Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Ľ. V., J..XX.XX.XXXX, G. Z. X. XXX, XXX XX Z. X., štátny občan SR, zastúpenému Občianskym združením Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J.Š. Šikuru 4850/1, 038 61 Martin, IČO: 51 472 236, o zaplatenie 2.513,15 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 45,-Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 236,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 236,85 Eur od 09.06.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, ktorá zanikla zlúčením s pôvodným žalobcom, sa žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.513,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 09.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.11.2012 uzavrel právny predchodca pôvodného žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č.XXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.701,14 Eur na uhradenie predchádzajúcich záväzkov žalovaného, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 115,43 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6.925,80 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil sumu 3.464,29 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, vyzval veriteľ žalovaného listom zo dňa 27.03.2015 na zaplatenie dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Žalovaný na výzvu nereagoval, veriteľ preto dňa 19.05.2015 dlh zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 03.06.2015. Dlžnú čiastku ku dňu vypracovania žaloby pôvodný žalobca vyčíslil sumou 2.513,15 Eur, ktorá predstavovala

zostatok neuhradenej pôžičky, vrátane nákladov na vymáhanie vo výške 45,-Eur. Žalobca zároveň požadoval priznať zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 09.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca zároveň uviedol, že si v konaní neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu, vyúčtovanú sumou 350,34 Eur.

2. Dňa 13.04.2018 súd vydal platobný rozkaz č.k. 23Csp/22/2018-28, ktorý súd podľa § 267 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uznesením č.k. 23Csp/22/2018-38 zo dňa 10.05.2018 zrušil v plnom rozsahu z dôvodu podaného odporu, v ktorom žalovaný poprel výšku a dôvodnosť žalovanej sumy s poukazom na skutočnosť, že uzavretá zmluva neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä výšku ročnej úrokovej sadzby, adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a ani termín konečnej splatnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietol, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

3. Podľa § 267 ods. 4 CSP súd dňa 14.05.2018 doručil pôvodnému žalobcovi do vlastných rúk uznesenie č.k. 23Csp/22/2018-38 zo dňa 10.05.2018 spolu s podaným odporom a následne aj uznesenie č.k. 23Csp/22/2018-41 zo dňa 11.06.2018, ktorým súd pôvodného žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval, aby sa k doručenému odporu písomne vyjadril. Súd pôvodného žalobcu zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na preukázanie uplatneného nároku a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že prostriedky procesného útoku je potrebné uplatniť včas, pričom na prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené včas nemusí súd prihliadať.

4. Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.06.2018 k doručenému odporu uviedol, že podľa jeho názoru uzavretá zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Ďalej uviedol, že v zmysle článku 6, bod 6.2 a bod 6.4 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré sú v zmysle zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, bola zmluva uzavretá na dobu 60 mesiacov, s termínom konečnej splatnosti 20.11.2017. Poukázal aj na bod 14.13 VOP, v ktorom je uvedená adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Uzavretá zmluva podľa vyjadrenia pôvodného žalobcu neobsahuje ani žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, preto na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka z uzavretej zmluvy bola postúpená na žalobcu, a preto navrhol, aby súd s poukazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky a súhlas žalobcu so vstupom do konania, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

5. Podľa § 167 ods. 4 CSP súd uznesením č.k. 23Csp/22/2018-50 zo dňa 29.06.2018 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenému vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.06.2018. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že prostriedky procesnej obrany je potrebné uplatniť včas, pričom na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas nemusí súd prihliadať.

6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.07.2018 uviedol, že vyjadrenie žalobcu popiera v celom rozsahu a považuje ho za klamlivé a zavádzajúce, pričom trvá na svojom vyjadrení v podanom odpore. Zároveň poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ktoré sa nestotožnili s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 označil za rozporné so zákonom č.129/2010 Z.z., pričom poukázal na to, že až od 01.05.2018 nemusí mesačná splátka rozlišovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K vyjadreniu pripojil trestné oznámenie podané na členov senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý vydali uznesenie sp.zn. 3 Cdo 146/2017 a uviedol, že trestné oznámenie podá aj na všetkých ďalších sudcov, ktorí budú rozhodovať v súlade s týmto rozhodnutím.

7. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2019 pôvodný žalobca navrhol, aby súd s poukazom na predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky a súhlas postupníka so vstupom do konania pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

8. Podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

9. Súd uznesením č.k. 23Csp/22/2018-78 zo dňa 29.01.2019, právoplatným dňa 15.03.2019, v súlade s § 80 ods. 1,2 CSP pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a na miesto pôvodného žalobcu VÚB, a.s. vstúpil do konania žalobca.

10. Dňa 06.02.2019 bol súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“), zo dňa 28.01.2019, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. V návrhu združenie uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Združenie zároveň požiadalo súd o zistenie stanoviska žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia do konania na ochranu jeho práv.

11. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

12. Z výpisu registra evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má súd za preukázanú existenciu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

13. Súd najskôr posudzoval splnenie zákonných podmienok a predpokladov na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného a dospel k záveru, že návrh uvedeného občianskeho združenia je potrebné zamietnuť.

14. Súd uvádza, že po nadobudnutí účinnosti CSP dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa § 95 ods. 1 CSP svojím rozhodnutím pribrať dokonania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Spotrebiteľ sa tiež môže v spotrebiteľskom spore dať zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa ako zástupcom v súlade s § 291 ods. 1 CSP v spojení s § 89 CSP alebo sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu, a ak si za zástupcu zvolí advokáta, je jeho zastupovanie iným zástupcom podľa § 89 ods. 3 CSP vylúčené.

15. Súd konštatuje, že podľa § 95 CSP o pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných predpokladov výlučne súd, pričom podanému návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom na okolnosti daného prípadu nepovažuje za potrebné. Ustanovenie § 95 ods. 1 CSP stanovuje súdu možnosť, nie povinnosť rozhodnúť o pribratí osobitného subjektu do konania, čo vyplýva z právnej normy „Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať ...“. Úvaha súdu však nemôže byť svojvoľná. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strany (na strane ktorej má osobitný subjekt vystupovať), čo vyplýva z účelu predmetného zákonného ustanovenia. K posudzovaniu dôvodnosti podaného návrhu na základe vyššie uvedeného kritéria však môže súd pristúpiť až po tom, čo má preukázané splnenie zákonných predpokladov pre postup podľa § 95 ods. 1 CSP, t.j. ak bol súdu predložený súhlas strany, na ochranu ktorej práv má osobitný subjekt vystupovať.

16. Nakoľko obsahom doručeného podania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zo dňa 28.01.2019, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 06.02.2019, nebol súhlas žalovaného, na ochranu ktorého mienilo predmetné občianske združenie v konaní vystupovať tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 CSP, súd výzvou zo dňa 11.02.2019, doručenou žalovanému dňa

25.02.2019, vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní oznámil súdu, či súhlasí s tým, aby súd dokonania na jeho stranu pribral osobitný subjekt s upozornením, že ak sa žalovaný v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že s pribratím osobitného subjektu do konania nesúhlasí. Žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril, vzhľadom na čo má súd za to, že so vstupom osobitného subjektu do konania nesúhlasí.

17. Keďže súhlas žalovaného so vstupom osobitného subjektu do konania súdu predložený nebol ani po tom čo súd žalovaného vyzval na predloženie tohto súhlasu, pričom žalovaný na pojednávaní dňa 26.04.2019 so vstupom združenia do konania výslovne nesúhlasil, súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, preto podaný návrh na pribratie osobitného subjektu do konania na strane žalovaného zamietol (I. výrok).

18. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 26.04.2019, na ktoré sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 17.04.2019, v ktorom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Týmto podaním žalobca zároveň zobral žalobu o zaplatenie sumy 45,-Eur s príslušenstvom titulom nákladov na vymáhanie späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Vo zvyšnej časti zotrval na podanej žalobe. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Žalobca podaním pred prvým pojednávaní vzal žalobu v časti o zaplatenie 45,-Eur s príslušenstvom (titulom nákladov na vymáhanie) bez udania dôvodu späť, súd preto konanie o tejto časti druhým výrokom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, pretože jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

23. Z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.513,15 Eur s príslušenstvom tak po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie 45,-Eur s príslušenstvom, zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 2.468,15 Eur s príslušenstvom.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté

27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými vyjadreniami strán sporu, predloženou zmluvou o pôžičke, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok a ostatnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalovaného a jeho právneho zástupcu a zistil tento skutkový a právny stav.

28. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že právny predchodca pôvodného žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako poskytovateľ pôžičky uzavrel so žalovaným dňa 14.11.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške

3.701,14 Eur za účelom uhradenia predchádzajúcich záväzkov žalovaného. Pôžička bola poskytnutá s ročnou úrokovou sadzbou 32,00 %, RPMN 32,00 %, pri priemernej RPMN 21,30 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmluve o pôžičke vyčíslené sumou 3.224,66 Eur. Celkovú čiastku vo výške 6.925,80 Eur sa žalovaný zaviazal splácať 60 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 115,43 Eur. Termín konečnej splatnosti bol 11/2017. Podľa článku VI boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 6.2 VOP boli splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 VOP prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, t.j. 20.12.2012, čo vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok a úhrad. Podľa bodu 12.2 klient a aj spoločnosť má právo zmluvu kedykoľvek vypovedať, a to aj bez uvedenia dôvodu.

29. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný žalobcovi uhradil k 31.01.2018 celkovú sumu 3.464,29 Eur, pričom z prvých 29 splátok splatných od 20.12.2012 do 20.04.2015 uhradil len prvých 25 splátok, splatných od 20.12.2012 do 20.12.2014, a aj to s omeškaním, keď 25. splátku splatnú 20.12.2014 uhradil až 04.03.2015. Ďalšie splátky splatné dňa 20.01.2015, 20.02.2015, 20.03.2015 a 20.04.2015 žalovaný v termínoch splatnosti neuhradil. Ďalšie úhrady žalovaný realizoval až po tom, čo veriteľ dňa 19.05.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť dlhu. Z prehľadu splátok a úhrad súd ďalej zistil, že veriteľ vyúčtoval žalovanému celkovú sumu 5.932,44 Eur, ktorá predstavovala neuhradené splátky, sumu 350,34 Eur, ktorá predstavovala vyúčtované pokuty, ktoré neboli uplatnené žalobou a sumu 45,-Eur, ktorá predstavovala vyúčtované poplatky a náklady. Žalobou pôvodný žalobca uplatnil sumu 2.513,15 Eur, ktorá predstavovala zostatok neuhradených splátok (vyúčtovaných vo výške 5.932,44 Eur, znížený o úhrady vo výške 3.464,29 Eur) a zostatok nákladov a poplatkov vo výške 45,-Eur.

30. Z predloženej predžalobnej upomienky zo dňa 27.03.2015 súd zistil, že veriteľ touto výzvou vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 345,14 Eur s upozornením, že ak do 05.05.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z predloženej doručenky súd zistil, že výzva bola žalovanému doručená dňa 21.04.2015.

31. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.06.2015 súd zistil, že veriteľ vyhlásil pôžičku za okamžite splatnú a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky v celkovej výške 3.062,54 Eur.

32. Z predloženej notárskej zápisnice N3283/2017, NZ 54215/2017, NCRls 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 a obchodného registra súd zistil, že pôvodný veriteľ (Consumer Finance Holding, a.s.) zanikol zlúčením s pôvodný žalobcom (VÚB, a.s.).

33. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a oznámenia o postúpení pohľadávky pôvodného žalobcu má súd preukázané postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou na žalobcu ako aj jeho aktívnu legitimáciu k vymáhanému nároku.

34. Z prehľadu priemerných úrokových sadzieb predložených žalovaným súd zistil, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úveroch splatných do 5 rokov bola v poslednom štvrťroku roka 2012 vo výške 11,19 %.

35. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

36. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o pôžičke je potrebné posúdiť podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právny predchodca pôvodného žalobcu ako poskytovateľ pôžičky konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah založený uzavretou zmluvou o pôžičke je preto zároveň aj spotrebiteľským vzťahom a je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o pôžičke.

37. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským, kde právny predchodca pôvodného žalobcu vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy nebol medzi stranami sporný. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv a po posúdení obsahu zmluvy dospel súd k záveru, že v zmluve uvedená výška ročnej úrokovej sadzby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 6, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 neplatná a toto dojednanie zároveň odporuje dobrým mravom, keďže ročná úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške 32 % podstatne, a to až 2,85-násobne prevyšuje hodnotu priemernej úrokovej miery z úverov za IV. štvrťrok roku 2012 zverejnenú Národnou bankou Slovenka vo výške 11,19 % pre spotrebiteľské úvery - zdroj www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>. Úroková sadzba tak nebola dojednaná v súlade s dobrými mravmi a jej dojednanie je s poukazom na § 39 v spojení s § 41 OZ neplatné. Súd k uvedenému záveru dospel aj po prihliadnutí na skutočnosť, že v prípade bankových úverov je úroková sadzba spravidla nižšia ako v prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných nebankovými spoločnosťami, ktoré vzhľadom na nižšie zabezpečenie poskytnutých úverov a vyššiu mieru rizika požadujú vyššie úrokové sadzby. Ich výška však nemôže byť dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a nemôže obvyklé úrokové sadzby prekračovať podstatným spôsobom. V danom prípade súd vyhodnotil viac ako 2-násobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby ako neprípustné, keďže odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver tak podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Keďže dojednanie výšky úrokov súd posúdil ako neplatné, uzavretá spotrebiteľská zmluva nespĺňa zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., vzhľadom na čo sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje podľa § 11 ods. 1 za bezúročný a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 14.11.2012 bola medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 OZ. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 3.701,14 Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy ani o čerpaní finančných prostriedkov na jej základe vo výške 3.701,14 Eur žalovaný nepoprel, preto tieto

skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné. Sporná medzi stranami nebola ani celková výška, ktorú žalovaný na plnenie svojho záväzku uhradil (3.464,29 Eur), ktorú mal súd preukázanú z predloženého prehľadu splátok a úhrad pôžičky, a ani vyhlásenie okamžitej splatnosti poskytnutej pôžičky, keďže žalovaný ani tieto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, preto ich súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Sporné nebolo ani tvrdenie pôvodného žalobcu o postúpení pohľadávky. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky. Všetky vyššie uvedené nesporné tvrdenia mal súd preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Keďže žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 3.701,14 Eur, pričom vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť sumu 3.701,14 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 3.464,29 Eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie doteraz neuhradenej sumy 236,85 Eur spolu s úrokom z omeškania (III. výrok), pričom z preložených a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že k predčasnému zosplatneniu pôžičky došlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a bodu 12.2 uzavretej zmluvy, po tom ako žalovaného výzvou zo dňa 27.03.2015 upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky, ktorá nastala 19.05.2015, čo veriteľ žalovanému oznámil listom zo dňa 03.06.2015. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (IV. výrok).

39. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 20.06.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení spotrebiteľského úveru), bola 0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd viazaný rozsahom uplatneného nároku v zmysle § 216 ods. 1 CSP priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia.

40. Obranu žalovaného založenú na tvrdení, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti, adresu na uplatnenie reklamácie ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd nepovažoval za dôvodnú, a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a obsah uzavretej zmluvy, v ktorej je termín konečnej splatnosti uvedený ako „11/2017“, čo je z hľadiska právnej úpravy postačujúce. Uzavretá zmluva obsahuje aj údaje o počte a výške splátok, ktorých splatnosť možno dovodiť z Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú podľa článku VI neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy. Adresa, na ktorej možno uplatniť reklamáciu je uvedená v bode 14.13 Všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú.

41. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval dôvod čiastočného späťvzatia

žaloby o zaplatenie sumy 45,-Eur s príslušenstvom, preto má súd za to, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v menšom rozsahu ako žalovaný, vzhľadom na čo by vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorý však na pojednávaní výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, keďže mu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (V. výrok).

47. Vzhľadom na uvedené sa po právoplatnosti tohto rozsudku postup podľa § 262 ods. 2 CSP neuplatní a súd už nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd návrh na vstup združenia do konania zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).

Proti II., III., IV. a V. výroku tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 368 CSP osoba oprávnené podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Vzhľadom na to, že sa žalovaný po vyhlásení rozhodnutia vzdal svojho práva podať odvolanie, žalovaný nie je oprávnený podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).