Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-22-2020.pdf
PDF · 123.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Ľubomír Marcinčák, narodený: 13.11.1965, Havanská 22, 040 13 Košice, právne zastúpený: JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, Košice proti žalovanému: BIODROMOS, s.r.o. v likvidácii, Diamantová 1, 040 11 Košice, IČO: 36 580 775, právne zastúpený: BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 840, o zaplatenie 125.254,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb/151/2011-1094 zo dňa 27. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb/151/2011-1094 zo dňa 27. septembra 2019.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol súdu uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 125.254,25 eur s 13% úrokom z omeškania zo sumy 485,30 eur od 18.3.2006 do zaplatenia, zo sumy 53.286,53 eur od 13.5.2006 do zaplatenia, zo sumy 62.806,21 eur od 1.7.2006 do zaplatenia a zo sumy 8.676,21 eur od 19.7.2006 do zaplatenia.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka vo výške 125.254,25 eur s príslušenstvom bola postúpená obchodnou spoločnosťou VBC SLOVAKIA s.r.o., Južná trieda 123/A, 040 01 Košice, IČO: 36 200 310 (ďalej aj VBC SLOVAKIA s.r.o.), na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky, na žalobcu. Právny predchodca žalobcu - VBC SLOVAKIA s.r.o. - uzatvoril so žalovaným ústne zmluvu o dielo na základe ústnej objednávky žalovaného, predmetom ktorej bola realizácia stavby WELLNESS CENTRUM v Košiciach - oddychovo-relaxačné centrum, Diamantová 1, 040 01 Košice. Predmet zmluvy o dielo bol realizovaný žalobcom v súlade s projektovou dokumentáciou a za podmienok stanovených v stavebnom povolení ÚR a SP 7261-R/2004, GaZ, zo dňa 16.9.2004. Následne, na základe požiadaviek žalovaného, došlo k zmene realizácie stavby, ktorá bola predmetom rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením ÚR a SP 8789-R/2005, GaZ zo dňa 28.12.2005. K odovzdaniu a prevzatiu staveniska došlo dňa 5.8.2005, kedy došlo aj k začatiu prác. Žalovaný - ako objednávateľ, predmetnú stavbu skolaudoval a užíva ju od 23.5.2006. Právny predchodca žalobcu sa so žalovaným pred začatím prác dohodol na cene za dielo podľa predloženého rozpočtu a žalobca v priebehu realizácie diela fakturoval realizované výkony, pričom žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil cenu z vystavených faktúr v sume 223.777,39 eur s DPH (6.741.517,50 Sk). Faktúry boli VBC SLOVAKIA s.r.o. vystavované za
vykonané práce priebežne, mesačne a tieto faktúry objednávateľ - žalovaný - priebežne platil. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil cenu diela v sume 125.254,25 eur s DPH (3.773.409,50 Sk), ktorá pozostávala z nezaplatených faktúr číslo 2060037, číslo 2060042, číslo 2060050, číslo 2060054. Žalovaný listom zo dňa 26.7.2006 uplatnil u žalobcu reklamáciu - žiadosť o odstránenie vád a nedorobkov a žalobca listom - vyjadrením zo dňa 31.7.2006 - vyzval žalovaného, aby mu sprístupnil stavbu za účelom posúdenia dôvodnosti reklamovaných vád. Žalobca uviedol, že reklamované vady, ktoré uznal, odstránil.
4. Žalobca v následných vyjadreniach uviedol, že žalobcu v roku 2005 oslovil Ing. M., konateľ právneho predchodcu žalobcu - VBC SLOVAKIA s.r.o. - s možnosťou dodávky na objekt ulica Diamantová č. 1 týkajúcej sa vodoinštalácie, kúrenia, dodávky sanity s tým, že nebol rozpočet a dodal len výkresovú dokumentáciu, veľmi chabú. Na základe toho boli vykonané len predbežné rozpočty a nie finálne. Práce začali v auguste 2005 s tým, že asi do februára 2006 platby prebiehali bez problémov a následne od februára 2006 už žalovaný faktúry obchodnej spoločnosti VBC SLOVAKIA s.r.o. neplatil, ktoré urgoval Ing. M.. Asi v januári 2006 došlo k zmenám na stavbe, čo malo za následok cenové navýšenie stavby. Zmena bola vyžiadaná priamo od žalovaného s tým, že táto zmena spôsobila navýšenie prác a zmeny v rozpočte nastali aj v dôsledku zmeny cien sanity s tým, že sanitu vyberali u predajcu konateľ žalovaného M. s manželkou. Žalobca mal zmluvný vzťah uzatvorený s obchodnou spoločnosťou VBC SLOVAKIA s.r.o. s tým, že táto zmluva bola ústna. Žalobca objednával iba koncový materiál, ktorý bol zabudovaný s tým, že materiál, ktorý odobral od svojich subdodávateľov, aj sám zaplatil.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že všetky faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli žalobcovi vrátené, nakoľko nebol právny dôvod na ich zaplatenie a išlo o svojvoľné vystavenie daňových dokladov obchodnou spoločnosťou VBC SLOVAKIA s.r.o. ako pôvodným veriteľom. K rozpočtu, aký bol žalovanému predložený žalobcom v priebehu konania, žalovaný uviedol, že takýto rozpočet žalovanému nikdy nebol ani predložený, takže ani nemohol byť žalovaným odsúhlasený. Žalovaný v následných vyjadreniach uviedol, že cena uvedená v návrhu zmluvy a platby, ktoré vykonal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi výrazne prekročili túto cenu a niektoré platby boli priamo platené tretím subjektom a všetky platby, ktoré boli zaplatené zo strany žalovaného spoločnosti VBC SLOVAKIA s.r.o., boli v nich zahrnuté aj platby, ktoré platili tretím osobám.
6. Súd prvej inštancie v ďalšej časti odôvodnenia, a to v odsekoch 18, 19, 21 až 26. podrobne uviedol jednotlivé výpovede strán sporu a svedkov Ing. M. a Ing. T..
7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou VBC SLOVAKIA, s. r. o. a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva o dielo na stavbu: Wellness centrum v Košiciach, oddychovo relaxačné centrum, Diamantová číslo 1, 040 01 Košice. Pripravený návrh zmluvy o dielo nebol zmluvnými stranami podpísaný, v návrhu tejto zmluvy bola uvedená cena za dielo 3.879.265,- Sk bez DPH (128.768 eur bez DPH) s tým, že cena bola určená podľa rozpočtu. V priebehu realizácie diela, ako vyplynulo z tvrdenia žalobcu, bolo zaplatených 6.741.517,50 Sk s DPH (223.777,38 eur s DPH) a podľa tvrdenia žalovaného 6.757.137,50 Sk s DPH (224.295,87 eur s DPH).
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z výpovedí svedka Ing. M. a ani z výpovede svedkyne Ing. T. nevyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dohoda o prácach naviac. Svedok Ing. M. vo svojej výpovedi uviedol, že viackrát jednal so štatutárnym zástupcom žalovaného, avšak svojou výpoveďou nepreukázal, že jednali o prácach naviac. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že pôvodná cena uvedená v návrhu zmluvy o dielo a v rozpočte, prevyšuje cenu, ktorá bola zaplatená zo strany žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu VBC SLOVAKIA, s.r.o. Ing. M. a ani žalobca nevedeli predložiť pôvodné listinné dôkazy z dôvodu ich straty. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že vo viacerých prípadoch si Ing. M. protirečil v tom, že vyplatil subdodávateľov, následne že je nevyplatených približne 20 subdodávateľov a týkalo sa to aj obchodnej spoločnosti VBC SLOVAKIA s.r.o. vo vzťahu k spoločnosti BAKERA s.r.o., kde z listinných dôkazov vyplýva, že obchodná spoločnosť BAKERA s.r.o. vyúčtovala sumu, obchodnej spoločnosti VBC SLOVAKIA, s.r.o. a nie žalovanému. Dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na preukázanie dôvodnosti uplatneného peňažného nároku, Ing. M. stratil a taktiež - ako vyplynulo aj z výpovede Ing. T. - niektoré práce vykonával sám žalovaný. Ing. T. nepoprela, že so žalovaným komunikovala už pred uzatvorením zmluvy o dielo niekoľko mesiacov predtým a podieľala sa na príprave projektu a cenovej ponuky. K obsahu stavebného denníka
a podpisov Mgr. X. M. v stavebnom denníku súd prvej inštancie uviedol, že tieto podpisy sa netýkali súhlasu žalovaného s prácami naviac.
9. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že Ing. M. a Ing. T. svojimi výpoveďami nepreukázali, že so žalovaným uzavreli dohodu o prácach naviac. Všetky žalobcom predložené listinné dôkazy nie sú žalovaným podpísané, žalovaným nie sú podpísané ani cenové ponuky, záverečný krycí list, na vypracovaní ktorých sa podieľala svedkyňa Ing. T., čo vzbudzuje pochybnosti o dôveryhodnosti jej výpovede.
10. K rozdielnym tvrdeniam žalobcu a žalovaného o výške žalovaným zaplatenej ceny za dielo a taktiež spornej faktúry číslo 2060037, súd prvej inštancie uviedol, že to pre samotné rozhodnutie nie je podstatné, pretože aj keď pôvodná dohodnutá cena za dielo podľa rozpočtu bola vo výške 3.879.265,- Sk bez DPH, žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu minimálne o 2.862.252,50 Sk (95.009,37 eur) viac, aj keď pôvodná cena bola bez DPH.
11. Súd prvej inštancie k znaleckému posudku uviedol, že je podľa názoru súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, neobsahuje dôveryhodnú odpoveď na otázky položené súdom prvej inštancie, znalec nevychádzal z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzali v spise a zároveň závery znalca vychádzali z neúplne zisteného skutkového stavu.
12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), ktoré upravujú zmluvu o dielo a povinnosť objednávateľa diela zaplatiť zhotoviteľovi diela dohodnutú cenu, ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje splatnosť ceny za dielo, ustanovenia § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny.
13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal existenciu žiadnej dohody o vykonaní prác naviac, teda o rozšírení predmetu zmluvy, ani dohodu o cene, prípadne dohodu o zvýšení ceny za dielo. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu z uvedených dôvodov zamietol, nezaoberal sa ďalšou obranou žalovaného, spočívajúcou v tvrdeniach a dôkazoch žalovaného o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 193.830,16 eur.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písmena f) a písmena h) C. s. p. pretože, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. 1. Podľa názoru žalobcu, bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že pri vykonaní diela boli všetky fakturované práce dodané a vykonané, ako aj to, že celková cena diela, ktorá je predmetom sporu, je správna. Žalovaný v priebehu celého konania popieral vykonané práce a dodávky na diele (stavbe) a rozporoval cenu diela, vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že žalovaný si práce naviac objednal a žalovanému bola vopred známa aj ich cena. 15. 2. K odsekom 16. až 26. odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že dôkazy a ich hodnotenie v nich uvedené sú súdom prvej inštancie uvádzané veľmi nezrozumiteľne, sú tam uvedené skutkové nezrovnalosti, sú zmätočné a nesprávne sú interpretované výpovede jednotlivých svedkov tak, že je problematické zistiť, ktorý zo svedkov alebo strán sporu ako vypovedal. 15. 3. K odseku 30. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu sporu neboli predložené faktúry, ktoré boli žalovaným zaplatené, žalobca uviedol, že uvedené tvrdenie súdu prvej inštancie nie je pravdivé, pretože tieto faktúry sú prílohou Znaleckého posudku Ing. Hrabinského číslo 22/2018. 15. 4. K Znaleckému posudku Ing. Hrabinského číslo 22/2018 žalobca uviedol, že je správny, preukazuje dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného žalobou. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku musel vychádzať iba z listinných dôkazov, ktoré sú v súdnom spise. Žalovaný počas celého priebehu sporu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil závery súdneho znalca a dôkazy predložené žalobcom.
15. 5. So záverom súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že Ing. M. a Ing. T. vo svojich výpovediach nepotvrdili práce naviac, žalobca nesúhlasil, pretože v spore bolo preukázané uzatváranie ústnej zmluvy o dielo, spôsob, akým bola dohadovaná cena diela. O prácach naviac prebiehali rovnako ústne rokovania a dohody a bolo by nepredstaviteľné, aby žalovaný nevedel o prácach naviac, ako aj o ich cene, keď práce naviac vyplývali iba z pokynov žalovaného, boli vykonávané podľa želaní žalovaného a tieto žalovaný na stavbe neustále kontroloval. Je absurdný záver súdu prvej inštancie o tom, že by žalobca pre žalovaného vykonal práce naviac v cene 125.254,25 eur zadarmo (Znalecký posudok Ing. Jána Hrabinského číslo 22/2018 cenu prác potvrdil), a o ich cene by žalovaný nevedel. Aj žalovaný tvrdil, že požiadavky na zmeny prichádzali z jeho strany. V tomto spore nejde o nejakú odchýlku, či chybu v naceňovaní. Ide tu o to, že žalovaný si práce objednal, vedel o ich rozsahu a cene a za tieto práce nezaplatil. Žalovaná suma predstavuje viac ako jednu tretinu ceny celého diela. Tak ako bolo v tomto spore preukázané uzavretie ústnej zmluvy o dielo, bolo preukázané aj uzavretie ústnej dohody o prácach naviac a ich cene. 15. 6. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie nie je dôvodné, žalobca v odvolaní vôbec neuviedol naplnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p., teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože žalobca v celom odvolaní argumentoval a uvádzal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 16. 1. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní sa na troch stranách vyjadroval k tým častiam rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré len opisujú priebeh sporu a neuvádzajú žiadne závery súdu prvej inštancie, a to ani skutkové, ani právne. Až na štvrtej strane odvolania, sa žalobca vyjadril k skutkovým záverom súdu prvej inštancie, ktoré žalobca považoval za nesprávne. Žalobca však podľa názoru žalovaného, neuviedol jediný relevantný argument, ktorým by vyvrátil skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 38. a 39. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. 16. 2. Žalovaný zároveň uviedol, že výpovede svedkov Ing. T. a Ing. M., sú nedôveryhodné. 16. 3. Žalovaný ďalej konštatoval aj to, že preukazovanie dohody o naviac prácach nebolo ani potrebné, nakoľko zmluva o dielo bola písomne uzavretá prostredníctvom emailovej komunikácie. E- mailami odsúhlasenú zmluvu o dielo následne konateľ žalovaného dňa 16.8.2005 podpísal a odovzdal spoločnosti VBC Slovakia s.r.o., podpísaná verzia sa k žalovanému späť nedostala. Z komunikácie realizovanej medzi VBC SLOVAKIA s.r.o. a žalovaným, prevažne elektronicky, je možné zachytiť aj obsah právneho úkonu a aj určiť osobu, ktorá právny úkon urobila. Z uvedených dôvodov, nie je potrebný podpis VBC Slovakia s.r.o. na zmluve o dielo. V súlade s písomne uzavretou zmluvou o dielo bolo možné navýšiť cenu diela iba vzájomnou dohodou strán, formou písomného dodatku. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnu vzájomnú písomnú dohodu, ani práce, ktoré by mohli odôvodňovať žalobcom uplatnený nárok. 16. 4. Ďalej žalovaný uviedol, že Ing. Oroszová a aj VBC Slovakia s.r.o. mali vedomosť o cenovej ponuke spoločnosti AGROSTAV, ktorá mala byť pôvodne zhotoviteľom diela, avšak z dôvodu nedostatočných pracovných kapacít, žalovaný s touto spoločnosťou neuzavrel zmluvu o dielo a následne zmluvu o dielo uzavrel so spoločnosťou VBC Slovakia s.r.o. Rozpočet na dielo a zmluva o dielo, ktorá z rozpočtu vychádzala pri určení ceny diela, taktiež preukazujú nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Cena za dielo a predmet diela boli presne dojednané a vychádzali z úveru žalovaného získaného ČSOB, bez ktorého by nedošlo k realizácii diela. 16. 5. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o preukázaní dôvodnosti nároku žalobcu vzhľadom na Znalecký posudok Ing. Jána Hrabinského číslo 22/2018 uviedol, že súd prvej inštancie tento znalecký posudok vyhodnotil ako nedôveryhodný a nepoužiteľný dôkaz pre toto konanie. Žalobca sa v odvolaní vôbec nezaoberal, ani neargumentoval proti záverom súdu prvej inštancie o nepoužiteľnosti tohto dôkazu a iba sa na tento znalecký posudok odvolával, ako na relevantný. K samotnému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že znalec úplne ignoroval súdny spis a dôkazy v ňom, prípadne na súdny spis iba tendenčne odkazoval a preberal tvrdenia a údajné podklady od žalobcu a zaujatých osôb do znaleckého posudku. Tieto podklady znalec ani nepredložil k znaleckému posudku, preto ich nemožno verifikovať. Aj z uvedeného dôvodu nemožno znalecký posudok preskúmať. 16. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opäť spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu nanajvýš sporného postúpenia pohľadávky, keď z výpovedí Ing. M. a žalobcu vyplynulo, že žalobca za postúpenie pohľadávky nezaplatil spoločnosti VBC SLOVAKIA s. r. o. dohodnutú sumu.
16. 7. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
17. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkom, čo uviedol vo svojom odvolaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuviedol nič nové, iba to, čo neustále opakoval v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancii zmenil tak, že žalobe sa v celom rozsahu vyhovie.
18. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalobcu mu bola doručená dňa 12.2.2020.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Žalobca podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písmena f), a písmena h) C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
23. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa skutkového a právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.
24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
26. Podľa článku 8 C. s. p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
29. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
30. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
31. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na úhradu pohľadávky 125.254,25 eur s príslušenstvom. Žalobca v priebehu sporu tvrdil, že žalovaný ako objednávateľ, si ústne od právneho predchodcu žalobcu VBC SLOVAKIA, s. r. o. objednal naviac práce a zároveň sa dohodol na ich cene.
32. Žalobca v odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov Ing. M. a Ing. T., že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k dohode o naviac prácach. Žalobca zároveň v odvolaní uviedol, že výsluchy strán sporu a výsluchy týchto svedkov, súd prvej inštancie v rozsudku popisuje veľmi nezrozumiteľne a je problematické zistiť, ktorý zo svedkov alebo strán sporu ako vypovedal. Z obsahu hodnotenia výpovedí svedkov Ing. M. a Ing. T. súd prvej inštancie následne nesprávne dospel k záveru, že týmito výpoveďami žalobca nepreukázal existenciu dohody o prácach naviac. Žalobca zároveň v odvolaní vyslovil presvedčenie, že výsluchmi svedkov v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie opäť nesprávne vyhodnotil, žalobca preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku.
33. Odvolací súd tvrdenia žalobcu, uvedené v odseku 32. odôvodnenia tohto rozhodnutia nepovažuje za dôvodné a udáva:
34. Žalobca, ak chcel byť v konaní úspešný, musel preukázať oprávnenosť uplatnenej pohľadávky 125.254,25 eur s príslušenstvom, nie naopak a to, že žalovaný musel preukazovať jej neoprávnenosť. Žalobca nemôže zaťažovať žalovaného negatívnym dôkazným bremenom, teda aby súd vyhovel žalobe, ak žalovaný nevyvráti tvrdenia žalobcu. Negatívny dôkaz - o neuzatvorení dohody o naviac prácach, nemôže predložiť tá strana sporu, ktorá popiera uzatvorenie takejto dohody. Je to práve žalobca ako „dominus litis - pán sporu“, ktorý má v konaní právo navrhovať dôkazy, predkladať dôkazy a je zaťažený dôkazným bremenom o svojich tvrdeniach, teda v tomto spore povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o vykonaní prác naviac na diele: WELLNESS CENTRUM v Košiciach - oddychovo-relaxačné centrum, Diamantová 1, 040 01 Košice.
35. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v spore nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu vykonal dielo pre žalovaného a nebolo sporné ani to, že žalovaný za vykonané dielo zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu za vykonané dielo vyčíslenú v šiestich faktúrach vystavených právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného. Sporným počas celého priebehu sporu bol rozsah a cena vykonaných „naviac prác“, keď žalobca tvrdil, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ako postupcovi, cenu za právnym predchodcom vykonané práce, ktoré žalovaný objednal, avšak ich nezaplatil a žalovaný naopak tvrdil, že právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil za všetky právnym predchodcom žalobcu vykonané práce. Sporná bola zároveň aj forma uzavretia zmluvy o dielo a následne aj dohoda o zmene rozsahu diela, keď žalobca tvrdil, že zmluvné strany uzavreli ústnu zmluvu o dielo a následne aj ústnu dohodu o zmene diela a žalovaný tvrdil, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo a to prostredníctvom emailovej komunikácie, keďže e-mailami odsúhlasenú zmluvu o
dielo následne konateľ žalovaného dňa 16.8.2005 podpísal a odovzdal spoločnosti VBC Slovakia s.r.o. a podpísaná verzia sa k žalovanému späť nedostala, teda bola uzavretá písomná zmluva o dielo.
36. Odvolací súd k forme uzavretia zmluvy o dielo udáva, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o dielo. Z mailovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k akceptovaniu žalovaným uvádzaných návrhov zmien písomnej zmluvy o dielo, a zároveň nebolo žalovaným preukázané ani to, že došlo k podpisu návrhu zmluvy o dielo zmluvnými stranami elektronicky, a to zaručeným elektronickým podpisom. Súdny spis pritom obsahuje iba návrh zmluvy o dielo nepodpísaný zmluvnými stranami. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu: VBC SLOVAKIA s.r.o. a žalovaným došlo k uzavretiu iba ústnej zmluvy o dielo.
37. Vzhľadom na preukázanú ústne uzavretú zmluvu o dielo, odvolací súd udáva, že rovnako ústne mohla byť uzavretá aj dohoda o zmene diela podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca bol v konaní povinný uzavretie takejto dohody preukázať a to najmä takými dôkazmi, ktoré by preukazovali existenciu takejto dohody o zmene diela. Zároveň bol žalobca povinný preukázať tvrdenia žalobcu o realizovaní naviac prác v takom rozsahu, aby bol žalovaný povinný zaplatiť zvýšenú cenu diela o tieto práce s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonaním diela právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou VBC SLOVAKIA s. r. o.
38. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca preukazoval dôvodnosť nároku uplatneného touto žalobou najmä výsluchmi žalobcu a výsluchmi svedkov Ing. M. a Ing. T. a listinnými dôkazmi, ktoré boli v priebehu celého sporu žalovaným spochybňované (cenové ponuky, záverečný krycí list) z dôvodu, že neboli žalovaným podpísané a oboznámil sa s nimi až v priebehu tohto sporu. V priebehu sporu bolo taktiež ustálené ako nesporné, že na strane žalobcu došlo k strate dôkazov, ktoré mali rovnako preukazovať dôvodnosť nároku žalobcu.
39. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov Ing. M. a Ing. T. a listinných dôkazov predložených žalobcom a zároveň sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný nárok žalobcu, najmä vzhľadom na záver uvedený v Znaleckom posudku Ing. Jána Hrabinského číslo 22/2018.
40. Odvolací súd udáva, že hodnotenie dôkazov je výlučne vecou súdu. Súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, čo považuje za preukázané a čo nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.
41. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil výpovede svedkov Ing. M. a Ing. T., keď pri ich hodnotení poukázal na to, že svedkovia nepreukázali existenciu dohody o naviac prácach. Odvolací súd k tomuto záveru súdu prvej inštancie udáva, že výpoveď svedka je jedným z dôkazov, ktorý je súd povinný hodnotiť podľa svojej úvahy, pričom aj výsluch svedka je súd povinný hodnotiť jednotlivo, a zároveň vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi.
42. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že svedkovia a žalobca svoje tvrdenia uvedené vo svojich výpovediach nepodložili ďalšími dôkazmi, ktoré by preukazovali ich tvrdenia o existencii dohody o naviac prácach a realizovaní ďalších prác právnym predchodcom žalobcu, za ktoré žalovaný neuhradil cenu.
43. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v odvolaní, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí výsluchy svedkov popísal veľmi nezrozumiteľne a je problematické zistiť, ktorý zo svedkov alebo strán sporu ako vypovedal a z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nedospel k správnym skutkovým záverom, odvolací súd udáva:
44. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zbytočne veľmi podrobne uviedol jednotlivé výpovede strán sporu a svedkov Ing. M. a Ing. T.. Tento nedostatok rozsudku však v žiadnom prípade nemožno považovať za tak závažný, pre ktorý by bolo možné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedený záver odvolacieho súdu odôvodňuje odvolací súd aj tým, že súd prvej inštancie následne výpovede strán sporu a svedkov v odseku 38. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, riadne vyhodnotil a zároveň podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že tieto dôkazy nepreukazujú žalobcom uvádzané tvrdenia o nespornosti jeho nároku voči žalovanému a to v spojení s hodnotením listinných dôkazov v odseku 38. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zo svedeckých výpovedí Ing. M. a Ing. T. malo vyplynúť tvrdenie žalobcu o dohode o prácach naviac, čo však z týchto svedeckých výpovedí nevyplynulo.
45. K Znaleckému posudku Ing. Jána Hrabinského číslo 22/2018 odvolací súd udáva:
46. V zásade je možné nariadiť znalecké dokazovanie, ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku je povinný vychádzať iba z listín, ktoré sú súčasťou spisu. Poskytnutie súčinnosti stranami sporu na žiadosť znalca je žiaduce, avšak znalec nie je oprávnený od strán sporu vyžadovať predloženie ďalších dôkazov, ktoré nie sú súčasťou spisu. Iba dôkazy nachádzajúce sa v spise a predložené stranami sporu v rámci dokazovania, môžu byť listinným podkladom, z ktorého má znalec vychádzať pri vypracovaní znaleckého posudku.
47. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že faktúry číslo 20500881, 2050106, 2050124, 2050131, 2060025 a k nim pripojený súpis vykonaných prác, neboli v čase vypracovania znaleckého posudku súčasťou spisu, čo súd prvej inštancie aj správne uviedol vo svojom rozhodnutí. Napriek tomu znalec si tieto listinné dôkazy vyžiadal od žalobcu a následne ich použil pri vypracovaní znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení tohto znaleckého posudku postupoval správne, ak tento znalecký posudok vyhodnotil ako nepoužiteľný dôkaz pre toto konanie, lebo znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z toho, čo spis neobsahoval - faktúry číslo 20500881, 2050106, 2050124, 2050131, 2060025 a k nim pripojený súpis vykonaných prác.
48. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pretože žalobca v spore nepreukázal uzavretie dohody o zmene diela a zároveň žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o realizovaní „naviac prác“ v takom rozsahu, aby bol žalovaný povinný zaplatiť zvýšenú cenu diela o tieto práce s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonaním diela právnym predchodcom žalobcu.
49. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného.
50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).