca tvrdí, že so žalovanou v 1/ rade, ktorá vystupovala v mene aj za žalovaných v 2/ a 3/ rade, sa dohodli na tom, že kupuje od nich nehnuteľnosti v k.ú. obce Lehota, ktoré sa nachádzajú vo veľmi zdevastovanom stave a za túto zaplatí žalovaným dohodnutú kúpnu cenu. Dohodnutá cena bola vo výške 450.000 ,- Sk, ktoré potom žalovaná v 1/rade navýšila ešte o 20.000 ,-Sk a túto jej žalobca na trikrát vyplatil. Dňa 29.12.2004 jej vyplatil žalobca 300.000 ,-Sk v hotovosti, pričom žalovaná spísala vlastnoručne písomné vyhlásenie, v ktorom potvrdila, že tieto peniaze prevzala a prevzala ich ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti, lebo žalobca v tomto čase celou sumou nedisponoval, so žalovanou I. sa dohodli na tom, že zvyšnú časť kúpnej ceny jej vyplatí čo najrýchlejšie ako bude môcť. Stalo sa tak dňa 06.12.1995, kedy žalovaný III. prevzal ďalšiu časť kúpnej ceny vo výške 100.000 ,-Sk , o čom spísal potvrdenie žalobca a zvyšok kúpnej ceny vo výške 70.000,- Sk, žalobca tvrdí, že odovzdal dňa 09.01.1996 a o tomto spísal výdavkový pokladničný doklad. Žalobca má za to, že so žalovanými sa dohodol na kúpe nehnuteľnosti a uzavrel dohodu, ktorá mala všetky náležitosti kúpy, lebo bola dohodnutá cena nehnuteľnosti, bol určený predmet kúpy a bolo jasné, že kto sú účastníci tejto kúpy a predaja. Aj na základe týchto skutočnosti si žalobca myslí, že držby predmetných nehnuteľností v decembri 1994 sa ujal s vedomím, že tieto nehnuteľnosti získal riadne a poctivým spôsobom a za tieto zaplatil kúpnu cenu, ako žiadali žalovaní. Žalobca sa po uplynutí dlhšieho času snažil previesť predmetné nehnuteľnosti na svojho syna a navštívil notársky úrad, kde sa informoval na podmienky usporiadania vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, kde boli ako vlastníci aj po 20 rokoch vedení stále žalovaní 1-3 rade. Bolo mu povedané, že potrebuje ich súhlas a vyjadrenie k tomu, aby si mohol vlastníctvo usporiadať vydržaním a preto sa obrátil na žalovanú v 1/rade s tým, či bude nápomocná pri doriešení záležitosti na katastri. Vtedy zistil, že cenu, ktorú dostala, sa jej zdá malá a preto nebude súhlasiť s vyporiadaním vlastníctva takým spôsobom, ako to žalobca predpokladal. Za 20 rokov nerušeného užívania tejto nehnuteľnosti žalobcovi ani nenapadlo, že žalovaní si budú uplatňovať k týmto nehnuteľnostiam svoj vlastnícky nárok , a že urobia tak aj napriek tomu, že na predaji týchto nehnuteľnosti sa pred dlhým časom dohodli a za tieto nehnuteľnosti dostali aj dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca si myslí, že predmetné nehnuteľnosti zákonným spôsobom vydržal, lebo tieto nehnuteľnosti mal v relevantnej držbe, ktorú nemožno považovať za neoprávnenú, lebo došlo k nej po dohode so žalovanými na tom, že tieto nehnuteľnosti zakupuje a že im vyplatí kúpnu cenu. Žalobca tvrdí, že bol oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu 20 rokov a je splnená aj ďalšia podmienka zákona a to nepretržitosť vydržacej doby, za ktorú možno považovať neprerušovaný stav užívania predmetnej nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej doby. Z týchto dôvodov a po vykonanom dokazovaní žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel a určil, že vlastníkom označených nehnuteľnosti je žalobca. Oni pokladajú jeden doklad zo dňa 4.9.1996 za sfalšovaný. Takýto doklad žalobca nikdy nemal v ruke a dozvedeli sa o ňom , až keď im ho súd poslal. Vidia v tom snahu žalovanej v 1/rade vyhotoviť doklad, ktorý by mal potvrdzoval, že išlo o platbu nájomného. Myslia si, že podpis žalobcu je skopírovaný alebo sfalšovaný na prvej časti dokladu a budú navrhovať znalecké dokazovanie. Žiadali by , aby žalovaná v 1/rade predložila súdu originál tohto dokladu. K právnej stránke veci uviedol, že tento súd nie je viazaný judikátmi NS SR. Podľa čl. 144 Ústavy, sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní Ústavou, ústavným zákon, medzinárodnou zmluvou a zákonom. CSP § 193 opravuje otázku viazanosti medzi rozhodnutiami a hovorí, že súd je viazaný rozhodnutím ÚS SR o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ÚS SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný delikt. A o tom, kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Má za to, že vychádzajú z právnej zásady, že súd pozná právo, nie je potrebné ho ovplyvňovať akýmikoľvek rozhodnutia NS SR, ktoré sa tejto veci netýkajú a preto tento súd by nemal z nich ani vychádzať a pri svojom rozhodovaní ich brať do úvahy. Nikto nepovedal, že tieto rozhodnutia sú komfortné s ústavou a dohovorom o ľudských právach, ktoré garantujú veci vlastniť a s týmito nakladať ako s vlastnými. 4. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 12.04.2017 a navrhuje, aby z dôvodov tam uvedených a na základe dôkazov k nemu pripojených, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Zo skutočnosti uvedených v žalobe a z priložených dôkazov k žalobe vyplýva, že u žalobcu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a to z dôvodu, že u neho absentuje základná zákonná podmienka, ktorou je dobromyseľná teda oprávnená držba. Nielen zo samotnej žaloby, ale tiež z písomných vyjadrení žalobcu, ktoré predchádzali žalobe, je nepochybné, že tento nebol dobromyseľným držiteľom. Sám žalobca vo svojom liste zo dňa 26.11.2014 priznal, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedošlo a to z rôznych dôvodov. Jedným z týchto dôvodov bola skutočnosť, že žalobca v tom čase mal zlý vzťah so svojou manželkou, vedel, že jeho manželstvo je rozvrátené a bude podaný návrh na jeho rozvod. Ako dôvod neuzavretia kúpnej zmluvy uvádzal, že zatiaľ nechce nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam z dôvodu, aby tieto nepatrili do BSM manželov. Má za to, že skutočnosť, že v roku 1994 bolo manželstvo žalobcu rozvrátené, v prípade potreby by bolo možné preukázať rozvodovým spisom žalobcu, lebo majú informáciu o tom, že následne k rozvodu jeho manželstva naozaj došlo. Okrem toho v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva z LV č. XXXX, že žalovaní boli ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti zapísaní do tohto LV až v roku 1996 a to na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorú parcelu s iným parcelným číslom a o väčšej výmere nadobudli v reštitučnom konaní. Žalobca vo svojej žalobe, ani jeho právny zástupca na dnešnom pojednávaní, neuviedol ani jednu skutočnosť a neoznačil ani jeden dôkaz , z ktorého by žalobca mohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť. Pokiaľ ide o právne zdôvodnenie dobromyseľnosti, táto bola doširoka rozobratá už v samotnom vyjadrení a podložená množstvom judikátov. V danej veci existuje množstvo skutočností, ktoré práve naopak potvrdzujú nedobromyseľnosť žalobcu. V prvom rade každé potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny znelo presne tak, ako to bolo právnym zástupcom žalobcu tvrdené, ako potvrdenie o zaplatení zálohy na kúpnu cenu. Vo vyjadrení predložili dôkazy, z ktorých vyplýva, že až do dnešného dňa daň z nehnuteľnosti za túto nehnuteľnosť platia žalovaní. Žalobca napriek tomu, že je starostom v obci, kde sa nehnuteľnosť nachádza a napriek tvrdeniu, že sa cíti byť jej vlastníkom, do dnešného dňa daňové priznanie k nehnuteľnosti nepodal a daň neplatí a každoročne podpisuje rozhodnutia, ktorými sa žalovaným daň z nehnuteľnosti za túto parcelu vyrubuje. Rovnako predložili dôkazy, a to majetkové priznania žalovaného v 3/rade a jeho manželky, z ktorých vyplýva, že túto nehnuteľnosť si bez prerušenia vo svojom majetkovom priznaní ako sudkyňa a prokurátor riadne uvádzajú. Okrem uvedeného je potrebne zdôrazniť, že medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k dohodnutiu konečnej výšky kúpnej ceny, dohoda znela tak, že až pri uzatváraní riadnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej dôjde k prevodu vlastníckeho práva, bude dohodnutá konečná výška kúpnej ceny. O opaku žalobca znova neprodukoval žiadny dôkaz. V danom prípade je zrejme, že ohľadne spornej nehnuteľnosti nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva, čo sám žalobca potvrdzuje, neexistovala dohoda o konkrétnej a konečnej výške kúpnej ceny. Okrem toho poukazuje na priložené rozhodnutia NS SR, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, nemožno hovoriť o dobromyseľnosti, v prípade ak nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva. To však nemení nič na tom, že v danom prípade nebola uzatvorená ani ústna kúpna zmluva. Bolo tomu presne tak, ako žalobca uvádza vo svojom liste zo dňa 26.11.2014, z ktorého vyplýva, že v roku 1994 účastníci len vstúpili do jednania, ktoré sa týkalo predaja predmetnej nehnuteľnosti. Okrem už predložených judikátov NS SR by citovala z rozsudku NS SR č. 4Cdo 287/2006, ktoré je možné aplikovať aj na tento prípad a kde NS SR konštatuje nasledovné: Skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k peňažnému plneniu, nemožno vyhodnotiť ako právny titul dosvedčujúci prevod vlastníctva, keď bolo zrejmé aj to, že medzi účastníkmi nedošlo ani k dohode ohľadne výšky kúpnej ceny. Tiež NS SR konštatuje, že skutočnosť, že vlastníci sa nedomáhali svojich vlastníckych práv, nemožno posúdiť ako skutočnosť, ktorá by posudzovala dobromyseľnosť navrhovateľov o ich oprávnenej držbe, lebo vlastníkovi takáto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd rozhodol tak, ako už vyššie uviedla. 5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je presvedčený o tom, že v roku 1994 sa dohodli na kúpnej cene uvedených nehnuteľnosti s tým, že za tieto nehnuteľnosti riadne zaplatil v troch splátkach tak ako požadovala žalovaná v 1/rade. Bola tiež v ťažkej situácii a povedala, že manžel zomrel a deti potrebujú doštudovať. Z tohto dôvodu pozemok predala, aby deti mohli doštudovať. Je až zarážajúce, že žalovaný v 3/ rade, ktorý študoval za jeho peniaze, zneužil právne vzdelanie aj so svojou matkou na to, aby právnymi kľučkami prišli späť k svojmu majetku, za ktorý už dostali raz zaplatenú požadovanú čiastku. V jeho práci ako starostu obce sa stretáva s podobnými prípadmi, keď občania užívajú nehnuteľnosti bez toho, aby o tom vedeli a snažia sa túto nehnuteľnosť zlegalizovať u notára tak, ako to on chcel riešiť, čiže vydržaním, dobromyseľnosťou s tým, že tieto pozemky užívajú. Snaží sa v rámci svojich možností vždy týmto ľudom pomôcť a nezneužíva svoje právomoci na svoje obohatenie. Preto je presvedčený, že nehnuteľnosť, ktorú riadne kúpil, a za ktorú aj riadne zaplatil rodine Bezákovej, je jeho, má právo na ňu a preto žiada súd, aby rozhodol v jeho prospech. Pokiaľ ide o doklad čl. 58, ktorý bol ukázaný žalovanej v 1/ rade, mysleli to tak, že ten jeho podpis tam mohol byť skopírovaný. Žalovaná od neho požadovala po rokoch doplatok, ktorý nechcela presne špecifikovať, nakoľko boli dohodnutí na sume 470.000 ,-Sk, ktorú jej v troch splátkach zaplatil. Z toho dôvodu ho to veľmi rozčúlilo, a preto z tej cukrárne odišiel. Jeho rozčúlilo, čo povedala žalovaná vtedy, že ona to za málo peňazí predala. Vo svojom liste zo dňa 26.11.2014 uviedol, že v tom čase k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z rôznych dôvodov, môže ich vysvetliť tie dôvody. Jeho zdravotný stav bol po psychickej stránke zlý, 8 mesiacov bol na PN- ke. Neotvárali sa mu prsty, žil so synom, dostaval minimálnu PN-ku. Chýbali peniaze na lieky, lekára. Ten posledný doplatok 70.000,- Sk dal žalovanej, aby neprišiel o pozemok, ktorý potreboval na podnikanie. Keď sa z toho dostali aj so synom, jeho matka dostala mozgovú príhodu a je už 10 rokov pripútaná na lôžku, čiže 24- hodinová denná opatera, je nehovoriaca. Celý prvý rok spával u nej, aby ju mohol opatrovať, otec ju opatroval cez deň a on chodil do práce cez deň. Jeho sestra aj s dcérou mala taktiež úraz pri dopravnej nehode, čo následky stále pretrvávajú a preto mu nemohla pomáhať s matkou. Navyše si poranil pri práci meniskus, následne roztrhal bicepsový sval na ruke, bol na PN- ke 8 mesiacov a pritom sa musel starať o ležiacu matku. Nakoľko nemohol ďalej manuálne pracovať, v roku 20013 v júli nastúpil na post starostu na 16 mesiacov. Tu vlastne zistil aj určité veci, ktoré mal na tomto pojednávaní vytýkané. Navyše v júli 2014 jeho dcéra pri pôrode, jej lekári svojou nedbalosťou zabili dieťa a ju zachránili. Z týchto dôvodov, keď sa dostal k nejakým peniazom, musel riešiť v prvom rade svoje zdravotné problémy, seba a rodinu. Čo je viac, pozemok, ktorý nemal prepísaný alebo život a zdravie detí? Nemal dosť financií na doriešenie tejto veci, lebo riešil rodinné záležitosti uvádzané vyššie. Hneď ako vyplatil dohodnutú kúpnu cenu 470.000,- Sk, začal objekt čistiť po zdevastovaných stavbách, ktoré tam zostali, aby mohol tento pozemok užívať na podnikanie, nakoľko v tom čase mal buldozér a potreboval ho tam parkovať. Rovnako opravoval aj zdevastovaný objekt, starú sýpku a pivnicu, ktorú potreboval ako sklady. To mu potvrdí aj bývalý starosta p. Práznovský, nakoľko s jeho súhlasom a za finančnú úhradu vyvážal túto stavebnú suť tri dní a s tromi autami na smetisko. To, že právne neexistuje parcela č. 250/1 v tom čase, keď to kupoval, sa dozvedel až teraz. Veril žalovanej, ktorá písala vyhlásenie, uviedla tam číslo tejto parcely. Je to pre neho novinka, že právne táto parcela neexistovala. Jemu môže celá dedina potvrdiť. Je tu stále napádane jeho manželstvo, on si myslí, že táto veci nehrá v tomto procese nijakú vec, lebo oni si svoje veci vyriešili a normálne komunikujú. Jeho manželka o všetkom vedela pred, pri aj po rozvode. Veď spolu podnikali aj s ich synom. Myslí si, že svoju nečinnosť už zdôvodnil. Čo sa týka výzvy, on listom zo dňa 26.11.2014 žiadal uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Potom dal ešte jeden návrh dňa 16.03.2015 na predloženie jeho návrhu na mimosúdne riešenie veci ohľadne nehnuteľnosti. To, že ho písomne vyzývali, to bolo len spomenuté, ale nebolo to konkretizované. Čo sa týka dane z nehnuteľnosti, čo platila žalovaná, vtedy keď sa prvýkrát stretli, mu žalovaná povedala, že pri prevode nehnuteľnosti zaplatenú daň im refunduje v plnej výške. To, že ho obviňuje, že ako starosta podpisoval výmery, myslí si, že po právnej stránke inú možnosť nemal. Žalovaná ho označila za klamára, ale to čo tu povedal, je pravda, je presvedčený o tom, že čo vlastní, je jeho a kto tu zavádza, nechá na rozhodnutie súdu. 6. Žalovaná v 1/rade na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené právne podmienky pre vydržanie, nakoľko prevod vlastníckeho práva nebol zrealizovaný ani uskutočnený a všetci vedia, že ak je predmetnom právneho úkonu prevod nehnuteľnosť, tak si to vyžaduje písomnú formu, čo musel žalobca vedieť a aj jeho právny zástupca. Kopa myšlienok, ktoré uviedli žalobca a jeho právny zástupca nie sú pravdivé, nikdy nebola dohodnutá konečná kúpna cena a napriek tomu nie sú splnené právne podmienky pre vydržanie. V živote nič nesfalšovala, ako si to môže žalobca dovoliť povedať, že nejaký doklad sfalšovala, vylúčené. Nikdy by si to nedovolila. Ohľadne toho nájomného, nech si spomenie žalobca, že sa rozprávali v cukrárni a keď mu povedala, že nehnuteľnosť nepredá, postavil sa a odišiel, to bolo toho dňa, kedy tam dala aj poznámku o nájomnom teda 4.9.1996, ale mohlo to byť aj skôr ako sa stretli. Žiada žalobcu, aby predložil tento doklad, lebo on ho má. To je ten doklad, ktorý jej ukazovali na čl. 58. Tie doklady má všetky k dispozícii žalobca. Vždy, keď spolu hovorili, išlo o poskytnutie zálohy. Chcela by vedieť od žalobcu, kedy sa dohodli na celkovej výške kúpnej ceny. Sám žalobca žiadal, aby neuzatvorili kúpnu zmluvu, nechcel, aby došlo k prevodu písomnou kúpnou zmluvou k prevodu nehnuteľnosti, aby nepripadla nehnuteľnosť do BSM. Na otázku , na čom sa so žalobcom dohodli v decembri 1994 a na čom sa nedohodli uvádza, ak by sa bola zrealizovala písomná kúpna zmluva, ale žalobca výslovne žiadal, aby to nezrealizovali. Ona mala záujem predať to, ale sa to nezrealizovalo. Sumu 300.000,- Sk prevzala ako zálohu na kúpnu cenu. Oni nehovorili o konečnej sume, aj keď tu bola snaha, ale k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobca mal záujem o kúpu pozemku, ale on žiadal, aby neuzatvorili kúpnu zmluvu, nakoniec sa preukázalo, že to bolo z dôvodu, že nechcel, aby to šlo do BSM. Prehlásenie zo dňa 29.12.1994 podpísala ona ,je to jej písmo. O každej sume, ktorú prevzali od žalobcu, je doklad, oni to nepopierajú. Aj 100.000,-Sk aj 70.000 ,-Sk , to je jej vlastnoručný podpis. K dokladu zo dňa 4.9.1996, ktorý predložili na súd, či znovu prevzali 70.000 Sk alebo ide o ten istý doklad uvádza, že nešlo o dve čiastky, išlo o jednu sumu, a to 70.000,- Sk. Oni si prefotili tento výdavkový doklad zo spisu, keď im bol doručený. Ona vypisovala text, ktorý sa týka 04.09.1996. Nevie povedať, prečo tú časť týkajúcu sa prenájmu, žalobca vtedy nepodpísal. Mal to byť aj jeho záujem. Ona dostala peniaze aj za nájom jednoznačne, lebo ona to považovala za nájom. Mala to byť kúpa nehnuteľnosti, ale sa nezrealizovala. Táto kúpa prestala byť kúpou vtedy, keď žalobca prišiel, sedeli v cukrárni ona so synom a vtedy mu to povedala, že ten predaj nezrealizujú. Nepamätá si, ktorý to bol rok. Keďže sa jej právny zástupca žalobcu pýtal, prečo nevrátila kúpnu cenu, teraz sa pýta, za čo tieto dlhé roky používal žalobcu túto nehnuteľnosť? Ako vlastníčka bola zapísaná ona na LV a za 20 rokov prečo nepripravila kúpnu zmluvu, ako mala potom kúpa prebehnúť? Ona nevyvinula žiadnu iniciatívu, lebo v roku 1998 jej stanovili sarkóm kosti ľavej nohy, starala sa o vnúčence a mala kopu povinnosti - výučbu, aj pracovné dôvody. Mohol sa žalobca skôr ohlásiť. Popiera tvrdenie žalobcu, nikdy nehovorili o výške kúpnej ceny. Za 20 nežiadala ho o doplatenie kúpnej ceny, mala vtedy zlý zdravotný stav. Nezaujímala sa o to, čas plynul. nemá originál dokladu, ktorý je na čl. 58 spisu. Dokedy mala byť uzavretá kúpna zmluva a po splnení akých podmienok, v tomto smere žiadna dohoda o kúpnej cene ani o podmienkach kúpnej zmluvy neexistovala, ani dokedy mala byť uzatvorená. 7. Žalovaný v 2/rade na pojednávaní uviedol, že on žalobcu nikdy nestretol, ani s ním nejednal ohľadne kúpy nehnuteľnosti. Iba od mamy vie, že niečo také sa dialo. On jej nedával žiadne splnomocnenie, aby mohla jednať v jeho mene. On sa o tejto veci dozvedel zo pár rokov naspäť. Vedel, že matka prevzala nejaké zálohy. To si kočírovala matka. Mal informácie, že bol záujem o kúpu pozemku, ku ktorej nedošlo. Vedel o tom, že matka prevzala 300.000, Sk, brat 100.000 ,-Sk a mama ešte 70.000 ,-Sk. Či sa nezaujímal o to, prečo sa peniaze nevrátili, on to spomenul matke, aby sa suma zaplatená prepočítala na eurá, aby sa vrátili peniaze a týmto spôsobom sa to urovná, ale potom sa tomu už nevenoval. Jeho žalobca so záujmom o kúpu jeho podielu na nehnuteľnosti nekontaktoval. 8. Žalovaný v 3/ rade na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasia. Nie sú splnené zákonne predpoklady pre vydržanie. Nie je splnená dobromyseľnosť u žalobcu v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Bolo viackrát spomenuté, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Sám žalobca potvrdzuje, že neexistuje žiadny právny titul, ani platný ani neplatný, ani putatívný , na základe ktorého vstúpil do držby. Nikdy ani nezačal byť dobromyseľným, že je oprávnený držiteľ. Nespochybňujú, že žalovaná prevzala od neho sumu 300.000,- Sk, následne 70.000,- Sk a on 100.000,- Sk. Nie sú k tomu žiadne potrebné doklady. Oni toto potvrdzujú. Keby aj na dokladoch neboli žiadne podpisy žalobcu, sporná otázka neexistuje, on tvrdí, že prevzali sumu 470.000,-Sk a oni to potvrdzujú, že ich prevzali. To, že spochybňuje, že zaplatil 20.000,- Sk nájomne, jeho podpisom nedisponujú. Na doklade, ktorý potvrdzuje prevzatie 100.000,- Sk ním, bol vyhotovený úhľadným stavbárskym písmom žalobcu, je na ňom uvedené, že prevzal zálohu. Dopĺňa, že táto parcela právne v tom čase ešte neexistovala, o čom žalobca vedel, vedelo sa o jej budúcej existencii, k čomu napokon došlo. Takže existuje. To, že zaplatil zálohu na kúpu, mal 100% istotu, že je jediný a prvý záujemca o kúpu pozemku. Oni neboli dohodnutí, že majú vyhotoviť kúpnu zmluvu, ako sa snaží predostrieť právny zástupca žalobcu. Ich úloha bola dať do poriadku existenciu parcely č. 250/1 a jeho úlohou bolo dať si do poriadku manželský vzťah, resp. jeho existenciu. Oni si toto splnili v roku 1996, keď uskutočnili s ostatnými spoluvlastníkmi reálnu deľbu pôvodnej parcely. Žalobca sa rozvádzal v roku 1998, on vedel, že je na kúpu potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu, tiež vedel, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy počas manželstva by nehnuteľnosti išli do masy BSM, čomu sa chcel vyhnúť. On sa po rozvode manželstvá neozval, až v roku 2014, keď v lete žalobcu oslovili s tým, aby vec usporiadali. K stretnutiu došlo v cukrárni v lete 2014, na ulici Farskej. Dňa 08.09.2014 rokovali u Dr. Chmelára vo Vrábľoch, ktorý je bratrancom žalobcu. Ešte dňa 01.11.2014 boli so znalkyňou na mieste samom, ktorá vykonávala obhliadku nehnuteľnosti, lebo on požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca bol prítomný pri obhliadke. Toto spomína preto, že nie on sa na nich obrátil , ale predtým sa oni so žalobcom stretli a vyzvali ho na usporiadanie veci. Dohoda bola taká, že keď si dá žalobca svoje manželstvo do poriadku, že sa on ozve, mal u nich istotu, že s poskytnutou zálohou sa nič nestane a inému to nepredajú. K vráteniu zálohy nedošlo preto, lebo to odmietal žalobca. Oni aj písomne ho vyzývali, že mu vrátia zálohu, avšak on chcel aj úroky, ktoré mu neprináležia. Žalovaný v 2/ rade skončil Strednú poľnohospodársku školu v Zlatých Moravciach v roku 1986, následne neštudoval. On ukončil VŠ, promoval v júni 1993. Pravdepodobne sa žalobca mýli, že dal peniaze na jeho štúdium, keď on už ukončil vysokú školu v tom čase. Žalobca je starostom obce Lehota, podpisuje rozhodnutia, ktorými ako správca dane vyrubuje miestnu daň. Už keď prebiehali mimosúdne rokovania, aj po podaní žalôb, neváhal podpísať za obec Lehota rozhodnutie, ktorým vyrubil daň z nehnuteľnosti pre nich -žalovaných, ide o nehnuteľnosti, o ktorých on tvrdí, že ich vydržal. Predkladá súdu aj rozhodnutie z roku 2017, ktoré ešte nemali k dispozícii. Pokiaľ sa žalobca snaží navodiť dojem, že na základe akéhosi ústneho jednania s jednou spoluvlastníčkou môže nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti patriacej trom spoluvlastníkom, myslí si, že to nemôže obstáť. To, že NS SR vôbec nerozhodoval o námietke žalobcu, za to si môže žalobca sám, lebo nepodal kvalifikovanú námietku. Čo sa týka záväznosti súdnej judikatúry, poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 1Cbo 185/2006, ktorý hovorí o záväznosti súdnej judikatúry. Nie oni sa mali ozvať s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy, bolo to úlohou žalobcu po tom, čo si usporiada manželstvo. Nečinnosťou vlastníka veci nedochádza k strate vlastníckeho práva. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnej výške 100%. On vedel o tom, že jeho matka jedná aj za neho, aj za brata ohľadom predaja nehnuteľnosti, ale je potrebná písomná plná moc a aj písomná kúpna zmluva. Vie o tom, že matka prevzala 300.000,- Sk ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti, ale nevie kedy ho presne o tom informovala. Žalobca mal záujem o kúpu nehnuteľnosti a doniesol tých 100.000 ,-Sk, ktoré on prevzal. Oni rokovali o kúpe, ale ku kúpe nedošlo. Vie o tom, že matka prevzala potom ešte 70.000,-Sk, už to tu povedal, že prevzali spolu 470.000,-Sk ako zálohu na kúpnu cenu. Žalobca si nechal pozemok a bezprávne ho okupuje a nechcel prijať vrátenie zálohy. K zúčtovaniu celej kauzy ešte len dôjde. K vysporiadaniu myslí tým, aj k finančnému. 9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením s výpisom z LV č. XXXX,prehlásením žalovanej v 1/ rade ,výdavkovým pokladničným dokladom, listom žalobcu adresovanom žalovanej, odpoveďou na list a na návrh na mimosúdne riešenie veci, potvrdeniami, platobnými výmermi, potvrdeniami o zaplatení dane z nehnuteľnosti -listom žalobcu, rozhodnutím obce, majetkovým priznaním, spisom OS Topoľčany č.k. XC XXX/XXXX, spisom OS Nitra č.k.XXC/XX/XX, prehlásením svedkyne Y. Z., ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil, že: 10. Žalovaní v 1/až 3/rade sú spoluvlastníkmi parc.č. XXX/1 -zast. plochy a nádvoria o výmere 1.628m2 zapísanými na LV č. XXXX pre kat.úz. Lehota, obec Lehota, okres Nitra, každý v podiele 1/3-ina. 11. Z Prehlásenia žalovanej v 1/rade (čl.8 spisu) vyplýva, že dňa 29.12.1994 žalovaná v 1/rade potvrdila, že prevzala od žalobcu sumu 300.000,-Sk ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti v kat. úz. Lehota, parc.č. XXX/1 -pozemok, pivnica a sklad. 12. Z výdavkového pokladničného dokladu (čl.8 spisu) vyplýva, že dňa 04.09.1996 žalovaná v 1/rade prevzala od žalobcu 70.000,-Sk. 13. V Liste žalobcu zo dňa 26.11.2014 adresovanom žalovanej v 1/rade žalobca uviedol, že v minulosti
- v roku 1994 vstúpili do jednania, ktoré sa týkalo predaja nehnuteľnosti -parc.č. XXX/1, kúpnu cenu 470.000,-Sk uhradil v troch splátkach, napriek uhradeniu celej dohodnutej kúpnej ceny nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti z rôznych dôvodov a žalobca žiadal, či je žalovaná v 1/rade ochotná usporiadať vlastnícke právo vydržaním, ktoré by mal vyhotoviť notár . 14. Z Odpovede žalovanej v 1/rade na list žalobcu zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že žalovaná v 1/rade v odpovedi uviedla, že žalobca na stretnutí dňa 08.09.2014 žiadal vrátenie peňazí s akýmsi úrokom , k jeho požiadavke usporiadať vec pred notárom žalovaná uviedla, že nie je čo vysporiadavať, k vydržaniu vlastníckeho práva nedošlo. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca bez právneho dôvodu, preto ho žiadala, aby si všetky tam vnesené veci odniesol, oznámil, kedy jej odovzdá kľúče... 15. V Odpovedi žalovanej v 1/rade (podpísanej aj žalovanými v 2/a3/rade) na mimosúdne riešenie veci adresovanej žalobcovi zo dňa 23.03.2015 , okrem iného žalovaná v 1/rade uviedla, že je pripravená vrátiť sumu 15.601,14eur, ktorú poskytol žalobca ako preddavok kúpnej ceny, ak opustí predmetné nehnuteľnosti, nárok na zaplatenie 3.300eur neuznáva, v súčasnosti nemá záujem na predaji predmetných nehnuteľností a teda ani na uzatvorení kúpnej zmluvy. Odvoláva svoj súhlas s tým, aby predmetné nehnuteľnosti užíval žalobca a vyzvala ho na vypratanie nehnuteľností do 20.04.2015, inak podá žalobu na vypratanie na súd a žiadne peniaze mu nevráti. 16. Z kópie Potvrdenia (čl.58spisu) vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1/rade svojim podpisom potvrdili , že dňa 04.09.1996 žalovaná v 1/rade prevzala od žalobcu sumu 70.000,-Sk. Pod podpismi je uvedené, že: „ Za prenájom som dňa 04.09.1996 prevzala sumu 20.000,-Sk v hotovosti “- podpis žalovanej v 1/ rade. 17. Z Potvrdenia (čl.59spisu) vyplýva, že dňa 06.12.1995 žalovaný v 3/rade prevzal od žalobcu zálohu na pozemok k.ú. Lehota v sume 100.000,-Sk. Podpísali - žalobca aj žalovaný v 3/rade. 18. Z Platobných výmerov č. 7XX/XXXX, Č.. XX/XXXX, Č.. XXX/XXXX, Č.. XXX/XXXX, Č..XXX/XXXX, Č.. XXX/XXXX, Č..XXX/XXXX, Č.. XXX/XXXX, Č..XXX/XXXX, Č.. XXX/XXXX vyplýva, že žalovanej v 1/ rade bola vyrubená daň z nehnuteľnosti za roky 2007 až 2015. 19. Z Potvrdenky zo dňa 29.1.2009 (čl.61spisu) vyplýva, že žalovaná v 1/rade zaplatila na Obecnom úrade Lehota sumu 492eur - daň z pozemkov 209eur a daň zo stavieb 283eur. 20. Z poštových peňažných poukazov (čl. 66,70,72,77 spisu) vyplýva, že žalovaná v 1/rade zaplatila dňa 27.05.2011 sumu 21,81eur za daň z nehnuteľnosti Obecnému úrade Lehota, dňa 07.05.2013 sumu 23,19eur, dňa 06.06.2014 sumu 23,19eur, dňa 12.07.2016 sumu 23,19eur. 21. Z platobného príkazu na úhradu (čl.76 spisu) vyplýva, že dňa 29.06.2015 žalovaná v 1/rade zaplatila sumu 23,19eur. 22. Z návrhu žalobcu na mimosúdne riešenie veci zo dňa16.03.2015 adresovaný žalovanému v 3/ rade a na vedomie žalovaným v1/ a 2/rade vyplýva, že žalobca uviedol, že sú dve možnosti- vrátenie nehnuteľnosti a vrátenie zaplatenej kúpne ceny 15,601,14eur + úrok a zhodnotenie nehnuteľnosti spolu v sume 87.100,37eur alebo uzavretie kúpnej zmluvy za už zaplatený obnos 15.601,14eur a nebude sa nič vzájomne doplácať. 23. Žalovaný v 3/rade aj jeho manželka Y.. A. F.A. v majetkovom priznaní (čl.117 až 125 spisu) v rokoch 2003, 2004, 2007, 2011, 2013 uviedli ako vlastníctvo žalovaného v 3/rade okrem iného aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. 24. Na tunajšom súde sa vedie konania o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti na základe žaloby podanej voči žalobcovi žalovanými v 1/až 3/rade pod sp.zn.XC/XXX/XXXX, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. 25. Svedkyňa Y. Z. v písomnom prehlásení zo dňa 20.03.2019 uviedla, že vedela a vie o tom, že jej bývalý manžel Y. Z. kúpil od F. pozemok v Lehote, za ktorý zaplatil v troch splátkach v roku 1994- 1995-1996 spolu sumu 470.000,-Sk. Toto všetko si po rozvode vyriešili v rámci BSM. Nakoľko ona pracuje v zahraničí, nemôže sa zúčastniť pojednávania. 26. V časopise vydanom obcou Lehota v roku 2013 žalobca ako starosta obce Lehota okrem iného uviedol, že:..“Tí, čo majú stavby bez povolenia , nech prídu radšej za ním na úrad, aby to dali do poriadku, lebo už niektorí zistili, že majú s tým problémy hlavne pri predaji, zápise do katastra, vybavovaní úveru a pod...“ 27. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp.zn.XXC/XX/XX-XX zo dňa 17.11.1998 bolo manželstvo žalobcu (tam odporcu) a navrhovateľky: Y. Z. rozvedené, právoplatne dňom 07.01.1999. 28. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s GP zo dňa 31.05.1995 pôvodní podieloví spoluvlastníci E. . Q., T.. F., U. . F., T.. F.. N.. F., U.. F.Á. si zrušili podielové spoluvlastníctvo, a na základe tejto dohody sa žalovaní v 1/až 3/rade stali podielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXX/1, keď predtým Geometrickým plánom č. J.-XX-XXX bola rozdelená pôvodná parc.č. XXX na novovytvorené parc.č. XXX/1 o výmere1.628m2 (predmet sporu), parc.č. XXX/2 a parc.č. XXX/3. 29. Podľa §-u 317 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení , či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujme nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 30. Podľa §-u 123Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 31. Podľa §-u 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práv neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 32. Podľa §-u 129 ods.1 ,2 Občianskeho zákonníka , držiteľom je ten , kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 33. Podľa §-u 130ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 34. Podľa § 132-u ods.1,2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 35. Podľa §-u 134 ods.1-4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva , alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb .Do doby podľa ods.1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 36. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 37. V mysle §-u 137 písm. c) CSP žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže predmetná nehnuteľnosť je vedená na žalovaných, a bez požadovaného určenia - vydania rozhodnutia určujúceho vlastnícke právo žalobcu by nemohla byť nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na meno žalobcu a dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľnosti.
38. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. Lehota zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, a to parc.č. XXX/1 -zast. plochy a nádvoria o výmere 1.628m2 vydržaním. 39. Podľa Občianskeho zákonníka počnúc od 01.01.1993, §133 ods.2 v znení novely zák.č. 264/1992 Z.z. platí, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy (ktorá musí byť písomná), nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona. Notársky poriadok od 1.1.1993 zaviedol v §63 inštitút osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktorého účelom je procesne upraviť nesporové vydržanie. Sporové vydržanie sa presadzuje určovacou žalobou. 40. Zákonom požadované predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sú: a) oprávnená (dobromyseľná) držba, b) uplynutie vydržacej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne, ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu. 41. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný zákonom požadovaný predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom originárnym spôsobom - vydržaním (§129 ods.1OZ v spojení s §130ods.1OZ a §134 ods.1OZ ), a to oprávnená držba žalobcu. 42. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva, kedy v prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby), dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania musia byť splnené kumulatívne. Za držiteľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa , že nekoná bezprávne a neprisvojuje si cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania . Posúdenie , či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je , treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého držiteľa a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti , ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať , nemal a nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva . Okolnosťami , ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. 43. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca užíva spornú nehnuteľnosť po dobu presahujúcu 10rokov . Žalobca síce v žalobe ani v priebehu konania neuviedol, kedy mala začať plynúť vydržacia doba, avšak uviedol, že koncom roka 1994 so žalovanou v 1/rade začal rokovať ohľadne predaja predmetnej nehnuteľnosti , prvú časť zálohy na kúpnu cenu zaplatil dňa 29.12.21994 vo výške 300.000,- Sk, odvtedy nehnuteľnosť začal aj užívať, teda vydržacia doba mala začať plynúť od tohto dňa , a keďže požadovaná doba pre vydržanie nehnuteľnosti je 10rokov, k vydržaniu mohlo dôjsť najskôr v roku 2004, súd preto skúmal podmienky vydržania za obdobie od roku 1994 do roku 2004. 44. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol po vzájomnej dohode so žalovanými v 1/až 3/rade, najmä potom, čo za jej kúpu riadne zaplatil, čo mala potvrdiť aj svedkyňa Y. Z. v písomnom prehlásení zo dňa 20.03.2019. 45. Žalovaná v 1/rade potvrdila, že vstúpila do jednania so žalobcom ohľadne možného predaja spornej nehnuteľnosti v roku 1994, žalobca zaplatil zálohu na kúpnu cenu za nehnuteľnosť, avšak k dohode o predaji ani k uzavretiu zmluvy nedošlo. Sám žalobca túto skutočnosť uviedol vo svojom liste zo dňa 26.11.2014, kde uvádza, že:....“ nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode uvedených nehnuteľností z rôznych dôvodov...“. Aj v žalobe žalobca uviedol, že (platný) titul k získaniu tejto nehnuteľnosti neexistuje, teda chýba právny titul (platný, neplatný alebo domnelý -putatívny), na základe ktorého vstúpil žalobca do dobromyseľnej držby s vedomým , že je jej vlastníkom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dôvodom, prečo nebola uzavretá kúpna zmluva, bol jeho zlý psychický zdravotný stav, 8 mesiacov bol PN, chýbali mu peniaze na lieky, lekára, potom opatroval svoju matku, ktorá mala mozgovú príhodu, musel v prvom rade riešiť svoje zdravotné problémy, seba a rodinu, nemal dosť financií, lebo riešil rodinné záležitosti. Žalovaní v 1/rade a 3/rade uviedli, že žalobca mal záujem o pozemok, ale on žiadal, aby neuzavreli kúpnu zmluvu, lebo nechcel, aby to išlo do BSM.
46. Z prevedeného dokazovania ďalej vyplynulo, a to najmä z prehlásenia zo dňa 29.12.1994 podpísanom žalovanou v 1/rade a žalobcom, že žalobca zaplatil žalovanej v 1/rade zálohu 300.000,-Sk na kúpu nehnuteľností v kat. úz. Lehota, parc.č. XXX/1-pozemok, pivnica a sklad. Taktiež na potvrdení zo dňa 06.12.1995 podpísanom žalobcom je uvedené, že žalovaný v 3/rade prevzal od žalobcu zálohu 100.000,-Sk za pozemok. Na doklade zo dňa 04.09.1996 na sumu 70.000,-Sk nie je uvedené, že sa jedná o kúpnu cenu za pozemok. Z potvrdenia predloženého žalovanými (čl. 58spisu) vyplýva, že žalobca mal zaplatiť dňa 04.09.1996 za užívanie predmetnej nehnuteľnosti aj nájomné 20.000,-Sk. 47. Z prevedeného dokazovania súd nemal nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobca so žalovanými v 1/až 3/rade uzavrel kúpnu zmluvu, dohodol sa so žalovanými na kúpnej cene za predmetný pozemok, a že zaplatil za predmetnú nehnuteľnosť dohodnutú kúpnu cenu, ale mal preukázané iba to, že žalobca platil zálohy na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. 48. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalobca za nehnuteľnosť, ktorú užíval, neplatil dane, tieto platili žalovaní resp. žalovaná v 1/rade, čo preukázala rozhodnutiami obce Lehota za roky 2007,2009,2010,2011,2012,2013,2014 ,2015,2016, 2017a dokladmi o platení dane z nehnuteľnosti v rokoch 2011,2013,2014,2015 a 2016, pričom žalobca ako starosta obce Lehota sám podpisoval uvedené rozhodnutia ako správca miestnej dane v rokoch 2014 až 2016. Taktiež žalovaný v 3/rade ako sudca od roku 2001 každý rok podával majetkové priznanie, a túto povinnosť má aj ako prokurátor, v ktorom uvádza spornú nehnuteľnosť ako svoj majetok v podielovom spoluvlastníctve. 49. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo aj na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. 50. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe zmluvy, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011 sp. zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. 51. Žalobca nemohol nadobudnúť presvedčenie, že došlo k takej udalosti, na základe ktorej sa stal vlastníkom predmetnej parcely. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné splniť základný predpoklad, a to vstup do oprávnenej držby, na základe dobrej viery držiteľa , že mu vec patrí. Držiteľ musí byť presvedčený, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. 52. V danom prípade žalobca titul svojho vstupu do držby neodvodzuje z písomne uzavretej zmluvy, pretože výslovne tvrdí, že kúpna zmluva písomne nebola uzavretá. Svoj titul vstupu do držby neodvodzuje ani z ústnej zmluvy o prevode pozemku uzavretej medzi ním a žalovanými v 1/až 3/rade (v konaní nebola preukázaná jej existencia ). V dobe, keď sa držiteľ ujal držby, platný Občiansky zákonník pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti vyžadoval písomnú scudzovaciu zmluvu (§46 ods.1). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ospravedlniteľný nie je. Žalobca nepreukázal so zreteľom na všetky okolnosti, že bol dobromyseľný, predovšetkým nepreukázal riadny titul vstupu do držby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní, pre dobromyseľnosť nepostačuje . Ani zaplatenie zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosť pre dobromyseľnosť nepostačuje. Žalobca nekonal v rámci vymedzenom ospravedlniteľným právnym omylom a so zreteľom na skutkové okolnosti , za ktorých vstúpil do užívania nehnuteľnosti, nemohol byť objektívne v dobrej viere, že proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti bol úspešne zavŕšený . Žalobca objektívne musel mať vedomosť, že prevod vlastníctva nehnuteľnosti má byť uskutočnený spôsobom predpokladaným v zákone, a teda že k prevodu nehnuteľnosti nedošlo . Žalobca ako držiteľ na základe vyššie uvedeného nemohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. 53. Nakoľko nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov na vydržanie spornej nehnuteľnosti, a to oprávnená (dobromyseľná) držba, preto súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. Lehota zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, a to parc.č. XXX/1 -zast. plochy a nádvoria o výmere 1.628m2 vydržaním, ako nedôvodnú zamietol. 54. Návrh žalobcu na vypočutie svedkyne Y. Z.Q., ktorá sa na pojednávanie nedostavila, ale dala písomné prehlásenie s tým, že pracuje v zahraničí a nemôže sa zúčastniť pojednávania, ako nadbytočný vzhľadom na vykonané dokazovanie a z dôvodu hospodárnosti konania zamietol. 55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §-u 255ods.1CSP, keď žalovaní v 1/ až 3/ rade mali vo veci plný úspech, preto žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany, ktorý rozsudok vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku) treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnená osoba domáhať splnenia povinnosti podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).